dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@karkana ona nemala ani meno ani priezvisko bola v hniezde záchrany,takže nič o nej nevedeli.Keď sme povedali že ju chceme tak tety zavolali na súd,lebo jej práve prebiehal o osvojiteľnosti a hneď jej dali naše priezvisko a meno čo sme jej vybrali 🙂
@belaanabela My ešte nemáme našeho prihláseného u nás v obci a to je už dávno po osvojitelskom lebo z matriky kde sme vybavovali nový rodný list musia poslať k nám na obecný odhlasenie a až potom ho môžme dať prihlásiť na trvale ... Bolo mi to čudné že je to takto lebo malého máme s pôrodnice a nemal inú adresu .
zdravim vsetkych, chcela by som sa iba opytat, kedze iba zacineme s adopcnym procesom, ako vlastne prebieha ta priprava? to su sedenia s psychologom, nejake pravidelne, alebo co to bude? a ako casto? dakujem za kazdu radu.......
@santamonica ahoj,máš pravdu,začína sa to tými sedeniami,je to celkom fajn,robíš nejaké testy,rozhovory a spoznávate sa ešte navzájom,je to nejakých 26 hodín,ako často to sa dohodnete priamo so psychou.Potom vám napíše hodnotenie,a pošle to na krajský urad a odtial vám pošlu papire na podpis a budete zaradení do poradovníka.Celé to trvalo u nás asi 3 mesiace.od 6.8.2012 sme zaradení.a teraz už len čakat,čakat a čakat. 🙂 Ale celkom nám to zbehlo,ochvílu to bude rok.Držím vám palce,aby to bolo čonajskor.
ahojte dievčatká, začali sme proces o adopciu vlani v máji a v utorok minulý týždeň nám volai, že majú pre nás chlapčeka. Mali ste aj vy zmiešané pocity? Je to normálne, že dostanete strach?
No len keby som vedela rozoznať či je to len strach z neznámeho a máme si ho vziať alebo máme počkať a brať to ako znak toho, že k sebe nepatríme. A k tomu ešte naša malá chce len sestričku.
Ďakujem Luttka, tiež si myslím, že by som mala rovnaký strach. Možno je dobre, že tu o tom píšem, lebo som všetko prečítala a veľmi sa o tom nepíše. Skôr tam píšu, že dieťatko videli a hned si ho chceli vziať. Nám sa to nestalo, zavalili nás emócie, láska a pochybnosti. Chcela som sa dozvedieť ako ste sa cítili vy všetky tu, ke´d to prišlo. Viem, že sa musíme rozhodnúť sami a aj to urobíme, rozhodnutia sa nebojím kvôli nám ale kvôli dcérke a tomu maličkému, aby sme boli tí praví.
@zwalsh tak ako každý vzťah sa buduje, pri bio sa buduje už tých 9 mesiacov, tak pri prijatom sa to začína až na interakcii 😉 , mala som rovnaké pocity, keď som si brala Kiku do pestúnstva...Či sme tí praví rodičia? A pri bio sme tí praví? Nepomýlil sa Boh? Asi tak... myslím, že dosť podobné...
@belaanabela Nam spravili na predbezko akurat sme museli cakat tusim 3 ci 4 dni. Takze sa Matovi nesmelo nic stat lebo by ho neosetrili nemal karticku neexistoval 🙂
@zwalsh ahoj, my sme si nedavno doniesli domov sestricku a manzel aj dcerka cakali braceka 😀 aj ju veru starsia uz chcela vymenit za braceka, ale nastastie ju to preslo.
Co sa tyka pocitov, pri oboch som mala strach, alebo minimalne zvlastne zmiesane pocity. Pri prvom to preslo same a milovala som ju este predtym ako som videla jej spis. Ked som ju videla nazivo bola som nadobro stratena 😵 Pri mladsej to bol skor rozum, co velil brat ju 🤐 No uz ked volali s takym dokonalym dietatom, tak ho predsa nenechame tak! 😎 Kym nas vztah zvrucnel do roviny absolutna, trvalo to par dni u nas doma.
Kazdopadne drzim palceky na dobre rozhodnutie, musite sa rozhodnut len vy, lebo je to na cely zivot.. Nase pribehy mozu byt pre vas zdrojom upokojenia alebo stresu, ale vsetko je na vas...
Tri a pol hodiny cesty nemusi byt vela, ak si podate ziadost na sud mozu vam ho odklepnut rychlo (mam to trvalo u mladsej 10 dni a to sa 4 dni cakalo na RL) a navstevovat ho budete ako sa vam podari.. Hlavne aby vam UP odporucal podat si navrh. K mladsej som chodila iba cez vikend napr. este som pracovala plus hodina cesty tam 🤐 raz som prisla na siedmu a mala uz spala a budila sa az o 4 hodiny...
Dakujem vám všetkým za povzbudenie. A dám vedieť ako sme dopadli, rozhodli atd....
Keby sme boli bez dcérky, tak by sme ho hned brali. Ale ani po niekoľkých dňoch nechce o bračekovi ani počuť. Je to hrozne ťažké. Radi by sme si ho vzali ale dcérke to asi neurobíme. Čakali sme na ňu 20 rokov. Ešte nikdy som neprechádzala toľkými emóciami ako teraz. Ja viem, že sa povie, že si zvykne, ale čo ak bude z toho taká nešťastná, že to ešte ublíži aj tomu malčkému chlapčekovi? Ach jaj, kiež by sme ho neboli šli pozrieť. Ale na jednej strane nám to ukázalo, čo vlastne naša rodina potrebuje. Vtedy sme nemali podmienku, že chceme dievčatko. Nám to bolo jedno, len sme pozabudli, že našej princeznej to jedno nie je. Viem, že sa možno povie, čo keby ste mali vlastné a bol by to chlapec, tiež by ste to museli riešiť. A možno už nikdy nedostaneme také malinké miminko a k tomu zdravé, aj ke´d krásen snedé. Ďakujem vám, že to tu môžem napísať. Najhoršie je, keď sa o tom nemáte moc s kým pozhovárať, kamarátky nás od adopcie celkovo odrádzajú a stále iba počúvam ako ich známi adptovali a potom... A najčastejšie, hlavne si neberte rómske...Som rada, že tu môžem čítať pozitívne veci ohľadne vašich detičiek. s manželom sme sa už aj dohodli, že ak nám ponúknu dievčatko, už žiadny spis čítať nebudem. Budem chcieť iba vedieť ako je na tom zdravotne, aby sme vedeli do čoho ideme. Je to dieťa a potrebuje rodinu. A to je všetko.
@zwalsh no ale zase ak by sa vam narodil? boli by ste v tom, že čakate babu a narodil by sa chlap....... nechate ho v porodnici????? 😉 jasne, že adopcia je trošku iná.... A ja stale hovorím, že horšie ako mladší brat je dvaja mladší bratia a všetky kočky čo poznám, že mali mladšieho brata, tak vraveli, že to je des...... proste mladší otravný podpichovačný braško......... ale tak ak ste fakt uplne nastavený na babu a proste necitite, žeby chlap bol vaš, tak nie je vaš....... ono je to furt na vas...
@zwalsh moja, ja som mala toto isté - mám bio dcéru a tiež sme mali v požiadavke dievčatko - vzhľadom k tomu, že ona túžila po sestričke a tiež preto, že máme malú izbu (2izbový byt) a tak.... taký pocit, že chceme dievčatko, ten pocit prišiel a tú podmienku sme dávali až po dvojročnej aktualizácii. Napriek tomu nám ponúkli aj chlapčekov - naposledy to teta z úradu povedala - krásny, biely 7 mesačný 🙂 Aj tak som povedala, že radšej počkáme na to dievčatko - aj som to tu písala a fakt nepochopí to mnoho ľudí - ako si môžem ešte preberať.... nechápem ani ja - skrátka môj pocit - a teraz už aj verím, že to aj tak musí byť niekde vyššie rozhodnuté všetko ....
potom nám volalli o tri mesiace, že majú dievčatko z anonymného pôrodu - strašne sme sa tešili - áj keď sme ju videli na fotke, aj keď sme ju videli naživo, aj keď sme šli domov ..... necítila som žiadne úžasné pocity..... nič, len strach.... obrovský strach a pocit zodpovednosti .... čo urobiť???? priznám sa, že hoci sme si vždy mysleli, že polorómske dieťatko je v pohode, pri pohľade naň - teda na ten malý čierny uzlík - som cítila len strach a neistotu.... a zároveň ma dojímala tá bezbrannosť, odovzdanosť, ..... chúďatko malé, čo sa o ňom rozhoduje a ono si snívalo svoj sen.....
odchádzali sme domov, nikto od nás nechcel počuť, ako sme sa rozhodli .... povedali, zavolajte zajtra, musíte si to premyslieť, ....
až na druhý deň sme si povedali, že ju berieme ... do tej chvíle som nejedla, nepila, nespala,..... celé vnútro som mala stiahnuté..... tou chvíľou rozhodnutia, že áno berieme ju - to malinké Božie stvorenie....a mne tou sekundou spadol zo srdca balvan a ja som pocítila neuveriteľné šťastie, spokojnosť..... ja som zrazu vedela, že je to ona - moja dcéra 😵 😵 😵 😵
doteraz nechápem tým mojim pocitom..... fakt som si myslela, že to bude iné....
aj ma mrzí, že to tak nebolo....
teraz má naša dcérka 9 mesiacov a nedala by som ju za nič na svete, ani veľká sestra .....
je krásna, dokonalá, som pyšná, že je naša a verím, že ona si nás vybrala za nových rodičov
ahojte, neviete nahodou aka je situacia v trencianskom kraji? my sme boli v 10/2012 na 85 mieste,alebo tak okolo 🙂
@zwalsh naša bio dcéra síce mala vtedy už skoro 17 ona chcela len a len chlapčeka,my sme si dali do požiadaviek,že nám na pohlaví nezáleží a volali nám,že majú pre nás dievčatko 🙂 No dcéra ju najprv ani pozrieť nechcela ale keď ju uvidela tak láska na prvý pohľad,už mi tam šepkala,že vôbec nevadí,že je to dievča 😀
My ju máme z hniezda záchrany a tiež je snedá a krásna. 😵 😵 😵 Je to naša malá princezná,také usmievavé slniečko 😵
My s mm keď sme ju uvideli v kočíku takú malú bezbrannú my sme boli hneď rozhodnutí,že ju chceme ale tiež nám tety povedali,aby sme nič nehovorili až keď si to necháme uležať v hlave.Hneď ráno sme volali,že ju berieme 😵 😵 😵
@suezana Oh Suezana, ani nevieš ako ti chcem poďakovať za tvoje pochopenie. Ďakujem ti, že si priznala svoje pocity, lebo toto všetko v nás vrie, nespíme a nejem už od utorka minulého týždňa keď nám volali. A malý je tiež róm, bola som prekvapená, že toto mi vadilo najmenej. Nechápala som, ako je možné, že mám v srdci to dievčatko, ešte keď nám to je to naozaj úplne lebo máme aj syna aj dcéru. Urobili sme rozhodnutie, počkáme si na dievčatko. Veľmi pekne ďakujeme všetkým za podporu, otvorené srdcia a neodsudzovanie. Myslím, že je to v prospech toho chlapčeka, ktorý si zaslúži tých pravých rodičov. Určite s vami zostanem. Pekný deň.
@zwalsh viem, aké je to dôležité, keď ťa má kto vypočuť .... a hlavne pochopiť z vlastnej skúsenosti, lebo málokto vie pochopiť bez toho.... mne veľmi pomohla v tých chvíľach @marti35 za čo jej patrí moja vďaka 😉 😉 ona si musela vypočuť všetky moje pochybnosti, strach .... ona sa modlila za nás určite 😉 😉 strašne mi to vtedy pomohlo.... ani najlepšia kamoška ma vtedy nevedela pochopiť, aj keď viem, že chcela....
@zwalsh drzte sa a ozvi sa urcite! A nabuduce si spis radsej pozri,aj ked to bude dievcatko... Adopcia je vec a rozhodnutie srdca, ale podla mojho nazoru rozum by mal realisticky zhodnotit co je pre vas ako pre rodinu najlepsie... A udaje zo spisu budes potrebovat aj v buducnosti ako informaciu pre tvoje dietatko 😉
Tak som zo slzami v očiach urobila najväčšie a najboľavejšie rozhodnutie svojho života. Dali sme chlapčekovi šancu na rodinu, kde ho príjmu všetci.
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
@5katarina7 a zmenili ste jej meno?a priezvisko až potom, že