Ako tak pozerám na názov tohto článku, mohla by som ho premenovať na “ako ju prežiť”. Lebo nebudeme si klamať, je to úplne iná dovolenka, na akú sme boli zvyknutí, kým sme deti nemali. Nehovorím, že horšia, kdeže, ale iná. A časy, keď sme s vyloženými nohami popíjali drinky, celé dni sa povaľovali, oddychovali, spoznávali a chillovali, sú na pár rokov dosť určite nenávratne preč. Napriek tomu si myslím, že takéto dovolenky sú dosť super, hoci sa z nich vrátim unavenejšia, ako keď som na ňu išla. Tento rok to vyzerá u väčšiny na dovolenku to na rodnej hrudi, a keďže sme sa pred pár dňami z jednej takej vrátili, povedala som si, že vám spíšem pár tipov, vďaka ktorým my na dovolenku nie len s radosťou spomíname, ale tešíme sa aj na každé ďalšie dobrodrúžo.

Neverte instagramom

Toto je úplne zásadná vec. To, čo vidíte na instagrame (aj na Modrom koníkovi) je len moment vytrhnutý zo situácie. Usmievajúce sa dieťa malo možno pred 5 minútami brutálny hysák, v mori sa možno celý čas kvôli vlnám nedalo kúpať, jedlo mohlo byť presolené, žena a muž pol dovolenky pohádaní… Jasné, nikto sa na sociálnych sieťach nebude chváliť tým, že sa má nafigu a mal radšej ostať doma. Lebo veď internety znesú, však áno. 

Myslím, že všetci už vieme, že reálny a internetový život sú dve rôzne veci. Tak na to myslite aj pri prezeraní fotiek z dovolenky a výletov. Veď si pozrite tie vaše, no vidíte tam dieťa v totálnom amoku? Kdeže! Na fotkách sa celá rodinka usmieva do objektívu, v pozadí absolútna nádhera, vy s dokonalým make-upom a skoro by ste aj zabudli, že ste tesne predtým mali chuť pobaliť kufre a vrátiť sa domov. Či?

Nemajte veľké ideály

Viem, my dospeláci máme takú tendenciu, upínať sa na budúcnosť - lepšie bude zajtra, cez víkend, o rok, keď deti vyrastú a podobne. Rovnako je to s dovolenkou, tak sa na ňu tešíme, až si ju vo svojej mysli úplne zidealizujeme. Budeme si bohapusto užívať, nič nebudeme robiť, decká budú šťastím bez seba, lebo sú na dovolenke, a život budú samé dúhy a jednorožce.

Ale… Treba počítať aj s možnosťou, že decká budú spať menej, ako inokedy. Že za ten svet nebudú chcieť vliezť do vody. Že celý výlet budú na suchých rožkoch a vývare lebo všetko ostatné je fuj. Že na druhý deň ochorejú a vy strávite dovolenku v hotelovej izbe… Takýchto “že” by sa našlo, čo? 

A ak sa tak stane, tak to treba prijať s pokorou a snažiť sa nájsť v situácii východisko pre všetkých a nie sa zlostiť na celý svet. Lebo v konečnom dôsledku akurát tak zničíte celý deň sebe aj všetkým okolo…

Pripravte si "balíček záchrany"

Ten majte pri sebe za každých okolností, lebo, ako názov napovedá, vie vás zachrániť v malej detskej núdzi 🙂 Ten náš obsahuje nejaké trvanlivé dobrôtky, chrumky a čerstvé ovocie nakrájané v dózičkach, vlhčené vreckovky, plienku, dezinfekčný gél a leukoplast. Bez neho auto ani neopúšťam...

Nechajte rozhodovať deti

Doma spravidla určujete program vy. Skúste to na dovolenke trochu otočiť. Predsa, dosť pravdepodobne netreba variť, upratovať, robiť také tie bežné veci, ktoré vám inak zaberajú hromadu času. Tak nechajte deti rozhodnúť, či idete do parku/na zmrzku/do zoo/k vode, samozrejme, v rámci možností. A aspoň u nás sa osvedčilo, že ak sme M. trochu viac dovolili určovať, čo sa bude robiť, náramne si to tá naša slečinka užívala a rozdávala úsmevy a dobrú náladu na všetky strany. A to, veru, nie je márne.

Buďte offline a prítomní v okamihu

Skúste to aspoň deň. Nechajte mobil na izbe, vypnite wifi, kašlite na celý virtuálny svet. Užívajte si daný okamih, keď sa deje, nepozerajte naň cez obrazovku. Je to tak ľahké pre deti, prečo to nedokážeme my? Ja, napríklad, mobilné dáta nemám ani predplatené, takže akonáhle opustím dom, nedostanú sa ku mne žiadne notifikácie ani emaily. A poviem vám, je to v dnešnom uponáhľanom svete dosť super. Keby horelo, tak mi predsa niekto zavolá, či? 

Buďte spontánni

Skáčte s nimi na trampolíne, choďte s nimi na tobogan, urobte si "vojnu" s vodnými pištoľami, skáčte mega obrovského panáka, hrajte sa na slepú babu, naháňajte sa, jašte sa, smejte sa nahlas... 

O pár rokov budete na dovolenke s malým do mobilu pozerajúcim "zombiekom" a potom už úplne bez neho, lebo puberta, tak nestrácajte ten vzácny čas, kedy vás oni vracajú do detstva... Kedy inokedy, ako na dovolenke. Keď už pre nič iné, tak vás dosť určite nikto nepozná, tak to využite.

Nedržte sa itinerára

Ak ste ten typ, čo má do detailu všetko naplánované, skúste sa na to pri deťoch skrátka vykašľať. Ešte bude kopec možností, kedy budeme chodiť na poznávačky, budeme chcieť stihnúť toho hromadu, vidieť čo najviac. 

Chce byť dieťa celý deň na ihrisku, hoci doma v meste ich má sto a jedno? Tak nech. Ono si iste donesie lepšie spomienky z celého vyjašeného, prehojdaného a spokojného dňa, akoby malo zduté a nervné obdivovať rokokové krásy nejakej stavby 50 km vzdialenej. Fakt, kašlite na to 🙂 

Baľte sa na poslednú chvíľu

Viem, že väčšina ľudí to má naopak a balí sa pokojne aj týždeň. Ale mne sa osvedčilo nechať si balenie na poslednú možnú chvíľu. Keďže sa snažím vždy baliť iba to podstatné (hoci je toho stále fakt viac, ako by sa mi páčilo), musela by som sa k tým veciam stále vracať, vyťahovať, prebaľovať. A aj tak by som to všetko v ráno pred odchodom vybalila, aby som mala istotu, že je tam všetko potrebné. Takže ja vždy balím veci v deň odchodu. Áno, aj s dvomi krpcami v dome, hoc aj bez účasti manžela, ak je ešte v práci. A s tým súvisí moja ďalšia rada.

Vymyslite deťom ultimátnu výnimočnú zábavu

Ak chcete mať v deň odchodu šancu, že sa pobalíte v pokoji, vymyslite pre potomkov niečo, čo nemajú bežne. Svieti slnko? Urobte im vonku improvizovaný tobogan, napustite bazén, pustite im hudbu, nech si spravia diskotéku. Do bazéna prihoďte poháriky na prelievanie a vylievanie (tieto od babylove sú super - lacné, farebné, znesú umývanie v umývačke a po vyčínaní mojich tornád si dovolím tvrdiť - aj trvácne 🙂 ).

Nájdite v obchode ten najväčší kartón, ktorý sa dá poskladať na domček, vyrežte doňho dvere a okná a nechajte im ho celý pomaľovať. Urobte im doma bunker, postavte prekážkovú dráhu pomocou obyčajnej kobercovej pásky, dovoľte im vo vnútri fúkať bublinky.

Skrátka čokoľvek, pri čom sa vyblbnú a pozitívne sa naladia na blížiaci sa výlet. A vám zostanú voľné ruky na prípravu všetkého potrebného. A tu ešte treba spomenúť:

Telka nie je atentátnik

Hoci nie som práve fanúšik posadenia deciek pred telku a výchovu Mirom Jarošom, pokiaľ sa budeme držať hesla - dobrý sluha, zlý pán a nenecháme youtube prevziať velenie, vie byť nejaké to Spievankovo dosť nápomocné. Kým sa dá, nechajte deti vám v rámci možností pomôcť, a keď príde ten čas, že už potrebujete všetko spratať, naložiť, upratať a podobne, zapnite im telku, dajte im do ruky nejakú dobrotku (také #babylove chrumky či tyčinky vôbec nie sú na zahodenie) a dorobte potrebné. Všetky strany budú spokojné… Akurát si teda možno cestou budete spievať nejakú príšernú detskú chytľavú odrhovačku, no ale tak to je malá daň 🙂

A ako výletujete a dovolenkujete s deckami vy? Máte z podobných výletov zo všedných dní radosť, či viac stresy a nervy? Dajte mi vedieť v komentároch. 

Samozrejme, všetky vaše tipy uvítam všetkými desiatimi! Cez leto určite ešte niekoľkokrát niekam vyrazíme, tak to bude určite dosť nápomocné 🙂

P.S. - toto je článok pre rodiny s krpcami, napríklad moje dievky majú 3 a 1 rok. Je mi jasné, že o pár rokov to bude zas dovolenka ako sa patrí, keď ich ráno vypustíme a niekedy okolo obeda skontrolujeme, či sú ešte stále niekde v okolí, tak to tak, prosím, berte. Ja viem, že mnohé máte už pohodičku na plážovom lehátku (veď aj my ju takú mať budeme, snáď 🙂 ), takže samozrejme, na tento článok už budete pozerať iba cez optiku spomienkového optimizmu 🙂

P.S.2 - áno, obrázky sú stiahnuté z netu, ale povedzte, že nie sú výstižné :D

Prajem vám krásny večer, S.

Ja milujem pečenie. Moje deti milujú mrazom sušené ovocie. Muž miluje veterníčky.

A keďže včerajšok bol jediným dňom za tento týždeň, ktorý sme trávili doma, spojila som to všetko dokopy a vytvorila tento dezert, ktorý chutí veľmi obstojne a pre mňa je príjemnou alternatívou klasických venčekov.

Nie že by som mala niečo proti tradičnému vanilkovému krému, ale tento je chuťovo ľahší a sviežejší a k aktuálnemu počasiu sa podľa mňa neskutočne hodí.

A že to bola príjemná zmena po všetkých tých bábovkách a rýchlovkách posledných mesiacov ani nevravím... 🙂

Na cesto budete potrebovať:

• 100ml vody
• 40g masla
• štipku soli
• 85g múky
• 2 vajcia

Na krém:

• 200g neochuteného creamcheese-u
• 70ml šľahačkovej smotany (33%)
• 3 PL prášku z mrazom sušených jahôd (napríklad tých od #babylove)
• práškový cukor podľa chuti

(nezľaknite sa, ak ich v obchode už nájdete v novom obale, modrom s medvedíkmi, kvalita je stále rovnaká a skrátka dobrá 🙂 )

V hrnci ohrievame vodu s maslom na miernom plameni, kým sa maslo neroztopí. Naraz pridáme múku so soľou a miešame, kým sa nevytvorí kompaktná hmota a celá múka nebude zapracovaná. Cesto ešte dve minútky na miernom ohni prevaľujeme v hrnci (teda odpaľujeme) a následne presunieme do misy robota a necháme úplne vychladnúť. 

Zapneme robot s lopatkovým nástavcom (prípadne ručný robot) a primiešame postupne obe vajcia. Ak máte veľmi malé, alebo veľmi veľké vajíčka, je dobré postupovať tak, že posledné vajíčko poriadne premiešate a prilievate postupne, aby malo cesto vhodnú konzistenciu. Tá sa ťažko opisuje, ale cesto nesmie byť veľmi hutné, lebo ho potrebujete dostať na plech cez zdobiacu špičku, ale zas ani príliš riedke, aby sa neroztieklo).

Takto pripravené cesto dajte do zdobiaceho vrecka s ozdobnou špičkou a na plech vystlaný papierom na pečenie nastriekajte venčeky. Tie moje mali priemer cca 4-5 cm. Nezabudnite na dostatočné rozostupy, cesto v rúre zväčší objem.

Pečenie je alfou-omegou odpaľovaného cesta. Ja pri tejto veľkosti veterníčkov volím nasledový postup: najskôr 15 minút pri 200stupňoch, potom znížim teplotu na 170stupňov a dopekám ešte cca 15-20 minút, kým nemajú zlatohnedú farbu. Rúru počas pečenia nikdy neotvárajte (ani keď znižujete teplotu) a dopiecť ich musíte naozaj poriadne, inak po vybratí z rúry skrátka spľasnú.

Prerezala som ich ešte teplé a nechala vychladnúť.

Medzitým som si pripravila krém. Creamcheese a cukor som šľahala v mixéri a pomaly som priliala šľahačku. Keď už bol pomerne tuhý, ochutnala som, trochu dosladila a pridala prášok z mrazom sušených jahôd. Domixovala som na tuhý krém a vreckom so zdobiacou špičkou som ich naplnila a vrch pocukrovala.

Veterníčky najlepšie chutia na druhý deň, kedy škrupinka zvlhne vďaka krému a sú jemné a vláčne.

Tip: v balení lyofilizovaných jahôd je takmer vždy nejaký prášok, ktorý vznikne pri preprave, resp. moje deti takmer vždy nejaké dopučia. Ja to robím tak, že si tento prášok odkladám do jednej nádobky s priliehajúcim vekom a keď ho mám dosť, využijem ho, napríklad, takto. Proste bezo zvyškov

Inak, ak chcete vyskúšať krém s čerstvými jahodami, smelo do toho. Ja sa to chystám odskúšať, keď budem mať prvé poriadne sladké od tatina. Plánujem postupovať tak, že ich povarím a nechám vyvariť všetku tekutinu, aby som vytvorila naozaj intenzívnu jahodovú redukciu, ktorá bude obsahovať minimum tekutín a maximum chuti. Uvidíme, ako sa podarí 🙂

Majte krásny slnečný deň!

Inak, ak ste na tom tak ako ja a veci robíte zásadne s deťmi, určite to poznáte, nie vždy ide všetko podľa plánu. Ja mám spravidla pre ne na začiatku pečenia pripravených pár jednoduchých úloh, s ktorými mi môžu pomôcť. Áno, ja viem, riskujem výbuch v kuchyni, ale to mi nejako nevadí 🙂 A keď sa začnú nudiť, vyťahujem môj #babylove arzenál a voľné ruky si zabezpečujem takýmito dobrotami.

Staršia dcérka spravidla hneď siahne po jahodách, mladšia po taštičke, potom sa pobijú o tyčinku a ja im ako supermanka dám blahosklonne ešte jednu a môžem ďalej piecť 🙂 Skrátka výhra pre všetky strany!