Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
ahojte, chcem sa spytat....hlavne tí čo ste sa rozhodli až pre druhé až tretie dieta, ktoré vám ponukli, bolo to vzdy pre neaký zdravotný problém?alebo niečo iné...??dakujem
myslím, prečo ste tie deti odmietli...?
@srdiecko35 my zo zdravotných, zlá anamnéza dieťa aj bio mama.
Mozem sa spytat? Niekto tu raz spomenul, ze adoptovane dieta by sa nemalo vychovavat tak (no neviem aky presny vyraz ta osoba pouzila) prirodzene, podla sedliackeho rozumu. Ze treba na iste veci davat pozor.
My sme mali podla mna dost slabu pripravu. A tak si kladiem otazku, co vsetko dolezite v tejto oblasti neviem. My mame maleho z porodnice, takze zazil "iba" traumu odmietnutia matky a teda samotne tehotenstvo trva dost dlho...ktovie, co vsetko ona prezivala.
Vedeli by ste mi mozno poradit nejaku knihu, prednasku, pripadne len spomenut nejaku radu, ktoru dali vam na priprave?
Dakujem.
@evkasus len ho treba vela lubit, mojkat, pusinkovat a k tomu ostatnemu staci ten sedliacky rozum. Nasi su uz velky 9 rokov a tato metoda sa nam osvedcuje.
@kikuska_wedge to zhrnula úžasne.
@kikuska_wedge Dakujem za ukludnujucu radu. 🤗
@evkasus neviem ci knihy alebo hocičo pomôže my máme malého z pôrodnice už sme oslávili jeden rôčik a tak ho ľúbime že neviem si ani predstaviť ako inak ved ja nás berieme ho ako naše vlastné dieťa a tak ho aj vychovavame a vždy budeme
Už máme rozhodnutie právoplatne riešime rodný list no pani na matrike že ma 30 dní na to nám povedala aby to dala do systému a iný to mali na počkanie ako nechápem chceli sme ešte krst kým niesu opatrenia až také hrozné no asi to nestihneme potom nebude zase krstný doma zase sa to ponatahuje
@evkasus podľa mňa, pri takto malom dieťati z toho netreba robiť vedu, ale pristupovať k nemu ako ku svojmu. Tie rady, kedy si treba dať na niektoré veci pozor a nepristupovať k dieťaťu tak jednoducho platia skôr pre väčšie deti, ktoré si už zažili nejakú traumu, alebo teda si niečo zažili. To, že bábätko odmietla matka nie je trauma, to dieťa to nevníma a nič si z tejto skúsenosti neodnesie. Skôr je otázne čo mama robila a nerobila počas tehotenstva, ale to už je zase iná kapitola.
@evkasus Zavisi aj od dietata. Niektore deti su "lahsie vychovatelne" ako ine. U nasej by som si sama nevystacila. Neviem, ci je to povaha, nasledky tehotenstva, ADHD, ale knihy mi velmi pomohli pochopit jej spravanie, aj ako to riesit. Okrem toho, nasa je cista Romka aj na pohlad, tj cielom mojej vychovy je vybudovat v nej silnu sebahodnotu, co len tak sedliackym rozumom neviem (vela veci si clovek neuvedomi, aky maju dopad).
Ale ja by som sa nespoliehala u mna na sedliacky rozum ani pri vlastnom bezproblemovom dietati. "Sedliacky rozum" vo vychove je vlastne to, ako nas vychovali rodicia (to mame tendenciu povazovat za spravne). Ak mal niekto stastie na skvelu vychovu, nemusi studovat nic. Ja som to stastie nemala (hoci rodicia sa snazili ako vedeli, len replikovali nie celkom vhodne prvky toho, ako boli vychovani oni).
@indiankaindi Preco myslis, ze odmietnutie matkou po porode nemoze byt trauma?
@indiankaindi vobec nemas pravdu. odlucenie a nepocitenie matky v prvych tyzdnoch zivota, myslim, ze v 9 je jedna z klucovych veci u tychto deti. a jedna z najvacsich traum. vnima viac ako si myslis.
@srdiecko35 my jedno pre zdravotny problem, ale nebolo to nic vazne, no my sme mali jedinu podmienku uplne zdrave - v tom case. a druhe bolo mimo nasich vekovych poziadaviek.
@very_sad ona ti ale nepovedala nic nepravdive. aj my sme mohli mat babtko doma do troch dni, pretoze ako sa uz hore pise, moze byt v niektorych pripadoch schvalene neodkladko skor - to ze je to tyzden, je celkova doba. to, ze bola nepripravena podla teba, to neviem posudit ty si tam bola, ale je lepsie vraviet veci narovinu a nie motat fuzy ako nam na prvom stretnuti, len aby nas stiahli na chore dieta. no a k tej poslednej veci, to je asi tiez subjektivne. pri nas boli traja ludia a vsetci z uradu, brala som to, ze tam pracuju, ved oni su doverne viazani, urcite ste toho chlapa nezaujimali 😉 ale chapem, ze ste mozno mali blby ppocit, odporucam ale sa ho dobuducna zbavit, lebo to nie je dobre. adopcia nie je ziadna hanba ani nic co by ste mali tajit a miestach kde je to ok. my sme mali horsiu vec, stretli sme sa traja v cakarni a to povazujem za ovela horsie, pretoze ked sme dieta odmietli, ti druhi isli po nas a bol to hrozny pocit - viem ale, ze oni si ho zobrali, tak sme sa aj tesili...
@indiankaindi tiez si myslim, ze to odmietnutie od matky je trauma a dieta to podvedome vnima uz pocas tehotenstva. Existuje predsa nieco ako prenatalna psychologia.
@jesienka22
@berginkan
@evkasus myslím si, že traumu môže mať dieťa skôr z niečoho, čo vníma a uvedomuje si. Jasné, že nie je v poriadku, ak matku nevníma v prvé týždne po pôrode, ale to sa veľmi rýchlo zmení (keďže bude zrejme umiestnené do rodiny) a toto obdobie sa nejako extra nepremietne do budúcnosti dieťaťa, alebo do jeho vývinu. Áno, prenatálny vývin je skôr dôležitý z tohto hľadiska, ale opäť skôr v zmysle škodlivých vecí zo strany matky. Sú deti, ktoré vyrastali do roka, do dvoch bez rodičov v ústavoch a žijú plnohodnotný život bez väčších problémov. Skôr by som povedala, že okolie z toho robí väčšie "halo" ako to naozaj je a potom je aj to dieťa z toho vystrašené. Teda určite by som toto neriešila ako traumu (ktorá si vyžaduje odbornú pomoc) a nerobila by som okolo toho rozruch, ale normálne by som fungovala vo výchove a v starostlivosti o to dieťa. Netreba žiadne knižky a podobné veci, deti zvládnu a spracujú viac ako si dokážeme predstaviť a toto naozaj nie je dôvod volať pomaly psychológa robiť z toho vedu. 🙂
@indiankaindi žiaľ, je oveľa viac detí, ktoré (zažili v brušku mamy traumu a) po narodení išli hneď do náhradnej rodiny a táto trauma ich poznačila na celý život a zranila ich emócie na najhlbšom mieste, čo sa (naj)neskôr definitívne "vybalí" vtedy, keď dieťa začne hľadať a budovať svoju identitu a vzťahy...
a to i napriek tomu, že bolo celý postnatálny život milované, prijímané a v rodine vítané, a sedliackym rozumom vedené.
Nielen škodlivé veci zo strany mamy sú problémom (tie skôr vo fyzických následkoch), ale aj psychické strádanie dieťaťa už prenatálne (tie práve v emočných následkoch).
A, nie, netreba z toho robiť "vedu", ak nie je dôvod,
ale ak je, určite sa tomu treba (po)venovať skôr ako je neskoro...
lebo niekedy "len" sedliacky rozum, pri týchto deťoch, skrátka nestačí...
@indiankaindi Psychologicke vyskumy hovoria ine. :( Inak vela sudcov ma tento nazor, ze co si dieta vedome nepamata, nema nanho vplyv, (preto sa casto so zverenim "neponahlaju") ale, zial, nie je to tak.
Este si trochu zafilozofujem 🙂 ze mozno aj preto velakrat sa ludia v puberte cuduju, co sa stalo, "ved sme ho vychovali ako vlastneho" (sedliackym rozumom).
Ahojte, som strasne rada, ze sa tu vyjadrila profimama, ktorej rukami preslo vela deticiek a ma aj vlastne, takze vie o com hovori..
Plus je knih kde sa vyjadruju psychologovia a psychiatri a kazde opustene dieta si v sebe traumu nesie..
Odpprucam knihy: Od strachu k laske a Moje milovane dieta ma privadza do zufalstva.
Ja som prečitala budovani citoveho pouta a proc sou danske deti stastne. Oboje obojacujuce ak ma niekto zaujem predam pripadne aj pozičiam
@magimary súhlasím, tiež si myslím, že ten vývoj prenatálny je skôr problém, ako to, že dieťa nie je s matkou týždeň dva po pôrode. A teda to, že ho matka odmietla (tento fakt si novorodenec neuvedomuje, skôr to prichádza v dospelosti). V žiadnom prípade nezľahčujem prípadné problémy, ale myslím si, že to, že matka po pôrode zanechá svoje dieťa a to je do pár týždňov v novej milujúcej rodine nemožno nazvať traumou a trauma tam ani nevzniká podľa mňa.
@jesienka22 určite netvrdím, že čo nie je vo vedomí, neexistuje. Ale uznaj, že neprítomnosť matky pár týždňov po pôrode nie je trauma pre novorodenca, najmä ak potom prichádza do plne fungujúcej rodiny. A tie problémy v puberte prichádzajú skôr pre nezvládnutie výchovy, pretože človek môže neviem ako tvrdiť, že to dieťa vychoval ako svoje, ale ten prístup k dieťaťu nie je nikdy rovnaký, ako by bol k biologickému dieťaťu. A dosť zohráva samozrejme genetika. Ak by človek vychovával napríklad dieťa svojho príbuzného, ktorý zomrel a nemohol sa o dieťa starať, myslím, že tých problémov by bolo vo výchove podstatne menej, ako keď vychovávame dieťa alkoholikov, narkomanov, bezdomovcov a podobne, pretože tie deti si to nesú ako genetickú výbavu.
@indiankaindi prepac, ale nemas pravdu. a treba si nieco o tom precitat, popieras psychologicke vyskumy. ako funguje mozog, ako funguje babatko a ako velmi dolezite je byt s nim. co si myslis, preco zakazali dojcenske ustavy? a kde beries info, ze to je jeden dva tyzdne? evidentne o tom zial nic nevies a taketo veci tu pisat je uplne odveci, pretoze to treba velmi riesit a nie neprejavuje sa to v puberte len. babatko vsetko vnima. vsetko
Súhlasím z časti aj s jedným aj druhým názorom...
Máme doma takmer 6 ročnú, a 9 mesačného..., Obe priamo z pôrodnice...
Vždy som si myslela, že keď si dieťatko zoberieme priamo z pôrodnice,bude všetko prebiehať hladko...
Ale...
Prišlo obdobie, približne medzi 4 a 5 rokom malej, kedy som pochopila, že sa k adopovanemu dieťaťu predsa len musí pristupovať inak... A je úplne jedno, či je to dieťa biele, či rómske...
Jednoducho som si takto pred rokom uvedomila, že musím zabudnúť na to, že ju budem vychovávať tak, ako mna moja mamina, že ona bude poslúchať a reagovať tak, ako som ja v detstve robila...
Proste ma svoje charakterové vlastností, ktoré zdedila, a možno z časti vplýva na ňu aj to, čo prežila v prenatálnom období..... A proste musíme s ňou riešiť veci skôr s láskou, po dobrom, po zlom vôbec na ňu neplatí... Čo napríklad u mňa ako u dieťaťa stačilo, že sa na mňa mama len zle pozrela a poslúchla som, to u nej presný opak vyvolá...
Ale...
Zas na druhej strane, súhlasím aj s tým, že netreba zbytočne poukazovať na to, že to dieťa si nesie v sebe traumy, jednak to môže začať zneužívať, prípadne zbytočne sa v tom vŕtať a začať sa ľutovať... Aby to zas nespôsobilo lavínu toho, že v tom dieťati sa vyvolá nejaký pocit,že bolo nechcené, nemilovane...
Lebo teda moje deti nie sú ani nechcené,ani nemilovane...
Sú vymodlene, vyprosene, dlho očakávané a milované už dávno pred tým, ako sa narodili a vôbec v nich nechcem vyvolávať pocit toho, že ich niekto nechcel...
Sú tu práve preto, že ich niekto veľmi chcel a veľmi potreboval...
@janakjk tak ja pred dietatom nic neriesim. nehrozi ze by to nejak zneuzivalo alebo podobne a uz vobec sa nebudeme o tom rozpravat nevhodne
a k tej vychove. my sme boli vychovavani inak a dost zle. to nie je o tvojom dietati len. kazde dieta ti nebude pocuvat na negativne chovanie krik a nebodaj telesne tresty. je dokazane ze to vobec nefunguje
@miriam439 my sme mali takisto šťastie na DD, od riaditeľa, jeho zástupkyňu, psychologičku a najmä profimamu, kde bol malý 5 mesiacov a sme kamarátky doteraz, DD sme vychytali skvelý. Vďaka za to. Vyšli nám v ústrety vo všetkom, pomáhali keď sme sa pýtali, aj sme sa potom stretávali na vianočných večierkoch a mali sme naozaj dobrý pocit a dôveru v nich.