Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@djura uz sme to tu rozoberali. toto je fakt na vas. my sa nestretavame lebo sme si cudzi a obcas poslem fotku a to je tak vsetko. zaujima sa ale tak normalne. mas plne pravo ju odmietnut a ona to pochopi, ak je normalna profi. dieta to velmi nebude riesit, ak myslus do buducnosti. vacsinou sa k profi myslienkami nevracaju pokial boli malicky samozrejme.ak vacsi tak treba vysvetlit, ale isto nemusis
@djura ahoj, my sa stretávame tak 1x za pol roka, bolo by to aj častejšie, ale bývame dosť ďaleko od seba, jej deti malého milujú, skamaratili sme sa, aj naši muži si sadli.....ja sa z toho teším, aj mne pribudla dobrá kamoška.
O malého sa starala 5 a pol
mesiaca.
baby, problémy, neproblémy. Naše deti sú zase výnimočné. Naše srdiečka a ja verím, že ak ich budeme naozaj milovať, tak všetky problémy spolu prekonáme. Aj tie normálne (vzdor, puberta...) a aj tie "nenormálne".
Držím všetkým palce... lebo deti stoja za to. :D
Ahojte, dostal sa ku mne tento príspevok. Len mi nie je jasný pojem, ktorý tam je "skrytá adopcia". Viete mi to vysvetliť? 🤷♀️🤷♀️Dakujem
Ahojte ado mamy. Ak môžem, mam otázku. Ako ste to mali keď Vás oslovili? Aké pocity, čo sa Vám tvorilo v hlave, ake otázky, čo ste prežívali? Ako ste vedeli, že je to pravé dieťatko pred Vás? Nám sa to blíži, tak nad tým dosť uvažujem a dokonca teraz na aktualizácii sa nás to pýtala, že, ako si predstavujeme, že to bude. Tak by ma zaujímala skutočná realita. Ďakujem
@very_sad ja som bola v robote a zavolali ráno hneď ako som prišla o 8h že majú chlapčeka v pôrodnici a či môžeme prísť pozrieť... Kolegyňa hneď začala plakať čiže emócie boli...prišli sme na úrad ukázali fotku,povedali sme že chcem ísť pozrieť na živo a o 2h sme už videli a držali malého.... Bolo to veľa emócií ale v podvedomí sme vedeli že je to ono ..bol uzastny .. chodili sme za ním každý deň a pomedzi to riešili či teda áno,či podáme návrh na neodkladko... Boli sme nohami pri zemi,čiže sme to preberali...Bali sme sa...všetkým sme pomaly oznamovali že nám volali s chlapčekom a že to vyzerá že ide domov,tak nam držali prsty,pomáhali ( zháňali vecičky atď...)... Netreba sa "slepo" pripútať hneď na začiatku,no zároveň ti srdce bude hovoriť že či áno či nie...
Držim palce 😉
@very_sad Mne keď pani z uradu volala, nemala som zrovna pri sebe mobil, tak volala manželovi do práce. Takže mne to vlastne oznámil manžel, aby som si pozrela mail, že tam mám fotky malej. Fotky mi poslali keď mala cca 3 mesiace, ale aktuálne už mala 8.Na fotkách sa mi hneď páčila, muž nebol až tak jednoznačne presvedčený či ju chce kontaktovať. Ale rozhodli sme sa že pôjdeme. Prišla nám do toho komplikácia, muž zostal v zahraničí trčať v karanténe, tak som na prvé stretnutie išla s najstarším synom.Mala som zmiešané pocity, nevedela som čo mám čakať... ale realita bola úplne super. Ja keď som ju zbadala, zostalo mi až tak nevoľno od žalúdka a tento stav mi trval až dovtedy kým sme sa nerozhodli že v interakciach budeme pokračovať. Nedalo sa mi ani jesť, stále som si pozerala jej fotky a dúfala, že aj muž sa do nej zamiluje tak ako ja.Nevedela som si už ani predstaviť, že by som bola bez nej. Potom sme absolvovali este tri návštevy a pomaly sme začali oboznamovať rodinu, ze k nám pribudne nový člen. U nás to vedel naozaj málokto, nakoľko nevedeli sme ani sami, či sa kvôli veku tohoto nášho sna nevzdáme. Veľa ľudí, dokonca aj z rodiny na nás pozeralo štýlom či nám náhodou nešibe, tri decká svoje a ešte nám je málo.... no nebolo to vždy príjemné. Ale bolo aj veľa ľudí čo nás podporovalo. Už sme spolu momentalne pol roka, Barborka k nám od začiatku neuveriteľne zapadla, dokonca ludia čo nevedia ze nie je naša bio mi vravia, ako mám všetky deti rovnaké ako cez kopirák. A muž čo si zo začiatku nebol ňou až tak istý, tak teraz ju ide od samej lásky zjesť 🙂
@very_sad u mňa to bolo tak, že som práve prišla z nákupu a telefón, že majú pre mňa chlapca, že do druhého dňa si to môžem premyslieť a aby som sa čím skôr ozvala. No potomto telefonáte som im ja za ,,5 min volala,že chcem vidieť spis. Ten som hneď na druhy deň o 8 ráno dostala k nahliadnutiu, foto mi nič nehovorilo lebo to bolo len oscenovane a ešte aj zle.Takze som žiadala prvú interakciu ktorá bol hneď o dva dni. Vedela som, cítila som, že to je to moje dieťa. No a pri interakcii keď s ním na pôdu DD prišla profi mama z nášho mesta, a osobne poznám túto rodinu tak to bol ďalší signál,e patríme ku sebe. Proste malý si ma našiel a prišiel za mnou až ku nám. Láska to bola na prvý pohľad, hneď som vedela,že je to moje dieťa.Dalsie dve interakcie prebehli veľmi rýchlo , deň za dňom, a behom pár dní mi malého dali na hostovsky a onedlho som mala schválené neodkladko. Počas doby keď bol v profi rodine my bolo veľmi smutno, stále som si prezerala jeho fotky a bolo ich teda neúrekom, profi mama fotila a posielala. No a keď bol už doma tak u mňa nastal taký pocit, že ja som sa cítila ako jeho bio mama, ktora ho porodila. A stále ho tak vnímam že je môj aj keď som v podvedomi vďačná inej žene.
Moc ďakujem, že ste sa podelili o Váš príbeh🙂 marcelarefat
kattyb
zuzlicek44
@very_sad ahoj, unás to prebehlo prekvapivo skoro preto to bolo ešte prekvapivejšie 🙂 ( miestnost ktorú sme vyhradili pre buducu detsku izbu sme nezariadovali, ale asi v mesiaci februar sme objednali skrinu na mieru a v marci sme menili podlahy aby ten zaklad uz bol) bol krásny teplý marcový deň, sedeli sme na terase s vyloženými nohami a uvažovali o nejakom vílete... keď zrazu zazvon telefon 28.3. Poobede o 15tej .... pozeram na mobil ze Úpsvr. Hovorím manželovi "asi treba voľačo doložiť" 🙂 av telefone paninka že: " dobrý deň, ako sa máte?... mate niečo nove/zmenu? , volám vám s malou dušou, máme prevás trojročného chlapčeka bieleho ako snežik, mali by ste zaujem si prist pozriet zlozku?
Naša reakcia: čožeeee... jasne do 25 minut sme uvás 😀 pani:"že nieeee ja koncim o 20minút prídite rano "😀
A tak sme zabudli na vílet, na to čo sme niekedy vobec planovali... noc bola nekonečná premýšľali sme aký asi bude a kedy ho uvidíme..
Na sedení sme pozreli zložku letmo preleteli... vôbec nás nezaujimalo kde bol čo robil... len jeho zdravotný stav ( stradizmus ľavého očka-okuliarky to bolo všetko) chceli sme vidieť votku a video... ukazala nám...maly bol dokonalý, nadherný, úžastný... s bpjazlivosťou a veľkým otáznikom sme jasne a isto povedali spoločne "berieme" 😀 a tak sme išli domov že si mame osobné stretnutie dohodnúť s Ded. Ti nam ponukli termin az o 10dní lebo boli sviatky :-/ ale nedalo mi to a cez sviatky som mapisala spravu:" ze sa nanho tešime a ze mu prajeme krasne sviatky" okamzita spatná väzva sprška fotografii malého ... (veľkú noc sme nemali ziadne pecenie vyzdoba niiic sme uz nevedeli urobit ine ako len zmolit mobil s fotkami) -samozrejme som obvolala očných lekárov koli otázke ako sa rieši stradizmus u dietatka a rezervovala predbezne terminy mozneho vysetrenia(z fotiek bolo jasne ze okuliarky su mu male trebalo to riesit )...prisiel deň D ... na stretnutie sme prišli s maličkosťami a o2 hodiny skor 🙂 keď sme vošli do miestnosti bol tam a aj profi rodina a zriadenci Ded.... maleho mi dali do ruk ze to je mamina a tatino... (samozrejme sme plakali stastím) pozerali hladkali a dotykali sa maleho cloviecika ktorý v tej chvili sa stal cieľom nášho bytia...( náš dotezajši bohatý život na krásne zazitky plný lásky bol v tej sekunde bezvýznamný...ako keby ani nebol) medzi tým riaditelka Ded nam kladla otázky na ktore som spontanne odpovedala ... ked na konci rozhovoru nam oznamila takze paci sa vam? Ja: smaozrejme riaditelka:" ok tak si ho oblecte a mozte ist" tuto mi podpiste priepustku.. na obed sa pridite ukazat... uplne som nechapala o co ide a vobec mi mozog nepracol ked manzel jej vravi:" ale ja vam ho uz nevratim pani riaditelka... 😀
Malý je unás od 8.4. (Skrina mu dosla 9.4. - tym chcem povedat vsetko sa same naplanovalo tak ako to malo byt ♡ )
Rozpisala som asi velmi rozsiahlo ale každý momen bol dôležitý a niečím zaujímavy az nakoniec ztoho vzniklo krasne puzzle)
*veľmi vám drzím prsty ♡
Ahojte, dnes nám volala pani z úradu, majú pre nás ročne dievčatko. My sme pestuni. Tak pocity sú naozaj neuveriteľne. Zajtra ideme na úrad.
@darci17 ahoj kolko ste čakali ? Ake ste mali podmienky ? A aky kraj? Ďakujem ja som tt kraj a pred týždnom ma zapísali do zoznamu 🙂
Ahojte prosím vás ako prebieha aktualizacia (čo to znamená) pri žiadosti o ďalšie dieťa?
@andreasmola my sme zapisani od jula a sme 225 v BSK. Posunuli sme sa iba o 10 priecok za 4 mesiace.🤦🏻♀️
@djura kazde dva roky sa to robi. Par hodinove sedenie s psychologom.
@djura my nie, nas maly tam teda bol len 2 mesiace, ale pravdupovediac, ani by som nemala zaujem byt v kontakte asi.