Muž sa sťažoval, že mu manželka nepovedala ani obyčajné ďakujem, keď jej s niečím doma pomohol. Moja odpoveď ho zrazila na kolená...Jedného dňa prišiel ku nám na návštevu môj dávny priateľ. Mali sme si posedieť pri káve a porozprávať sa, pretože sme sa dlho nevideli. Po vypití kávy som ho zavolal, aby išiel so mnou do kuchyne, pretože musím umyť riad. Zostal sa na mňa dívať, akoby som išiel stavať loď. Povedal mi: „Dobre pre teba, že tvojej žene pomáhaš. Moja manželka moju pomoc nikdy neocení“. Odišli sme do kuchyne, šikovne som umyl riad a vrátili sme sa na terasu. Vysvetlil som mu, že moja žena nepotrebuje pomocníka, ale partnera. Tak by to malo v manželstve byť. Nepomáham jej preto, aby som jej odobral z množstva práce, ale preto, lebo sme tu dvaja a je to náš spoločný domov. „Pomáham svojej žene upratať dom, pretože neporiadok a špinu robíme obaja. Pomáham mojej žene variť, pretože aj ja chcem jesť, tak prečo by to mala robiť len ona? Pomáham svojej žene s umývaním riadu po večeri, pretože som ho zašpinil rovnako, ak nie viac. Pomáham mojej žene s deťmi, pretože sú aj mojimi deťmi, bez ohľadu na to, či mám náročnú prácu, alebo nie. Mojou prvoradou úlohou a zamestnaním je byť otcom a rodičom, až potom účtovníkom. Pomáham svojej žene žehliť a ukladať šaty, pretože sú medzi nimi aj moje veci a veci našich detí.Nie som v dome na to, aby som pomáhal, som súčasťou tohto domu“. Pokiaľ ide o uznanie, spýtal som sa priateľa, kedy manželke naposledy poďakoval za to, že upratala dom, vyprala bielizeň, vymenila posteľné plachty, osprchovala deti, či dovarila. „Povedal si jej ďakujem?“. Ostal stáť ako obarený. Pripadá vám to absurdné, páni? Je to podľa vás divné? Nie je čudné skôr to, že keď sa raz konečne rozhodnete vyčistiť podlahu, očakávate prinajmenšom slávnostné ocenenie? Prečo? Premýšľali ste niekedy, človeče?! Možno je pre vás zrejmé, že všetky tieto veci sú úlohou ženy. Možno ste si jednoducho zvykli, že všetko sa udeje bez toho, aby ste museli pohnúť prstom. Potom sa ale nečudujte, že vaša partnerka, alebo manželka vám takúto lásku opláca rovnakou intenzitou. Priložte ruku k dielu a uvedomte si, že vo vašom dome nie ste hosť, ktorého treba obsluhovať. Správajte sa vo vašom dome, ako domáci pán, nie ako návšteva.

...alebo: MÁME CELIAKIU.

Keď mala žabka niečo cez rok pediatrička nás poslala na gastroenterológiu. Dôvodom neboli bolesti bruška, zvracanie, ani nič podobné, ale nočné apnoické pauzy (v noci prestala na niekoľko sekúnd dýchať). Nešlo mi do hlavy čo môže mať prerušované dýchanie s gastrom, ale keďže sme už predtým navštívili ORL i pľúcneho a všetky odbery, výtery a vyšetrenia boli negatívne, naklusali sme tam. Po vyšetrení som pochopila, žabka mala pažerákový reflux. To čo zjedla, sa jej počas spánku vracalo do pažeráka, občas aj vyššie, dráždilo sliznicu, bola z toho zahlienená ... a tak ďalej :(

Keďže naša pani doktorka bola veľmi akčná v rámci vyšetrenia urobila malej aj komplexný krvný obraz vrátane alergénov. Na moje prekvapenie tam však nenašla protilátky na bielkovinu kravského mlieka (na ňu mám alergiu ja) ale protilátky na lepok. Keďže bol ale náš krpček ešte krpatý povedala, že kontrolu si dáme o 3/4 roka, keď už bude mať po oslave druhých narodenín a potom uvidíme. Aj sme uvideli :(

Keďže bývala naša slečna často chorá, odbery krvi sa uskutočnili o pár týždňov skôr. Keď mi zazvonil telefón stála som v potravinách a vyberala jogurty. Žabka v nákupnom košíku, v pravej ruke zoznam, v ľavej telefón. Keď mi lekárka povedala, že malá má nejakú hodnotu 10 násobne vyššiu ako je norma, tak som sa tam rozplakala a odišla bez nákupu.

Po všetkých tortúrach ohľadom diagnostiky, po nasadení bezlepkovej diéty a potom, čo mi došlo, že od teraz budem musieť variť a hlavne piecť úplne inak, že pred každou dovolenkou a výletom budem musieť zabezpečiť stravu, že veľký problém bude stravovanie v škôlke... som mala pocit, že to nedokážem, že sa to nedá, že je to celé zle. Asi 3 dni som preplakala, keď žaba spinkala. A keď tak jeden večer spala, hľadala som informácie na internete a ako kulisu som mala pustený televízor. Z nevysvetliteľného dôvodu program:Modré z neba, ktoré som nesledoval, lebo som pri tom stále revala, ak som to náhodou pozerala. Zamotávam sa. No podstata je tá, že tam bola nejaká reportáž o chorom dieťatku. Nepamätám sa už, o čo tam išlo, akou chorobou trpelo, ani aké malo vyhliadky do budúcnosti, no pamätám sa, že to bolo veľmi vážne a tiež si pamätám, že vtedy som si povedala: ,,Ešte že máme iba celiakiu".

Každá diagnóza určená Vášmu chrobáčikovi je zlá. Každá nemilo zaskočí, hlavne keď si uvedomíte, že nepomôžu lieky na kašeľ či dlaha. No pri niektorých diagnózach si časom uvedomíte, že to mohlo byť horšie, že to zvládnete a po pár mesiacoch sa s tým naučíte žiť. Ideálne by bolo, keby boli všetky detičky zdravé, no nie sú :(. No my sme ohromne silné, sme maminy a zvládneme aj nemožné, aby boli naši drobci v pohode 🙂

foto:pixabay