...alebo: MÁME CELIAKIU.

Keď mala žabka niečo cez rok pediatrička nás poslala na gastroenterológiu. Dôvodom neboli bolesti bruška, zvracanie, ani nič podobné, ale nočné apnoické pauzy (v noci prestala na niekoľko sekúnd dýchať). Nešlo mi do hlavy čo môže mať prerušované dýchanie s gastrom, ale keďže sme už predtým navštívili ORL i pľúcneho a všetky odbery, výtery a vyšetrenia boli negatívne, naklusali sme tam. Po vyšetrení som pochopila, žabka mala pažerákový reflux. To čo zjedla, sa jej počas spánku vracalo do pažeráka, občas aj vyššie, dráždilo sliznicu, bola z toho zahlienená ... a tak ďalej :(

Keďže naša pani doktorka bola veľmi akčná v rámci vyšetrenia urobila malej aj komplexný krvný obraz vrátane alergénov. Na moje prekvapenie tam však nenašla protilátky na bielkovinu kravského mlieka (na ňu mám alergiu ja) ale protilátky na lepok. Keďže bol ale náš krpček ešte krpatý povedala, že kontrolu si dáme o 3/4 roka, keď už bude mať po oslave druhých narodenín a potom uvidíme. Aj sme uvideli :(

Keďže bývala naša slečna často chorá, odbery krvi sa uskutočnili o pár týždňov skôr. Keď mi zazvonil telefón stála som v potravinách a vyberala jogurty. Žabka v nákupnom košíku, v pravej ruke zoznam, v ľavej telefón. Keď mi lekárka povedala, že malá má nejakú hodnotu 10 násobne vyššiu ako je norma, tak som sa tam rozplakala a odišla bez nákupu.

Po všetkých tortúrach ohľadom diagnostiky, po nasadení bezlepkovej diéty a potom, čo mi došlo, že od teraz budem musieť variť a hlavne piecť úplne inak, že pred každou dovolenkou a výletom budem musieť zabezpečiť stravu, že veľký problém bude stravovanie v škôlke... som mala pocit, že to nedokážem, že sa to nedá, že je to celé zle. Asi 3 dni som preplakala, keď žaba spinkala. A keď tak jeden večer spala, hľadala som informácie na internete a ako kulisu som mala pustený televízor. Z nevysvetliteľného dôvodu program:Modré z neba, ktoré som nesledoval, lebo som pri tom stále revala, ak som to náhodou pozerala. Zamotávam sa. No podstata je tá, že tam bola nejaká reportáž o chorom dieťatku. Nepamätám sa už, o čo tam išlo, akou chorobou trpelo, ani aké malo vyhliadky do budúcnosti, no pamätám sa, že to bolo veľmi vážne a tiež si pamätám, že vtedy som si povedala: ,,Ešte že máme iba celiakiu".

Každá diagnóza určená Vášmu chrobáčikovi je zlá. Každá nemilo zaskočí, hlavne keď si uvedomíte, že nepomôžu lieky na kašeľ či dlaha. No pri niektorých diagnózach si časom uvedomíte, že to mohlo byť horšie, že to zvládnete a po pár mesiacoch sa s tým naučíte žiť. Ideálne by bolo, keby boli všetky detičky zdravé, no nie sú :(. No my sme ohromne silné, sme maminy a zvládneme aj nemožné, aby boli naši drobci v pohode 🙂

foto:pixabay