Sedela som pri bare s pohárikom vodky na osmelenie. Martina sa niekam vytratila už pred pol hodinou. Zrejme znovu niekde obháňa nejakého chalana na dnešný večer. Čas som si krátila pozorovaním ľudí, ktorí vystupovali na javisku. Niekomu to šlo dobre, iným zas trochu menej, no i tak sa pri tom skvele bavili. Možno to nebude až taký trapas ako som sa obávala. Zatiaľ som ani nezahliadla nikoho známeho. Pozdravila ma síce skupinka chalanov, ktorí prechádzali okolo, no ani jedného z nich som nepoznala. Práve dospievalo nejaké dievča. Mohlo mať okolo dvadsať rokov. Vysoká blondína, štíhla, vymaľovaná a oblečená z značkových, športových veciach. Zoskočila z pódia a ťapla si rukou s kamarátkou. Bola dobrá a ak je tu dnes večer skutočne nejaký agent, ktorý hľadá nové talenty, ona má veľmi veľkú šancu, aby si ju vybral. Prisadol si ku mne starší pán. Mal šedivú, krátku, udržiavanú bradu a šedivé, krátke vlasy. Sedel neprirodzene vzpriamene. Objednal si pivo a pozeral smerom na pódium, kde sa už pripravovalo ďalšie dievča. Od chrbta ma po pleci potľapkala Maťa. „DJ chce vedieť, akú pesničku budeš spievať.“ „Neviem.“ Odpovedala som je a mykla som plecami. „Aj vy dnes budete spievať?“ opýtal sa pán, ktorý si nedávno prisadol. „Pokiaľ si nevyberie akú pesničku bude spievať, tak nebude.“ Odpovedala mu Martina povýšenecky. „Poznáte Set to fire od Adele?“ znovu prehovoril ku mne a Martinu si nevšímal. „Poznám, ale to je príliš ťažká pesnička, neviem, či by som ju dokázala dobre zaspievať.“ Priznala som možno trochu sklamane. „Urobte starému pánovi radosť a zaspievajte mi ju.“ Žmurkol na mňa a usmial sa. Martina ma už ťahala za ruku smerom k pódiu. „To je určite on. Ten agent, je to on.“ Povedala mi. „Bude spievať Adele – Set to fire.“ Oznámila DJovi. „Tú pesničku nedokážem zaspievať.“ Snažila som sa ju zastaviť. „Netrep! Počula som ťa ju spievať asi milión krát a vždy to bolo vynikajúce. Prestaň sa už konečne podceňovať!“ Kričala cez hudbu. Ďalšia vojna, ktorú nemám šancu vyhrať...

            Dozneli posledné tóny pesničky, po ktorej som mala spievať ja. Prepadla ma panika a úplne som zabudla text. Potom som si spomenula na to, že je to karaoke. Text teda budem vidieť na obrazovke pred sebou. Vystúpila som na pódium a takmer nikto si ma nevšímal. Keď som začala spievať, nebola som si istá, či som trafila správny tón. Takmer všetci na mňa upreli zrak. Trochu som sa osmelila a už mi to šlo ako doma v kuchyni. Začala som premýšľať nad tým, čo sa spieva v pesničke. Ľudí, ktorí na mňa doslova zízali, som si nevšímala. Nebyť  Mati v prvej rade, ktorá mi ukazovala dva palce hore, úplne by som zabudla , že tam nejakí ľudia okrem mňa sú. Pesnička pomaly končila a ja som si neďaleko Martiny všimla stáť Logana. Nadšene sa usmieval a tlieskal. Preboha!

            Pesnička skončila a všetci nadšene tlieskali, kričali a pískali. Niektorí ľudia sa dokonca postavili od stolov a tak tlieskali. Pohľadom som blúdila po miestnosti. Tlieskali dokonca aj čašníci a pán, ktorý si ku mne prisadol sa zoširoka usmieval a rovnako, ako ostatní, nadšene tlieskal. Moja hanblivosť teraz zaúradovala na stopäťdesiat percent a ja som z pódia doslova ušla. Nie však ďaleko. Pri schodíkoch ma čakala Maťa a silne ma objala. Vrátili sme sa spolu k baru, no ten starší pán tam už nebol. „Smiem vás na niečo pozvať?“ opýtal sa hlboký, mužský hlas za mnou. Otočila som sa a uvidela som vysokého, dobre stavaného tridsiatnika s vyholenou hlavou a tetovaním na krku. Bola som v rozpakoch a určite som ešte bola celá zapýrená. „Nebojte sa. Nechcem vás baliť. Tamto sedí moja manželka.“ Ukázal rukou na ženu pri bare, ktorá mi zakývala. „Som majiteľ tohto podniku a chcel by som vás pozvať na nejaký drink a niečo sa vás opýtať.“ Martina sa odhrnula zo svojej stoličky a postavila sa za mňa, aby mu uvoľnila miesto. „Už som dnes mala vodku a myslím, že to stačilo. Chcela som sa len zbaviť trémy. Radšej si dám kolu.“ Povedala som rázne. „Počul si slečnu, Marian.“ Povedal čašníkovi. „Slečnu?“ opýtal sa ma. „Áno som slečna.“ Odpovedala som. „A poviete mi aj svoje meno, slečna?“ „Volám sa Lena.“ Určite som sa zapýrila ešte viac. „Ďakujem Lenka, môžem vám tykať? Ja som Stano.“ „Samozrejme, teší ma.“ Hovorila som nesmelo a trochu sa mi triasol hlas. „Vieš cez víkendy tu zvykneme mávať také akcie so živou kapelou. Ale oni sú len kapela, nemajú speváka, ani speváčku. Nechcela by si si niekedy zaspievať s nimi? Si výborná speváčka. A samozrejme, by som ti za to zaplatil.“ Povedal a skúmal pri tom pohárik, ktorý mu barman medzičasom položil na pult. Odpila som si z koly a uvažovala som. Vedela som, že Maťa ma bude presviedčať, aby som sa na to dala. „ Mohla by som sa na tú kapelu prísť pozrieť.“ Zamyslela som sa. „Možno by som si s nimi mohla zaspievať jednu pesničku, aby som vedela, či nám to spolu pôjde.“ Pozrela som na neho a čakala som, ako zareaguje. Konečne odvrátil zrak od pohára a pozrel mi priamo do očí. „Dobre. To je dobrý nápad. Budú tu túto sobotu Zahrajú ti všetko k čomu existujú noty. Sú fakt dobrí.“ „O tom nepochybujem, určite je to skvelá kapela, keď tu hrávajú každý víkend.“ Maťa za mnou začala vyskakovať od radosti -  teší sa hlavne tomu, že ma každý víkend dostane niekam von.

            Nemohla som zaspať. Zrejme to bude tým vzrušením. Nemôžem  uveriť tomu, že sa môj spev páčil aj niekomu inému, ako Mati. Som fakt až taká dobrá a vôbec som to netušila?  Z myšlienok ma vytrhla mačka, ktorá sa snažila dostať ku mne na balkón. Otvorila som jej dvere, vyskočila si na parapet okna za mnou a tam si ľahla. Bola tichá, jasná noc. Zaklonila som hlavu na sedačke a pozerala som na hviezdy. Prišlo mi trochu ľúto. Tam niekde mám oboch rodičov a sestru. Zahynuli pri havárii na diaľnici, keď som začala chodiť na vysokú. Nemyslela som si, že to zvládnem bez nich. Dokonca som uvažovala o tom, že odídem zo školy a určite sa zbláznim. Chvalabohu, že som mala Martinu. Ona mi pomohla vo všetkom.

            Neochotne otváram oči. Prvé, čo vidím je budík, ktorý mi oznamuje, že je pol siedmej a teda čas vstávať. Keď sa tak rozhliadam, zisťujem, že by sa tu zišlo upratať. Nie je to také hrozné, ale menšie upratovanie by nezaškodilo. Ani neviem keby som naposledy utierala prach. Otvorila som skriňu. Bola poloprázdna. Väčšina jej obsahu sa váľala niekde okolo.

            Poznámky, učenie, skúšky, prednášky, poznámky, učenie, skúšky. Toto je deväťdesiat percent môjho života. Je štvrtok -  to znamená, že dnes mám dve prednášky, obed a knižnica. Do pekla. Knižnica. Logan. Viem, že včera bol v klube. Videla som ho. Videla som ho ako tlieskal. No potom som ho už nevidela. Bude dnes v knižnici?

Materské mlieko je to najlepšie, čím môžeme novorodenca a dojčatá kŕmiť. To už dnes vie každá mama. Ale žiadna nemôže dojčiť večne. Raz dojčenie jednoducho skončí. A čo ďalej?

Z pôrodnice odchádza okolo 95% novorodencov plne dojčených, ale materské mlieko pije dlhšie ako 6 mesiacov 40% dojčiat. Veľa mamičiek sa rozhoduje, ktorým náhradným mliekom svoje dieťa nakŕmiť. Logické je voliť mlieko čo najpodobnejšie tomu materskému, teda takému, ktoré obsahuje okrem nevyhnutných živín aj zložky, ktoré pozitívne ovplyvňujú imunitný systém bábätka a tým prospievajú aj jeho zdravotnému stavu.

Z výskumov poslednej doby je úplne jasne preukázané, že prvé baktérie sa do zažívacieho traktu dostávajú už pri prestupe pôrodnými cestami matky a ďalšie hneď s prvými dúškami kolostra. Ide o baktérie, ktoré neškodia, ale pomáhajú. Je dôležité, aby sa do čreva dostali tie správne bakteriálne kmene (predovšetkým laktobacily a bifidobaktérie), ktoré sa označujú ako probiotiká.

Probiotiká trénujú imunitný systém

Probiotické baktérie bránia uchyteniu a rozmnožovaniu choroboplodných mikroorganizmov, ktoré vyvolávajú napríklad hnačkové ochorenia. To však nie je ich jediná úloha. Veľmi dôležitou rolou probiotík je funkcia trénera imunitného systému. Ak nie sú v mlieku laktobacily a bifidobaktérie a ďalší ich dobrí kolegovia, potom sa imunitný systém nenaučí bojovať s infekciou, a to nielen črevnej, ale aj s baktériami a vírusmi, ktoré vyvolávajú ochorenia dýchacích ciest.

Netrénovaný imunitný systém môže mať ťažkosti aj s rozpoznávaním "cudzích" a "vlastných" buniek a môže sa stať, že zareaguje na nesprávny podnet: môže dôjsť k tzv. autoimunitnnej reakcii v prípade, že imunitný systém zaútočí na bunky vlastného tela. Ďalšou ukážkou nesprávnej imunitnej reakcie je napríklad alergia, kedy imunitný systém zareaguje neprimerane na neškodný a bežný antigén (podnet). Uvažuje sa, že nesprávne reakcia imunitného systému v útlom veku majú podiel na rozvoji niektorých chorôb v dospelého veku.