Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@janakjk a suhlasim ze sme to tu trosku rozbehli s traumami ale nemyslim ze to niekoho vyplaši, a ak ano nie je na to pripraveni...problemy netreba hladat a myslim ze nikto ich nechce cize ani nehlada ale niekedy pri detoch nastanu a rodicia musia inak reagovat ako pri biologickych. Ved aj psychologicka nam vravela ze ak bude problem s dietatom nemame ist k obycajnemu ale k adopčnemu. Ale hlavne toto bolo cele mierene na to ze aj babatko moze mat traumu, zalezi ake je citlive ako to zvlada prekona a nakoniec moze byt super bezproblemove ale mali by podla mna vediet rodicia ze ak dieta zacne mat ptoblem moze to byt nedoriesene z ranneho detstva. Nie aby to brali ze ved bol novorodenec nic sa mu nestalo
@janakjk napríklad mňa to neodradza a rada si prečítam aj tie horšie scenáre a tak sa na to lepšie pripravím, akoby som čakala len s ružovými okuliarmi, aké to bude všetko bezproblémové. My napríklad mame aj bio syna a tiež si s ním zažívame svoje. Je inteligentný, ale má problémy skludnit sa v skole a obsediet . Vyrusuje dlhodobo a nepocuva, aj keď si myslím, že ho vedieme dostatočne k rešpektu druhých. Proste ma svoju hlavu. Ci adoptovane, ci bio, starosti, ale hlavne radosti nám prinášajú rovnako.
Mna este napadlo, ze mozno sa tu zamiena pojem trauma s nevytvorenim bezpecnej vztahovej vazby u dietata, co je velky a velakrat tazko riesitelny problem, s vaznymi nasledkami na spravani dietata a neschopnostou zit normalny zivot, a ktory naozaj vznika az dlhodobou absenciou vztahovej osoby, respektive okolnostami, ktore znemoznuju priputanie. Traumu neviem odborne definovat, ale malo by to byt nieco, co v nejakej forme mohol prezit kazdy z nas (staci aj prilis autoritativna vychova), a co sposobuje dlhodoby nevedomy stres/strach, ktory niekedy vyplava na povrch pod vplyvom momentalnej stresovej situacie. Ja tomu rozumiem tak, ze trauma je liecitelna, najma ak ide o dieta. Ale rodic moze svojim postojom k vychove traumu aj zhorsovat. Neliecena trauma moze viest k zavislostiam, moze sposobovat chronicke bolesti a aj vselijake ine problemy. (Tolko moje pochopenie z dokumentu o traume, ktory som pridavala nedavno.)
@magimary opäť s tebou súhlasím. Jednoznačne to vieš povedať /napísať oveľa lepšie ako ja, lebo v podstate vyjadríš to, čo som chcela povedať, ale nejako zrozumiteľnejšie. Jedine v tom je môj názor trochu iný, že to odlúčenie by som ja za traumu nepovažovala. Ale je jasné, že pred problémami nie je možné zatvárať oči a tváriť sa, že nie sú, alebo neprídu, ak si prvé príznaky nebudeme všímať. A súhlasím aj s tým, čo bude súčasne odpoveď aj pre @dia6, že nepovedať dieťaťu, že je adoptované, je somarina. Akceptujem, ak to niektorí rodičia robia, podľa mňa to ale nie je dobré pre to dieťa. Čiže je jasné, že sa dieťa raz o tom dozvie, ale záleží na tom, ako je mu to podané. Ak mu povedia, že je adoptované, lebo matka sa naňho vykašľala, tak tá trauma v 90% prípadov príde. Ak mu vysvetlia, že jeho bio matka jednoducho nemohla, nevedela a podobne, tak to prijme určite inak a možno aj bez traumy. Možno len s menším otrasom, ale bude ok.
@tanuska28 ďakujem za pekné vysvetlenie. Zrejme máš pravdu, môže byť, že to na dieťati môže zanechať niečo, ale asi by som to nenazývala traumou. Možno iné slovo. Trauma u mňa znamená prúser ako Brno, potrebu intenzívnej odbornej pomoci, niečo, z čoho sa človek nedostane len tak ľahko, ak sa vôbec dostane (skôr nie). A to si myslím, že sa nestane, ak človek žije 20 rokov v úžasnej milujúcej rodine a iba prvý týždeň svojho života sa oňho starali sestričky v nemocnici.
@jesienka22 ale prečo silou mocou chces aby deti mali traumu?
Niektoré možno majú, iné nie.
Ale nebudem od malička dieťa vychovávať tak že zažilo traumu. Keď je v poriadku a nič tomu nenasvedčuje. Je jasné že ak by problém malo tak to riešim. Ale nebudem k nemu pristupovať tak od malička že je traumatizovane ak nie je.
Moja je aj romka ale nebudem jej od malička hustit do hlavy romstvo. Vie o tom a nerieši. Rada pláva tak chodí na plávanie. Rada sa predvádza tak chodí na krúžok dramatický.
Pre mňa sú rómovia, černosi,aziati rovnaký ľudia ako ja. Pristupujem k nim rovnako ako ku komukoľvek inému. Nevidím zmysel poukazovať silou mocou na inakosť. Pretože pre nich ani pre mňa nie sú iný ako ostatný.
Ahojte baby chcem sa len tak informativne opytat al by som isla na podporu a nahodou by prislo babo budem mat narok na matersku alebo nie? Neviete?
@juliagas nie
@juliagas myslim ze je to tak ze v den odchodu na matersku musi trvat nemocemske poistenie, takze asi preto nie. Lebo ak teraz robis, 270 dni poistenia asi splnas predpokladam, to je dalsia podmienka. Jedine ze by si sa asi dibrovolne poistila? Skus si to zistit, google ti urcite pomoze 😉
Baby este otazka na vas ak niekto robi na dohodu a pride babo ma narok na matersku ?
@janakjk Ale veď nikto nevraví, že to, že sme si osvojili dieťatko ľutujeme. To sa tu nespomína. Ja milujem svoje deti a nemenila by som ich za nič na svete. Sú to tie najúžasnejšie deti. Dokonca "vďaka" problémom, ktorými sme si prešli, sme si so synom bližší. 🙂
A ak niekoho tieto debaty odplašia, tak potom nech do toho ani nejde.
Lebo ak ide niekto do osvojenia či pestúnstva, tak musí byť určite silný. Musí sa vedieť vysporiadať so svojimi problémami, ktoré určite zažil, ak ide do tejto formy starostlivosti a až potom môže pomôcť aj dieťatku, ktoré si berie.
Deti sú to najkrajšie v živote, ale nemusíme si klamať, zároveň je to aj zložité a náročné obdobie - obdobie výchovy.
Ahojte všetci,aj ja patrím medzi vas,tiež máme adoptovaného chlapčeka a momentálne čakáme v poradovníku na ďalšie. Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o sekundu času a zahlasovať v súťaži ,,mama roka,, 🥰 kde sa dostal nás príbeh. Súťaž o týždeň končí. Ďakujeme z celého srdca 🥰
@dia6 to je poriadku, áno treba byť pripravení aj na možné problémy, ale všetko chce svoj čas, a na všetko treba postupne dozrieť... Nikdy nikto nebude zo žiadnej prípravy pripravený na všetko, nikdy dopredu nevieme, čo nám život prinesie, či už ako adoptívnym rodičom, alebo ako biologickým rodičom...
Tak ako aj biologickí rodičia musia byť silní, ked sa im napríklad narodí zdravotne postihnuté dieťa, tiež sa s tým musia postupne vyrovnať, byť silní, postupne na to dozrievať...
Nemyslím si, že každé adoptované dieťa musí mať automaticky traumu, trauma už je dosť silný pojem... Môže mať svoje povahové vlastnosti, zdedene gény (teraz vôbec nenarazam na rómske deti)... Ale to nikdy nevieme ani pri biologickom dieťati, čo zdedí, čo nás čaká...v čom budeme musieť byť silní..
@janakjk To slovíčko "trauma" už nechajme tak. Je to možno len zle nazvané. Ja som tiež nespomínala priamo slovo trauma.... ale je podľa mňa normálne, že dieťa má "problém" vysporiadať sa s niektorými otázkami o jeho minulosti. Veď je to prirodzené. A na to potrebuje nás, rodičov a niekedy aj psychológov.
Jednoducho zažili stratu.
My dospelí by sme tiež potrebovali niekoho pomoc keby sme niekoho stratili. So stratou sa ťažko vysporadúva. Pre niekoho je to ťažšie a pre iného ľahšie, ale neverím, že niekto prejde stratou blízkeho bez povšimnutia a bez plaču, hnevu či inej emócie. To by bolo aj zvláštne.
@dia6 troška nerozumiem o com sa dohadujeme, lebo v podstate toto isté som písala, akurát som použila iné slová..
Áno, dieťa môže mať problémy, áno, my ako rodičia máme stať pri ňom a podržať ho...
Ale aj my ako adoptívni rodičia musíme postupne dozrieť, naučiť sa správne reagovať, hľadať riešenia, čo je prospešné a čo nie ... Neverím tomu, ze niekto skončil prípravu a bol taký pripravený a vyučený, že hneď vedel na všetko reagovať správne...
A toto som myslela tým že aby sme niekoho nevylakali, že aj my ako adoptívni rodičia musíme postupne dozrieť, naučiť sa správne reagovať, že nikto múdry a učený z neba nespadol...
A to, že teraz niekomu poviem, že keď si sa zľakol, tak radšej to vzdaj... To podľa mňa nie je správne...
To, že teraz ešte na to ten clovek nie je pripravený, prípadne ma obavy..., neznamená, ze postupne z neho nebude vynikajúci adoptívny rodič..., Všetko chce svoj čas...
Žienky.....verte tomu, že aj to, že dieťa vychová iná matka než ho porodila, je svojím spôsobom základ na ......éééé....komplikácie. Či už počas dospievania, či inokedy....nedajboh, že to dieťa vyňali/opustila matka v roku...čo roku, polroku, troch mesiacoch...... Jednoducho ľudské mláďa sa rodí nedokonalé a plne odkázané na matku...a to je tá osoba, ktorej tep počúvalo 9 mesiacov a hormóny a jedy v jej krvi zdieľalo 9 mesiacov.....
A áno, žiadna, žiadna príprava /ani zážitková/ nás nepripraví na to, čo príde....Všetci si v začiatkoch myslíme Ale no, láska a správna výchova to všetko "opravia". Nám sa to stať nemôže. A keď sa stane, svojou láskou,prístupom a trpezlivosťou to raz vysvetlíme, dieťa pochopí, a bude. No, bohužiaľ......nee.
Ale držte sa.
@yukki cize uplne vsetci adoptivni rodicia bez rozdielu sa musia pripravit skor ci neskor na problemy? Ja si to nemyslim.
Iste, vo vela pripadoch problemy su a budu, ale nepausalizovala by som to na vsetky adoptovane deti. Mozno aj my budeme mat problemy, nevylucujem to, ale zit s tym a takto nepriamo si to vlastne privolavat mi tiez nepride ok.
@yukki nastastie su stretnutia adoptivnych rodin, kde aj po vela rokoch vidis ci su alebo nie su problemy - a teda nie vsade su, takze chvalabohu tvoje tvrdenie sa nezaklada na pravde, ako aj opozit v tvrdeni tu ze novorodenec nezaziva traumu. ono strasne vela informacii je a tazko sa v tom orientovat no niektore veci su proste dane - a to aj tato, ze adopcia nerovna sa iny zivot vo vychove
@joannita uplne suhlasim
@berginkan
@joannita
Nie nie... Určite sa všetci náhradní rodičia zákonite na 100%nestretnu so všetkými zvlastnostami, o ktorých nás informovali na 30 hodinách prípravy na NR. No povedzme, že negatívne prežívanie počas tehotenstva a tesne po, traumy z opustenia, zanedbáva ia, týrania, deprivacia, neznáma rodinná a tehotenská anamnéza, FASsyndrom, môžu do určitej miery zvýšiť riziko idylickeho spolunažívania v nejakej fáze vývoja..
A nie, adopcia sa nerovná automaticky inej výchove... Len treba byť možno trochu flexibilnejsi
A ty chodíš na tie pobyty NR? V ktorom kraji 🙂?
Ahojte dievčatá, chcem sa opýtať či sa stretávate s profi rodinami u kt.boli vaše detičky predtým?
Mame 3,5ročného syna ktorý bol v profi rodine cca 5mesiacov kym prisiel k nám. Vybudovali si sním pekný vzťah a občas asi 4x sa pýtali či by sa mobli stretnúť s malým. Žiaľ sa nepodarilo z našej strany. V podstate ani neviem či to realne chcem. MM vôbec nechce ale ja mám výcitky svedomia...alebo strach neviem... (akože sú to super ľudia a fajn rodinka samozrejme)
@djura My sa stretávame s profi mamou raz do roka, sadli sme si, sme kamošky, aj si píšeme. Ona mu dokonca hocikedy pošle darček poštou... super žienka...
Ja neviem, po toľko čase od prevzatia dieťatka od nej, skúste možno najprv písomný kontakt, páru fotiek jej poslať, možno jej to bude s tačiť.
Alebo skúste videohovor...
@indiankaindi presne ako pišu ine baby, uz len odlucenie na tyzden od matky trauma je, ak ide do profi a potom k nahradnym rodicom dalšia vec na duši dietata ale jasne ze to je mensia trauma ako dieta ktore prezilo nasilie atd.ale aj zaklad odlucenia trauma je...a uz len zalezi na dalsich faktoroch ako pristupuju rodicia a aku silnu psychiku dieta ma, niektore sa vyrovnaju s tym hned ine tazsie. A ako napriklad vies, ze aj normalne biologicke dieta ktore bolo kvoli chorobe odlucene od matky nema traumu? Ved ten rodic si to ani nemusi spojit ze to je tym....minule som videla super dokment na netflixe neviem ako sa volal , trojicky ktore adoptovali tri rodiny rovno z porodnice. do dospelosti nevedeli ze su traja az v dospelosti sa stretli. Vsetci traja vsak predtym navstevovali psychologa....a boli adoptovane ako babatka...je milion prikladov, fakt zalezi ale skutocne na tom co vsetko dieta zvladne spracovat ale aj minimalny rozruch vie narobit v duši bordel..to neutocim na tvoj nazor, len diskutujem 🙂