Potrebujem sa vypísať. Zo všetkého.

V normálnom živote nosím masku silnej ženy. To,že je to len maska som sa dozvedela včera.

Ale po poriadku...

Začalo to v r.2009. Mala som skvelého chlapa a rozhodli sme sa,že založíme rodinu. Podarilo sa ihneď ale jedného dňa som začala krvácat a už sa to sypalo.V nemocnici plakal chlap,plakala som ja. Verdikt bol jasný-spontánny potrat 7tt+2. Nasledovala kyretàż a. O dva dni som šla domov. Smutná ale nezlomená. Malaa som osemnásť,času pred sebou dosť. Rok nato sme sa rozišli.

2014. S priateľom sme uz žili 2roky spolu povedali sme si,že prišiel ten správny čas. Obaja sme vedelli,že chceme ostať spolu,vziať sa a mať rodinu. Vtedy som to mala náročné v práci,doma sme stále niečo vymýšľali,prerabali. A tal som si nevšímla,že nedosla mrcha. Zvesela som sa vybrala na sluzobku do Prahy kde som začala krvácať. Hovorím si,mrcha dorazila. Silná a bolestivá. Nič až tak neobvyklé. Keď krvacanie neprešlo ani po dvoch tyzdnoch,šla som na pohotovosť. Vzalii krv,utz a ako som sedela a čakala kým si do počítača napíše čo potrebuje tak sa na mňa obratil dr a pyta sa ma ci viem,ze som tehotná. Otázka ma zaskočila,odpovedala som,ze som o tom nemala ani tušenia. Zamračil sa a písal ďalej. V nemocnici som rovno ostala a ráno o ôsmej znova revize. Celý čas od pohotovosti po prepustenie som plakala. Potrebovala som to dostať zo seba. Pomohlo to. Doma sme si povedali,že sa budeme snažiť ďalej.

Jún/August 2015
Keďže sa nám stale nedarilo,navštívili sme CAR. Kvoli zlemu spermiogramu sme sa dohodlli na IVF. Ja som medzitým dala výpoveď v práci,potrebovala som zmenu. Začali sme stimulovat dlhý protokol,najprv Provera,potom injekcie Dipherelline.aké bolo moje prekvapenie keď som si jedného dňa naa základe nejakeho tušenia spravila test a noli tam dve čiarky. Slabé ale boli. So stimuláciou sa prestalo a ja som zacala chodit na krv a ultrazvuk. Vsetko vyzeralo dobre až do jednej prehliadky- v pondelok som bola u svojej dr. 7tt+0. Stále nevidella srdiečko ale vzhľadom na krátku MS,stimulaciu a nepravidelnú ovulaciu sme tomu ešte dali šancu. V ten istý týždeň som sa v nedeľu zobudila na bolesť a vlhko. Bolo cca päť hodín ráno. Zobudila som manžela a vydalli sme sa smerom pohotovosť. Vychytalaa som "úžasného" doktora. Po utz mi hovori,že budem musieť na vyskrab. Je 6:15 takže o osmej bude ten bordel preč z tela. V tom momente som si vzala veci a šla preč. V pondelok som si zašla za svojou dr. Hodinu sme sedeli a rozoberali možnosti a nakoniec sme sa zhodli na revizi. Soom dosť náročná co sa tyka doktorov a keďže moja gyn. pracuje aj v nemocnici v Boskovicich,dohodli sme sa,že pojdem tam a bude to robiť ona. Musim velmi kladne ohodnotiť nemocnicu. Skvelý personál od sestriciek po doktorov. Vyliezla som si na stôl a kým ma chystali,prisla moja doktorka a upokojovala ma až kym som nezaspala.

A teraz sa konečne dostávam k tomu,ako som zistila,že nie som silná žena. Keď som sa prebrala z narkozy,stala nado mnou dr a mala som bolesti. Zacalla som nekontrolovatelne plakat. Nebola som schopná vysvetliť,že ma hrozne bolí telo pretože ma ešte viac bolela duša. Uplakanu ma viezli na izbu kde som so slzami zaspala. Večer si po mna prišiel manžel.

Bola som na seba pyšná,drzalla som sa u dr. Drzala som sa pred zákrokom. A potom som sa zosypala ako domček z karát.

Neviem čo bude. Pomaly si priznávam,ze sa s tým neviem vyrovnať. Jednu chvilu si citam články o tom ako ženy uspesne otehotneli po revizi,v druhý moment si hovorím,že už nikdy nechcem byť tehotná-ten strach z toho ,že to dopadne rovnako je neskutocny

Netuším čo prinesie zajtrajšok...

Netuším ako a kedy sa tým vyrovnám...