Z článkov nás "ohurujú" novými metódami výchovy, výživy, správneho alebo nesprávneho pohybu a pod.. Priznám sa, že už som z toho vlastne unavená. Stále má matka v hlave otázku "robím to správne", "vychovávam správne", čo je to vlastne správne????

Na dieťa nekrič, lebo to si zlyhala ty ako matka. Dieťa nebi, lebo to v deťoch iba podporuje agresivitu, a ty ako matka si zlyhala. Dieťa nechaj prejaviť hnev. Dieťa nechaj, aby bolo slobodné. Toto myslia autori akože vážne?? Vážený propagátori nových metód výchovy, budem veľmi rada, ak sa v budúcnosti ukážu Vaše metódy ako tie správne. Je mi však ľúto, ale žiadne výsledky nevidím. Vidím na ihriskách deti, ktoré sú agresívne, ktoré sa hádžu o zem, keď ich matka chce obliecť, ktoré odmietajú kolektív, nakoľko sa nevedia prispôsobiť davu a teda kolektív odmieta aj ich, veľa príkladov sa dá uviesť. Naozaj si myslíte, že sloboda vo výchove dá deťom lepší život? Podľa môjho názoru nie.

Treba si uvedomiť, že pokiaľ chce človek fungovať v spoločnosti (škola, zamestnanie) má sa naučiť riadiť pravidlami. Povedz si svoj názor, ale pokiaľ ho budeš hovoriť nevhodne, tak aj tak ťa nikto nebude počúvať. V prvom rade deti potrebujú pravidlá fungovania v spoločnosti poznať, aby sa mohli rozhodnúť, či pôjdu s davom alebo proti nemu.

Áno deti potrebujú vedieť, že rodičovi sa jeho správanie nepáči, že si sem tam rodič zakričí. Viete si predstaviť vážení rodičia, že na dieťa bude kričať niekto druhí, čo sa v ich živote na 100% stane, buďte si istí. Ako to dieťa spracuje krik cudzieho človeka, ak takúto situáciu nepozná?

Tiež nie som zástanca bitky, ale moje dieťa už dostalo po zadku, jemne samozrejme. Chvíľu nad tým premýšľal ale žiadnu traumu to na ňom nezanechalo. Skôr sme sa potom o tom rozprávali, že nepočúval a ja ako matka som nevedela nájsť iné riešenie v danej situácii. Vysvetlila som mu, že sa to nepáčilo ani mne a ani jemu, že sme jeden tím, a preto by sme mali spolupracovať. Viete čo??? Zabralo to, áno moje dieťa to celé pochopilo a vážení zástancovia nových výchovných metód, predstavte si, že moje dieťa nie je agresívne ani ma nebije, a ani sa nehádže o zem. Ja ako matka som mu ukázala, že existuje aj fyzické násilie, capnutie po zadku, nakoľko ako chlapec by sa mohol stretnúť s touto formou komunikácie v škole a ja chcem, aby bol pripravený na všetky životné situácie. Okrem toho ho samozrejme plánujem dať aj na nejaký šport – bojové umenie, aby sa nebál fyzickej bolesti.

Nechaj dieťa kričať a plakať, aby sa vyrovnalo s touto emóciou. Čiastočne s týmto súhlasím, ale naozaj len čiastočne. Nechám dieťaťa plakať a kričať ale len do momentu, keď to mne nevadí. Potom mu poviem, či tým plačom niečo dosiahol a či by nebolo lepšie nad tým porozmýšľať čo sa stalo, samozrejme niekedy „zahučím“, už stačí mama to nemusí počúvať. Mám tiež len jedny nervy a právo ísť na záchod, napiť sa a najesť sa. Aj toto si moje dieťa má v živote uvedomiť, že druhí ľudia majú svoje práva a nemusia sa podriaďovať len jeho potrebám. A výsledok??? Je úžasný a pochopil to už v dvoch rokoch, hľadá cesty ako dosiahnuť svoje inou metódou ako krikom. Napr. povie prosím si, keď padne vysvetľuje mi, čo sa stalo, aby som vedela prečo plače a pod..

S manželom sme sa 18 mesiacov stravovali výlučne paleo a jedli sme výrobky bez klasickej pšenice. Keďže nič netrvá večne, začali sme postupom času poľavovať. Sem-tam sme skočili na pizzu, kúpili si chlieb alebo iné neduhy 🙂

Keď to tak spätne hodnotím, paleo nebolo pre nás dlhodobo udržateľné. I keď svoj účel v mojom prípade toto stravovanie splnilo, schudla som 11kg.

Začali sme ale hľadať niečo, čo by sme mohli aplikovať dlhodobo. Proste zdravý spôsob stravovania, na ktorý môžeme ukecať aj naše deti. Pretože si myslím, že paleo a život bez pšenice nie je pre deti vhodný.

Tak sme hľadali, čítali a našli sme zdravšiu formu pšenice – špaldu. Špalda je síce druh pšenice, ale nakoľko nie je umelo šľachtená, zachováva si oproti klasickej pšenici cenné nutričné vlastnosti.  Pri konzumácii špaldy sa tuk v tele neukladá tak intenzívne, nakoľko je ľahšie stráviteľná než všetky ostatné obilniny.

Vždy sme zvykli kupovať hlavne slovenské výrobky a tým podporovať slovenské firmy . Hľadali sme a našli. Áno,  Biomila – spĺňa proste všetko, na čom si zakladáme. Začali sme kupovať špaldové cestoviny, špaldovú múku, špaldovú krupicu, no proste sa z nás stali špaldo-maniaci.  Už prebehlo niečo cez rok a presne toto je tá správna cesta. Ľahko uvaríme čokoľvek zdravšie a nielenže nám to chutí, ale spokojné sú aj naše deti.

Výrobky, ktoré som dostala na testovanie by som rozdelila do dvoch skupín. Prvá, väčšia skupina (vľavo) obsahuje výrobky, ktoré sú bežnou súčasťou našej domácnosti už vyše roka. Tie dva vpravo vyskúšame prvýkrát.

Sú to už asi dva týždne, čo som si všimla príspevok od #konik_testuje, že hľadajú mamičky na testovanie zdravých Biomila produktov. Aj napriek vete - hľadáme mamičky, ktoré sa najlepšie cítia v kuchyni, rozhodla som sa aj ja požiadať o možnosť vyskúšať si zdravé varenie. Aby sme sa nechápali zle, niežeby som sa cítila v kuchyni mizerne a vyhýbala sa jej (mám predsa manžela a dve deti)... proste varím v pohode, ale zbytočne navyše kuchynské priestory nevyhľadávam. 

Som typ kuchárky, ktorá sa veľmi rýchlo nadchne z kulinarskeho umenia iných, rada ochutnávam, častokrát sa už vidím, ako aj ja pripravujem tieto chutné a zdravé skvosty, ako si pochutnáva celá rodina, dokonca si opíšem recept, ale priznám sa - k samotnej realizácii málokedy dôjde. Prečo? Nemám čas? Peniaze na niektoré suroviny? Zdá sa mi to ťažké? Prešla ma už chuť? Asi z každého rožku trošku. 

Viem, že základom zdravej a vyváženej stravy sú zdravé, plnohodnotné potraviny!

Už dlhšiu dobu som sa odhodlávala kúpiť si zopár základných špaldových ingrediencíí, s ktorými prinesiem viac zdravia do našej kuchyne.
A tak som sa prihlásila do testovania a dostala som možnosť. A priošiel na psa mráz, konečne som sa "musela" rozhýbať - za čo veeeeeeľmi ďakujem, pretože teraz už viem, že zapojenie zdravých potravín do varenia nie je nič náročné a dokonca je to aj veľmi chutné.

1. deň som si povedala, že začnem zľahka, aby som nič nepokazila  

Biomila čajík s echinaceou má krásnu vôňu aj farbu, výborné liečivé zloženie - šípky, ibištek, fenikel, echinacea, repík, skorocel - a je naozaj lahodný...dokonca ani deti si ho nedochucovali!
Chvílu som nevedela dôjsť na chuť špaldovým celozrnným minigrissinkám, ale vo štvrtok kuse som ich zase nevedela prestať vyjedať  Malá Katka dokonca našla skvelú kombináciu v spojení s polievkou.

2. deň som dostala chuť na špaldové celozrnné cetoviny - tarhoňu, alebo ako manžel hovorí - broky .
Pripravila som kuracie prsia na šampiňónoch. Pri varení špaldovej tarhone som postupovala ako je písané na obale (uvariť v osolenej vode, nechať dôjsť a scediť), ale tak ako aj pri bielej variante, chutila mi viac, keď som ju dodatočne opiekla.

3. deň som sa (po predchádzajúcom tarhoňovom úspechu u mojich detí) rozhodla pripraviť im obľúbenú krupicovú kašu s masielkom a grankom - samozrejme zo špaldovej celozrnnej krupice. Zaujala ma jej farba a veĺmi zaujímavá - akoby jemne oriešková chuť. Deťom veľmi chutila. Spokojný nebol iba ocko....Pretože mu prvýkrát nezostalo nič na dojedenie.

4. deň som si už verila natoľko, že som dostala chuť upiecť slaný koláč!
Je to vlastne sezónny koláčik (cuketový, tekvicový), v ktorom som, okrem iného, použila ražnú celozrnnú múku. Najprv som sa obávala, pretože do receptu mala ísť múka hrubá, ale zistila som, že celozrnná múka hladká je hrubšia už sama o sebe. Koláčik sa vydaril a chutil skvelo. 🙂