Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

@tortelinka 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
myslite ze aj toto zmazu ?
baby - ja som mala tazky den, celkom dobre mi padlo sa odreagovat od pracovnych povinnosti 😉

@vandijan ahoj, chcem sa opýtať - nevieš náhodou ak mesiac z roku 2009 vybavujú? my sme zapísaní od apríla 2010.ďakujem, pa

@afrika apríl 2009, pa

@vandijan ďakujem Ti vpekne. tiež Vám nechceli povedať Vaše presné poradie? nám nie, len osobne 😕

@raza
@monika76
Drobčekovi zistili jedno vážne ochorenie - syndróm. Teda bude (je) mentálne postihnutý a v budúcnosti bude mať problémy so srdiečkom, obličkami, kosťami a svalmi... s tými má problém už teraz, ale koho mohlo napadnúť, že je to až tak vážne?!
Nevedela som do teraz o tom moc hovoriť, a tak som sem radšej nepísala nič.

Najhoršie na tom je, že by sme vraj celý život čakali na to, kedy umrie. Vraj sa môže dožiť aj 50-tky, ale skôr nie.
Bolo to ťažké rozhodnúť sa čo ďalej, no........ rozhodli sme sa. Podali sme odvolanie na súd.
Strašne nás to mrzí, naozaj moc. Ale nezvládame to a asi by sme to nedokázali zvládnuť, takúto chorobu a celý život v nemocnici a čakať...

už sme si poplakali a myslím, že si ešte poplačeme. No skôr sa bojím čo bude s malým. Ako dopadne, no možno sa to už ani nedozvieme.

@dia6 a kde je malý teraz? 😕 😔 ešte je stále v nemocnici? 😢
veru, nikto by nepovedal, že problém bude úplne inde, ako sme očakávali...
toľko ste sa obávali toho mozgu (kvôli tým svalovým "nezrovnalostiam") a hoci to bolo negatívne,
predsa sa tam skrývalo niečo iné... 😔 😔 😔
je mi to nesmierne ľúto...
druhá vec ale je, že na tieto veci sa malo prísť oveľa skôr...
veď chodil po lekároch, mali si všimnúť jeho znaky... 😔
je to celé veľmi ťažké...

@dia6 ako som Ti už písala moc ma to mrzí. nikto nemá právo odsudzovať Vaše rpzhodnutie. je to len a len na Vás. nevzdávajte sa svojho šťastia, bojujte ďalej.....a malinkému posielaj silu v myšlienkach 😔

@magimary
@afrika
Baby, ešte raz ďakujem.

Malý je v nomicnici, no tento týždeň som za ním už nebola, lebo lekárka mi dala na javo, že už proste s ním nemáme nič spoločné. ☹
Ja si to nemyslím, lebo momentálne nemá nikoho iného. Včera mu bol Peťo odniesť aspoň nejaké veci a zistil, že dnes už ide do BB. Takže som sa s ním ani poriadne nerozlúčila. ˇ

A to, že mu to v BB žiadna lekárka nezistila, je úplne zvláštne, lebo tu na Kramároch to zistili vlastne na prvý pohľad.

@dia6 je to strašné čo všetko sa môže stať....

@dia6 vieš, ale tak nad tým rozmýšľam,
čo by bolo (s Malinkým), keby nebolo vás... 😔
kedy by si kto KONEČNE všimol, že malý nesie znaky ťažkého ochorenia?!?
nebyť vás, nebyť toho, že ste oňho tak bojovali, nebyť toho, že ste ho tak skoro mali doma, nebyť toho, že si hneď zodpovedne s ním bežala do nemocnice...
hm...
ktovie, čo by bolo...
myslím, že práve toto bola vaša "úloha" v jeho malinkom živote... 😔
a vy ste ju dokázali nájsť a zrealizovať...
teraz už je to v rukách lekárov, aby mu zabezpečili čo najkvalitnejší život... 😔

@dia6 ach to je mi veľmi ľúto .

@magimary súhlasím

@magimary Keby to bolo tak ako píšeš, tak by to celé malo aspoň nejaké to "plus".

Len teraz už si ho nikto nevezme.
Momentálne rozmýšľame nad tým, že by sme sa stali jeho tútorskou rodinou. Neviem ako to presne chodí, no možno by sa to dalo. Aspoň by sme vedeli ako sa mu darí.

@dia6 to ale nie je len "nejaké to plus"...
vy ste mu vašim konaním a postojom a zanietením vlastne zachránili život...
a to vôbec nie je málo...

a to tútorstvo je -myslím- výborný nápad....
záleží ešte, či vám to v DD umožnia, ale ak áno, tak pre malého by to malo obrovský význam...
teraz a najmä v budúcnosti...

@dia6
Je mi to moc lito
...ma nasledujici slova nejsou odsuzovanim, ale ja bych se zachovala jinak..
Postavila bych se k chlapci jako by k nam prisel prirozenou cestou...nenechala bych ho odejit "JEN" proto, ze ma predpovedeny osud...Nikdo z nas nevi a nezna "hodiny"..kdy bude "zavolan"
JE nas tu nekolik, kdo prisel o dite a i prestoze mu byla sdelena lekarska dyagnosa zn. "konec jen Buh vi kdy"...vyckaly jsme do posledni chvile...

Ber to prosim jako osobni nazor

Nektere deti jsou odsouzene na smrt hned nekolikrat: mentalne i fyzicky ..poznal Lasku, chtel milovat a byt milovan..podle meho tato rana se mu uz nikdy nezahoji ☹

Verim, ze bylo Vase rozhodnuti peclive zvazeno..mluvim jen sama za sebe..."Vzala bych si ho hned" 🙂
Nikde neni psano, jak dlouho tu budeme a i kdybychom poznali Lasku na par vterin, stalo za to pro ni zit i zemrit.. ☹ 😉 🙂

Hodne stesti😉

@magimary
Takto sme nad tým ešte nerozmýšlali, že sme mu aj nejako pomohli.
ďakujeme.

A to tútorstvo si dobre premyslíme, a hlavne pozisťujeme či by nám to umožnili.

@magimary tak za ten príspevok z 9,05 milióny lajkov... vystihla si podstatu a myslím, že si @dia6 posunula obrovský kus dopredu... 😉

@magimary vidno, že už máš detičky a skúsenosti 🙂 . mne toto ešte chýba 😔

@irriss jasne, máš pravdu...
ale som si istá, že tisíc ľudí by sa rozhodovalo a rozhodlo na tisíc možných spôsobov...
a toto rozhodnutie (určite nie ľahké) bolo to ICH...
voči tomuto malinkému...

moja prvá myšlienka (keď som sa to pred pár týždňami dozvedela) bola veľmi podobná tvojej,
ale keď som ju popreosievala niekoľkými sitami, dospela som až k tomuto môjmu dnešnému názoru...
na celú túto vec...

sama mám doma prijatého autíka, ktorého sme prijímali úúúúplne zdravého...
až oveľa neskôr sa nám začal "meniť pred očami"...
len už bol u nás dlho na to, aby sme k nemu pristupovali inak, ako k "svojmu" (porodenému)...
takže-sme sa tiež dali na boj a bojujeme...denne a stále... (sa trápime)
ale ver, že keby bol malý u nás teraz len pár chvíľ, asi by sme sa rozhodovali podobne ako dia...
teraz, keď už je tak dlho "NÁŠ", už je to úplne iné...
dostali sme ho, aby sme mu naplnili život láskou a šťastím,
i napriek tomu, že on nám vracia najmä bitky, nezáujem a ťažkosti...
myslím, že dia a jej partner ho dostali práve na chvíľu, aby mu naplnili život životom,
aby mu ho zachránili...

každý máme iné poslanie...

@irriss Beriem to ako tvoj názor. A neurazím sa.
My sme to najskôr tiež brali tak, že proste to nejako zvládneme... No potom prišiel deň keď sme si uvedomili, že asi nie. Nikdy som nemala pocit, že by som to zvládla, takto ťažko choré dieťatko. A rozmýšľala som nad tým už viackrát, lebo sme mali takú susedu celý život. Je to ťažko postihnuté dievča... teda už žena. Jej mama sa o ňu stará a celý jej život je s ňou a snáď ani na minútu od nej neodišla. Veď vlastne ani nemôže.

No už zopár rokov je vidieť, že tá jej mamina už nevládze, že je stále nešťastná a že je plná pesimizmu. Dokonca prišla rakovina. Ja si myslím, že to má súvis.
Jednoducho mi jej bolo celý život lúto, že je taká nešťastná. Má dve dcéry, tá staršia je zdravá, no bicyklovať a plávať ju musela učiť moja mama, lebo jej mama nevládala.
Keby sme ju nebrávali my na výlety, tak by nikdy nikde nebola.

Jednoducho ich mama nestíha iné len mladšiu dcéru.

Ja si to asi neviem predstaviť. Žiť takto. Možno ty áno, ale ja sa toho strašne moc bojím. ☹

...a už padám s tou mojou Láskou na terapiu 😉
večer si vás dočítam...