https://mamamanosislaskou.wordpress.com/pevna-satka/

Problematika výberu šatky sa mnohým mamičkám, ktoré by chceli so šatkovaním začať, javí ako pomerne zložitá. Chcú proste šatku, ale keď pri hľadaní na internete zistia, koľko informácií je okolo celej problematiky, zľaknú sa, "stratia", znechutí ich to, alebo dokonca niektoré aj odradí. Pritom samotná šatka je pomerne jednoduchá vec, ktorá by v prvom rade mala slúžiť na to, na čo je určená - na nosenie bábätka, jeho ľahšie aklimatizovanie sa na nové prostredie, promptnejšie reagovanie na jeho potreby, príjemnejšie spoločné zžívanie sa, transport či uľahčenie si každodenného kolobehu.

ZÁKLADNÉ DELENIE BABYŠATIEK A ICH CHARAKTERISTIKA

Šatka je najuniverzálnejším typom pomôcky na nosenie detí, pretože je vhodná pre všetkých nosiacich aj nosiacich sa 🙂. Dokonale sa prispôsobí telíčku dieťatka aj dospelého, je pohodlná a zdravá. Na trhu je množstvo typov a značiek, ale prakticky rozoznávame šatky elastické (stretchy wrap)a pevné / tkané(woven wrap). Existujú ešte aj hybridné a predviazané šatky. Podľa spôsobu tkania rozoznávame ručne tkané šatky a strojovo tkané šatky. Pre malinké bábätká je podľa môjho názoru oveľa príjemnejšia, pohodlnejšia a vhodnejšia práve šatka než nosič, i keď existujú ergonomické nosiče vhodné aj pre novorodencov. Nosič, aj keď má veľké možnosti individuálneho nastavenia pomocou praciek, sponiek, gumičiek, cvokov a pod., sa predsa len nedokáže tak dokonale prispôsobiť telíčku malého dieťatka a nosiacej osoby. Sú tam aj isté rezervy v ešte individuálnejšom nastavení, napr. u príliš nízkych či vysokých osôb, silnejších či štíhlejších a pod. Naopak šatky ponúkajú komfortné nosenie pre každý typ postavy.

Elastické šatky sú podľa môjho názoru vhodné pre tých, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s viazaním a ktorí si predovšetkým neveria, že dokážu viazať aj s pevnou šatkou. Ľahko sa s nimi manipuluje, odpustia nedokonalosť pri viazaní a dobre sa prispôsobia dieťatku aj nosiacemu. Sú pružné a nikde netlačia. Nevýhodou je však to, že sa v nich pohodlne dá nosiť len do cca pol roka dieťaťa, t.j. do 6-9 kíl (toto je dosť subjektívny údaj, predsa len, každý má prah tolerancie posunutý niekde inde 🙂, ale zhruba v tomto období začína už elastik nevyhovovať, ťahať, tlačiť či rezať pri nosení a úväz povoľovať). Tiež je elastickú šatku dostať len v najväčšej veľkosti (cca 5m), čo vyžaduje u väčšiny nosiacich osôb viacnásobné obmotanie sa látkou. Taktiež nie je možné elastickú šatku použiť na úväzy na chrbát (hybridnú JPMBB original však áno, a je možné, že sú aj ďalšie elastiky vhodné podľa výrobcu aj na použitie na chrbát). V lete v nej môže niektorým nosiacim osobám, ale aj malým nosencom byť pomerne horúco.

Pevná šatka je vhodná od narodenia, je však nutné trošku sa s ňou zoznámiť a zopárkrát si úväz vyskúšať, kým nosiaca osoba získa zručnosť a sebaistotu vo viazaní. Nie je to však nič zložité, čo by ste nedokázali pri troške chcenia zvládnuť. Je podľa môjho názoru hneď od začiatku vhodnejšie investovať okamžite radšej do pevnej šatky ako do elastickej. Niektoré mamy si myslia, že je to nutné dodržať akýsi postup - že najprv musia začať s elastikom a až potom by mali či mohli prejsť na pevnú šatku. Vôbec nie. Naopak, ak si kúpite dobrú pevnú šatku už pre svoje novorodeniatko, vydrží vám dlhšie a bude sa dať použiť aj na úväzy na bok a na chrbát. Chce to len prekonať počiatočné zábrany či neistotu. Z vlastnej skúsenosti viem, že naučiť sa viazať s pevnou šatkou sa dá aj s úplne malinkým novorodeniatkom a ak ste úplný začiatočník. Na trhu je veľké množstvo značiek a typov, ktoré sa od seba odlišujú tkaním, väzbou, dĺžkou a veľkosťou, gramážou, farebnou škálou či dizajnom, použitím prímesí a v neposlednom rade aj cenou.

Začínať od nuly a budovať niečo od úplných základov je náročné, ale pre mňa bude oveľa náročnejšie stať sa nástupkyňou šikovnej mamičky @katuliacik a vykonávať túto prácu tak, aby ste boli aj so mnou spokojní.

Zapojiť sa do výberového konania pre ambasádorku ESET som brala ako veľkú výzvu. Vždy ma bavili informácie zo sveta IT a rôzne TECH novinky. ESET je pre mňa synonymom úspechu a neustáleho napredovania, bez ich riešení si fungovanie svojich mobilov, tabletov a počítačov nevieme v rodine predstaviť. 

A aby som pre Vás neostala len cudzou tvárou medzi mnohými mamičkami na koníkovi, tu je zopár viet o mne. Som mama polročnej dcérky Žofky a bývam v malom mestečku na hranici stredného a východného Slovenska. Mojou najväčšou záľubou je moja rodina, knihy a keďže som poľovníčka, rada trávim čas v prírode. Na rodičovskú dovolenku som nastúpila po skončení štúdia na vysokej škole so špecializáciou na Informačné technológie vo financiách.

Keď sa aj vy chcete dozvedieť zaujímavosti z digitálneho sveta a nahliadnuť do jeho fungovania, zasúťažiť si o srdiečka a aj o rôzne zaujímavé ceny, sledujte môj blog.

Verím, že spoločne strávený čas bude pre Vás, ako aj pre mňa, obohacujúci, a že spoločne spoznáme tie internety o čosi lepšie, aby sme si mohli užívať bezpečnejšie technológie.

Keďže môj priateľ ostal smutný po mojom poslednom blogu, chcem iba dodať, že pravá láska znamená pre nás všetkých zrejme niečo iné... pre mňa je môj chlap požehnaním, milujem ho so všetkými jeho chybami a nepotrebujem k svojmu šťastiu, aby ma zahŕňal kvetmi a žiadny dar mi nevynahradí jeho mocné ramená, ktorými, keď ma vezme do náručia, cítim sa ako najšťastnejšia žena na svete a to, že ma nevynecháva zo svojich plánov, je viac, ako by ma zobral na to najúžasnejšie miesto na svete. Miluje moje psie dieťatko a nerieši jeho chlpy v našej posteli, ani to, že je naúčinnejšou antikoncepciou, ani nemá potrebu ma v noci budiť, keď sa rozhodne, že sa chce ísť venčiť. Milujem ho a vážim si ho takého, aký je, s jeho prednosťami i s jeho chybami. Lebo verte mi, že motýle z brucha časom odletia a ak sa Vám podlamujú kolená, časom budete krívať, lebo všetky hormóny sa časom vyplavia, ale keď niekoho skutočne milujete a niekto skutočne miluje Vás, pretrvá to navždy a to je najviac. Život nie je o tom, žiť ho neobmedzene, život to sú samé pravidlá a kompromisy a častokrát i hádky, ale keď sa ráno opäť zobudíte a poviete si, že nikdy by ste sa nechceli zobudiť v inej posteli, vedľa iného muža, to je skutočná láska. Láska, ktorú cítim ja...

Cestovanie to nie sú len návštevy dovolenkových rezortov, patrí sem všetko to presúvanie sa z miesta na miesto - za rodinou, do práce, či do školy. Dlhé hodiny strávené v dopravných prostriedkoch sú úmorné a aby nám rýchlejšie prešli, pripravila som pre vás pár tipov.

1. Úplná klasika

Čítajte. Existuje kniha, o ktorej ste vždy tvrdili, že by ste si ju chceli prečítať - teraz je ten správny čas. A že je tou knihou všetkých sedem dielov Harryho Pottera, nevadí. Zadovážte si ich v elektronickej podobe a celá vaša vytúžená knižnica sa zmestí do vrecka. Ak si myslíte, že nevydržíte 200 strán kým zistíte kto vraždil v orient exprese, kúpte si časopis. Hoci aj to je niekedy veda, obľúbené ženské magazíny obsahujú množstvo obrázkov a na ich pozretie, povedzme si úprimne, netreba veľa času. Riaďte sa preto pravidlom, čím viac hodín cestovania, tým menej obrázkov 😀.

2. Veľké upratovanie

Nebojte sa, nejdem vám radiť, aby ste pobehovali po kupé s handrou a čistiacim prostriedkom. Upratovať sa dá aj posediačky. Ak máte na facebooku 500 priateľov a polovica z nich sú susedia z Farmville, ktorých ste v živote nevideli, môžete voľný čas využiť práve na ich pretriedenie. Upratať si môžete aj kontakty v telefóne alebo v mailovom adresári. Skontrolujte aj priečinok s fotografiami a súbormi, určite aj tam nájdete niečo, čo už nebudete potrebovať.

3. Televízny oddych

Keď máte 37 a čakáte prvé bábätko (aj keď neplánovane), okolie očakáva, že ste konečne stretli „toho pravého“ a už aj Vy, stratený prípad, začnete žiť zodpovedne, v láske, v mene rodiny...Stretávam priateľov, rodinu a všetci mi gratulujú, že sa mi to „konečne podarilo“, čo ma núti sa zamyslieť, či je to naozaj tak, či som stretla svoju druhú polovicu svojho ja, svojho princa, svoju „pravú“ lásku -tak nám to predsa vtĺkali do hláv od malička... a ja lovím v pamäti a snažím sa nájsť odpoveď na otázku, či je môj Mirko naozaj ten „pravý“ a čo je vlastne tá pravá láska a ako ju rozoznám.... Je to láska neobmedzená, nič neočakávajúca, ktorá si nekladie žiadne podmienky, žiadne nároky, tak ako som to čítala v motivačných knihách? Hm, môj priateľ je vojak, takže u nás doma je to samé pravidlo a očakáva sa odomňa nemálo, aj keď musím na druhej strane povedať, že aspoň obaja vieme, čo máme robiť a na systém pravidiel, čo sa môže a čo nie a čo sa naopak musí, sa dá veľmi rýchlo zvyknúť a s presne vymedzenými hranicami sa žije ... ľahšie. Moja láska očakáva, má nároky a dokonca ma vo veľa veciach obmedzuje, kedysi by ma ani nenapadlo každé ráno postieľať posteľ, keď ráno na behu meškám do práce a obmedzujú ma aj teplé večere doma na úkor vínových večerov s mojimi priateľkami, nehovoriac o denno denne oholených nohách, plných tašiek nákupov, plnom drese riadu a práčke predtým nevyužívanej, dnes fungujúcej na plné obrátky... Moja láska teda nebude pravá a môj chlap, aj keď mimoriadne šikovný, je na veľa vecí ľavý, ešte nie sme zosúladení a nevie ani čítať moje myšlienky, tak, akoby som to od pravého čakala, ani mi neplní všetky priania, nehovoriac o tom, že kvety mi doniesol iba raz. Nezahŕňa ma darmi, ani ma neberie na miesta, z ktorých by moje srdce bilo ako zvon a čo je najhoršie, keď ho vidím, netrasú sa mi kolená, ani motýle mi nelietajú v brušku a je mi jasné, že takto nevyzerá ten „pravý“, ten pred ktorým sa Vám podlamujú nohy, ktorého keď zbadáte, zviera Vám hrdlo a Vy netúžite po ničom inom, len ho objať a už ho nikdy nepustiť.... Ja keď si predstavím, že toho svojho objímem a v noci, keď začne píliť tak, že aj susedia musia zatvárať okná a ja by som ho namiesto objatia občas najradšej ubila, si ale uvedomujem, že aj keď moja láska nie je možno pravá a možno je úplne ľavá, je proste iná – je svojská, je MOJA a aj keď netúžim byť celý deň pri svojej láske, keď si zavriem oči a pomyslím si na to , že už nie je, okamžite sa mi do očí tlačia slzy a po každom nevyspatom ráne, keď ma objíme a povie mi „Prepáč, že si sa nevyspala“, mám chuť v ňom splynúť naveky. Lebo viem, že pri ňom sa nemusím báť, že som v bezpečí, že sa o mňa postará, že ma bude ctiť, milovať a neopustí ma pre žiadnu inú, aj keby sa mu pri nej rozklepali kolená...Určite nie je pravý a možno je úplne ľavý, ale pre mňa je dôležité, že je MôJ, že ma miluje takú, aká som, ani pravú, ani ľavú, ale tú „ jeho“. Občas unavenú, občas nevyspatú, upravenú, i nenalíčenú, dokonca i s mastnými vlasmi. Ufrflanú i nespokojnú – jeho milujúcu ženu... A to je najviac.