Spálňa predstavuje jedno z najdôležitejších miest z celého bytu. Večer sa sem ukladáte spať a oddychovať, miesto, kde rekapitulujete predošlý deň, relaxujete a pripravujete sa na nový deň. Spálňa by podľa feng šuej mala predstavovať tok harmonickej energie. Je to miesto, ktoré upokojuje a je radosť byť v ňom. Zariadiť si spálňu podľa feng šuej môžete pomocou jednoduchých a praktických nástrojov.

Umiestnenie postele

Jedným z najdôležitejších miest v spálni je, samozrejme, posteľ. Pri feng šuej je dôležité najmä jej umiestnenie. V niektorých systémoch feng šuej pracujú odborníci dokonca s kompasom, aby určili tú najlepšiu polohu postele.

1. Nemali by ste spať s nohami natočenými ku dverám spálne. Pravidlo vychádza z toho, že keď človek umrie, vynáša sa z izby nohami dopredu. Podľa pravidiel feng šuej je teda takéto umiestnenie postele nezdravé.

2. Nohy by nemali smerovať ani k zrkadlu. Staré učenie to vysvetľuje tak, že naša duša v noci opúšťa telo, pokým my spíme. Pokiaľ v noci opustí naše telo a uvidí sa v zrkadle, tak môže zmiznúť. Podľa tohto pravidla je zrkadlo umiestnené za hlavou alebo vedľa postele v poriadku.

3. Nemali by ste mať výhľad ani na toaletu. Môže to spôsobiť žalúdočné a črevné problémy.

Stáva sa, že prídete do izby a máte pocit, že niečo nie je správne a v tejto izbe sa necítite ani trochu príjemne. Nie je to problém, ak sa jedná o cudziu izbu, ale ak ide o izbu vášho dieťaťa, určite to chcete riešiť. S týmto problémom by vám mohlo pomôcť práve Feng Shui, ktoré sa zaoberá vzťahom človeka a jeho životného priestoru. Pokúša sa nastoliť harmóniu v priestore a umožniť nerušené plynutie energie čchi, ktorá vyživuje priestor okolo nás. Dobrý tok energie priespieva k tomu, aby bolo dieťa šťastné a zdravé. 

Posteľ

Aj keď toho o Feng Shui veľa neviete, asi ste už počuli o tom, že základným stavebným kameňom usporiadania detskej izby či spálne je práve posteľ. Deti sa potrebujú vo svojom kráľovstve cítiť bezpečne, preto je podstatné posteľ umiestniť tak, aby videli dvere, nie však priamo oproti nim. Za čelom postele by mala stáť pevná stena, pretože to umocňuje pocit istoty.

Ak pre vás nie je možné umiestniť posteľ tak, aby dieťa videlo, kto prichádza do izby, využite jednoduchý trik so zrkadlom. Ako sa dozviete ďalej, zrkadlá do detskej izby nepatria, no v tomto prípade dáme prednosť pocitu neohrozenosti. Túto výnimku odporúčajú v detskej izbe odborníci na Feng shui.

Pokiaľ ste zvolili poschodovú posteľ, uistite sa, že s tým nemá ani jedno dieťa problém. To, čo môže byť úžasným miestom pre jedného, môže v druhom vzbudzovať stiesnený dojem. Výborným trikom pre optické zväčšenie priestoru spodnej postele je, že natriete spodnú časť hornej postele svetlými farbami (jedná sa o miesto, ktoré vidí dieťa ležiace na spodnej posteli hneď, keď otvorí oči).

Pri výbere materiálu, z ktorého je posteľ zhotovená, vždy uprednostnite drevo pred kovom. Najlepšou voľbou je drevo v prírodných bledých farbách ako je borovica, buk alebo bledý dub.

Rozhodujete sa, či dáte svojej malej princeznej prepichnúť uši, no zo všetkých strán počujete rozdielne názory pre a proti a vy si neviete vybrať? Pozrite sa na prepichovanie ušiek zo zdravotníckeho a praktického hľadiska.     

V akom veku prepichovať deťom uši? 

Podľa viacerých pediatrov nie je vhodné dieťa zaťažovať prepichovaním uší už v pôrodnici, aj keď niektorí to naopak odporúčajú, pretože novorodenec si náušničku sám nestrhne prudkými pohybmi a tiež hojenie v takom nízkom veku je rýchlejšie.

Dôvodov, prečo počkať aspoň do 4. mesiaca, je však viacero. Ušný lalôčik je lepšie vyvinutý a dieťa už bolo očkované proti tetanu.

Z psychologického hľadiska dieťa lepšie znáša túto kozmetickú procedúru, keď vie, o čo sa jedná a samo sa rozhodlo ju podstúpiť. S dieťaťom sa porozprávajte, no dajte mu najavo, že ho môže prepichovanie bolieť,. Často sa stáva, že po prepichnutí jednej strany už dievčatko ďalej nechce spolupracovať.

Ako sa prepichne ucho?

„Ahojte žienky, chcem sa spýtať, či ste sa s niečím podobným stretli aj u vašich mužov. Mám pocit, že môj drahý je tehotný namiesto mňa....,“ začína príspevok v téme pod názvom Couvade syndróm.

„Prvý trimester mi bývalo zle, nevoľno, na odpadnutie, mala som problém dlhšie stáť na jednom mieste. Môj drahý, odkedy sa potvrdilo moje tehotenstvo, takmer každé ráno zvracal, a strašne mu začalo chutiť, vďaka čomu pribral doteraz už asi 8 kg, zatiaľ čo ja som doposiaľ do 16. týždňa nepribrala ani miligram, dokonca som tuším kilo schudla (pritom som strašne chudá bola už pred otehotnením a snažím sa pribrať už 6 rokov...). Inak je plne schopný, nie je troska, nešlo ani o črevnú virózu, nebol v strese, na bábätko sa od začiatku teší, príde mi aj náladovejší a taký rozšafnejší, občas ako malý... Mám pocit, že môj drahý natoľko súcití so mnou, že sa jeho telo rozhodlo príznaky tehotenstva prežiť namiesto mňa,“ zveruje sa budúca mamička.

Couvade syndróm

Couvade syndróm alebo syndróm tehotného otecka, či syndróm solidárneho tehotenstva je pomenovanie pre stav, kedy partner tehotnej ženy trpí rovnakými príznakmi ako budúca mamička.

Jedna z mamičiek z Koníka si spomína na „tehotného kolegu“ jej manžela nasledovne.

„No tak kolega môjho muža bol doslova tehu s manželkou. Odkedy mala prvý pozitívny test, tak dotyčný ani jedno pivo, vraj čakajú bábo. Dokonca nešiel ani na služobku, vraj on lietadlom nepoletí, lebo čakajú bábo. A prežíval všetko až do pôrodu. Po pôrode ho to vraj prešlo, vraj chlapi mysleli, že bude aj kojiť, ako sa na to celé namotal. Vraj to pre neho bolo celé také, ako keby to prežíval sám. Vraj si aj dával strašne pozor čo zje, aby hento, aby toto, aby to nebolo nezdravé, že s ním nebolo k vydržaniu. Najväčší gól bol pôrod, to chalani mysleli, že ho prekotí, bo on bol ako na ihlách. Vraj mysleli, že povezú sanitkou nakoniec jeho. Mal aj poslíčkov za svoju ženu, chudáčisko...“