Zdravie je relatívne optimálny, dynamický stav telesnej,  psychickej  a sociálnej  pohody  pri  zachovaní  funkcie  všetkých  orgánov, spoločenských  rol  a so  schopnosťou  organizmu  adaptovať  sa  na  zmenené  podmienky prostredia.  Protikladom  zdravia  je  choroba,  ktorá  vzniká  porušením  aspoň  jednej  z vyššie spomenutých  zložiek. Predpokladá  sa,  že  chorý  človek  je  ohrozený  nejakým  limitujúcim faktorom  prostredia  a adaptačnými  možnosťami  organizmu. To  vedie  k situácii,  že  je   na nejakú  dobu  vyradený  z pracovnej  činnosti  a z plnenia  bežných  povinností  a spoločenských  rol. Pomocou  rôznych  terapeutických  zásahov  –  medikamenty,  diétoterapia,  psychoterapia a iné, tiež opaterou a dozorom odborníkov sa jeho adaptačné schopnosti obnovujú a vracia sa mu schopnosť pokračovať v predchádzajúcej aktivite.[1] Zdravotný stav človeka do veľkej miery ovplyvňuje jeho výkon v zamestnaní, nadväzovanie či udržanie medziľudských vzťahov, možnosť a schopnosť aktívneho oddychu a sebarealizácie, vlastne všetky aspekty života. Zdravie môže byť narušené ochorením, úrazom, prípadne zmeneným zdravotným stavom, ktorý je vrodený či získaný krátko po narodení. Ochorenie  môže byť náhle, s krátkym priebehom alebo dlhodobé. Úraz či ochorenie môžu na človeku zanechať zdravotné následky, ktoré ho obmedzujú  pri bežných výkonoch osobného či pracovného života. Vtedy hovoríme o zdravotnom postihnutí. Zdravotné postihnutie je teda porucha  fungovania ľudského organizmu, alebo jeho časti, prípadne strata či nedostatok určitých funkcií, spôsobený úrazom, ochorením, či vrodeným zdravotným stavom. Zdravotné postihnutie môže byť telesné, psychické alebo kombinované. K duševnému postihnutiu môžu viesť duševné poruchy či ochorenia, ak svojou závažnosťou limitujú plnohodnotné uplatnenie  človeka v spoločnosti a tiež sem patrí  vrodená či získaná duševná zaostalosť.[2]

DUŠEVNÉ OCHORENIE

Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie. Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Prejavuje sa najmä zasiahnutím schopnosti komunikácie, schopnosti nadväzovania kontaktov a v udržaní koncentrácie. Hlavnými prejavmi sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom je strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa.[3]

 DUŠEVNÉ ZDRAVIE A DUŠEVNÁ HYGIENA.

Problematika zdravia a osobitne duševného zdravia je neobyčajne rozsiahla a presahuje možnosti medicíny. Pri troch odlišných pohľadoch na duševné zdravie možno vydeliť aj tri príslušné okruhy starostlivosti o duševné zdravie:

• Duševné zdravie sa môže chápať ako neprítomnosť duševných porúch, čo je najužšie chápanie a zodpovedá možnostiam psychiatrie a primárnej prevencii.
• Duševné zdravie sa môže chápať ako schopnosť prekonať aj nadmerné podnety vonkajšieho či vnútorného prostredia a reagovať na ne adekvátne. Takéto chápanie už presahuje možnosti psychiatrie, lebo starostlivosť patrí nielen medicíne, ale aj ďalším humanitným vedám.
• ,,Duševné zdravie možno definovať ako stav rovnováhy medzi jednotlivcom a okolitým svetom. Zdravie a choroba sú iba súčasťou základného vzťahu človeka k svetu, súčasťou jeho existencie. Starostlivosť o zdravie patrí len druhotne zdravotníctvu, lebo predovšetkým prislúcha celej spoločnosti a každému jednotlivcovi osobitne.“[4]

Čo potrebujeme:

-         merino úplet (ja som šila z merino úpletu) z www.detivbavlnke.sk

Nerozstrihnutú látku pred šitím operte v pračke na 60. Zrazí sa na dĺžku cca 13% (t.j. z 1 m dĺžky zostane cca 87 cm)

-         polyesterovú niť (nie bavlnenú!)

-         strečovú ihlu

-         strih napr. tento:

Bolo raz jedno dieťa pripravené, že sa narodí. Pýtalo sa Boha:

 "Počulo som,že ma zajtra posielaš na zem. Ale ako tam budem žiť, keď som maličký a slabý?"

Boh mu odpovedal:

 "Medzi mnohými anjelmi som vybral jedného pre Teba. Ona Ťa bude čakať a starať sa o... Teba."

 "Ale"

..hovorí dieťa..

Po precitani vasich rekaci by som Vam chcel priblizit ako tento fotoaparat zaujme vase deti.

Samsung vyvinul kreativne riesenie, vdaka ktoremu nebudete mat tento rok v lete na fotografiach roztrzite ratolesti. Ich pozornost totiz lahko uputate spustenim animacie, ktora je premietana na prednom displeji. A to nie je vsetky tieto animacie mozu byt sucasne ozvucene zaujimavymi melodiamy, ktore sa nachadzaju vo fotoaparate + je ich mozne s kombinovat s automatickymi funciami ako napriklad detekcia usmevu 🙂, detekcia zmurknutia a dalsie. To znamena, ze po aktivovani funkcie sa staci pozerat so svojim dietatkom na peknu animaciu, krora sa premieta na predny dispeji a pocuvat melodiu. Akonahle sa usmejete fotoaparat to rozozna a odfoti 🙂

Fotenie deti s fotoaparatom Samsung PL120 je tak daleko jednoduchsie ako lov plachej zebry alebo tigra 🙂  Pre vsetkych rodicov, ktori sa vracaju z vyletov s fotografiami, na ktorych sa ich deti pozeraju inam, nez by mali, pripravila spolocnost Samsung cely rad animacii, ktore su k dispozicii v unikatnom kompaktnom fotoaparate radu 2View.

• Nove unikatne animacie je mozne pri fotografovani spustat na prednom displeji fotoaparatu, cim dokazete zaujat pozornost babatiek a malych deti a s istotou tak zachytite uz spominane neobycajne letne okamihy.

• Model PL120 radu 2View obsahuje 21 tvorivych animacii na okuzlenie deti. Tie si mozete rychlo a jednoducho stiahnut po pripojeni fotoaparatu k PC. Prístup k nim získate cez rozhranie Intelli štúdio, ktore je integrovane vo vacsine fotoaparatov Samsung.

O Intelistudiu si napiseme nabuduce. Kde si rozpiseme co vsetko okrem nahravania animacii dokaze ;) je toho ovela viac. Urcite som nakloneny aj vasim otazkam pripadne poziadavkam co by vas zaujimalo.

Približne 14. deň menštruačného cyklu v období nazývanom ovulácia sa uvoľní vajíčko z jedného vaječníka. Je zachytené fimbriami vo vajcovode a vtiahnuté dovnútra. Tam čaká asi 24 hodín na oplodnenie.
Pri mužskom orgazme dochádza k ejakulácií 200 až 400 miliónov spermií, z ktorých len niekoľkým sa podarí preplávať až do vajcovodu, kde jedna ( ojedinele viacero naraz ) prenikne k vajíčku a oplodní ho. Okamžite v tom momente sa vajíčko uzavrie pred vstupom ďalších spermií. Asi 4 dní putuje vajíčko do maternice, kde ešte pláva niekoľko dní. Koncom tretieho týždňa sa vajíčko uhniezdi v maternici a proces počatia je ukončený.
Do 6 týždňov sa postupne zo zoskupenia buniek utvorí takzvané embryo. Hlava ma kvapkovitý tvar so štyrmi jamkami, s ktorých sa v budúcnosti vytvoria oči a uši. Na trupe rozoznávame drobné výčnelky, s ktorých sa neskôr vyvinú končatiny. Embryo pokrýva tenká vrstva buniek prepúšťajúca tekutiny. Pozdĺž chrbta sa nachádzajú tmavšie bunky, ktoré tvoria základ budúcej miechy a nervovej sústavy. Na konci 6 týždňa začína biť drobné srdiečko tvaru ohnutej rúrky do písmena S a poháňa krv cez tvorený krvný systém. Embryo získava výživu zo svojho žĺtkového vaku, pričom sa niektoré bunky postupne vnárajú do výstelky maternice a zabezpečujú ďalšie živiny z krvi matky.

V 7. týždni sa začínajú vyvíjať kostné bunky. Môžeme rozoznať náznak rúk a nôh. Hlava je taká veľká ako telo, priklonená k hrudi.
V 8. týždni nazývame zárodok plodom. Mozog sa rýchlo vyvíja.
V 9. týždni sa už vyvinuli končatiny a chvostík pomaly mizne. Na tvári sa začína črtať tvár, oči, uši, nos a ústa. Plod má už pľúca, pečeň, črevá, ľadviny, ktoré sa budú ešte vyvíjať do konečnej podoby. Srdce má štyri oddelenia a je už úplne sformované. Bije asi 180 krát za minútu. Placentárne tkanivo sa sústreďuje na jednom mieste, kde vytvára placentu, ktorá ale ešte nie je plne funkčná.
V 10. týždni sa začínajú tvoriť prsty a nohách a rukách, ktoré budú postupne viac a viac rozoznateľné.
V 11. týždni sa v očkách začínajú vyvíjať dúhovky. Rast hlavy sa oproti telu spomaľuje.
V 12. týždni dieťatko už vyzerá ako malá ľudská bytosť. Má už vytvorené všetky vnútorné orgány a väčšina je plne funkčných. Oči pokrývajú zlepené viečka, na ušiach rozoznávať lalôčiky, na prstoch nechty. Hlava je v porovnaní so zvyškom tela ešte stále väčšia. Končatiny sú už vytvorené a dokonca sa začínajú hýbať. Koža je stále priesvitná a prepúšťa plodovú vodu. Pečeň je už plne funkčná a preberá výrobu krviniek. Neskôr sa v druhom trimestri presunie táto výroba už definitívne do kostnej drene. Pohlavné orgány dieťaťa sú ešte vtiahnuté dovnútra, takže ich zatiaľ nevidno ani na ultrazvuku. Ukončuje sa vývoj placenty a tá preberá funkciu žĺtkového vaku.

Aj keď má vaše dieťatko na začiatku druhého trimestra v 13. týždni 7-9 cm, tak končatiny, črty tváre a iné proporcie, sa už sformovali. Pri vyšetrení ultrazvukom môžete vidieť podobnosti s mamou a otcom. Koža je priesvitná pričom je možné zreteľne vidieť cievy pod ňou. Na hrudníku môžeme vidieť dýchacie pohyby. Formujú sa tiež hlasivky. Dieťatku sa vytvárajú drobné reflexy, začína sa mrviť a keďže má už na tvári vytvorené svaly, dokáže robiť grimasy, ktoré ale neovláda.
V 14. týždni je už dieťa vyživované plne cez placentu. Doteraz jemná detská pokožka absorbovala plodovú vodu. Neskôr po naštartovaní práce obličiek, dieťa plodovú vodu prehĺta a začína do nej močiť. Dieťa sa dokáže pohybovať v plodovej vode a tým prispieva k rozvoju svalstva. Tieto pohyby pravdepodobne ešte nepociťujete.
V 15. týždni srdiečko dieťatka pumpuje približne 28 litrov krvi denne.
Do 16. týždňa stvrdnú kostičky ucha a dieťa začína počuť. Očká sa k sebe približujú od bokov hlavy bližšie k stredu na svoje miesto. Dieťatko už dokonca dokáže žmurkať. Na ultrazvuku je možné rozoznať pohlavie dieťaťa.
V 17. týždni sa objavujú prvé podkožné zásoby tuku. Dieťa si už vie cmúľať palec, čím nacvičuje reflexy, ktoré bude potrebovať po pôrode. Veľkosť placenty a plodu sa vyrovnali.
V 18. týždni kožu pokrývajú jemné chĺpky, ktoré sa nazývajú lanugo a ochranná voskovitá vrstva, známa ako vernix, mazivo alebo mazok.
V 19. týždni má už dieťa koordinovanejšie pohyby aj pre vyvinutejší nervový systém. Budujú sa zárodky mliečnych zubov a neskôr aj trvalých. Placenta je už plne vyvinutá a popri výžive začína aj odvádzať odpadové látky metabolizmu dieťatka. Pohlavné orgány sa už dobre vyvinuli a v dievčat sa už v ováriách nachádzajú všetky vajíčka ( približne 7 miliónov ).
V 20. týždni dieťa už dobre počuje a na hlasné prejavy reaguje pohybmi, ktoré už môžete cítiť.
V 21. týždni sa okolo dieťaťa nachádza približne 500ml plodovej vody. Má dostatok miesta, takže kope a pohybuje sa. Môžete cítiť väčšiu aktivitu dieťatka.
V 22. týždni má už bábätko mihalnice a obočie. Vytvárajú sa prvé vlásky. Dieťatko už v tomto období môže reagovať na zvuky zvonku, keďže začína počuť cez sluchový orgán.
V 23. týždni už vie dieťatko otvoriť oči.
V 24. týždni sa dieťatku už vytvorili potné žľazy.
V 25. týždni všetky hlavné orgány okrem pľúc už naplno fungujú.

V treťom trimestri sa dokončí úplný vývin skoro všetkých orgánov a dieťa dorastie na pôrodnú váhu.
V 26. týždni býva dieťatko veľmi aktívne. Dieťatko už meria približne 35cm a váži 740g.
V 27. týždni sa mozog zväčšuje a zároveň sa v ňom vyvíjajú tukové obaly, ktoré pokrývajú nervové vlákna. Tieto obaly urýchľujú prenos nervových vzruchov a tým aj učenie bábätka. U dieťatka môžete zaznamenať pravidelný režim spánku a pohybov.
V 28. týždni placenta už rastie pomalšie ako dieťa. Každú minútu ňou preteká približne 400ml krvi. V 29. týždni sa už dieťatku vytvorili chuťové bunky. Môže cítiť ako inak reaguje na sladké, horké, kyslé a korenené jedlo.
V 30. týždni koža na tvári vášho dieťatka stráca vrásky a postupne sa vyhladzuje.
V 31. týždni sú pľúcne laloky a zažívací trakt takmer úplne vyvinuté.
V 32. týždni dieťatko rozoznáva svetlo a tmu a môže na nich reagovať. Často otvára a zatvára oči. Dieťatko meria približne 40 cm a má asi 1,6kg.
Nervy sú už pospájané so svalstvom, čo umožňuje dieťatku relatívne koordinované pohyby.
V 33. týždni môžeme u dieťatka rozoznávať malé nechtíky. Štikútanie dieťatka môže byť na dennom poriadku.
V 34. týždni je vaše dieťatko približne 42cm veľké a váži asi 2,3 kg.
V 35. týždni dosahuje placenta úplnú zrelosť a zabezpečuje plný prísun živín bábätku. Vytvoril sa úchopový reflex.
V 36. týždni dieťatko už vypĺňa celý priestor maternice. Postupne bude hlavičkou zostupovať do panvy. Dieťatko si vytvára hrubé množstvo podkožného tuku, ktoré bude plniť ochrannú funkciu.
V 37. týždni frekvencia srdiečka vášho dieťatka je 120 až 150 úderov za minútu. Dievčatku sa vytvára tkanivo prsníkov a bradavky vystupujú von. Chlapčekovi zostupujú semenníky do mieška.
V 38. týždni chĺpky na tele dieťatka miznú. Intenzívne si skúša úchopový reflex. Bábätko už má svetelno orientačný zmysel. Dieťatko meria približne 46cm a váži asi 3 kg.
V 39. týždni dieťatko už tvorí hormón kortizol, ktorý podporuje dozrievanie pľúc v predpôrodnom období.
V 40. týždni dieťatko meria približne 50cm a váži asi 3,5 kg. Oči dieťatka sú po pôrode vždy modré. Postupne do 6 mesiacov naberú svoju farbu.

Dieťa

Oči, ktoré neklamú,
nie sú krivým zrkadlom,
pomenujú bez slov lásku
rozžiareným pohľadom,
ktorý pochopíš.

Úsmev, ktorý neklame,
ukáže Ti pravú tvár,
základ slova šťastie,
jasom tváre bez predsudkov,
ktorý uvidíš.

Objatie, ktoré neklame,
je skutočným znakom,
preukazuje nefalšovanú dôveru
vrúcnosťou, čo z neho sála,
ktorú pocítiš.

Smiech, ktorý neklame,
priam zo srdca zamieri
a odhalí Ti radosť
zvonivým zvukom,
ktorý zabúdaš.

Dieťa, ktoré neklame,
jeho city sú spontánne,
svet ich ešte nestihol potlačiť,
dať do formy,
ktorá vyhovuje pravidlám.

Dieťaťu je láskavo dovolené prejaviť city,
smie ukázať ich prototyp.
Svet zatiaľ nekritizuje ich prejavy,
nezazerá spoza kostených rámov,
nezdvíha varovný prst.

Dieťa, ešte krátky čas smieš byť úprimné.
Ale v skutočnom svete na to zabudni,
nie je to povolené, tak si nezvykaj!
Smiať sa budeš do vankúša,
milovať pod rúškom tmy.

Dieťa... aj Ty mu závidíš?

Babské recepty, ako sa ochrániť pred kliešťami

Najlepšou ochranou proti kliešťom je používanie repelentov proti kliešťom a inému hmyzu. Ak nič také nemáte po ruke, pomôžu aj babské rady.

• Po návrate z vonku si skontrolujte oblečenie, hlavne švíky, kde sa kliešte veľmi rady zdržiavajú.

• Oblečenie zaveste na štyri hodiny na šnúru. Slnečné lúče za ten čas zničia každého kliešťa.

• Kliešte síce môžu prežiť aj pranie v práčke, ale žehlenie na plný výkon určite nie.

• Ak si nechcete kupovať drahé špeciálne pomôcky na odstránenie kliešťa, použite doštičku, ktorú si vystrihnete z PET fľaše a uprostred nastrihnete. Kliešťa ňou jednoducho vytiahnete.

História ľudstva potvrdzuje , že v každej spoločnosti sa užívali drogy s cieľom dosiahnuť zmenu nálady , myslenia a vnímania. Samozrejme vždy boli jedinci , ktorí prekračovali sociálne akceptované zvyklosti a tieto drogy zneužívali ako prostriedok na vyrovnávanie sa so stresom a s problémami i na predvedenie protestu proti normám a hodnotám spoločnosti. Každá droga ,či už legálna alebo nelegálna , je predmetom zneužívania.

 Koľko sa už popísalo kníh, článkov, a koľko bolo urobených štúdií o nebezpečnosti užívania psychoaktívnych látok. Počujeme o tom všetci ,a vieme o tom všetci. V školách sa tiež venujú protidrogovej tematike na hodinách ale aj v rôznych preventívnych programoch. Ale aká je skutočnosť?

 Napriek všetkým diskusiám o psychoaktívnych látkach väčšina ľudí nechce veriť, že sa to môže stať aj v ich rodine.

Keď sa spamätajú je už väčšinou neskoro. V rodine nastal medzičasom už tak vážny skrat ,že to vlastne už ani sami bez pomoci nevedia riešiť. Väčšina ľudí si myslí ,že všetky drogy sú nelegálne. Vždy to tak nie je. Máme ich doma .Jednou z nich je tabak, smrteľný dlhodobý zabijak tých, ktorí mu podľahli už v mladosti. Ďalšia droga je najhoršia ,najčastejšia ,najviac zneužívaná po ktorej môžu siahnuť aj naše deti, lebo ju doma máme ,  a to je alkohol. V konečnom dôsledku sme mi rodičia zodpovední či naše deti užívajú alkohol a iné drogy. Rodina sama o sebe má mať charakter a mentalitu ,,my,, .Rodina odráža ducha vzájomnosti. Ale ako môže fungovať rodina dobre keď  nastali problémy , ktoré sú spôsobené užívaním drog? Či  sú konzumentom drog deti ,alebo ich rodičia je to problém pre celú rodinu. Rodina prestáva plniť svoju funkciu a dochádza k nabaľovaniu problémov v každej oblasti. Pre rodičov v práci , medzi priateľmi, medzi sebou a pre dieťa nastávajú problémy v škole  a medzi vrstovníckou skupinou. V konečnom dôsledku dochádza k narušeniu vzťahov aj v samotnej rodine. A ako konkrétne?

Uvediem príklad dospievajúceho zneužívajúceho drogu. Pre dospievajúceho je život radom extrémov .Dobré obdobia sa striedajú so zlými. Prospech , kamaráti , prijatie do kolektívu , telesné zmeny , problémy s láskou. Z každodenného odmietania sa stávajú krízy. Ak v rodine dospievajúceho nie je čas na riešenie týchto problémov , pomoc začne hľadať inde ,a ak ju nenájde ani tam od tohto momentu je už len krôčik k prvému pokusu alebo experimentu s drogou. Samozrejme začne dvojaký život , príde zmena kamarátov , dieťa je náladové, zrieka sa koníčkov a mimoškolských aktivít. Horší sa mu prospech v škole .Začínajú sa klamstvá , požičiavanie si a krádeže. Prichádza  k zhoršeniu správania , klamaniu ,  prichádza aj celkové zhoršenie zdravotného stavu. Často sú prítomné problémy s políciou. V takomto kolotoči je už len krôčik k depresiám a k samovražedným myšlienkam. Prečo vlastne deti užívajú drogy , čo ich k tomu vedie? Môže to byť túžba po euforizačnom účinku. Ďalej si myslím ,že je to zvedavosť a nuda. Dieťa hľadá dobrodružstvo a vzrušenie ,nové skúsenosti , poznanie ,zručnosti a schopnosti. Dôležitý je vplyv rovesníckej skupiny. Ja si však myslím ,že najdôležitejší je útek pred problémami. Veľa problémov ,ktorým deti čelia ,prežívala a prežíva väčšina ľudí . V škole boli vždy problémy, rodičia veľa očakávali a sex bol lákavou záhadou. Bieda a predsudky zredukovali možnosti mnohých mladých ľudí, ktorí mohli zo života vyťažiť viac. Puberta nebola a nie je nikdy ľahká. Ani jeden z týchto problémov nezmizol , ale plno nových zvyšuje napätie, ktoré zase zvyšuje tlak takmer na každé dieťa. Máme veľa nemanželských detí , strašne veľa detí žije iba s jedným rodičom. Väčšina rodičov, či už ide o rodiny s jedným alebo s oboma rodičmi, pracuje dlho do večera a tak vychováva generáciu detí, ktoré sú takmer celý deň bez nich. Rodičia bývajú obeťou rovnakého tlaku. Milióny dospelých majú sami problém a alkoholom alebo drogami a zaťahujú deti do pasce svojho trápenia. Veľmi časté je aj rodičovské emocionálne  a fyzické zneužívanie detí. V rodine viazne komunikácia , nie je v nej pomoc. Prítomné je len klamstvo a popieranie. Veď čo je už lepšie , ak si s nejakým problémom nevieme dať radu ,tak popierame.

Drogy majú vplyv na celú rodinu. Zneužívanie drog spôsobuje v rodine a v rodinných vzťahoch tlak a napätie. Často krát  sa začne kaziť aj vzťah rodičov medzi sebou. Boja sa o situácii doma hovoriť otvorene ,nahovárajú si, že situácia nie je až taká vážna. Aj medzi nimi začína škrípať všetko čo bolo vybudované po celé roky trvania manželstva. Rodičia si veľmi často kladú za vinu správanie svojich detí. Mnohí sa cítia vinní, že sa s nimi menej vidia, lebo majú veľa práce. Osamelí rodičia sa zasa cítia vinní za rozvod, prísni rodičia cítia , že dohnali svoje deti k neposlušnosti, zhovievavý rodičia si myslia, že neboli dosť prísny. Veĺa rodičov sa zúfalo pokúša držať problémy detí bezpečne pod pokrievkou doma a ponáhľajú sa brániť ich pred trestom vonkajšieho sveta. Boja sa ,že by mohli ich dieťa vyhodiť zo školy alebo rozšíriť jeho záznam na polícii, takže sa usilujú ho kryť. Neuvedomujú si ,že sa už aj oni dostali do kolotoča klamstiev.

 Dnes už nikto nepochybuje o tom, že drogy zasiahli na Slovensku značnú časť ľudí , predovšetkým mládež. Veková hranica záujemcov o drogy za posledné roky značne klesla. Okrem zníženia vekovej hranice neustále sa rozvíjajúci drogový trh spôsobuje nárast počtu mladých, ktorí sa podieľajú na drogovom obchode. So vzrastajúcim drogovým trhom úmerne stúpa delikvencia mládeže, brutalita a iné asociálne spoločenské prejavy.

            Problematika drogovej závislosti vo vzťahu k mládeži je veľmi zložitá a citlivá. V rôznych súčasných sociologických výskumoch rodičia jednoznačne uvádzajú , že ich dieťa drogy neužíva Pripúšťajú síce vážnosť tohto spoločenského procesu, ale súčasne jednoznačne konštatujú, že to nie je problém ich rodín. Je len pochopiteľné, že žiadny rodič nechce veriť, alebo pripustiť, že práve jeho dieťa by mohlo mať dočinenia s drogami, prípadne byť ich obeťou. Rodičia by predovšetkým mali poznať prvé signály pri užívaný drog. V literatúre sa uvádza, že prvoradou prevenciou by mal byť dôverný vzťah rodiča k dieťaťu založený na komunikácií, vzájomnom rešpekte a pochopení. V prostredí toxikomanov je rozšírený názor, že drogová závislosť je ich osobná záležitosť. Ide však o hlboký omyl, veľmi sebecký a nebezpečný. Spoločnosť totiž v záujme svojej ochrany nemôže súhlasiť s tým, aby vznikali materiálne a sociálne škody, aby dochádzalo ku kriminalite.

             Protidrogová výchova nesmie mať kampaňovitý, ale systematický charakter. Ak chceme dostať drogovú problematiku pod kontrolu je nutná rozvinutejšia medzinárodná spolupráca, je potrebná lepšia príprava pedagógov na primárnu prevenciu. Ďalším nutným krokom je riešenie problematiky voľného času. Dôležitá je prepracovanejšia spolupráca s masmédiami, kultúrou a umením. Musíme zapojiť vedu a výskum, systematickejšie monitorovanie sociálnopatologických javov , je nutná interdisciplinárna spolupráca a hlavne vznik špecializovaných profesií zameraných na protidrogové aktivity.

Mgr.Lucia Kleinová

 Dôvodov prečo siahne človek po drogách je veľa. Vyplývajú tak z jeho osobnosti, ako aj zo spoločenského prostredia, ktorého súčasťou je rodina, škola a rovesnícka skupina. Dôležitú úlohu zohráva spoločnosť v ktorej žijeme.[1]

            OSOBNOSTNÉ ALEBO INDIVIDUÁLNE FAKTORY: osobnosť, duševné poruchy a poruchy chovania, stretnutie s drogou v mladom veku, neschopnosť zvládať stresové situácie, malé sebavedomie, neschopnosť odolávať nepriaznivému vplyvu okolia, agresivita, zlé sebaovládanie, znížená inteligenčná úroveň.[2]

            RODINNÉ PROSTREDIE: nejasné pravidlá týkajúce sa chovania dieťaťa, nedostatok času venovaného výchove dieťaťa, nedostatočný dohľad, sústavná a prehnaná prísnosť, slabé citové väzby v rodine, manželské konflikty, tolerovanie a zneužívanie požívania alkoholu, tabaku a drog, osamelosť rodičov a ich ľahostajný až nepriateľský postoj voči spoločnosti, zlá sociálna a ekonomická situácia v rodine, sexuálne zneužívanie, neúplná rodina.[3]

            ŠKOLSKÉ PROSTREDIE: dostupnosť drog v škole a okolí, zlyhávanie v škole, šikanovanie, žiak označený ako problémový, záškoláctvo.[4]

            ROVESNÍCKE SKUPINY: neuznávanie autority, protispoločenské chovanie vrstovníkov, pozitívny postoj k drogovej problematike, silnejší vplyv rovesníckej skupiny ako rodičov, zosmiešňovanie a znižovanie sebavedomia niektorých členov skupiny samotnou skupinou[5]

            SPOLOČNOSŤ: zlá ekonomická situácia v spoločnosti, náhle sociálne a politické zmeny a nestabilita, nedostatok príležitostí uplatnenia sa v práci, nedostatok možností pre vhodné využitie voľného času, nedostatočná zdravotná a sociálna starostlivosť, spoločenské normy a zákony tolerujúce „legálne drogy“, nedostatočné sociálne zabezpečenie, rasová a iná diskriminácia. [6]

 „Alkoholizmus je definovaný ako nadmerné pitie nápojov obsahujúcich alkohol. Tento pojem neoznačuje bližšie špecifikovanú duševnú poruchu.“[1] Svetová zdravotnícka organizácia pokladá alkoholizmus za jeden z najzávažnejších problémov súčasného obyvateľstva. Nadmerné pitie alkoholu okrem toho, že poškodzuje zdravie, prispieva aj k vážnym antispoločenským prejavom, najmä k zvýšeniu agresivity a k trestnej činnosti.[2] Alkohol je v našej kultúre najčastejšie používanou drogou. Príležitosť ku konzumu je všadeprítomná. [3]Prechod od pitia z pôžitku k baživému – nutkavému konzumu je plynulá. Najzhubnejšie, najmasovejšie a najrozkladnejšie zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré narúša, ničí lásku, vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života i vysokej rozvodovosti. K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie. „Alkohol (etylalkohol C2 H5 OH – syntetický etanol, alkohol, spiritus, lieh / je od nepamäti známa požívatina s psychotropným účinkom, látka tlmiaca CNS, podobne ako anestetikum.“[4].Vývin od konzumenta k pijanovi je proces, v ktorom sa občasné pitie zmení na pravidelné, vytvára a upevňuje sa závislosť organizmu na alkohole. Na vznik alkoholovej závislosti u človeka majú vplyv genetické, psychologické, kultúrne, ekonomické, rodinné a profesionálne faktory.[5].„Rizikové faktory vedúce k nadmernému pitiu:

1.psychoreaktívne – jedinec siaha po alkohole v istých krízových stavoch, ktoré sa pre neho javia ako neriešiteľné.

2.sociogénne – ohrozený jedinec začne nadmerne používať alkohol v spoločnosti kamarátov v snahe zažiť zvláštny stav uvoľnenia, chvíľkového pocitu šťastia.

3.profesionálne – začiatok abúzu u ľudí, ktorí pracujú s alkoholom v zamestnaní a alkohol je pre nich mimoriadne ľahko dostupný.

4. symptomatický – pri tomto začiatku nadmerného užívania má hlavnú úlohu povahová respektíve rozumová chyba, duševná porucha.“[6]       

Etanol sa rýchle vstrebáva z tráviaceho ústrojenstva. Metabolizmus alkoholu závisí od obsahu žalúdka, priechodnosti pyloru a koncentrácie alkoholu. Alkohol sa metabolizuje v pečeni, veľmi malá časť sa vylučuje nezmenená dychom, močom. Koncentrácia alkoholu v mozgu sa po krátkom čase priblíži k hladine v krvi. Hladina v krvi závisí od množstva použitej látky, telesnej hmotnosti jedinca, na absorpcií a metabolizme organizmu.[7]Pri užití alkoholu môžu vzniknúť rôzne druhy opitosti.

Návykových látok charakteru drog je značný počet, čo podmieňuje aj nejednotnosť klasifikácie jednotlivých druhov či typov drogových závislostí. V súčasnosti sa obvykle rozlišuje osem hlavných typov drogových závislostí (s výnimkou alkoholizmu, tabakizmu a kofeinizmu).

            Drogová závislosť opiátového typu,

            Drogová závislosť kokaínového typu,

            Drogová závislosť kanabisového typu,

            Drogová závislosť amfetamínového typu,

            Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom,

 V tejto časti zhrniem pojmy, ktoré sa budú v článku vyskytovať. Tieto pojmy sú definované z rôznych zdrojov k rôznym definíciám, ktoré sú pre môj článok  výstižné.

Droga - „Je akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polosyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav – závislosť, psychickú alebo fyzickú tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.“[1]Tu Novomeský dodáva ,,niet ľudského orgánu, ktorý by droga postupne nepoškodila alebo dokonca nezničila. V rôznych publikáciách sa stretávame s rôznymi pojmami, ktoré majú význam slova droga – psychoaktívne a psychotropné látky.“ [2]

Toxikománia - „ stav opakujúcej sa náhlej /akútnej/ alebo sústavnej /chronickej/ otravy /intoxikácie/vyvolanej  opakovaným podaním drogy“[3],,Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti“[4] Tento pojem sa považuje v odbornej literatúre za zastaraný, ale pre prax je dôležité poznať jeho vysvetlenie.

Úsus – ide v podstate o užívanie liečiv či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa i spoločnosti.[5]

Misúsus – ide obyčajne o neprimerané prekračovanie terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinácie. [6]

Abúsus – ide predovšetkým o nadmerné používanie do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozené dospievanie i dozrievanie osobnosti, u osôb dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti.[7]

Odolnosť voči vode

Možno ste už začili podobnú situáciu. Kúpite si prípravok na ochranu pred slnkom, natriete si ho, idete si zaplávať a večer cítite, ako nepríjemne ste si splálili kožu. Kde nastala chyba a dá sa posúdiť, či je produkt odolný voči vode? Aj keď sa to javí jednoduché, nejde o žiadnu čisto pocitovú záležitosť na spôsob – naniesť na kožu, osprchovať a pozrieť sa, či niečo ostalo. Celá procedura je zložitejšia a definuje ju mezinárodná smernica COLIPA (Európska asociácia výrobcov kozmetiky), která má jasnú postupnosť.

Na zmeranie odolnosti voči vode (Water resistant) sa ochranný faktor SPF meria po absolvovaní predpísanej dĺžky pobytu v tečúcej vode. Smernica presne definuje v akom druhu prispôsobeného bazénu sa test môže vykonať. Prípravok sa nanesie v predpísanom množstve (2 mg/cm2) na stanovené miesta tela.

Nanášanie produktu v laboratóriu na testovaciu plochu (chrbát)

Po 15-30 min. od nanesenia sa proband ponorí na 2x20 min. do vody, pričom medzi oboma pobytmi vo vode je 15 min. prestávka. Porovnávajú sa namerané hodnoty SPF pred a po pobyte vo vode. Ak dosahuje prípravok po dvojnásobnom ponorení účinnosť ≥ 50 %, je označený ako odolný voči vode (Water Resistant).

Ponorenie do vody na 2x20 min

Sportom detom

28. mája o 23:30, Partizánska Lúka Bratislava

I.detska klinika s poliklinikou Vas srdecne pozyva na sportovy den,ktory sa uskutocni dna 28.maja od 10tej hodiny na Partizanskej luke v Bratislave.

Program: - sutaze v roznych discplinach+pinpongovy a petangue turnaj sprievodny program

- Nemocnica u medvedika

- autogramiada zaujimavych hosti -

babenky som smutna :(, lebo nase brusenka nie su na zips a tak sa nemozem na mojho drobceky pozriet kedy chcem... ze otvorim brusko, ked sa pomrvi, skontrolujem, pohladkam, usmejem sa a zazipsujem :DDDD aaa nie cakat neskutocne dlhy mesiac, kym tu najsamkrajsiu nadheru uvidim :(

Písala mi jedna maminka svoj životný príbeh .Uverejňujem ho s jej súhlasom.Urobila to pre Vás ,aby ste sa z neho poučili .Ona sa dokázala vzoprieť násiliu a neľutuje,dáva sa pomaly dokopy,žije pre svoje dieťa,ktoré miluje a čaká na krajší život ako mala.

Mala som krásne detstvo, krásny život. Školu za sebou a prechodený ako tak svet. Práve som pracovala na Slovensku v jednom krásnom hoteli. Mali sme prestávku a medzi dverami sa objavil muž, tmavé vlasy, tmavé oči, nie moc vysoký, ale pre mňa bol dokonalý. V tom momente som si povedala: "Ja ho chcem a ja ho dostanem!".
Tento muž sa stal mojim nadriadeným a trávili sme tak v jednej spoločnosti každý môj pracovný deň. Od prvého dňa sme spolu chodievali na obedy a preberali sme životy. Bol ženatý! To ma dosť odradilo, ale stále som s ním jednala rovnako. predsa sa treba tešiť, keď má človek zdravú a láskyplnú rodinu. Po nejakom čase sme šli celá smena na pivo a to sme potom robievali pravidelne. Až raz som sa opila a on to využil. Ani som nenamietala, on sa mi páčil, ja som bola slobodná, mne sa to nevhodné nezdalo. No začal byť nenásytný, nikdy som sa s takým človekom nestretla. Stále chcel viac a viac, obmedzoval ma, chcel byť so mnou.. pripadalo mi to tak, že mu je so mnou tak dobre, že chce byť len so mnou a nie so svojou rodinou. Jedného dňa som mu povedala, že sa má alebo vrátiť k rodine (bolo by to najlepšie, má ženu, dieťa), alebo prísť ku mne, ale že nemôže mať oboje naraz, nech sa rozhodne. V ten večer mi zvonil dole pri vchode aj s cestovnými taškami. Odvtedy sme spolu žili i pracovali.
V práci neustále sledoval kde som, s kým sa bavím, kam idem po práci, ak on musel ostať na porade. Po mesiaci ho vyhodili, lebo sa viac nedokázal sústrediť na prácu. Živila som ho ja. Jemu to nevadilo, pokiaľ som bola v práci, chodil na pivo, hrávať automaty.. veď čo má robiť, keď ja som v práci? Navrhla som mu, aby sme si šli spoločne hľadať prácu do zahraničia. On vedel perfektne po nemecky, ja som cestovanie milovala. Keďže nemal peniaze, všetko som z nekonečnej lásky k nemu zaplatila ja, nemala som s tým problém. Prácu si našiel ihneď, takže po prvom mesiaci začal on platiť nájom, ja ostatné. V deň jeho prvej výplaty sa tak veľmi opil, že keď sme šli domov z reštaurácie, videl ako sa bavím s chlapcami na ulici. Ja som s ním šla ruka v ruke, on si to alebo domyslel, či sa mu to snívalo, hneď ako precitol, začal ma mlátiť a kričať, že som fľandra.
Po bitke som sa osprchovala, vyplakala, zbalila a šla volať domov, že prídem, nech ma čakajú. Mama sa hneď pýtala, čo sa stalo. Povedala som jej, že sme sa opití navzájom pobili. Bola nešťastná. Keď som sa v telefónnej búdke otočila, stál tam môj partner. Plakal, že on to urobiť nechcel, nevie čo ho to napadlo. Uverila som mu. Objali sme sa a šli domov. Vybalili mi veci, urobil obed.
V tom čase som si našla prácu. Keď zistil, že môj šéf má dvoch synov, jeden v mojom veku, štíhly, modrooký fešák, druhý o rok mladší, začal ma do práce vozievať autom. Nedokázal to predýchať, vyvolával mi, chodieval za mnou.. ešte stále som myslela, že to preto, že mu chýbam a tak strašne ma ľúbi.
Na Silvestra som bola doma sama, keďže on musel ostať v práci. Domov prišiel opitý a samozrejme začali debaty o spoločníkovi, ktorý bol určite super, s ktorým som vítala Nový rok. Bolo to neznesiteľné.
Počas 3 mesiacov v zahraničí nebolo dňa, kedy by som neplakala od jeho urážok, nečakal bitku či zakazovania niečoho, čo som robila.
Ak som neuvarila, neupratala, nevyžehlila - bola som neschopná. Ak som šla von - šla som za iným sa flákať a podvádzať ho. Ak som sa namaľovala - určite kvôli niekomu inému. Asi o ďalšie 3 týždne som sa nesmela maľovať, lebo som krásna taká aká som. Nesmela som chodiť von, lebo ak som šla, bola som fľandra. Bála som sa na to niečo povedať, aby ma neudrel. Nič nebolo dobré, košele mal zle vyžehlené, prádlo zle vypraté, jedlo málo slané, málo štipľavé, byt zle uprataný, posteľ zle ustlanú. Všetko bolo zlé, ja som bola škaredá, tlstá, nevkusne oblečená a ak vkusne, tak to bol hneď oheň na streche.
Náš intímny život bol spočiatku úžasný. Nikdy predtým som nemala tak skvelého partnera a bola som nadšená. V zahraničí sa to začalo rútiť dolu vodou. Nie že by sa stal horším milencom, ale začal byť násilný, rozkazoval ako mám čo robiť, kedy to mám robiť a kde to mám robiť. Ak mal svoj deň, tak ma dokázal zobudiť kvôli tomu, aby som ho uspokojila, ale to takým štýlom, že začal kričať po mne, alebo mi ťahal hlavu, alebo ruku, len aby som robila, čo chce. Mohla som aj plakať, vôbec ho to nezaujímalo, pokiaľ nebol on spokojný. Potom ku mne prišiel a objímal ma, hovoril aká som skvelá, nádherná, úžasná. Mávala som zmiešané pocity, ale stále som mu verila, že ma miluje, veď  snáď by to nasilu nehovoril a nežil so mnou, keby ma nemiloval.
Keď mi po pol roku skončila sezóna, chcela som ísť domov. Pozrieť rodičov, psov, odviezť veci, darčeky. Partner nesúhlasil a vzal mi všetky peniaze, že chce ísť radšej na dovolenku. Tak som ostala, ale on chodil ďalej do práce a peniaze minul. Asi na alkohol s kamarátmi. Keď už toho bolo naozaj moc, tak som jednoducho povedala, že idem sním, alebo bez neho. On sa nahneval a povedal, že ma vezme domov, nech si zbalím všetko a už ma nikdy nechce vidieť. Doma ma vysadil, dal 1000€, nech niečo mám a odišiel. Bez slova.
Plakala som, ale mama ma podržala. Plakala som týždeň, napokon prišiel a povedal, ako ma miluje a ja som s ním šla nazad. Všetko som mu odpustila. Rodičia absolútne nechápali, čo sa deje, ale nechali ma, nech si to vyriešim sama. Nevideli do vzťahu a nechceli mi do toho kecať. Takto som s ním prešla 5 sezón v zahraničí. Bola som viac bitá než spokojná, šéfka ma poslala k lekárovi a na políciu. K lekárovi som šla, na políciu nie, nemala som to srdce. Bil ma vonku na ulici, skákal mi po hlave a kopal do rebier. Tiež len preto, lebo sa opil a ja som ho určite podviedla. 3-krát som ho opustila, 3-krát ma uprosíkal a ja som sa vrátila. "Keď si zlý, si zlý, ale keď si dobrý, si veľmi dobrý a ja ťa neskutočne milujem." Slová ktoré mi šli z úst, cez slzy, či s napuchnutými perami, alebo fialovým krkom po dusení. A on si bol vedomý toho, že ho milujem a zasa sa vrátim.
Prišiel však čas, keď už som mu povedala, že nám to vážne nejako neklape. Navrhla som, aby sme to nechali tak a šli každý svojou cestou. Súhlasil, no najprv chcel, aby som s ním ešte šla do UK za jeho sestrou a potom sa rozídeme. V Anglicku bolo fajn, hoci mal reči, že som sa dala dokopy s jeho švagrom. To som už ani nevnímala, veď každý jeho kolega so mnou spal, každý kamoš, dokonca aj jeho otec a bratranec. Proste každý chlap...
Ibaže po návrate z Anglicka som o pár týždňov zistila, že som tehotná. Bol so mnou na klinike, tiež bol zvedavý. Keď ma sestrička zavolala a oznámila mi to, podlomili sa mi kolená. Hrozne som sa rozplakala, podišla som k nemu, hral na telefone nejakú hru a povedala som mu to. Mykol plecami, že prečo tak revem, že sa mám ukľudniť a som ako hysterka.
Opäť sme sa presťahovali spolu do bytu. Práce sme mali vedľa seba, takže sledoval kedy idem z domu, chodieval za mnou do práce. Stupňovalo sa to, chcel mi vybaviť prácu v jeho hoteli, aby nám vychádzali smeny spolu. To našťastie nevyšlo. 6 mesiacov pred pôrodom som prišla o prácu. Bola som len doma, starala sa. On si chodil po nociach na pivo, biliard a podobné akcie. Volávala som mu, on že už ide, ale domov prišiel ráno o 5tej. Niekedy s prosíkom, že ma miluje, nech mu odpustím, alebo s nadávkami, že určite som sa i ja flákala. Ja som chcela len jediné, vedieť s kým je a kedy príde, aby som sa oňho nebála.
Sezóna ako-tak prešla, sťahovali sme sa do veľkého mesta. Ja v 6tom mesiaci som sa tešila z tej diery preč. Chalani dávali byt do poriadku, robili podlahu a čo bolo treba. Ja som balila veci a chystala, aby ich mohli odviezť. Presťahovali sme sa a partner musel nastúpiť do práce. Byt nebol kompletne dokončený a keďže ja neznášam výhovorky typu: "Veď zajtra to spravím.. ", pustila som sa do toho sama. Preniesla som gauč do inej izby a podobné veci, vymaľovala a bola som spokojná, on mi samozrejme vynadal.
V 7mom mesiaci ma hrozne zbil, nechal ma ležať na zemi a odchádzal s krikom: "Bodaj by si potratila, ty štetka špinavá..". Bolo mi hrozne, ale malinkého som tak milovala a asi aj on mňa, keď ma neopustil. Veľmi zlé obdobie sa tiahlo až do pôrodu. Hoci on so mnou chodil na každú kontrolu, každý ultrazvuk, tešil sa z toho, keď videl malého na monitore a keď lekár hovoril, že malý je v poriadku, ja som minimálne 4-krát denne plakávala. Nie len že útočil slovne, ale ani mi s ničím nepomáhal, z jeho neochoty som bola nešťastná. Všetko hádzal na zem, ráno na mňa kričal, nech mu do sprchy donesiem veci, aby sa mohol obliecť. Ešte v 9tom mesiaci som umývala okná a vešala závesy, takže som podľa neho mohla fungovať aj v intímnom živote ako keby som ani tehotná nebola. Keď som nespĺňala jeho požiadavky, bol schopný so mnou aj dva dni nerozprávať, alebo mi vytýkal, že som všetku energiu vyčerpala na inom mužovi a on ma už nevzrušuje.
Nadišiel deň pôrodu. Okamžite za mnou prišiel na kliniku, keď som mu zavolala, že budeme čakať ako sa to vyvinie. Ostal pri mne celý deň, a ráno znova. Nosil mi pozornosti, tešil sa na syna a ja som si myslela, že konečne sa prebral z toho zlého sna a budem poriadna normálna rodina. Bol pri pôrode, stískal nášho synčeka i mňa, slzy šťastia mu tiekli a aj ja som plakala. Na klinike som ostala týždeň, každý deň za nami prišiel aj 3-krát. Bol šťastný, náš syn ten najkrajší a ja tá najúžasnejšia žena na svete.
Po prepustení z pôrodnice k nám prišli moji rodičia. Keď videli náš život, po týždni radšej odišli. Ešte v prvý večer ma udrel keď prišiel večer z práce a vynadal, že všetko pre nich robím a pre neho nič. Strašne žiarlil a nadával mi, že sa tak obetujem pre rodičov. Musela som robiť všetko, takže som dostala zápal maternice. On mi ani len syna k autu nepomohol odniesť, ani garážovú bránu neotvoril.
Keď sme mali preložené všetky papiere a šli na úrad na zápis do rodného listu dieťaťa, on nepriznal otcovstvo. Bola to snáď najväčšia bolesť akú som pocítila. A tak som rýchlo pobehala úrady, predvolala si ma sociálka, čo sa deje s otcom dieťaťa, keďže nie je na rodnom liste a poprosila som lekára, nech ma vyšetrí, lebo musím opustiť krajinu. Bolo mi z toho chlapa zle. Môj syn nemal ani 5 týždňov, keď sme partnera opustili. A neľutujem to. Po odchode zničil všetky moje veci, vyvolával aká som zlá, zmija, štetka, fľandra, že spraví všetko pre to, aby mi malého zobrali a že to aj tak nie je jeho dieťa. Plakala som a plačem dodnes. Ale už je to o moc lepšie a zvládame to s malým dobre. Do dnešného dna sa na malého neopýtal a to má už 10,5 mesiaca. Nahlásil ma úradom, že sa o dieťa nestarám, poslal na mňa kontroly a neviem čo ma čaká ďalej, ale my sa nedáme. Čakajú nás DNA testy, súdy a úrady. No radšej toto, než kopance, urážanie, ponižovanie, nadávky, pľuvance, hádzania jedla do tváre a rozkazy ako čo mám kedy robiť v intímnom živote.

Som šťastná, mám zdravé dieťa, super rodičov a skvelých ľudí, čo pri nás stoja.

Násilie na ženách /časť prvá/.

...nezbil ma, len ma udrel, ale má ma rád...aj minule, ale bolo  slabšie...

...to ,že ma zbil, je moja chyba...stále ho provokujem...

...je hrubý, ale čo veď on je taký...stále bol...

Koľko ešte existuje výhovoriek tohto typu. Nie nemá to nič spoločné s láskou, stali ste sa obeťou násilia. Tento článok je len úvodom do problematiky násilia, ktorú si rozoberieme aj v ďalších častiach. Čo je násilie?

Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, psychického a sexuálneho nátlaku. Domáce násilie nie je jednorázový čin, opakuje sa, dlhodobo pretrváva a jeho intenzita sa časom stupňuje.

Aký vplyv má psychický stav ženy na schopnosť otehotnieť?

Veľký. Problém je najmä príliš veľká túžba po dieťati, ktorá je spojená s negatívnymi emóciami. Najprv zrealizujete svoje ambície, vybudujete si kariéru a už vám na naplnenie snov chýba iba dieťa. Ak je táto túžba príliš veľká, vytvára obrovský psychický blok. Prostredníctvom emócií totiž svojmu telu dodávate alebo mu, naopak, odoberáte energiu. Pozitívne emócie, ako napríklad radosť, telo dopujú pozitívnou energiou. A negatívne, hlavne hnev, strach, smútok, vám energiu odoberajú, vyčerpávajú vás, fyzicky nevládzete, a to sa prejavuje psychosomaticky aj vo vašom tele. Keď máte dostatok energie, vaše orgány sú pripravené, aby plnili svoju úlohu, a to aj v prípade materstva.

Ale veď túžba po dieťati je pozitívna emócia...

Práveže nie vždy. Čím viac chcete otehotnieť, tým je to ťažšie. Prílišné chcenie, naliehanie, sústredenosť na to, čo nemám, to sú negatívne emócie, a teda negatívna energia. Ak v sú - vislosti s otehotnením uvažujete o sebe ako o neschopnej, podhodnocujete sa, ste smutná, nahnevaná, enormne vám to odčerpáva energiu.

Čiže treba prestať „tlačiť na pílu“?

Áno. Je štatisticky potvrdené, že veľa párov, ktoré sa rozhodli pre adopciu, splodili dieťa ešte skôr, ako mali vybavené papiere... Tu sa totiž negatívna emócia z toho, že sa vám nedarí, mení na pozitívnu. Tešíte sa na dieťa. Okrem toho svoju pozornosť sústredíte na to, čo je preň dôležité. Pozornosť, ktorú ste predtým upriamovali na to, čo nemáte, sa preorientovala na niečo pozitívne. Ale to neznamená, že musíte zájsť až k takému krajnému riešeniu, akým je adopcia. Stačí, keď upriamite svoju pozornosť na niečo iné.

20. mája to bude rok, čo som odišla z práce a stala som sa maminou vtedy 10-mesačnému opusteniatku. Napriek tomu, nie všetci zákazníci, ktorých som obsluhovala, ma obíjdu na ulici bez pozdravu... Tak sa stalo aj v sobotu. Stretla som pani, možno do 60-tky nemá ďaleko, milá zákazníčka, spokojná so všetkým, čo som jej položila na pult... Hneď sa mi prihovorila :

                "Jáj, zlatko moje, toto je ten váš krásavec... jáj, ako vás obdivujem, do takejto doby dieťatko a ešte k tomu z domova... "

Rozhovor pokračoval, podebatili sme a šli sme každá svojou cestou... Malý driemal v kočiari, kde-tu vykukol, keď ho dačo zaujalo a mňa tak napadlo... Aká doba, dokelu... Veď  vždy je dajaká doba...

Moja babička mala prvé dieťa v roku 1945, ďalšie 1946, dvojičky 1948, a ďalšie 1950... a to tiež na tú dobu bola DOBA... Babička ešte žije, má krásnych 86 rokov, pochovala 2 deti a nikdy si na žiadnu dobu nesťažovala... Má 87-ročnú kamarátku, o ktorú sa tak trošku moja mama a moja teta starajú. Hlavne jej nosia nákupy a chodia platiť účty, nakoľko tetuška už cca 15 rokov je schopná chodiť len po svojom bytíku... Nebola v obchode, telka nič moc... A smejeme sa na jej prosbách... "Majka, keď príde mäso, kúp mi kúsok" alebo "Keď bude pekná zelenina, kúp aj mne" alebo " Evka, keď pôjdeš stáť na mandarinky, vezmi mi pol kila, keď sa ti bude dať" ... a mohla by som pokračovať... život, aký si mladšie ročníky pamätajú len z rozprávania. A možno o tom ani nepočuli. A tetuška v tom žije dodnes... A nevie si predstaviť, že sú prepchaté obchody nielen potrebným tovarom, ale aj kravinami, bez ktorých by ľudstvo určite nevyhynulo... Tetuška si stále pamätá, že bola DOBA, keď sa hovorilo NEDÁ SA, a pritom všetci vedeli, že je to inak... DOBA, keď niekto na pozícii povedal NEMÁME, tak nemali, aj keby mali... DOBA, keď bolo počuť NEBUDE, ale pritom u vyvolených už dávno bolo...

A tak ma napadlo, vtedy sa nikto nepozastavoval, keď si niekto vzal dieťa z detského domova. Bolo to normálne, niečo bolo, niečo nie, niečo bolo hneď a niečo len spod pultu a na niečo sa čakalo roky... A preto možno ľudia nechápu, že si niekto dnes vezme opusteniatko... Žijeme v takej dobe, nie je v Bille, ideme do Tesca, nie je v Tescu, ideme do Kauflandu, nie je v Kauflande, ideme do Lidlu... a hlavne rýchlo, lebo to treba hneď...  peniaze vládnu svetom a všetko sa dá kúpiť... (bohužiaľ)... a nikoho nenapadne, že sú skutočne ešte situácie, ktoré sa tak veľmi podobajú tej minulej dobe... NEDÁ SA, NEMÁME, NEBUDE, ... a potom čo... je úplne jedno, kadiaľ budeme chodiť a koľko peňazí ponúkať...

Proste existujú páry, ktorým nikdy nebude dopriate mať spoločné dieťa... NEDÁ SA... a keď sa pýtajú, "máme nejakú nádej", odpoveď poznajú v hĺbke duše... NEMÁME... a keď sa pýtajú, "kedy bude aj u nás detský smiech", odpoveďou im je  NEBUDE... a ako z toho von?  Proste si vziať opusteniatko z detského domova...  Mnohí nás riešili : čo keby si šla na liečenie (jeden z mylných predpokladov, že vždy je chyba u ženy)... skús dať doktorovi obálku... doktori vedia a bez obálky neurobia nič... tak choďte k tomu liečiteľovi... a tak ďalej dookola... proste dnešná doba... vezmeš peniaze, ideš vybavíš, zoženieš, vezmeš mobil, vytelefonuješ...

Vybrat meno pre nase dieta nebolo vobec lahke..... O tom ako sa bude volat nas potencialny syn sme sa "hadali" este par rokov dozadu, ked sme dieta este ani neriesili, pretoze drahy trval na mene Ján, kedze on je Jan, jeho otec je Ján a aj jeho otec bol Jan. Ja som vsak odjakziva tvrdila, ze syn Ján v ziadnom pripade nebude, rovnako ako dcera nebude Jana, pretoze by tych Jan a Janov bolo prilis a nie som zastanaca pomenovavania deti podla mien rodicov.

Mne sa pred cca 3r. zacalo pacit meno Eliáš, no nestretlo sa to s pochopenim 

Ako kompromis sa mi zdalo byt vhodne meno Johan - je to vlastne Jan, ale nie je to Jan - nepreslo lebo je malo slovenske 😀

Dalsi kompromis mali byt 2 mena - Ján Eliaš, s cim som nesuhlasila. S Eliáš Ján nesuhlasil drahy a tak sme zase zacinali odznovu....

Napokon sme sa dohodli, ze sa urcite dohodneme a vyberieme neutralne meno.... Chcela som chlapcenske meno take, ktore sa nevyskytuje v rodine a nema ho nikto z nasich znamych. Vybrali sme teda tieto mena do uzsieho vyberu:

Mário - vraj sa nehodi k priezvisku

UV filter

UV filter je zložka produktu, vďaka ktorej dokáže chrániť pred slnečným žiarením. Oba druhy UV filtrov (fyzikálne aj chemické) sú zmiešané s inými priemyselne vyrobenými pomocnými látkami. UV filtre a ostatné zložky fotoprotektívnych produktov sú chemicky presne definované priemyselne vyrábané produkty, kde všetky účinné aj pomocné látky sú presne chemicky definované a klinicky testované. Rovnako ako napríklad pri zubnej paste alebo šampóne. Kompletné zloženie je uvedené na obale.

V čom teda spočíva samotný rozdiel  medzi fyzikálnym a chemickým filtrom? Odlišnosť je daná mechanizmom účinku.

Fyzikálny filter.

Ochrana pred UV žiarením sa dosiahne pomocou mikropigmentov, ktoré vytvoria na koži jemný, prakticky neviditeľný film. Ten odráža nebezpečné UV žiarenie. Dá sa to prirovnať k zrkadlu, ktoré odráža dopadajúce lúče.

Produkty s fyzikálnymi filtrami sa odporúčajú pre deti do 12 mesiacov.

Toto sú Vaše práva ,ktoré boli zhrnuté do Charty práv pacienta.

CHARTA  PRÁV  PACIENTA

Článok 1 - Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

1. Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali.
2. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia    z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného     zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 2 - Všeobecné práva pacientov

Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ma právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu.

História psychiatrie je obrazom vývoja názorov v ľudskej spoločnosti. Až do čias antického Grécka a Ríma vysvetľovali ľudia výskyt duševných porúch, predovšetkým tých  s psychotickou symptomatikou, ako dielo nadprirodzených síl a posadnutie zlými duchmi. Okrem rôznych zaháňacích rituálov však už tu nájdeme správy o zvláštnych postupoch, ktorými boli liečené. Medzi ne patria napríklad hypnotické či davovo sugestívne postupy užívané v starovekom Egypte, alebo grécke chrámy boha Asklépia, kde boli postihnutí liečení pomocou tzv. ,,chrámového spánku“.[1] Prvé príručky týkajúce sa duševných porúch sú však dielom Grékov. V 4.storočí pred n.l. prišiel s teóriou o fyziologických abnormalitách ako príčine duševných porúch Hippokrates. Skúmanie v tomto smere však ustalo s úpadkom Rímskej ríše. ,,Už v staroveku sa starostlivosť o chorých nezužuje na jeden prostriedok, ale používajú sa viaceré metódy dostupné dobe, najmä, to čo dnes označujeme ako liečba prácou a zamestnaním. .Zdôrazňovali sa postupy odpútavajúce pozornosť chorých, ako počúvanie hudby, rozhovory, recitácie, cvičenia. Jeden z najväčších lekárov staroveku Galénos sa vyjadril: ,,Zamestnávanie je od prírody najlepším lekárom a zásadne dôležité pre ľudské šťastie.“[2] V stredoveku zodpovedalo kresťanskému pohľadu na svet to, že spoločnosť na duševne nemocných brala ohľad, nevyčleňovala ich zo svojho stredu, uznávala ich dôstojnosť. Psychicky nemocní žili u svojich rodín a v menších obecných spoločenstvách. Žili aj v kláštoroch.[3] Prvé psychiatrické zariadenia sa stavali v stredovekom islamskom svete už od 8. storočia. Prvá liečebňa bola postavená v Bagdade v roku 705, nasledoval Fes a za ním Káhira. Ako prví poskytovali duševne chorým osobám istý druh psychoterapie amorálnu liečbu, sprevádzanú rôznymi ďalšími, prekvapivo modernými postupmi ako kúpele, medikácia, muzikoterapia či pracovná terapia.[4] V stredovekej Európe sa od 13. storočia tiež stavali nemocnice pre duševne chorých, slúžili však v podstate len ako akési opatrovateľské zariadenia bez akýchkoľvek pokusov o liečbu. Najstaršou takouto inštitúciou bola Bethlemská kráľovská nemocnica v Londýne. S príchodom roku  1792 vystúpil na scénu slávny francúzky lekár Philippe Pinel, ktorý je vďaka zavedeniu a hlásaniu humánneho prístupu k osobám trpiacim duševnou poruchou, konečne ,,vyslobodených z reťazí“, mnohými považovaný za otca modernej psychiatrie. Metódy  predstavené Pinelom si osvojil Angličan William Tuke, ktorý ešte v tom roku otvoril v Yorku ústav s názvom Retreat, slúžiaci následne ako model humánnej starostlivosti na celom svete. Rozvoj psychiatrie ako klinickej medicínskej disciplíny možno datovať do druhej polovice 19.stor. Za klasika psychiatrie sa pokladá         E. Kraepelin, ktorý podrobne opísal základné duševné poruchy a choroby. Osobitým prínosom, najmä z hľadiska prístupu k chorému a výkladu jeho ťažkostí, je tzv. hlbinná psychologická škola S. Freuda, tvorcu psychoanalýzy.[5] ,,V 20 stor. došlo k výraznému vývoju v oblasti biologických terapií duševných porúch, psychologicky pojatých koncepcií a k aplikácii sociálnych poznatkov.“[6] Od prvej polovice 20. stor. sa rozvíjajú postupy socioterapeutické. Zavádza sa pracovná terapia, ktorá pomáha obnovovať a rozvíjať pracovné zručnosti. Obohacuje svet nemocného o uspokojenie z výsledkov jeho práce.[7]

V Čechách a na Slovensku sa vývoj psychiatrie podstatnejšie neodlišoval. Prvé psychiatrické oddelenie v Čechách bolo otvorené v Prahe roku 1790, na Slovensku v Bratislave roku 1919, v Košiciach roku 1948, v Martine roku 1965 a roku 1997 Psychiatria Trnavskej univerzity v Pezinku.

 Mgr.Lucia Kleinová

[1] Porov. Svoboda, M. - Češková, E. - Kučerová, H.: Psychopatologie a psychiatrie. Praha : Portál 2006, s. 14

[2] Kafka, J. a kol.: Psychiatria, s. 16

[3] Porov. RABOCH, J. – ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 563

  Úzkostné (v minulosti nazývané neurotické) stavy v miernej podobe môže zažiť občas každý z nás. Problémom sa ale stávajú vtedy, pokiaľ ich začneme prežívať nepríjemne stále častejšie, silnejšie alebo keď začnú byť spojené s nejakou situáciou či keď sa objavujú pravidelne a dokonca začnú brániť vykonávaniu nejakej činnosti. Tej sa potom radšej vyhneme, aby sme predišli nepríjemnému stavu. Dokonca môžeme začať silne prežívať obavu vopred, že sa „TO“ bude opakovať (tzv.anticipačná úzkosť, inak povedané strach zo strachu)….

      Tieto stavy zväčša začínajú tým, že človek prežije nejaký fyzicky a psychicky nepríjemný stav, ktorý ho zaskočí až vydesí.
Najčastejšími telesnými príznakmi sú: zrýchlený tep (búšenie srdca), potenie, tras, vnútorné chvenie, obtiažne dýchanie, pocit dusenia, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, žalúdočná nevoľnosť, pocit slabosti v končatinách, návaly tepla či chladu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia…
Nejčastejšími psychickými príznakmi sú: závraty, nepokoj, strach z mdloby, odpadnutia, zo straty kontroly, strach zo „zošalenia“, strach zo smrti…

      Prirodzenou a správnou reakciou je, že vyhľadáme odbornú lekársku pomoc, kedy lekár vyšetrí náš zdravotný stav. Až po realizácii základných vyšetrení vylúči súvislosť medzi našimi príznakmi a telesným ochorením, je možné zvažovať, či šlo o úzkostný stav. To ale býva pre mnoho trpiacich (ale aj ich príbuzných, priateľov či lekárov) neprekonateľným problémom, pretože oni predsa nie sú „blázni“. Oni si predsa nič nenahovárajú. Najmä telesné príznaky títo ľudia veľmi prežívajú, preto je pre nich takmer neprijateľné, že im „nič“ nie je, lepšie povedané, nenájde sa telesná či organická príčina ťažkostí. Často sa začnú dožadovať ďalších a ďalších odborných vyšetrení, ktorými sa konečne „musí zistiť, čo im skutočne po telesnej stránke je“. Alebo ich základné vyšetrenie upokojí iba do tej doby, než sa úzkostný stav zopakuje.

     Úzkostné a fobické poruchy sú reálne a vážne zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú prežívanie, myšlienky a správanie človeka. Nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou.

 PANICKÁ  PORUCHA

Pavla má 27 rokov, pracuje ako grafička a je veľmi športovo aktívna, trénuje deti kung-fu, tiež pravidelne behá, pláva a veľa času trávi vo fitnes centre. Prvý záchvat paniky dostala práve pri cvičení vo fitnes centre. Počas zvyčajnej série cvikov sa jej z ničoho-nič začala krútiť hlava a dostala strach, že omdlie. Pocítila mravenčenie v prstoch. Hlava sa jej krútila čím ďalej tým viac, musela si sadnúť. Dostala hrozný strach. Bola presvedčená, že má mŕtvicu. Ruky jej tŕpli stále viac a ťažko sa jej dýchalo. Rozdýchavala sa čo najviac. Náhle dostala kŕče do rúk. Mala dojem, že prsty od seba nedokáže odlepiť. Rýchle zavolala pohotovosť. Odviezli ju do nemocnice a po realizácii rôznych vyšetrení jej povedali, že je zdravá. Nerozumela  tomu. O týždeň pri posilovaní sa to zopakovalo znova. Radšej prestala posilovať. Navštívila niekoľko známych lekárov, ale nič jej nenašli....