Tak, rada by som začala ako som už prečítala mnoho článkov o tejto téme ako by sme mali vyzerať vkusne a krásne zároveň aby sme sa pýšili našim výberom oblečenia a cítili sa napriek dresscodu príjemne.

Ja osobne preferujem body košele, ja viem to zapínanie medzi nohami aj mňa prvýkrát prekvapilo a musím uznať, musela som si zvyknúť ale pri väčnom vstávaní zo stoličky som sa blbo cítila, keď mi na porade stále vyskakovala košeľa zo sukne alebo nohavíc a musela som si ju zapraviť po každom pohybe.

Ja fakt nemám čas na takéto veci keď treba riešiť zmluvy a obchodný partner si vás samozrejme prezerá. Body a body košele to vyriešili.

Čo sa týka farby určite každá manažérka a ženy vo vedúcich pozíciach ak je v spoločnosti určitý dresscode uprednostní bielu, béžovú, púdrovú, svetlo modrú, tmavo modrú ale samozrejme aj čierna je in ale pre staršie dámy čiernu farbu treba posúvať nižšie od tváre kvôli tomu, že zvýrazňuje kruhy pod očami a vrásky. Tak to si myslím začína platiť aj pre mňa ale ja mám čiernu rada a tak si dám krémiky a nejak tie kruhy a vrásky prekrijem.

Samozrejme spodná bielizeň by nemala byť viditeľná pod oblečením.

Ak to so svojou prácou myslíte vážne košeľa nesmie byť priesvitná a nesmie mať hlboký výstrih. A čo sa týka rukávov tak hlavne podľa počasia a či plánujete odkladať sako. Krátky, dlhý a či 3/4 rukáv všetko vyzerá pekne.

    Je neuveriteľné, ako rýchlo preletelo takmer 12 mesiacov. Asi je to tým, že pekné veci plynú akosi rýchlejšie. Takto pred rokom som zažívala motýliky šťastia a napätia z toho čo ma čaká, lebo už bolo isté , že Ja som Ambasádorka pre Jamieson.

Nebudem sa tajiť, že ambasádorovanie mi niečo vzalo, ale veľmi veľa aj dalo. Bolo to krásnych  12 mesiacov, plných nespočetne krásnych reakcií, povzbudení, ale aj naplnených silných príbehov, uzdravení, zlepšení a pomoci mamičkám a ich deťom. Vďaka súťažiam a krásnym cenám od Jamieson som mohla potešiť veľmi veľa mamičiek ...  a bolo ich viac ako 100 ... rozdala som cez 1500 srdiečok. Verím, že Vás potešili, zohriali vaše srdiečka , vyčarili úsmev na tvári a v neposlednom rade aj pomohli.

Verím, že som do Vášho povedomia dostala aspoň to, aký veľmi dôležitý je vitamín D v každom veku ! #vitamin_d

Zaujímavé na tejto práci bolo (je), že som pôsobila v modrom meste ako súčasť modrého a aj zeleného teamu, a v každom teame som bola kolegyňou.

Modrý team – modré kolegyne

Vďaka ambasádorovaniu som spoznala nové žienky - „modré kolegyne“ – iné ambasádorky – modré kamarátky, nie neboli sme „konkurencia“, ale kamarátky.

Krtko, Krtek, Krteček... Myslím, že sa medzi nami nenájde nikto, kto by tohto rozkošného cicavca, hmyzožravca z čeľade krtkovitých, ak by ste nevedeli ;), nepoznal. Táto známa kreslená postavička sa zrodila rukou českého výtvarníka Zdeňka Milera (*21.február 1921, †30.11.2011). Viete vlastne, ako vznikol tento fenomén československej kinematografie? Nie? Tak čítajte ďalej...

V roku 1956 dostal Miler za úlohu nakresliť príbeh, ktorý by deťom priblížil, ako to funguje vo výrobe látok. Pôvodný scenár sa mu nepáčil, a tak sa, inšpirovaný Walt Disneym, rozhodol, že musí nájsť vhodnú zvieraciu postavička, ktorá by deti sprevádzala pútavým dejom. Prečo práve krtko? Vraj pri jednej z prechádzok zakopol o krtinec a v hlave mu skrsla myšlienka, použiť krtka ako hlavnú postavu jeho rozprávok. Vďaka tomu v roku 1957 vznikol film „Jak krtek ke kalhotkám přišel“.

O tom, že Miler svojími príbehmi priam žil svedčí nielen fakt, že na Krtkovi vedel pracovať až osemnásť hodín denne, ale aj jeho výrok: „Trvalo mi dlouho, než jsem zjistil, že když kreslím Krtka, kreslím vlastně sebe.“

Vedeli ste, že nazačiatku krtko hovoril? Presne tak. No Miler chcel, aby sa Krtko „vydal do sveta“ a keďže čeština nepatrila medzi medzinárodné jazyky, rozhodol sa, že Krtkovi ponechá len krátke slovíčka, citoslovcia, ktoré mali emotívne dotvárať situácie. Tieto hlasy patria, mimochodom, jeho dcéram Kateřine a Barbore.

Vedeli ste, že Krtko bol aj vo vesmíre? Americký astronaut Andrew Jay Feustel si v roku 2011 zobral so sebou plyšového Krtka ako maskota pri jeho poslednej misii, ktorého neskôr daroval samotnému Milerovi.

Vedeli ste, že Krtko, konkrétne filmová rozprávka „Jak krtek ke kalhotkám přišel“, získala hlavnú cenu na  Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach? Okrem toho boli diela Milera ocenené desiatkami filmových cien.