Vopred sa ospravedlnujem, ak je moja stylistika nie najlepsia alebo pouzite slova nie su najvhodnejsim ekvivalentom v Slovenskom jazyku. Slovencinu v tomto odbore nepouzivam, tak to moze zniet trosku cudne. Dakujem za pochopenie pri publikacii mojho prveho clanku.

Takze naspat k teme, preco boli doteraz eradikovane niektore ochorenia a ine zase nie, aj napriek ockovaniu?
Len tak informacne chcem najprv podotkunt, ze prva chorba vobec co bola uspesne eradikovana na narodnej urovni je Rinderpest (mor ktory kolil dobytok). Data siahaju do obdobia 17.storocia v Papezskych statoch a neskor do 19.storocia v Anglicku.
Co sa kiahni tyka, posledny pripad bol v Somalsku v 1977 a o rok na to v UK (vdaka laboratornemu incidentu). Tymto sa kiahne povazuju za eradikovane.

Na to aby bolo mozne eradikovat infekcne ochorenie je potrebne aby choroba splnala iste kriteria.

*1. Musi to byt ochorenie ktore sa lahko diagnostikuje. V pripade kiahni, kazdy hned vedel, ze ide o kiahne. Nabehli vredy/vyrazky, vec bola jasna. Avsak v pripade detskej obrny je diagnostika ovela tazsia, kedze asi iba u 1% deti s detskou obrnou je toto ochorenie manifestovane paralyzou. Ostatne deti budu mat priznaky ako zapal hrdla, bolesti hlavy, zvysena teplota. Nic zavazne, preto je to lahko prirovnatelne k hociakemu inemu ochoreniu.

*2. Dolezita je absencia ineho ako ludskeho rozervoara. To znamena, ze danym ochorenim mozu byt postihnute aj zvieracie druhy. Napr. ebola je prenasana netopiermi. Besnota sa siri vacsinou medzi liskami...atd. Ak je to ochorenie podobneho druhu, eradikacia je velmi zlozita...kedze je tazke nahanat vsetky lisky po lese, alebo napr. vyzabijat vsetky komare ktore su infikovane malariou.

*3. Dalej zalezi do akej miery je ochorenie infekcne. Jeden clovek s kiahnami preniesol v priemere kiahne na dasich 5 ludi. V pripade osypok je nakazenych viac nez 10 ludi od jedneho jedinca. V tomto pripade je tazke dostat veci po kontrolu, co znaci problemy pri identifikacii moznych infikovanych kontaktov atd...

4*. Velmi dolezity faktor je, ako dlho pretrvava immunita po ockovani alebo prekonani daneho ochorenia. Zalezi to od vela roznych faktorov ale v prvom rade samozrejme od fyziologie ...
V pripade kiahni, ak niekto prezil, pravdepodobnost dalsej infekcie bola minimalna, co sa tyka imunity ziskanej po zaockovani proti osypkam, imunita ziskana je vo vacsine pripadov dostacujuca a hlavne dlhotrvajuca. Avsak v pripade detskej obrny bola pomerne nizka serokonverzia u deti ockovanych v tropickom pasme. Co znamena, ze nedosiahli dostacujucu imunitu a preto sa v dancyh oblastiach toto ochorenie este vzdy vyskytuje.

Potom mozme rozpravat o praktickych a efektivnych intervenciach.

*5. K eradikacii je potrebne mat ucinnu, kvalitnu a spolahlivu vakcinu, inu formu chemoprofylaktickej liecby alebo iny preventativny sposob akym je mozne chorobu kontrolovat. Dolezite je aby akakolvek z intervencii nebola financne nakladna, pretoze inak by nemohla byt ponuknuta alebo aplikovana na vacsine obyvatelstva. Taktiez je dolezita termalna stabilita vakciny. Je tazke ockovat niekde v odlahlych oblastiach Afriky alebo Azie v tropickom pasme ak ma byt vakcina chladena.

*6. Dalsim faktorom je politicka/vladna podpora pri eradikacii. Na to aby sa dosiahol uspech sa musia spojit vsetci a tvrdo na tom pracovat. V pripade ochoreni ktore neprinasaju sokujuce statistiky to moze byt pomerne zlozite. Ako vysvetlite ludom a vlade, ze by bolo prospesne vyhubit dane ochorenie ked nanho zomrie mozno len 1 dieta z 1000? Poviete si, ze to su len statistiky, sanca na umrtie je mala. Je to vobec potrebne? Postoje mozu byt rozne...preco vsetok ten cas, usilie a peniaze ak umrtnost nie je az taka tragicka? Je dane ochorenie velkym bremenom pre spolocnost? Ak ano, ludia su viac poddajni.

*7.Politicka zaujatost je jeden z najdolezitejsich faktorov pri funkcnosti daneho programu. Je plan na eradikaciu ochorenia dostatocne atraktivny? Budu sa nim moct zviditelnit nejaky jednotlivci, financne agentury alebo politicke strany? Poskytne im dany program dostatocne slavu v pripade ze odklepnu investiciu a zacnu s lobingom?

Zatial asi len tolko, par zakladnych informacii na danu temu pre tych ktorym to vrta v hlave, ze preco a naco vobec ockovat, ked to aj tak nestoji za "vela".

Nedá mi nezdieľať tento článok, o vitamíne D #vitamin_d a jeho pozitívych účinkoch v rôznych oblastiach ľudského zdravia som tu toho popísla už dosť, dnes som natrafila na tento článok :

Že nedostatok vitamínu D môže prispieť ku vzniku autizmu sa predpokladalo už v roku 2007.(1) Ďalej v roku 2013 bolo navrhnuté podávanie vysokých dávok vitamínu D s tým, že môže mať značný liečebný účinok na základné symptómy autizmu a to na princípe mechanizmu vplyvu vitamínu D najmä na protizápalové procesy v mozgu. (2)

Možný mechanizmus vplyvu vitamínu D pri ASD sa vzťahuje na to, že vitamín D nie je vitamín (je to pro-hormón) a v poslednej dobe sa jeho štatút a vplyv prehodnocujú. (3,4)

Okrem zníženia rizika vzniku a závažnosti vzniknutého ochorenia vďaka vlastnosti prírodného steroidného-hormonálnemu protizápalovému účinku na mozog, vitamín D zároveň reguluje opravný mechanizmus DNA, taktiež reguluje autoimunitu, zvyšuje prah záchvatov pri epilepsii, zvyšuje T-regulačné bunky, chráni neurálne mitochondrie (často poškodené antibiotikami, Pozn. prekl.), a zvyšuje dostupnosť glutatiónu, hlavného antioxidantu, ktorý zneškodňuje vedľajšie toxické produkty v tele. (5)

Protizápalový a autoiminitný účinok vitamínu D v súvislosti s autizmom bol dokázaný Mostafom et al. na 50 deťoch s ASD, vo veku 5-12 rokov, kde štúdia zistila vysokú koreláciu medzi hladinou vitamínu D (6) a prítomnosťou neurálnych protilátok a taktiež vzťah medzi hladinou vitamínu D a závažnosti symptómov autizmu. (6)

Ďalším steroindo-hormonálnym mechanizmom vitamínu D je jeho vplyv na serotinín pomocou priamej genetickej regulácie enzývov, ktoré limitujú produkciu serotonínu. Tu sa ponúka vysvetlenie serotonínového paradoxu pri ASD, kde je periférny serotonín zvyšený, ale centrálny znížený. (7)