Predstavte si, že ste pri mori. Sledujete, ako vlny prichádzajú a odchádzajú – niektoré sú pokojné, iné divoké, ale ani jedna netrvá večne. Rovnaké je to s emóciami. Mnohí ľudia sa ich boja, lebo si myslia, že ich pohltia. Ale čo ak je kľúčom práve ich prijatie? Keď si ich dovolia naplno prežiť, pochopia, že nie sú hrozbou. Sú len posolstvom. 

Emócie trvajú v priemere len 90 sekúnd. Každá emócia, ak ju neudržiavate myšlienkami, sa prirodzene rozpustí už za minútu a pol. Nie emócie samotné, ale náš odpor voči nim spôsobuje utrpenie. 

Potláčanie emócií zvyšuje stres. Ľudia, ktorí ignorujú alebo potláčajú svoje emócie, majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) a sú náchylnejší na úzkosť. 

Sebauvedomenie znižuje ich intenzitu. Už len pomenovanie emócie („cítim strach“) aktivuje v mozgu racionálne centrá a pomáha ju zvládnuť. 

OTÁZKY PRE VÁS: 

Ktorú emóciu si najčastejšie nedovoľujete prežívať? 

Predstavte si, že sedíte v aute a zrazu sa rozsvieti kontrolka motora. Čo spravíte? Väčšina ľudí by buď ignorovala varovanie, alebo by išla do servisu. Ale čo ak by ste nemali ani tušenie, čo tá kontrolka znamená? Mohli by ste problém vyriešiť? Podobne je to aj v živote. Ak nepoznáme seba, svoje myšlienkové vzorce a správanie, ako môžeme očakávať zmenu? 

Sebauvedomenie zvyšuje schopnosť regulovať vlastné správanie. Keď si uvedomíme svoje odchýlky od cieľov a hodnôt, máme väčšiu motiváciu ich napraviť. Náš mozog filtruje realitu na základe naučených presvedčení. Ak si myslíte, že „vzťahy sú boj“, budete nevedomky priťahovať konflikty. 

Zrkadlový efekt hovorí o tom, že vnímanie seba mení naše rozhodnutia. Keď ľudia videli vo výskume svoj odraz v zrkadle, boli úprimnejší a čestnejší – ich sebauvedomenie ich nútilo konať v súlade so svojimi hodnotami. 

Nízka úroveň sebauvedomenia bráni osobnému rastu. Ľudia s vyššou mierou sebauvedomenia sú otvorenejší spätnej väzbe a dokážu efektívnejšie zmeniť škodlivé vzorce správania. Ak nepoznáte svoje emočné spúšťače, ste ich otrokom. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje pocity, robia lepšie rozhodnutia. 

Otázky na zamyslenie: 

Ktoré správanie opakujete, hoci vám neprináša dobré výsledky? 

Všetko Vás rozčuľuje – kolega v práci, šéf, ktorý stále niečo chce, deti rozhádzané hračky, partner neodpratal riad... Už to vnímate ako bežnú súčasť dňa, však? A teraz STOP! Skúste niečo iné. Zastavte sa na chvíľu a položte si otázku: Za čo môžem byť dnes vďačný/á? 

Ľudia, ktorí si denne zapisujú vďačnosť, sú o 25 % šťastnejší. Vyjadrenie vďačnosti partnerovi posilňuje aj vzťah a zvyšuje dôveru. 

Praktizovanie vďačnosti znižuje stres a depresiu o 35 %. 

Vďační ľudia spia lepšie, pretože sa menej trápia a viac sa sústredia na pozitívne veci. 

Skúste sa opýtať: 

Za čo ste dnes vďační? 

Predstavte si tento scenár: Ste s partnerom na dovolenke a po krásnom dni pri mori si myslíte, že ste prežili dokonalý deň. No váš partner sa zamračí a povie: „Toto bola strašne nudná dovolenka.“ 🫣 Cítite sa nespravodlivo. Veď ste boli na tom istom mieste, prežili ten istý deň. Ako môže byť pravda tak odlišná? 

Každý vníma realitu inak. Náš mozog si upravuje spomienky podľa aktuálnych emócií a skúseností. Takže to, čo si pamätáte vy, sa môže líšiť od toho, čo si pamätá váš partner – a obaja to vnímate ako „pravdu“. Neexistuje objektívna realita, len individuálna percepcia. Mozog filtruje realitu cez vlastné skúsenosti, emócie a presvedčenia. 

Emócie ovplyvňujú fakty. Stres a nálada menia spôsob, akým interpretujeme udalosti. Čiže to, čo sa vám zdalo ako kritika, mohol byť len neutrálny komentár. Až 80 % našich spomienok je prispôsobených našim súčasným emóciám. 

Mozog dopĺňa chýbajúce informácie. Keď nám chýba časť príbehu, mozog si ju „dotvorí“. To znamená, že si môžeme byť istí niečím, čo sa nikdy nestalo. Keď ľudia veria niečomu veľmi silno, budú ignorovať dôkazy, ktoré im protirečia. 

Otázky na zamyslenie: 

Čo ak naozaj existuje viac pravdivých pohľadov? 

Chceli ste sa zdravo stravovať, no po jednom „prehrešku“ ste to vzdali? Chceli ste byť trpezlivým rodičom, no po náročnom dni ste vybuchli a cítili ste sa ako zlí rodičia? Chceli ste podávať 100 % výkon v práci, no keď to nešlo, pochybovali ste o sebe? 

Nadchnete sa pre nový cieľ, no, keď sa vám to nepodarí hneď na 100 %, príde sklamanie. „Asi na to nemám,“ poviete si. A vzdáte sa.  

🧠 Ľudia, ktorí si stanovujú príliš náročné ciele bez flexibility, vzdávajú až 40 % rýchlejšie ako tí, ktorí majú realistické a prispôsobiteľné očakávania. 

Perfekcionizmus zvyšuje stresový hormón kortizol, čo vedie k únave, úzkosti a demotivácii. 

Ľudia, ktorí si dávajú menšie a dosiahnuteľné ciele, sú až 30 % spokojnejší so svojím životom. Mozog reaguje lepšie na postupný progres než na extrémne výzvy. 

Otázky pre vás: 

Koľkokrát ste čakali na tú „správnu“ chvíľu? Na motiváciu, ktorá vás nakopne? Funguje to ale presne NAOPAK. 

Ľudia sa cítia motivovanejší po tom, ako začnú konať. Keď začnete konať, mozog si začne budovať návyk a chuť pokračovať. 

Čím viac sa človek ponorí do činnosti, tým viac ho začne baviť. Len 5 minút aktivity môže prelomiť prokrastináciu. Podľa štúdií stačí malý krok, aby sa aktivoval dopamín – hormón motivácie. 

Činy formujú našu identitu a posilňujú motiváciu pokračovať. Sebadôvera rastie so skúsenosťou, nie s čakaním. Keď konáte, učíte sa, získavate spätnú väzbu a začínate veriť, že „to dáte.“ 

Otázky pre vás: 

Ktorá malá akcia by vás dnes mohla posunúť vpred? 

Stalo sa vám niekedy, že vás niečo tak veľmi trápilo, že ste sa stiahli do úzadia? Možno problém v práci, vo vzťahu alebo len ťažké obdobie. A tak ste prestali odpovedať na správy, rušili ste stretnutia a radšej zostali sami. 

Samota v ťažkých chvíľach môže prehlbovať stres a úzkosť. Sociálna izolácia aktivuje v mozgu rovnaké centrá bolesti ako fyzické zranenie. 

Čakanie na „lepší pocit“ je pasca. Keď sa vyhýbame interakciám, náš mozog si posilňuje vzorec izolácie, čo môže viesť k dlhodobému zhoršeniu nálady. 

Aj drobné kontakty pomáhajú. Už len krátky rozhovor s blízkym alebo úsmev od cudzieho človeka môžu znížiť hladinu kortizolu (stresového hormónu). Čím viac sociálnej opory máme, tým lepšie vieme zvládnuť stres. 

Položte si tieto otázky: 

Čo by som poradil/a kamarátovi v rovnakej situácii? 

Predstavte si, že váš najlepší priateľ, partner či dieťa vám povie: „Nie som dosť dobrý.“ alebo „Nikdy nič nedokážem.“ Čo by ste mu odpovedali? Asi by ste ho hneď utešili, však? Prečo ste k sebe takí prísni, keď k ostatným viete byť láskaví? 

Ľudia, ktorí sa rozprávajú sami so sebou láskavo, sú odolnejší voči stresu a dosahujú lepšie výsledky. 

Negatívne sebahodnotenie aktivuje tie isté oblasti mozgu ako fyzická bolesť.  

Pozitívny vnútorný dialóg dokáže zlepšiť vzťahy, kariéru aj zdravie, motiváciu, sebavedomie a schopnosť zvládať výzvy. 

Otázky pre vás: 

Čo by sa zmenilo vo vašom živote, keby ste sa k sebe správali láskavejšie? 

Poznáte ten hlas v hlave, ktorý vám hovorí: „Na to nemáš.“ alebo „Určite sa strápniš.“? Dokáže nás paralyzovať, spochybniť a doslova nám podkopávať nohy. Predstavte si, že sedíte v aute, ale nie ste za volantom. Kto šoféruje? Vaše negatívne myšlienky. 

„Nie som dosť dobrý.“ „Určite to pokazím.“ „Čo si o mne pomyslia?“

Každý deň nám hlavou prejde 60 000 – 80 000 myšlienok. Až 80 % z nich je negatívnych! (National Science Foundation, 2005) Nie je divu, že sa cítime úzkostne, vyčerpaní a uväznení vo vlastnej hlave. 

1️⃣ Mozog nepozná rozdiel medzi skutočnosťou a predstavou. Keď si neustále hovoríte negatívne veci, aktivujú sa rovnaké mozgové centrá, ako keby sa to naozaj dialo. 

2️⃣ Myšlienky nie sú fakty! 85 % obáv, ktoré si ľudia predstavujú, sa NIKDY nestane. 

3️⃣ Ovládanie myšlienok znižuje stres až o 47 %. Až 80 % myšlienok je negatívnych. 

… 

Prídete domov, zavriete dvere a nastane… ticho. Žiadna televízia, žiadny podcast, žiadne scrollovanie. Len vy a vaše myšlienky. A práve vtedy začnú byť neodbytne hlasné. „Keď zostanem sám, mám pocit, že ma moje myšlienky zožerú. Preto stále pracujem, stále niečo počúvam, stále niečo robím.“ Poznáte ten pocit? Mnohí z nás sa boja ticha, pretože v ňom číhajú myšlienky, pred ktorými unikáme. 

🧠 Mozog v pokoji neodpočíva, ale spracúva podvedomé témy. Keď sme sami a v tichu, aktivuje sa tzv. default mode network (DMN) – oblasť mozgu zodpovedná za sebauvedomenie a riešenie vnútorných konfliktov. Aaž 47% času myslíme na niečo iné, než čo práve robíme – a často sú to negatívne myšlienky. 

🧘‍♀️ Ľudia, ktorí si denne doprajú vedomé osamotenie, sú kreatívnejší a psychicky odolnejší. Krátke momenty samoty znižujú stres a podporujú emocionálnu stabilitu. Náš mozog filtruje, na čo sa sústredíme. Ak sa naučíme vedome ovládať svoju pozornosť, môžeme oslabovať negatívne myšlienky a posilňovať pozitívne. 

Strach zo samoty súvisí s hlboko zakorenenými presvedčeniami z detstva. Ak sme sa v minulosti naučili, že „byť sám“ znamená „byť odmietnutý“, môžeme sa samoty podvedome báť aj v dospelosti. 

Chcete sa zbaviť vtieravých myšlienok? Skúste si odpovedať na tieto otázky: 

Predstavte si, že stojíte pred veľkými dverami. Viete, že za nimi je riešenie vašich problémov – sebadôvera, lepšie vzťahy, spokojnosť v práci… Ale kľúč? Ten neviete nájsť. Možno ste ho celý čas držali v rukách, len ste si to nevšimli. 

Naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie riešení. Keď si položíme správne otázky, mozog automaticky začne hľadať odpovede. 

Písanie myšlienok na papier zvyšuje šancu na riešenie o 42 %. Keď si svoje ciele a riešenia napíšeme, náš mozog ich vníma ako reálnejšie a motivuje nás konať. 

Až 80 % ľudí, ktorí si stanovujú jasné ciele, ich dosiahne rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehajú len na „pocit, že by mali niečo zmeniť“. 

otázky pre Vás:

Ak by ste vedeli, že riešenie existuje, aké by mohlo byť? 

Píšete správu priateľovi a vidíte, že si ju prečítal… ale neodpísal. Hneď vám hlavou preblesne: "Ignoruje ma!" alebo "Určite som povedal niečo zle." A zrazu cítite stres, smútok či hnev. Mávame strach zo spätnej väzby a z hodnotení. Okamžite si myslíme, že sme urobili niečo zlé. Alebo také prosté a liečivé ticho v miestnosti plnej ľudí si vzťahujeme na seba a myslíme si, že to spôsobuje naša neželaná prítomnosť. 🧠 Mozog je nastavený na rýchle rozhodnutia, nie na pravdu.Aby šetril energiu, často volí skratky, ktoré nám dávajú pocit istoty, no nie vždy odrážajú realitu. To môže viesť k mylným záverom, zbytočnému stresu a unáhleným rozhodnutiam.  80 % automatických myšlienok je negatívnych. Náš mozog je nastavený na negatívnu zaujatosť, aby nás chránil pred nebezpečenstvom – ale dnes to skôr škodí.  Mozog miluje rýchle odpovede. Preto často uveríme prvej myšlienke, hoci môže byť úplne nesprávna. Až 60 % našich spomienok je upravených našimi očakávaniami.  Až 95 % myšlienok sa nám denne opakuje. Ak veríte chybným myšlienkam, budú sa len upevňovať.  Chcete sa oslobodiť od nepravdivých myšlienok? Skúste tieto otázky:Čo ak môj mozog len rýchlo vyvodzuje závery? Je táto myšlienka fakt, alebo len moja interpretácia? Aké dôkazy ju potvrdzujú? A aké ju vyvracajú? Ako by som sa cítil/a, keby som tejto myšlienke neveril/a? Ak by túto situáciu videl niekto iný, ako by ju vnímal? Čo iné by mohlo byť pravdou? ️ Spochybňujte myšlienky: Máte na to dôkazy?️ Hľadajte alternatívy: Aké iné vysvetlenie existuje?️ Zmeňte perspektívu: Čo by na to povedal váš najlepší priateľ?  Pravidlo: Neverte všetkému, čo vám váš mozog hovorí ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1KYGP5eXfN/#sebarozvoj #pozitivnemyslenie #koučing #osobnyrast #myšlienkyNieSúFakty #mindset #mentálnaOdolnosť #pozitívneMyslenie #psychologia #cestavpred #zmenamyslenia

Domnievate sa, že sa musíte každý deň brať príliš vážne, všetko musí sedieť na svojom mieste? Obávate sa, že ak sa uvoľníte, stratíte rešpekt? 

Vaša myseľ sa môže preprogramovať na radosť – stačí vedieť, ako na to! 

Smiech znižuje stres až o 39 %! Smiech znižuje hladinu kortizolu, stresového hormónu, a podporuje uvoľnenie. Navyše, keď sa spolu smejeme, cítime sa viac prepojení a dôverujeme si.

Farby ovplyvňujú našu náladu viac, než si myslíme. Napr. žltá povzbudzuje kreativitu, modrá upokojuje a červená zvyšuje energiu. 

Zmena postoja mení realitu. Neuroplasticita mozgu umožňuje, aby nové návyky pretvorili naše prežívanie života. 

Koučovacie otázky pre vás: 

Predstavte si, že sedíte v zápche, pred vami kolóna áut, ponáhľate sa. Ako zareagujete?

Nahneváte sa, začnete vytrubovať, budete si v duchu nadávať a celý deň sa vám pokazí? 

Alebo si pustíte obľúbenú hudbu, poviete si, že máte chvíľu pre seba, a vychutnáte si moment? 

🧠 Neurálne siete sa menia podľa toho, na čo sa sústredíme. Čím viac sa zaoberáme negatívnymi myšlienkami, tým silnejšie sa tieto vzorce zakorenia v našom mozgu. 

Vnímanie reality ovplyvňuje naše emócie. Interpretácia udalostí je dôležitejšia ako samotné udalosti. Inými slovami – nie je dôležité, čo sa stane, ale ako si to vysvetlíme!

Vedome riadené myšlienky môžu zlepšiť náladu. PĽudia, ktorí si zapisovali veci, za ktoré sú vďační, zlepšili psychickú pohodu až o 25 %.  

„Musím byť neustále produktívny!“

„Mala by som vyzerať dokonale každý deň!“

„Keď nie som vždy pozitívny, niečo je so mnou zle!“

‍♂️ Znie vám to povedome? Nerealistické očakávania sú ako tichí sabotéri nášho sebavedomia. Ak si nastavíme latku príliš vysoko, sklamanie je nevyhnutné. A keď máme zlú náladu, očakávať od seba rovnaký výkon ako v najlepších dňoch? To je ako chcieť bežať maratón so zlomenou nohou! 

Romantické gestá, porozumenie bez slov, neustále nadšenie - veľa mladých ľudí, s ktorými sa stretávam majú takéto očakávania od svojho/svojej vyvolenej/ného. Keď sa však po dvoch rokoch vzťahu začali objavovať bežné konflikty a partner si občas zabudol všimnúť jej nový účes, bola presvedčená, že „to nie je ten pravý“. Aj toto je reálny prípad zo života. 

Nerealistické štandardy krásy na sociálnych sieťach vedú k zníženému sebavedomiu a depresii. 

‍ Predstavte si, že kráčate po ulici a hľadáte kaviareň. Ostatné obchody akoby zmizli – vidíte len vývesky kaviarní. Alebo si kúpite nové auto a zrazu ho vidíte všade. ALEBO: Dvaja ľudia kráčajú po tej istej ulici. Jeden vidí neporiadok, znechutených ľudí a dopravnú zápchu. Druhý si všimne vôňu čerstvej kávy z kaviarne, úsmev dieťaťa a krásny západ slnka. Kto z nich vidí realitu? 

„Všetci muži sú rovnakí. Každý vzťah skončí rovnako.“ Po dvoch neúspešných vzťahoch si jej mozog vytvoril filter „mužom sa nedá veriť“. Keď stretla niekoho nového, podvedome si všímala len signály, ktoré potvrdzovali jej presvedčenie a ignorovala tie pozitívne. Výsledkom bolo, že sabotovala vzťahy skôr, než mohli mať šancu. Aj taéto príbehy prináša prax. 

Existuje tzv. potvrdzovacie skreslenie, ktoré hovorí o tom, že ľudia vyhľadávajú a pamätajú si hlavne tie informácie, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia. To, čo s nami neladí, vnímame ako „hrozbu“ a automaticky odmietame. 

Retikulárny aktivačný systém (RAS) je tá časť mozgu, ktorá rozhoduje, čomu venujeme pozornosť. Ak veríme, že "všetci sú proti nám", budeme si všímať hlavne znaky odmietania. 

Emocionálna investícia nám zasa hovorí, že čím viac emócií máme spojených s nejakým presvedčením, tým ťažšie ho zmeníme, aj keď sú pred nami jasné dôkazy. Až 95 % našich rozhodnutí sa deje podvedome – na základe predchádzajúcich skúseností a presvedčení. 

Koučovacie otázky na zamyslenie: 

Stalo sa vám už, že vás niekto rozčúlil, lebo sa nesprával podľa „zdravého rozumu“? Možno sused, čo parkuje presne na tom mieste, kde „by mal vedieť“, že tam parkujete vy. Alebo stojíte v rade v obchode. Vy čakáte trpezlivo, ale niekto sa jednoducho predbehne! 

Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ten človek možno vyrastal v prostredí, kde sa dôraz kládol na rýchlosť a efektivitu, nie na čakanie v radoch? Možno v jeho kultúre alebo rodine toto správanie nebolo vnímané ako neslušné. 

Očakávame, že sa iní budú riadiť rovnakými pravidlami a hodnotami ako my.

Keď to nerobia, cítime sa dotknutí, rozčúlení alebo sklamaní. 

🧠 Každý žije vo svojom mentálnom modeli sveta. Ľudia si vytvárajú vlastné pravidlá na základe svojich skúseností. To, čo je pre vás „jasné“, môže byť pre iného človeka neviditeľné. Aaž 85 % morálnych presvedčení získavame v detstve a automaticky predpokladáme, že sú „správne“ pre všetkých. 

🧐 Mozog automaticky vyhľadáva potvrdenie našich presvedčení. Potvrdzovacie skreslenie spôsobuje, že ak veríme, že sa ľudia „majú správať určitým spôsobom“, budeme si všímať hlavne prípady, keď to nerobia – a ignorovať dôkazy o opaku. Keď niekto koná v rozpore s našimi presvedčeniami, aktivuje sa amygdala – centrum stresu a hnevu.

Kvôli pracovným a osobným problémom sa začala hrdinka nášho príbehu uzatvárať do seba. Jej pohľad na svet sa zúžil – prestala načúvať názorom iných, videla len to, čo jej stres diktoval. Keď jej kolega navrhol iné riešenie problému, reagovala odmietavo: „To nebude fungovať. Nikto ma nechápe.“ Hovorila, že „mužom sa nedá veriť“ a že „šťastie je len ilúzia“. Všetko videla cez optiku sklamania a rezignovane. Bolo to ako svietiť si baterkou v prašnej miestnosti, kde nič nevidíte. Svetlo svieti na veľmi krátku vzdialenosť. S našim vnímaním sveta je to rovnako. 

Keď sme pod stresom, náš mozog sa prepína do „módu prežitia“. 

Stres spôsobuje selektívne zúženie pozornosti – vidíme len to, čo považujeme za bezprostredne dôležité, pričom ignorujeme širší kontext. Strácame schopnosť vnímať iné názory a prepadávame čierno-bielemu videniu. 

Pri vysokom strese sa aktivuje tzv. tunelové videnie – náš mozog potláča periférne informácie, čo ovplyvňuje aj schopnosť vnímať iné názory. Pod stresom sa spoliehame na rýchle, emočné rozhodnutia, namiesto logického uvažovania. 

Dlhodobý stres oslabuje schopnosť mozgu spracovávať nové informácie a byť flexibilný. 

Skúste si položiť tieto otázky:

Prídete domov po ťažkom dni. Cítite sa pod psa. Máte zlú náladu a namiesto toho, aby ste sa zrelaxovali, podvedome si ešte viac ubližujete. Ako? Možno sa izolujete, pustíte si seriál, ktorý vás ešte viac rozruší, alebo začnete bezmyšlienkovito scrollovať sociálne siete. Do toho si zoberiete čipsy alebo čokoládu. A potom sa čudujete, prečo je vám ešte horšie… 

Keď máme negatívne emócie, mozog sa snaží „odrezať“ od nepríjemných pocitov. Lenže potláčanie stresu či smútku nefunguje. Naopak – spôsobuje, že sa cítime ešte horšie. 

Mozog v strese nevie vždy vybrať správnu stratégiu. Keď sme pod vplyvom silných emócií, máme tendenciu opakovať naučené (často škodlivé) vzorce správania. 

Potláčanie emócií škodí viac, než si myslíte. Čím viac sa snažíme ignorovať negatívne pocity, tým silnejšie sa neskôr vrátia. 

Naše telo fyzicky reaguje na zlú náladu. Dlhodobý stres a potláčané emócie oslabujú imunitný systém a spôsobujú únavu. 

Ako si môžete rýchlo a účinne pomôcť? Namiesto potláčania si všimnite, čo cítite - už len pomenovanie emócie pomáha. Zmeňte prostredie- choďte na krátku prechádzku alebo sa aspoň na chvíľu nadýchnite čerstvého vzduchu. 

️ „Zase to bude hrozné.“ „Nemám na to energiu.“ „Toľko povinností, to nezvládnem.“ Čo sa stane? Cítite sa ešte horšie. Vaše telo reaguje napätím, správanie sa mení – ste podráždení, nemáte chuť do ničoho. A kruh sa uzatvára… 

Čo sa stalo? „Keď nestíham, tak sa cítim zle a správam sa podráždene. Keď sa správam podráždene, dostávam od ľudí zlé reakcie. A tie ma len utvrdzujú v tom, že mám dôvod cítiť sa zle. Premýšľam nad tým, kto mi čo povedal, čo som mohla urobiť inak a zasa nestíham.“ Vidíte ten bludný kruh?  

Myšlienky menia chémiu mozgu. Vedomé preformulovanie myšlienok aktivuje pozitívne centrá mozgu a znižuje stres. 

‍♀️ Telo ovplyvňuje psychiku. Dynamický postoj tela („power pose“) znižuje stresový hormón kortizol až o 25 % a zvyšuje sebavedomie. 

Emócie sú nákazlivé. Ak ste v blízkosti negatívnych ľudí, do 15 minút sa Vaša nálada zhorší. Ale funguje to aj opačne – obklopte sa pozitívnymi ľuďmi a „nakazíte“ sa optimizmom!  

Preformulujte negatívne myšlienky. Pýtajte sa sami seba: Môžem sa na túto situáciu pozrieť inak? „Prečo je môj život taký ťažký?“ ️ „Čo môžem urobiť, aby bol môj deň lepší?“ 

Cítite iskru nadšenia alebo len odrátavate hodiny do konca zmeny? Možno aj máte radi svoju prácu, avšak každodenná byrokracia a tlak vás vyčerpáva. Riešite úlohy bez radosti. Nevidíte ako vaša mravenčia práca zapadá do komplexného celku. 

Váš pohľad na prácu ovplyvňuje nielen vašu spokojnosť, ale aj zdravie a produktivitu. 

Ľudia, ktorí vnímajú svoju prácu ako poslanie, sú až 3× spokojnejší so životom. Ľudia, ktorí v práci zažívajú viac nadšenia ako frustrácie, o 27 % produktívnejší a majú o 21 % nižšie riziko vyhorenia. 

Pozitívny prístup k práci znižuje stres a riziko vyhorenia. 

Sebareflexia o tom, čo nás na práci baví, dokáže zvýšiť našu kreativitu a efektivitu. 

Čo je tá vaša iskra pri práci? Možno by ste ju našli pri učení služobne mladších kolegov. Namiesto frustrácie, pozrite, komu vaša práca pomáha. Predstavte si ten sled, ako vaša služba/výrobok postupuje ďalej procesom až ku koncovému užívateľovi. 

Predstavte si, že sa ráno zobudíte a hneď cítite podráždenosť. Neviete prečo, ale všetko vás irituje. Káva nepomáha, slnečné lúče za oknom vám lezú na nervy a najradšej by ste celý deň s nikým nehovorili. Poznáte to? 

Možno vás rozčuľujú drobnosti, kričíte na deti, len ,,prežívate". Neviete povedať ,,nie" veciam, ktoré vás vyčerpávajú, nemáte čas na seba. 

Nedostatok spánku znižuje schopnosť regulovať emócie. Ľudia s nekvalitným spánkom reagujú emocionálne silnejšie na stresory. Dlhodobý stres z neuspokojených emocionálnych potrieb vedie k vyššej chorobnosti. 

Sociálna izolácia vyvoláva stres a úzkosť. Osamelosť aktivuje v mozgu podobné centrá ako fyzická bolesť. 

Pocit zmysluplnosti života je kľúčový pre duševnú pohodu. Keď sa ľudia cítia užitoční a naplnení, majú stabilnejšiu náladu a lepšie zvládajú stres. Ak nám chýba pocit autonómie, kompetencie alebo blízkosti k iným, môže to viesť k psychickému diskomfortu. 

Položte si tieto otázky: 

Čo pre vás znamená táto karta v aktuálnej životnej situácii? 

Možno váš život pripomína nekonenčé bojisko. Práca a rodina, ambície a oddych, sebadisciplína a túžba po slobode – všetko akoby sa bilo proti sebe. 

Život je ako tanec dvoch protikladov – svetla a tmy. Nie vždy je všetko jednoduché. Niekedy sa cítime na vrchole sveta, inokedy nám pod nohami chýba pevná pôda. Ale práve v spájaní týchto dvoch strán našej reality dokážeme nájsť harmóniu. 

Položte si tieto otázky: 

Kde vo svojom živote cítite boj medzi dvoma protikladmi?

Čo by sa stalo, keby ste oba prijali ako prirodzené časti seba? 

Predstavte si, že ste na chvíľu v práci, doma alebo medzi priateľmi, a niekto vám povie: „Si úžasný, ako to všetko zvládaš.“ „Tvoj nápad ma inšpiroval.“ „Som hrdý na to, čo robíš.“ V praxi sa stetávam s tým, že ľudia sa cítia vyčerpaní a vyhorení, pretože im chýba v živote a práci spätná väzba. Tej negatívnej by bolo viac než dosť, avšak dobré slovo, ktoré by im pohladilo dušu a motivovalo sa nedostavuje. Pri práci sa zameriavame na identifikáciu vnútornej hodnoty a vytvárame si stratégie, ako sa otvoriť uznaniu od iných. Často totiž pochvaly bagatelizujeme. Ak vediete tím ľudí, isto stojí za zváženie vytvorenie kruhu pozitívnych slov. Navzájom si v rámci meetingu povedzte, čo na kolegoch obdivujete. Skúste to aj doma, uvidíte zázraky na počkanie. 

Slová uznania zvyšujú sebavedomie a výkon. Kompliment aktivuje tú istú časť mozgu, ktorá sa spája s pocitom odmeny. Komplimenty fungujú ako „duševná čokoláda“. 

Ľudia počúvajú viac kritiky ako pochvál. Na každé pozitívne slovo počujeme až 3 negatívne komentáre. Preto je dôležité to zmeniť. Navyše, dostávanie pozitívnej spätnej väzby môže podporovať neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu učiť sa nové veci. Ľudia, ktorých pravidelne chvália, vykazujú lepšie výsledky v úlohách a rýchlejšie napredovanie. 

️ Vďačnosť a pochvala zlepšujú vzťahy. Páry a kolegovia, ktorí si častejšie prejavujú uznanie, majú dlhodobejšie a zdravšie vzťahy.  

Otázky na zamyslenie:

Akú pochvalu by ste si priali počuť od ostatných?

🧠 

🤯 Predstavte si toto: Idete nakupovať a v obchode vidíte tričko, ktoré sa vám páči so štítkom „Zľava 30 %! Pôvodná cena: 20 €!“. Vaša prvá reakcia? „To je super ponuka!“ Ale čo ak vám poviem, že rovnaké tričko sa predáva v inom obchode za 7 € bez zľavy? Máme podvedomú tendenciu porovnávať veci s tou prvou, ktorá sa dostala do našej pozornosti. 

️ Toto je efekt kotvy v praxi – prvá informácia, ktorú dostaneme (v tomto prípade pôvodná cena), nás ovplyvňuje oveľa viac, než si uvedomujeme. Mozog si jednoducho nastaví „kotvu“ a porovnáva všetko ostatné s touto prvou hodnotou. 

1️⃣ Efekt kotvy ovplyvňuje naše rozhodnutia dokonca aj v situáciách, keď si myslíme, že sme racionálni. 

2️⃣ Štúdia z MIT ukázala, že ľudia sú ochotní zaplatiť viac za rovnaký produkt, ak najskôr vidia vyššiu referenčnú cenu. Keď ľudia hádajú číselné hodnoty, prvá informácia, aj keď nesprávna, často určuje ich odhady. 

3️⃣ Efekt kotvy neovplyvňuje len nákupy, dotýka sa aj dôležitých rozhodnutí, ako je výber povolania, finančné investície či dokonca úsudky o ľuďoch. V obchodnom svete sa ukázalo, že produkty označené ako „limitovaná edícia“ predávajú lepšie. Kotva „vzácnosti“ ovplyvňuje naše vnímanie hodnoty. Kotvy fungujú aj v emocionálnych rozhodnutiach – napríklad pri hodnotení ľudí či situácií.