Toto ma dnes pobavilo 😂 😂

Dobry den prosim rozpozná niekto červený sprej frottee? 1995 rokoch priblizne boli hitom...prosim vôna bola sladka skôr kokosova neviem opísat .Niekto si pamätá? Nahodou zloženie alebo krabičku nemáte doma pohodenú ?

Ako prebieha deň otvorených dverí na strednú školu? Je lepšie tam ísť aj s rodičom?

PRÍBEH LÁSKY

ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY A CONSUELO

Azda jeden z najpozoruhodnejších milostných príbehov minulého storočia! Keby v živote francúzskeho letca a spisovateľa Antoina de Saint-Exupéryho nebola existovala malá diablica menom Consuelo, jeho Malý princ by možno nikdy nepoznal svoju Ružu. Práve z Consuelo totiž vznikol obraz nádherného, no pichľavého kvetu.

Oficiálni životopisci však s týmto názorom nesúhlasia – naopak, sú presvedčení, že manželstvo s touto ženou bolo tragédiou Exupéryho života.

On – dobromyseľný a mierny, ona – nepredvídateľná a rozmarne búrlivá. Spájal ich však jeden spoločný znak – obaja akoby nepatrili do tohto sveta.

V leteckých kruhoch sa legendárna roztržitosť Antoina stala doslova príslovečnou. Lietal tak, že zabúdal zatvoriť dvierka kabíny, vtiahnuť podvozok, zapájal prázdnu palivovú nádrž či pristával na nesprávnej dráhe. Niet divu, že jeho lety sprevádzali neustále nehody. Len pár mesiacov po prvom vzlete rozbil lietadlo a utrpel otras mozgu. Roku 1932 sa pri skúškach nového hydroplánu len zázrakom dostal z tonúcej kabíny. Koncom roku 1935 havaroval pri prelete z Paríža do Saigonu a Nový rok privítal v líbyjskej púšti, kde ho, polomŕtveho od smädu, náhodou našla karavána. V roku 1938 zasa takmer zahynul pri havárii v Guatemale...

Keď sa stretla s Exupérym, Consuelo Gómez Carrillo už dvakrát ovdovela. Keby bola prírodným živlom, pokojne by jej pridelili dvanásť bodov na Beaufortovej stupnici. „Malý salvádorský vulkán“ – tak ju nazýval Antoine, a slovo „malý“ sa vzťahovalo len na jej drobnú postavu, nie na silu temperamentu, ktorá ju sprevádzala.

Všetci Antoina odhovárali od sobáša s „prírodnou pohromou“. Neposlúchol ani vlastnú matku, ktorej inak vždy ustupoval. A tak vzniklo manželstvo, v ktorom nebolo miesto pre pokoj, rozumný rozpočet, manželskú vernosť, deti ani pokorné starnutie. No možno práve takéto manželstvo Antoine potreboval – kolísajúce sa ako plachetnica v neustálom vetre.

Svadba, ktorú spočiatku tak naliehavo chcel, sa stále odkladala – čakal na príchod matky. Keď Consuelo stratila trpezlivosť, odviedol ju do radnice, aby sa konečne vzali. No vo chvíli, keď mal vysloviť posvätné „áno“, rozplakal sa: „Nechcem sa ženiť ďaleko od vlasti a svojej rodiny!“ „A ja nechcem ísť za muža, ktorý plače,“ odpovedala mu pohotovo Consuelo. Až po dvoch rokoch známosti sa stala grófkou de Saint-Exupéry.

Súčasníci ich vzťah opisovali jediným slovom – paradox. Consuelo, prudká, neovládateľná, vrtkavá a neúnavne výbušná, kričala, hádala sa a zúrila stovky ráz denne. Rozbíjala riad, preklínala manžela – a on sa len uhýbal a usmieval.

Tam, kde iní videli len hádky a chaos, Exupéry nachádzal poéziu. Consuelo snívala o tom, že kúpi karmínové plachty a na nich Antoina zabije – a on by ju sám možno zabil, keby namiesto kriku začala zašívať jeho ponožky.

Rozprávalo sa, že s jednou milenkou sa rozišiel práve preto, že ju pristihol, ako štopká. To, čo väčšina ľudí nazýva šťastím, považoval Exupéry za stagnáciu. Pokoj a ticho boli v rozpore s jeho povahou – pre tvorbu potreboval nepokoj, napätie, ktoré mu vytvárala práve jeho žena. Veril, že láska je šťastie, štedro okorenené utrpením.

Toto osobité šťastie ho však hlboko ranilo – a rany sa nestačili hojiť. Raz Consuelo zmizla na dva dni bez slova. Antoine celú noc blúdil po baroch, hľadal ju. Ráno si unavený a rozrušený sadol za riadenie lietadla, zablúdil, vrazil do dún v líbyjskej púšti a len zázrakom prežil – zachránili ho beduíni. Neskôr napísal matke: „Je strašné nechať za sebou niekoho, kto, ako Consuelo, neustále potrebuje tvoju prítomnosť. Cítiš neznesiteľnú túžbu vrátiť sa, aby si chránil, a lámeš si nechty o piesok, ktorý ti bráni splniť povinnosť.“

Consueline búrlivé romániky čoraz viac dráždili Exupéryho. S rokmi ho navyše začala verejne ponižovať výčitkami z impotencie. Vtedy sa v jeho živote začali objavovať iné ženy. Consuelo to znášala s ťažkosťou – nežiarila ani tak na sokyne, ako na pozornosť, ktorú jej muž dostával. Vždy túžila byť stredobodom jeho sveta.

Treba povedať, že vymyslená impotencia, ktorú mu Consuelo pripisovala, nijako nebránila mladej herečke Natalii Paleyovej ani maliarke Hede Sternovej byť Exupéryho milenkami a obdivovať ho ako muža. Významnú úlohu v živote autora Malého princa zohrávala aj mladá Sylvia Reinhardtová. Hoci Exupéry pohŕdal malomeštiackym pokojom, občas ho predsa len potreboval. So Sylviou nachádzal to, čo mu Consuelo nikdy nevedela dať – teplo domova a tichú nehu. A predsa sa rozporuplný Antoine vždy znova vracal k svojej žene, ktorá ho rokmi trápila čoraz viac.

Spisovateľ-letec, obdivovaný celým svetom, niesol svoj kríž statočne – tú divokú lásku k napoly šialenej klamárke. Neraz sa rozhodli rozísť. Roku 1938, po ťažkom rozhovore, Consuelo, napoly mŕtva od žiaľu, odplávala loďou do rodného Salvadoru. Cesta sa už chýlila ku koncu, keď jej doručili telegram od matky: „Tvoj manžel je ťažko ranený, má tridsaťdva zlomenín, jedenásť z nich vážnych. Zabránila som amputácii, čakám ťa v Paname – prilet čo najskôr.“ (Exupéry vtedy havaroval v Guatemale.)

„Len s námahou som v tej opuchnutej tvári spoznala svojho Tonia. Jedno oko mal takmer na čele, druhé viselo pri fialovom, bez tvaru zdeformovanom ústí,“ písala Consuelo vo svojich pamätiach. V deň, keď ho prepúšťali z nemocnice, vychudnutý a zjazvený Exupéry povedal: „Zajtra ma posadíš do lietadla do New Yorku. Tam si dám urobiť plastickú operáciu – nemôžeš predsa žiť s netvorom.“ No ženu so sebou zobrať odmietol: „Veď sme sa rozišli, nezabudla si?“

Keď sa v lete roku 1944 vydal na prieskumný let, zrejme už vedel, že sa nevráti. A cítila to aj Consuelo, ktorá sa vrhla tvárou do postele a odmietla sa s ním rozlúčiť pohľadom z okna. Tesne pred odletom mu veštkyňa predpovedala smrť v morských hlbinách. Antoine s úsmevom rozprával proroctvo priateľom, dodávajúc, že ho zrejme pomýlila s námorníkom. No 31. júla vzlietol smerom k Lyonu – a čoskoro spojenie s lietadlom zmĺklo.

Trosky stroja sa nikdy nenašli. Kde a ako zahynul, zostalo záhadou. Prežila len krásna legenda, že – podobne ako jeho Malý princ – nezomrel, iba odletel k svojej hviezde.

Consuelo po celé roky odmietala uveriť, že jej manžel je mŕtvy. „Často ma nechával samu,“ tvrdohlavo opakovala, „ale vždy sa vracal.“

Consuelo prežila svojho muža o tridsaťpäť rokov – zomrela v roku 1979. Až po jej smrti vyšla kniha Spomienky Ruže, v ktorej s dojímavou úprimnosťou opísala roky spoločného života so slávnym spisovateľom. O niekoľko rokov neskôr sa do rybárskej siete zamotal náramok s vyrytými menami Antoina a Consuelo – bol to náramok Exupéryho.

Ahojte. Súrne potrebujem vybaviť medzinárodný vodičský preukaz. Na polícii mi nikto nedvíha, tak moja otázka znie… ako dlho sa čaká na vydanie takéhoto preukazu?

❤

Zvykla si, že je pri nej. Jednoducho je — a to stačí.

Každé ráno jej z práce volával:

— Tak čo, naraňajkovala si sa?

— Bože môj, aké maličkosti ťa trápia! — mávla rukou a v hlase jej zaznelo ľahké podráždenie.

Jej dni boli naplánované na minúty: projekty, stretnutia, termíny. A on... jednoducho bol v jej živote. Ticho, nenápadne, vždy.

Aj on mal prácu, svoje starosti, no z nejakého dôvodu sa zaujímal o jej raňajky, zatiaľ čo ona o tie jeho — nikdy. Nebola na to zvyknutá.

On vstával ešte pred svitaním, keď sa za oknom len brieždilo, a ona ešte snívala, mrmlajúc čosi nezrozumiteľné do vankúša. Ešte by mu mala aj raňajky pripravovať — čo sme, v začiatkoch minulého storočia? Ženy už nie sú otrokyne!

A predsa — v priehradke jej auta sa vždy našiel „Snickers“.

On ho tam potajme vkladal, aby mala v zápche čím zahnať hlad.

Keď si odhryzla kúsok, pomyslela si: „Šibal, veď on ich miluje, nie ja! A ja z nich len priberám…“

A predsa — vždy v pravý čas, vhodne, chutne.

Žili pokojne. Bez búrlivých hádok, bez filmových vášní. Jednoducho on je. Ona je. A to bolo dobré.

Až raz ho odviezli do nemocnice. Mávla rukou: o týždeň bude doma, srdce ho len zradilo — komu sa to nestane.

Pracovala ako predtým: nový kontrakt, nové termíny. On jej cez telefón hovoril, aby nechodila: jedlo výborné, lekári pozorní, cíti sa ako v sanatóriu.

No jedného rána sa zobudila a ucítila prázdno.

Nezavolal. Nespýtal sa, či sa naraňajkovala. A po prvý raz jej bolo chladno.

Telefonát z nemocnice: stav sa zhoršil, previedli ho na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Rútila sa mestom, modliac sa len za jediné: nech prežije, nech je všetko ako kedysi.

Zápcha — celý úsek červený. Otvorila priehradku... prázdna. Ani jeden „Snickers“.

Noc na nemocničnej pohovke sa vliekla ako večnosť. Oči mala červené od sĺz, ruky zopnuté v modlitbe.

— Prečo je to tak? Veď my sme boli šťastní… — šeptala.

Vedľa nej sa ticho posadil šedivý, unavený Anjel:

— Je zle… odchádza.

— Ja… ja urobím čokoľvek, len mi ho vráťte! — vyhŕklo z nej.

— Kúp mu „Snickers“. Veď on ich tak miluje, — povedal Anjel ticho, s nehou v hlase.

Rútila sa víchricou k jedinému nočnému obchodu. Mráz jej štípal líca, vietor ju zrážal z nôh.

— Mali ste šťastie… zostal posledný, — povedala predavačka a položila tyčinku na pult.

Ráno sa prebudila tam istom, na nemocničnej pohovke.

— Vášho manžela presunuli na bežné oddelenie, — usmiala sa sestrička.

Ona, ešte stále neveriaca, otvorila dlaň — ležal v nej pokrčený, teplý „Snickers“.

— Moja starostlivá… — zašepkal on so slabým úsmevom. — Aká si len dobrá…

P. S. Chráňte tých, čo sú pri vás. Vážte si aj maličkosti, lebo niekedy práve ony držia náš život pohromade.

Na motívy poviedky O. Sírovej

Prosim neviete kupim ešte niekde čerstvé jahody? Potrebujem ich mat tento piatok 😁

Inšpirácia na november 😊

Ženy, ktoré to už máte v malicku, ake je napríklad dobre výživné jedlo, čo má 600 kcal? Asi mi dochádzajú nápady... Vďaka

Taká menšia zaujímavosť 😊

Dobrý večer minuly týždeň v stredu som si našla znamienko vo vlasovej časti hlavy išla som k obvodnej povedala mi že to ide o materske znamienko že nemam si to dať odstraniť ale pre istotu ma poslala ku dermatologičke nech sa na to pozrie a poslala ma to odstraniť pytala sa ma aj či nemame niekoho v rodine kto ma rakovinu kože
Rozmyšľam nad tym ale bojim sa si to dať odstraniť a bojim sa viac toho že by som nemala rakovinu kože viete mi poradiť?

Ahojte. Prosim študoval alebo študujete niekto Históriu, Archeologiu alebo Kartografiu alebo nieco, čo súvisí s geografiou?
foto z netu

Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné

“Bola som prekvapená, v akej miere sa tie veci vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o témach vo svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.

Zachytáva v nej medzigeneračné vzťahy v rodine, alkoholizmus, traumy, starobu, ale aj témy, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých.

Spoznávame v nej prežívanie dievčaťa, ktoré vyrástlo na sídlisku na východe Slovenska.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania knihy a o tom, ako autorka vníma otváranie tém, o ktorých väčšina z nás nedokáže otvorene hovoriť.

“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”

Rozprávajú sa aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.

“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”

Ivana približuje, čo všetko vie o sebe dnes, aj vďaka odbornej pomoci a čo pre seba spravila, aby sa cítila dobre.

Ahojte syn ma okolo nosa take červene ale nadchu nema..neviete co na to? Dik prikladam foto ale neni to tak dobre zachytene

DNES JE DEŇ SVÄTÉHO HUBERTA
VEDELI STE ŽE?

🌲Svätý Hubert pochádzal zo vzácnej akvitánskej rodiny. Narodil sa niekedy v druhej polovici siedmeho storočia a dostal takú výchovu, že z neho vyrástol uhladený svätec, ktorý sa málo staral o zbožnosť a kresťanskú dokonalosť. Stal sa dvoranom franského kráľa Teodorika III. a mal rád družnú spoločnosť.

🌲Mal prirodzene dobré srdce a šľachetnú povahu, bol filantrop a nepriateľ ľsti, nespravodlivosti a násilia, a preto, znechutený časom úskočným majordómom Ebroinom, opustil kráľovský dvor a vstúpil do služieb miestodržiteľa Pipina z Heristaly v Austrázii, kde sa oženil s cnostnou pannou Floribanou, ktorá mu porodila syna Floriberta.

🌲Vo svojom úrade sa Hubert často stýkal so zbožnými mužmi a bol dojatý ich kresťanskými cnosťami. Žil svetským spôsobom, nestaral sa o svoju spásu, ale bol otvorený všetkým dobrým veciam, a keď ho volala Božia milosť, neodolal jej. Smrť Floribany, jeho vynikajúcej manželky, veľmi otriasla jeho dušou. Začal sa vážne zamýšľať nad svojím doterajším životom, rozjímať o večnosti a Božom súde, hnusili sa mu svetské zábavy a rozkoše a túžil po vznešenejších veciach. Rozhodol sa, že svetu dá zbohom a bude slúžiť iba Bohu. Vzdal sa svojho úradu, opustil dvor a túžil vstúpiť do duchovného stavu.

🌲V tom čase sa maastrichtský biskup svätý Lambert vrátil zo svojho sedemročného vyhnanstva do svojho sídla. U tohto slávneho biskupa hľadal Hubert útočisko a prosil ho, aby sa stal jeho učiteľom a sprievodcom na ceste dokonalosti. Svätec milostivo prijal spasiteľného Huberta, naučil ho pokore, sebazapieraniu a zbožnosti a po tom, ako ho vzdelal v potrebných vedách, udelil mu kňazské svätenie a ustanovil ho za svojho pomocníka v biskupskom úrade.

🌲Po mučeníckej smrti svätého Lamberta (17. septembra 709) ho Hubert vystriedal na biskupskom stolci v Maastrichte. Takto postavený na vysoký svietnik žiaril v Cirkvi jasným svetlom a kráčal v šľapajach svojho slávneho predchodcu a učiteľa. Mečom Božieho slova bojoval proti neposlušnosti doby, nedbajúc na odpor a prekážky zlých a bezbožných ľudí. Obrátil množstvo hriešnikov, posilnil vo viere a cnosti spravodlivých a bol útechou nešťastníkom. Z blízkeho i ďalekého okolia sa zástupy ľudí ponáhľali na jeho kázne, ktoré sa stretávali s veľkým úspechom, pretože on sám verne konal to, čo učil, a bol príkladom živej viery, zbožnosti, sebazaprenia a lásky k blížnemu.

🌲V najzaostalejších častiach Brabantska, v ardenských horách, ešte stále pretrvávali staré modloslužby. Horlivý Hubert sa ako dobrý pastier vydal aj do týchto nehostinných lesov, aby získal pohanov pre Krista Pána a vykorenil modloslužbu. Na týchto apoštolských cestách bol z Božej vôle ochotný podstúpiť aj mučenícku smrť, pričom netrpel nijakými ťažkosťami ani nebezpečenstvom; ba modlil sa, aby dosiahol mučenícku korunu a stal sa tak dokonalým nasledovníkom svojho svätého predchodcu. Nebolo mu však dopriate, aby prelial svoju krv za Ježiša Krista, na to Boh požehnal jeho namáhavú prácu. Pohania, vidiac jeho bezúhonný život, obetavosť, pokoru a veľkú lásku, počúvali jeho kázanie a zázraky, ktoré konal z Božej moci, veľmi prispeli k šíreniu kresťanskej viery medzi nimi.

🌲Hubert z Mercie bol láskavý a štedrý k chudobným. Obliekal a kŕmil chudobných, ktorí nemohli pracovať, staral sa o opustené siroty a vdovy, vykupoval dlžníkov z väzenia, podporoval chudobné rodiny a vôbec rozdával všetko, čo mal, pričom biskupské dôchodky vyčlenil ako majetok chudobných. Čas, ktorý mu zostával po práci spojenej s jeho úradnými povinnosťami, najradšej trávil osamote v modlitbe a rozjímaní, prísne sa postil, málo odpočíval a vzdychal po svojej nebeskej vlasti, ľutujúc, že mu bolo dané príliš dlho prebývať na tejto zemi ako vo vyhnanstve. Jeho príbytok bol v nebi (Flp 3, 20), a preto smútil, že ešte nemôže ísť do tejto svojej vlasti, aby mohol patriť Bohu tvárou v tvár.

🌲Hubert, ktorý mal lásku a úctu k svojmu predchodcovi a učiteľovi, ho často vídal vo sne a bol ním napomenutý, aby priniesol jeho relikvie do Lutychu, a keď v tom spoznal Božiu vôľu, aby ich v roku 721 vyzdvihol a uložil do svätyne, ktorá bola postavená pri mučeníckej smrti tohto svätca. Zároveň preniesol svoje biskupské sídlo z Maastrichtu do tohto chrámu v Lutychu, udelil tejto malej osade mestské práva, a tak položil základ budúcej veľkosti mesta Lutych.

🌲V predtuche blížiacej sa smrti si Hubert určil miesto odpočinku v hlavnom chráme Lutichu a počas celého roka sa pripravoval na svoj odchod do neba. Usilovne navštevoval chrámy, uctieval si relikvie svätých a vzýval najmä svätých Lamberta a Albína, aby mu vyprosili od Boha šťastné posledné hodiny. Potom sa na žiadosť niekoľkých šľachticov vybral do Fur v Brabantsku, aby tam posvätil nový kostol. Tam sa v kázni rozlúčil s veriacim ľudom a dosvedčil: "Kým žijeme, dvere Božieho milosrdenstva sú nám otvorené, ale po našej smrti sa zatvoria a brány pekla sa otvoria, aby prijali opovrhovateľov a previnilcov Božieho zákona na trest. Uvažuj teda, každý, čím si bol, čím si a čím čoskoro budeš. "Čím si zhrešil proti Božím prikázaniam, z toho prinášaj dobré ovocie pokánia a zmier sa s Bohom." Keď sa vracal do Liege, cestou ho prepadla zimnica a odniesli ho na biskupský dvor. Tam sa rozlúčil s vodcami a svojím synom Floribertom, predniesol svoje modlitby a 30. mája 727 zomrel v Pánovi. Podľa jeho želania ho pochovali v katedrále v Lutychu v kaplnke svätého Petra, ktorú dal sám postaviť. Účasť ľudí na tomto pohrebe bola ohromujúca a všetci prítomní boli presvedčení, že ten, ktorého telo bolo uložené do hrobu, je svätý. Veriaci začali navštevovať hrob a vzývať zosnulého biskupa o príhovor u Boha a Boh ich prosby mimoriadnym spôsobom vypočul, čím potvrdil jeho svätosť.

⛪️O sto rokov neskôr, v roku 827, boli relikvie svätého Huberta prenesené do chrámu benediktínskeho kláštora Andain v Ardenách a kláštor sa začal nazývať kláštorom svätého Huberta. Tu sa relikvie tohto svätca uchovávajú dodnes a množstvo pútnikov si ich prichádza zbožne uctiť. Pamiatka svätého Huberta sa slávi 3. novembra.

(Prevzaté z knihy Životopisy svätých, ktorú vydalo 30. marca 1899 v Prahe nakladateľstvo Zivoty svatych

Žienky prosim Vás viete mi poradiť dáku hru pre dospelých? Máme v práci Secret Santu a rozmýšľam, že by som vybrala niečo také pre kolegyňu

🍂🍄🍁🍄🍂

Dievčatá, ujo mal LDL(zlý cholesterol) 3,4 normálne je asi do 3. Však je to este v rámci "normi" lebo MUDr mu povedal ze je to ôk, ale on stresuje. A asi aj zo stresu môže byt zvýšený. Lebo nieje vôbec tucny

V októbri sme sa zúčastnili 🧡 Dňa Quality + HSE 🧡 v spoločnosti Prysmian zameranej na výrobu káblov a systémov pre telekomunikácie a energetiku.

Na našom stanovisku sme sa venovali téme, ktorá je nám srdcu najbližšia - ochrane pred požiarmi. Zamestnancom spoločnosti sme predstavili moderné hasiace prostriedky 21. storočia, diskutovali o správnych reakciách pri vzniku požiaru a zdieľali praktické tipy, ako zvýšiť bezpečnosť.

Ďakujeme organizátorom za pozvanie a všetkým zamestnancom, ktorých sme zaujali za zaujímavé otázky a diskusiu.
_________________________
občianske združenie HASAM🧡 - Požiarna prevencia inak!

#poziarnaprevencia #prysmian #hasam #zaborske #safetypoint #bezpecnostnadotyk #hse #qualityday #bezpecnost

A je tu opäť ten čas, kedy vijem tie moje najobľúbenejšie.. vianočné ✨🎄✨