Disneyland Pariz- Hotel Santa Fe:

jeden z lacnejsich Disney hotelov, ale priamo v areali, asi desat menut pesi do Disney parku. Ak pridete autom, mozete parkovat priamo pred svojou izbou. Vybavenie izieb je jednoduche, na izbach nie je kanvica, ale ak si zaziadate, zapozicaju vam zdarma.

Ranajky sa podavaju od 07.00, odporucam tam na tu siedmu byt, pretoze potom sa dlhsie caka. Ranajky su formou bufetu a podavaju sa v budove hlavnej recepcie. Cely hotel je tematicky ladeny k filmu Cars, cize ako male americke mestecko a hlavne je tam Mc Quee.

My sme tu spali len jednu noc, bol to najlacnejsi hotel co sa dal v okoli zohnat, pre styri osoby s ranajkami nas to vyslo 66libier.

Inak odporucame, je krasny, cisty, hlavne Disney- ak mate listky do parku, tym ze byvate v Disney hoteli, mate skorsi vstup, tzv. Magic hours- cize uz od 08.00, park sa oficialne otvara pre verejnost az o 10.00.

Disneyland Pariz: Davy Crocket Ranch

ubytovanie pre tych co do Disneylandu soferuju a chcu sa vyhnut ubytovaniu priamo v hlavnom parku. Vhodne pre tych co sa chcu sami stravovat, kuchyna je plne vybavena: umyvacka, chladnicka, mikrovlnka, elektricky sporak, kavovar, vonku na veranda sa da grilovat. Do disneylandu je to asi 10 minut autom, parkovanie v Disneylande mate zadarmo (inak je to 20e/den).

Hlavna recepcia ma shop, kde sa daju zakupit suveniry , ale aj jedlo (ako mlieko chlieb, zelenina), takisto je tam velka restauracia formou bufetu, cena na osobu sa pohybuje okolo 30 eur, deti do 3 rokov jedia zdarma.

Pri hlavnej recepcii je takisto bazen , so vstupom zdarma, je kryty s toboganom a virivkou (rukavniky a kolesa na plavanie vam pozicaju zdarma).

Aksi zaplatite ranajky, tie si musite chodit osobne vyzdvihnut (podaju vam taky balicek s pecivom, cereliami, dzemom, kavou, mliekom) do takeho akoby stanku na tej ulici kde ste ubytovani.

Ubytovanie je v statickych karavanoch (take chutne malicke chatky pre 4 alebo 6 osob), su velmi dobre vykurovane, my sme boli vo februari a bolo teplucko, maju aj klimatizaciu na leto.

A teraz čo? Buď budeš revať, alebo to dáš. Mám to v živej pamäti - večer okolo ôsmej hodiny som sadla do auta. Bol krásny letný deň. Naštartovala som...

Chvalabohu, ja mám vodičský! Pred takmer 15 rokmi som držala v ruke svoj prvý vodičský preukaz s myšlienkou, že budem brázdiť ulicami Londýna každý deň. Realita bola však iná. Kartička zapadla prachom na neuveriteľných päť rokov.

Bývali sme na sídlisku, kde bolo všetko "poruke". Keď už horelo, odviezol ma ktokoľvek z rodiny - od otca až po deda. Všetko sa zmenilo narodením prvej dcéry. Väčší obchodný dom bol pár zastávok od nás, moji rodičia vzdialení takmer 20 kilometrov a v tomto čase odlúčenie od partnera. Uvedomila som si, že musím ísť ďalej a nevzdávať sa.

Vygooglila som si info o kondičných jazdách a začala som postupne. Pred prvou jazdou som navštívila WC niekoľkokrát, a po nej som prišla spotená ako myš. Vravím si - Bože, na čo som sa to dala? Ešte deväťkrát som bola pustená do ostrej premávky a nakoniec prišiel deň D. Mám to živo v pamäti.

Večer okolo ôsmej hodiny som sadla do auta. Bol krásny letný deň a naštartovala som. Cieľom bolo obchodné centrum a cesta späť. Ruky sa mi triasli a zrazu som sa ocitla priamo na ceste. Šla som asi 40 km/h a celý čas som bola v pozore, sústredená na maximum. Cítila som obrovskú zodpovednosť voči sebe a voči mojej rodine. Prišla som do cieľa - a teraz zasa späť. A to nie je všetko...

Sama do Tatier

Nikde som sa nedocitala ako autizmus vznika. Podla odbornikov to je dedicne hoci nikto v nasej rodine autizmus nema.

Nasa dcerka bola od malicka uplakane a hiperaktivne babo. Nic som si nevsimla kym sa nam nenarodila druha dcerka a nepovedala svoje prve mama. Vtedy som si uvedomila ze nieco nie je v poriadku ked starsia (v maji 3 roky) este nepovie ani mama. Mam kamaratky ktorych deti v jej veku uz recituju basnicky. Vtedy som zacala porovnavat viacero veci v spravani mojej starsiej dcerky sa vymikalo normam. Spomenula som to basej doktorke a ta ma odporucila k logopedicke. Po prvom sedeni si vsimla ze je nieco v neporiadku. Mala neudrzala pozornost a nedokazala sa sustredit na nic co od nej doktorka chcela. Od vtedy k nam chodieva domaca ucitelka ktora sa s nou hra a uci ju komunikovat. No ani po pol roku pravidelnych navstev sa jej jazyk nerozviazal. Ked mi znama po prvy krat povedala ci nieje mala autista brala som to ako urazku. Neustale som nad tym premyslala a obvinovala sa ci nerobim nieco zle. Mozno som mala v tehotenstve moc stresu? Sama neviem. Doktorka ma ubezpecila ze aj keby som sa akokolvek snazila nic by sa nezmenilo. Zacala som pouzivat rovnake praktiky ako jej ucitelka. Stale som sa jej prihovarala a chcela sa s nou hratno ked som videla ten nepritomny pohlad vela krat som sa rozplakala myslela som ze ma dcerka nelubi ked sa na mna ani nepozrie ani nameno nereagovala o ocnom kontakte som mohla snivat a usmev zriedka kedy vidim. Ked chcem fotku tak to musim spravit nenapadne pdat fotakom uteka ale ked otocim obrazovku na nu aby sa videla to jej nevadi rada sa pozera do zrkadla. Na kazdej fotke co mam sa nedokaze usmiat vyzera ako nahulena. Od jedla mi uteka aj cele dni nic nezie len vodu pije. Mava fazy ked je niekolko dni len polievku rezancovu bez zrleniny iba stavu a slize. Ked vidi mrkvu v taniery tak sa toho ani nedotkne. Potom zas cele dni neje a zas chyti fazu na parky ranajky obed vecera je to unavne ked neviem co jej dat. S kupanim to je tiez zabava ona sa vyzlecie a caka pred kupelkou vela krat aj bez mojho vedomia ona si sama povie kedy sa chce kupat a je to bez vinimky kazdy kazdy den. To mi nevadi len to robi tri krat denne akonahle pocuje vodu uz sa vyzlieka nezaujma ju ze niekto iny tam je. Vstah k surodrncovi nula bodov. Malej sa boji jak cert kriza ked mensia uz leze a vsade za nou beha moc ju lubi je nou fascinovana nevadi jej delit sa hoci je to jej ked vidi ze to ta starsia chce tak jej to da. No ta starsia nechape ze jej to nepatri automaticky vsetko co je v dome patri iba jej. Ona sa delit nechce. Ked ideme von ukazem jej topanky aby vedela co od nej chcem no ked sa iba tak prechadzame nesmiem sa vratit spet po tej istej trase ona dokaze ist iba vpred. Niekedy staci prejst na druhu stranu cesty aby sme sa vratili.

Pameta si vsetko dokonale. Presne vie v ktorom sufliku je aka hracka vie kam patria hrnce a kam zase panvice vie kde davame vysavac mame maly rucny vzdy ked nieco rosype ide pon a povysava ked nievo rozleje uz vie kde je utierka a poutiera. Teraz uz vie aj sestricku pohladkad lebo ju za to pochvalime. Ale ani slovka necekne. Niekedy neviem ci mi vobec rozumie co od nej chcem. Ked mi doktorka povedala ze je mozne ze je autista odlahlo mi. Aspon viem ze sa na nu nemozem hnevat za to ako sa sprava. Casto mava zachvaty nesmieme vybocit zo zony komfortu inak sa nevprace do koze a ani boh nas nezachrani.

V marci cakame na testy na decky autizmus tak som zvedava. Nebojim sa! Len sa musim naucit s tym zit. Som zvedava co nam buducnost prinesie.