Prečo nekupovať pochybné napodobeniny luxusného tovaru, o tom bol jeden z mojich predchádzajúcich príspevkov. Pridám však ešte jeden nie zanedbateľný dôvod. Výroba a distribúcia falošne označeného tovaru (tzv. „fakeov“) totiž spravidla porušuje právne predpisy, pričom nezriedka možno hovoriť aj o porušení predpisov trestného práva. Je teda na zamyslenie, či takýto pseudobiznis podporíte.

Ak sa chcete vyhnúť investícii do produktu, ktorý nesplní Vaše očakávania, prípadne tomu, aby ste naleteli na niekoho klamlivú „reklamu“ tovaru, ktorý nie je tým, za čo sa vydáva, mám niekoľko rád skúsenej nákupnej maniačky posadnutej vášňou pre autenticitu.

1.     Cena

Prvým varovným signálom je nezvykle nízka cena. Pre jej posúdenie je samozrejme nevyhnutné mať aspoň základnú predstavu o tom, koľko trebárs také „manolky“ bežne stoja. Takéto zisťovanie sa nezaobíde bez znalosti internetu a cudzích jazykov, nakoľko na Slovensku je tento druh tovaru ešte stále zriedkavejší a ceny neraz prestrelené. Pre základnú orientáciu však dopĺňam, že napríklad cena základných lodičiek od špičkových dizajnérov začína na sume 500 eur, plná cena sofistikovanejších modelov neraz prekročí štvormiestnu sumu.

A hoci sa s trochou šťastia a skúseností dajú tieto vecičky kúpiť aj v rôznych výpredajoch, napríklad v prípade „louboutiniek“ zľavy dosahujú s ohľadom na atraktivitu a dopyt po výrobkoch tejto značky zriedka viac ako 20%; bežne však tieto lodičky stoja 700 a viac eur. V prípade značiek ako gucci, dolce & gabbana či jimmy choo sa v sezónnych výpredajoch objavuje tovar so zľavou 30-50%, avšak čím vyššia zľava, tým menšia ponuka dostupných modelov a samozrejme veľkostí.

Ak si teda vezmeme, že cena značkových topánok aj po výraznej zľave predstavuje niekoľko sto eur, ak niekto takéto topánky ponúka za niekoľko desiatok eur, je takmer isté, že sa jedná o podvrh. Lodičky od manola sa skrátka za 50 eur nikde na svete kúpiť nedajú J bohužiaľ...

Neviem ako je to u Vás, no ja som si všimla jeden zaujímavý úkaz súvisiaci  s nedostatkom času. Zistila som, že do projektov, ktoré možno navonok nie sú také dôležité sa púšťam práve vtedy, keď ma tlačí iná, „dôležitejšia“ práca a s ňou spojené pevné termíny. Možno sa tak podvedomie bráni a núti ma urobiť určité veci ako prvé, aby som sa potom mohla ľahšie pohnúť dopredu. 🙂

Tak to bolo aj tentokrát. Rozrobené objednávky, vystrihnuté diely budúcich kabeliek a látky rozložené po celej dielni. Môj zrak blúdi po celej miestnosti a rozmýšľam, kde som zas dala zoznam objednávok. O chvíľu hľadám nožnice.

Tak dosť! Už naozaj potrebujem nejaký stojan, hundrem si a vyťahujem nožnice spod vystrihnutých dielov kabelky. Niečo, kde budem mať všetky tie kliešte, nožničky, háčiky a podobné inštrumenty na jednom mieste. Moje mozgové bunky začínajú pracovať a mozgové závity opúchať, keď si spomeniem, že už aj škola začala a na mňa ešte čaká dlhá seminárna práca o vymieraní jazykov. 

Vtom neľútostne dorazí ďalšia myšlienka: Nástenka! 
No tak pekne po poriadku, stojan bol prvý, pomyslím si a snažím sa usmerniť prúd myšlienok a stanoviť nejaké mantinely. Začínam rozmýšľať, z čoho vyrobím ten stojan. Zrak mi padne na hrubú kartónovú rúru, na ktorej bola predtým namotaná látka. Zvyčajne skončí ako kurivo v krbe, no ja v tej chvíli viem, že tentoraz ju čaká iný osud. Už aj na ňu kreslím ceruzkou čiarky a nesiem mužovi, nech mi ju nareže. Popritom ho ešte stihnem poinformovať aj o nástenkovom projekte.

Všetko ide rýchlejšie a ľahšie, keď máte šikovnú polovičku, ktorá Vám ochotne pomôže. Rúrky mám rýchlo narezané a už ich aj ukladám na kúsok smrekového dreva, ktoré som si priniesla z mužovej dielne a nakreslím okolo nich štvorec, ktorý mi ešte dodatočne oreže. V rámci šetrenia časom som sa rozhodla rúrky nakoniec nenatierať, ale ponechať ich také aké sú, tak len na ne odtlačím pár kvietkov a jednoducho prilepím k sebe chemoprénom. Keď lepidlo zaschne, prilepím ich aj k drevu.

Na rade je nástenka.

Aj my sme mali tú česť, prišla nám domov krabica, veľká ako svet. Ale nebola v nej žiadna Bambuľka, ale skvelé, užitočné a milé veci do domácnosti. Každý z našej mladej rodinky si tam našiel to svoje. Prvé dojmy z otvárania neviem presne popísať, nakoľko to mal pod palcom manžel so synom, ale keďže stále nachádzam po najskrytejších rohoch zelené srandičky z krabice, usudzujem, že mali úspech.

Prečo som nerozbaľovala krabicu aj ja? Lebo ja som si bola v nemocnici vyzdvihnúť náš najmenší balíček radosti – našu princeznu. Hneď ako sme sa vrátili domov, pustili sme sa do testovania vecičiek. Ako prvé ma samozrejme zaujali veci pre mňa.

Záležitosti pre nežnejšie pohlavie:

1.

Ako po prvej som siahla po soli na nohy od značky  Balea. Večer som sa nevedela dočkať na kúpeľ pre moje, zo všetkého opuchnuté a unavené nohy. Krásne sa mi nohy prekrvili a okamžite nabrali novú silu. Kúpeľ bol veľmi príjemný a taktiež nenásilná vôňa prevoňala  celú izbu. Za mňa rozhodne môžem doporučiť. Balenie je dostatočne veľké a myslím že 450g tejto soli bude zabezpečovať veľmi dlho pohodlie mojim nohám.

Moje hodnotenie: 10b/10b

Najlepšia "ip-čka" je vtedy, ak odosielateľom je konik_testuje!

A ani v tomto prípade to nebolo inak. Hneď som mala krajší deň a podelila sa s touto úžasnou správou s kamoškami.

A už sa len čakalo, kedy kuriér donesie balíček a pojde sa testovať.

Od toho dňa, kedy mi to koník oznámil som si povedala, že už neperiem a počkám na zázrak od firmy Henkel, ktorá vyrába tieto obrúsky.

Akonáhle boli obrúsky doma, testovanie sa začalo!

1.