Prešiel týždeň testovania, do ktorého som sa zapojila s pocitom, že toto budem testovať, a tak sa aj stalo. Bola som medzi 10-timi oslovenými a tak vám prinášam moje postrehy a dojmy z tejto zubnej pasty. Prosím zoznámte sa. Zubná pasta Zendium Complete Protection – moja nová priateľka.

Ako už bolo spomenuté pri výzve, testujem pastu, ktorá používa enzýmy a proteíny, ktoré vaša ústna dutina potrebuje pre boj proti baktériám. Neobsahuje antibakteriálne zložky na reguláciu zubného povlaku. Zendium Complete Protection chráni ústnu dutinu podporovaním jej prirodzenej obranyschopnosti. Pri čistení zubov zvyšujú enzýmy a proteíny nachádzajúce sa v zubnej paste obranný účinok slín proti baktériám spôsobujúcich problémy so zubami. Zendium Complete Protection navyše neobsahuje SLS  (Sodium Lauryl Sulphate), peniacu zložku, ktorá môže dráždiť citlivé ústa. Vďaka tomu sa vám nezmení vnímanie chuti jedla, a tak si ho vychutnáte aj bezprostredne po čistení zubov.

Tak pri prečítaní tohto som bola veľmi zvedavá, pretože mávam problémy s citlivými ďasnami, predovšetkým z jedla a tým pádom sa ozývajú aj niektoré zuby. A hlavne moja budúca ex osmička mi vie často komplikovať pohodu v ústach. Takže počas testovania som od nej mala mierne podráždenú vnútornú stranu líca, ktorú som inak neošetrovala. Po týždni testovania musím povedať, že ho stále cítim, ale nerozvinulo sa mi to do niečoho horšieho, ako to má občas vo zvyku. Veľa zázrakov som za jediný týždeň testovania neočakávala, ale postrehla som mierne zlepšenie citlivosti problematických zubov a ďasien. Chce to však dlhodobejšie používanie.

Čo nám prináša výrobca?

Pozrime sa na pastu zvonka. Keď pastu dostanete do rúk, zistíte, že obal je z matného, v ruke poddajného plastu, ktorý pri stlačení nezostáva na mieste. Oceňujem predovšetkým „klik“ zatváranie, lebo ho netreba dlho otáčať a dokážem pastu zavrieť aj jednou rukou veľmi rýchlo. Výrobca však mohol využiť potenciál naplnenia. Aj tu mi príde, rovnako ako pri iných pastách, zbytočné mrhanie prázdneho miesta.

Ideme na to

Prostredníctvom @konik_testuje som dostala možnosť zapojiť sa do testovania ZendiumComplete Protection. Veľmi som sa tomu potešila a nedočkavo som čakala na neznámu skúsenosť.

Už po rozbalení obrovského balíka ma zaujala malá nenápadná krabička s názvom Zendium Complete Protection. Nemala silene výrazné farby ako väčšina zubných pást len aby lákali zákazníkov na regáloch.

Krabička pôsobí decentne a vznešene. Vo vnútri sa nachádza tuba s objemom 75 ml. Po odkrútení vrchnáka prišlo prvé prekvapenie. Vrchnák sa otvára ako keby klik-klak systémom. Vôbec ňou netreba krútiť ako pri iných zubných pastách.

Tu vidieť rozdiel medzi zubnou pastou Zendium a inou zubnou pastou.

Pasta je konzistenciou ako každá iná. Farba biela -  na prvý pohlad nič výnimočné. Čo ma ale prekvapilo, že pení len veľmi mierne a nemá žiadnu príchuť.

Pri starej paste som bola zvyknutá na mentolovú príchuť. Ak sa mám priznať pri mojej zaužívanej paste práve to mi vadilo. Krátko po umytí mentolová príchuť vyprchala a v ústach zostala len zvláštna a nepríjemná pachuť. Zvyčajne idem hneď po umytí zubov raňajkovať a práve tá pachuť mi kazila chuť do jedla.

Pred časom som napísala o mojej kamarátke, s ktorou mám vzťah asi ako so sestrou. To, že sme sa nevideli dva roky, bolo zapríčinené tým, že som mala prácu v zahraničí. Celý čas sme boli v kontakte, ale to, že tak strašne pribrala som netušila. Nehovorím o baculke, ktorá má pár kíl navyše. Viem, že skoro každá žena po pôrode pár kíl priberie, ale toto už je obezita a chcem jej s tým pomôcť. Žiadala som na fóre o radu ako na to. To, že nesmie jesť sladkosti, je dúfam každému jasné a odo mňa ich ani nedostane, aj keď sa to mnohým nepáčilo, ako som reagovala, keď sa začala napchávať, akoby týždeň nejedla. Tým ktorí to pochopili, ďakujem. Tu totiž ide o zdravie a ak má niekto skúsenosti v tejto záležitosti, budem rada, ak sa ozvete bez zbytočných nadávok na moju adresu. Myslím to s ňou dobre, ale to nestačí, lebo vidím že sa tým trápi, ale nevie ako na to. Mám dojem, že si tým jedením niečo kompenzuje, ale zatiaľ sme sa na túto tému nestihli rozprávať. Renatuška

Irena

Keby Milan predsa len čítal knihy, ľahšie by si vypočítal, že na zneškodnenie osemdesiat kilovej ženy potrebuje vyvinúť oveľa väčšiu silu, než tú, ktorou sa na mňa zahnal. Ani on nebol žiadnou mušou váhou, no pár glgov borovičky mu urobilo škrt cez rozpočet. Priblížil sa ku mne odzadu, práve keď som pozerala Kriminoviny, avšak nerátal s tým, že ho uvidím v obrazovke televízora. Na tú nenávisť, ktorá mu na tvári priemerného štyridsiatnika vykresala výraz netvora, do smrti nezabudnem. Niežeby mi ostávalo veľa času. Už o pár minút mi vyprší exspirácia.

„Šibe ti?“ vyhŕkla som. Neviem, či som zo seba vôbec vytlačila tie dve slová, už mi po krku stekal prvý krvavý pramienok. Schytalo to ucho. S tým sa dá predsa fungovať. Rýchlo som sa vymrštila z vysedeného kresla, kedysi farby vanilkovej zmrzliny, z ktorej už nezaostala ani spomienka. Strach o vlastný život je ten najlepší motivačný prostriedok.

Inštinktívne som mu strelila zaucho. Skôr ho však zakymácalo z vypitého alkoholu, než z môjho chabého fyzického útoku. Iba čo ho to viac rozzúrilo. Možno keby som sa načiahla po popolníku z tvrdeného skla, ktorý dostal od kolegov k narodeninám, mala by som šancu prežiť. A proroctvo Na poslednú cigaretku, ktorý bol vygravírovaný na popolníku, by nemal kto naplniť. Ono sa ťažko fajčí s rozmliaždenou kotrbou. Milan do mňa začal búšiť tĺčikom hlava-nehlava. Spomenula som si na Toma a Jerryho, rozprávku, ktorú pozerali chalani, keď boli malí. Postavičky sa otĺkali kladivom a ani sa nezdalo, že ich to bolelo. Narozdiel od rozprávky som pocítila každý úder. Buchol ma po hánkach prstov, keď som si ukrývala tvár a tie mi v momente opuchli. Začala som sa báť. Asi sa na konci každá živá hmota usiluje o prežitie. Aj ten záchodový pavúk, ktorého som pripučila papučou. Viem, mala by som narýchlo zrekapitulovať svoj život, zamýšľať sa nad večnosťou a nemrhať vzácny čas malichernými spomienkami. Ešte som sa aj škodoradostne usmiala nad tým, že ten blbec poriadne nevie ani vybrať peniaze z bankomatu, netuší, ako sa varí lečo a triedenie špinavej bielizne je preňho španielskou dedinou. Bezo mňa bude úplne stratený.

„Skap už konečne!“ zúfalo zakričal. Vtedy som už ležala schúlená na koberci v embryonálnej polohe, v ktorej sa všetko končí, aj začína. Okolo mňa sa tvorila mláčka krvi a zvierače zodpovedné za to, že som bola schopná včas dobehnúť na záchod, akosi prestali fungovať.

„Aké príznačné,“ zasmial sa pološialene, „hovnom si bola, hovnom ostaneš,“ dopovedal a zahnal sa neviem koľkýkrát. Zvláštne, v živote mi nenadával. Mlčanlivo žil vedľa mňa a súvetie zo seba dostal len pri zmienke o počasí. Unikala zo mňa životná sila. Snažila som sa predstaviť si mladého Milana, ktorému nikto nepovedal inak ako Milo. Cez leto ho čaká maturita na elektrotechnickej, ten sa bude vedieť o seba postarať. Možno aj otcovi trochu pomôže.