Poznáš ten pocit, keď si oblečieš plavky a necítiš sa vo svojom tele vôbec dobre? Keď musíš sťahovať brucho pri kráčaní po kúpalisku? Alebo na ňom väčšinu času ležať, aby ho nikto nevidel?

Nie si v tom vôbec sama!

Nemáme síce žiadnu zázračnú pilulku na chudnutie, ale máme pre teba niečo oveľa lepšie - účinný NÁVOD ako sa do leta cítiť vo svojom tele fantasticky! A to nielen na leto, ale natrvalo. Hovoríš si: „Hmm, tak to chcem vidieť!“  Poď s nami do 60- dňovej výzvy s Fitshaker.sk!

Čo je to Fitshaker? A o akú výzvu ide? Rýchlo čítaj ďalej...

Fitshaker.sk je domáce online fitko pre ženy. Nemusíš strácať čas cestovaním do fitness centra, môžeš cvičiť vo svojej obývačke a to s TOP slovenskými a českými trénerkami!

Vo výzve do plaviek sme pre teba pripravili KOMPLEXNÝ 60-DŇOVÝ PROGRAM. Na chudnutie, formovanie postavy a plnenie si svojich veľkých snov o postave, v ktorej sa cítiš úžasne. Na každý deň budeš mať pripravený 1 videotréning na cvičenie doma (stačí len zapnúť PLAY a odcvičiť si cca 30-minútové video), každú nedeľu ťa budú čakať videá o stravovaní s profi výživovou poradkyňou a trénerkou Jankou Earl. K tomu si pridaj množstvo zdravých receptov a mailov na nakopnutie, ktoré ti budeme pravidelne posielať.

Väčšina z nás to dobre pozná. Naši muži sú vzorní otcovia a deckám dokážu vymyslieť vzrušujúce a dobrodružné aktivity. A väčšinou na nich ani netreba dávať príliš veľký pozor. No zrazu treba vybaviť čosi zodpovednejšie a oheň je na streche.

Dnes je pritom čoraz bežnejšie, že po narodení zostane doma s dieťaťom chlap. A dieťaťu je dobre, dokonca to zvládne až do škôlkarského veku úplne bez ujmy! Ako to tí chlapi robia?

Ako vidno vo vtipnej reklame na Ovko, v skutočnosti to nie je žiadna veda. Ockovia sú kreatívni a dokážu vymyslieť neuveriteľné spôsoby, ako si veci uľahčiť. To však nemusí byť na škodu. Občas síce niečo vyriešia tak, že je nám z toho na omdletie, no vadí to nášmu krpcovi? Práve naopak!

Aké máte skúsenosti s podobnými zlepšovákmi vy? A čo hovoríte na Ovko? Dokážete si ešte spomenúť na časy, keď každé kŕmenie znamenalo bagrovanie lyžičkou a upratovanie zvyškov jedla z podlahy a stien kuchyne?

Ak si zdravé ovocné výživy zo stopercentného ovocia Ovko neviete vynachváliť, dávajte pozor! Obyčajný nákup môžete premeniť na šancu vyhrať parádny rodinný pobyt na Štrbskom plese alebo Ovko pre svoju ratolesť na každý deň v roku.

Stačí si pozrieť video a navštíviť stránku ovkodovolenka.sk a hneď zistíte, ako na to.

"Odkedy som matkou, nerobím nič iné, iba plienky periem." Myslela som, že toto bude veta, ktorú raz vyslovím. No všetko prišlo inak.

Nie. Nepatrím k tým ženám, čo deťom dávajú látkovú plienku. Na to som ja primoc pohodlná. Ja látkovú plienku používam len v oblasti úst môjho syna. Čiže. Plienku pod bradu, malého nakŕmiť, utreť pusinku, plienku cez plece, malého na to, nech si odgrgne. Koniec. Ako z knihy o bábätkách. Lenže ono to nie je také jednoduché. Plienku pod bradu? Žiaden problém. Skôr je ťažké to, čo tomu predchádza.

Malý plače ako o život. Mlieko je hotové, má dokonalú teplotu. No nemôžem začať kŕmiť, lebo neviem nájsť tú prekliatu plienku. Behám po byte ako zmyslov zbavená, malý stupňuje decibely, nech mi je jasné, že nejde o planý poplach a že situácia je vážna. O chvíľu vyhladuje. Lietam hore dole. Plienky nikde. Prepadá ma zúfalstvo. Veď pred pár hodinami som ju ešte mala. Malý šermuje ručičkami, aby podčiarkol dramatickosť situácie, ujde sa mi pár faciek. (Ja viem, nie naschvál, no aj tak mám občas pocit, že to spadá pod domáce násilie a pritom ja sa tak snažím.) V jednej ruke fľaša, v druhej dieťa. Len plienky nikde. No dobre. Vyberám čerstvú a zachraňujem svoje dieťa pred istou smrťou hladom. Stihla som to len tak tak. Pot mi tečie po chrbte...

Kým malý spokojne cucká z fľaše premýšľam nad stratenou plienkou. S precíznosťou špičkového pátrateľa rekonštruujem moje kroky po poslednom kŕmení. Nič. Žiaden plán, kde by mohla byť. S podozrením v očiach pozerám na svojho psa. Možno ju on odvliekol. Možno si tajne buduje nový pelech. No túto myšlienku hneď zavrhnem. Nemá veľmi kde si ho budovať. Náš byt je priehľadný a nie natoľko zaprataný, že by sme si v ňom nevšimli nový pelech... 

Keď je fľaša prázdna a rituál odgrgnutia za nami, veľmi koncentrovale odložím plienku a zapamätám si kde. (O tri hodiny neskôr tam ešte stále je! Prepadne ma hrdosť.) No pri všetkom snažení čierna diera, v ktorej miznú plienky, je stále tu. V mojom byte. A ja neviem, kde. 

3 hodiny ráno. Po kŕmení sa polozaspatá trepem na wc. Cestu poznám po slepiačky. Zrazu cítim pod nohou niečo mäkké. Pes to byť nemôže, ten leží v svojom košíku pri posteli. Otvorím oči a čo vidím? Plienka. Na chvíľu mi prebehne mráz po chrbte. Paranormálne aktivity? Alebo plienka s vlastnou dušou? Zavrhnem také myšlienky a hodím ju do prania. Spokojne pokračujem v ceste na wc a krátko na to zaspávam.