Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@santamonica ďakujem za pochopenie 🙏 ... Strašne to trvá... Veď sa nejedná o dom,alebo pozemok,alebo duševné vlastníctvo napríklad ale o ľudskú bytosť...tam by to malo ísť jedna radosť...a vidis,opak je pravdou...
Tak na operáciu pôjdeš,áno?
@mravvcek jop, ale nechceme jedinaka a ja už druhé tehotenstvo nezvládnem asi ani psychicky ani fyzicky. Ale keďže je čakacia doba taka dlhá, tak aj tak si budem to druhe musieť zasa vynosiť a porodiť, lebo nad 3 roky rozdiel... To už sú obaja jedinacikovia. Keby bola šanca, že rýchlejšie, tak nevahame ani sekundu... Mňa toto tehotenstvo takmer zabilo a je pravda, že som priveľmi pohodlná a priveľmi mam rada sama seba a svojho muža, aby som sa na volaco také dala znova a riskovala, že ja umriem a môj manžel ostane sám s dieťaťom... Nuž ale inak to nepôjde. Keby som niekedy aspoň zahrnula do svojich úvah, že tehotenstvo môže byť vysoko život ohrozujúci stav a ozaj to nemusí byť ore každého, tak by sme sa ani nesnažili a hneď by sme sa zapísali na cakacku, lebo ja som veľmi chcela adoptovane dieťa. Možno aj moja intuícia mi dopredu nasepkavala, že tehotenstvo asi nebude pre mňa to pravé orechové, ale manžel ma presvedčil, že by to bolo hrozne nefer voči ostatným, ktorí svoje nemôžu mať. Teraz, keď to so mnou celé musí prežívať, tak tiež vraví, či si druhé neadoptujeme predsa, ale bohužiaľ, nezmestime sa už do časového horizontu. Ja mam so súrodencami veľký vekový odstup a nemám na to dobre spomienky, ani s nimi nemám žiadny vzťah a to by som pre svoje deti nechcela. Ale niektorí ľudia to absolútne neriešia a tiež je to v pohode. Je to len o tom, ako je kto nastavený a co dokáže prijať a co už nie. Hlavne pri adopcii to platí stonasobne. Človek musí byť schopný a ochotný prijať to dieťa na milión percent a bez akýchkoľvek výhrad.
@elementissa presne toto tvrdím ja o sebe...nemám síce ešte žiadny pôrod za sebou,ale tiež tvrdím že tehotenstvo pre mňa nieje.....
A teraz k tebe 🙂 to , žeby bolo dieťa staršie od prvého o Viac ako 3 roky( dajme tomu že napr.5) je pre teba také dôležité žeby si kôli tomu znova šla do toho - teda šla ohroziť seba aj muža? Len kôli veku dieťaťa? 😧
@zuzlicek44 my sme aj rozmýšľali, že by sme si vzali rómske, lebo to by sme dlho nečakali - ale prichádza tam to ale - nechceme, aby sa potom to rómske cítilo odlišne od svojho súrodenca. A bohužiaľ žijeme v krutej dobe, kým by nedošli do školy, mohlo by byt všetko fajn a potom by mu necitlivi spolužiaci začali vyhadzovať na oči, že je iné, že je adoptovane, mohli ho začať sikanovat a podobne. Keby sme sa hneď na začiatku rozhodli pre adopciu, tak by sme si zobrali napríklad dve rómske, aby sa nikdy necítili jeden odlišný od druhého. Proste, veľa psychologických faktorov tam berieme do úvahy (deformácia zo školy) a tak sme po dlhej debate došli k tomu, že rómske ako druhé nie. A zároveň, teraz je situácia naozaj mizerná a keď si zasa čisto psychologicky zhodnotím, aké dôsledky môže mať na rodinu s jedným biologickým dieťaťom to, že keď bude mať to biologické 6 rokov a teda prežilo celý predskolsky vek, kedy sa výrazne formovalo ako jedináčik a zrazu príde do rodiny nové dieťa - dieťa, ktoré mama neporodila a teda to dieťa sa reálne nepripravovalo 10 mesiacov na to, že príde súrodenec (lebo ty nevieš, kedy ti dajú dieťa).. A teraz tá žiarlivosť a to 6 ročne už rozumie tomu, že tento súrodenec je "iný", lebo do rodiny prišiel inak ako ja... Iné je, keď sú obaja adoptovani, hoci majú medzi sebou väčší rozdiel, uvedomujú si, že sú rovnakí. Ale ta kombinácia biologické - adoptovane je psychologicky náročná a ak sa rodičia chcú vyhnúť sérii problémov v rodine, je ideálne, aby mali deti medzi sebou do 3 rokov rozdiel. A to sa v súčasnosti nie veľmi dá splniť...
Je to naozaj narocne. Ale ako som písala vyššie - ty si to dieťa berieš a musíš byť skalopevne presvedčenia o tom, že to zvládneš a ze je to pre teba to najlepšie rozhodnutie. Preto do toho radšej nepôjdem, akoby som mala ísť s nejakými pochybnostami- nedaj bože by sa ešte potvrdili a ja by som si to neodpustila celý život a zaroven by som si stále hovorila - no vidíš, to máš za to, že si nepocuvla zdravý rozum... Lebo ja som taka, veľa vecí si takto vycitam už dlhé roky. A aby som sa vyhýbala frustrácii, tak už uvažujem dopredu a rozmýšľam nad rôznymi scenármi. Nie je to úplne najideálnejšia vlastnosť, ja viem, ale vďaka tomu neupadam do depresii a už nerobím zbrkle rozhodnutia, ktoré by mohli výrazne zasiahnuť do mojej existencie a existencie ľudí okolo mňa. Ale to je tiež len môj svetonázor a toto mame každý inak. Len ja verím a som presvedčená o tom, že v živote by sme nemali nič robiť nasilu alebo z nesprávnych dôvodov, lebo sa to otočí proti nám nakoniec... Však to tu také príbehy plne zbrklych rozhodnutí čítam každý deň..
@zuzlicek44 hej a k tým zdravotným veciam - už sa začínam aj prikláňat k teórii, že to bude proste jedináčik, lebo ešte som neporodila prvé, ale už teraz mam hrozný stres z toho, čo by mohlo prísť v druhom tehotenstve... Lebo v tomto som si už vytrpela všeličo a nikomu to neprajem... A teraz keď si to vyhodnocujem spätne, tak tk tiež nepovažujem za úplne múdre rozhodnutie, ale zasa - nevedomosť neospravedlňuje a to, že ja som si nevedela dopredu naštudovať a zhodnotiť všetky riziká, ktoré so sebou tehotenstvo obnasa a nevedela som si to relevantne vyhodnotiť - to je zas len moja hlúposť. Už len teraz dúfam, že malý sa narodí zdravý a ja to prežijem 🤣🤣🤣
@elementissa My budeme mať presne ten prípad, ktorý ty nechceš - prvého syna máme biologického a druhé si ideme adoptovať. Kým sa dostaneme na rad, tak syn bude mať ccsa 15 rokov. Napriek tomu sa tohoto nebojím - syn sa na príchod súrodenca pripravuje, dokonca má na to oveľa viac času ako len 9 mesiacov tehotenstva. Minule mi povedal, že sa na svojho brata alebo sestričku teší a bude ju chodiť brať zo škôlky.
@elementissa no na priprave by si pochopila, ze vsetko co pises nie je tak 😉 to ako sa ono bude mat ovplyvnujete vy. Cize ak sa budes bat ako bude v skole atd bude sa bat aj ono. Je vela pripadov takychto a tie decka problem nemaju. Toto su take typicke obavy z nevedomosti a predsudky
NR kraj, zapísaní sme december 2016, dovolala som sa konečne, sme na 16.tom mieste
Idem si k vam po radu, tie co uz deticky mate, ste v kontakte s profimamou alebo chceli by ste byt? Ta nasa je velmi fajn no neviem ci he to dobre a ci to maju vobec dovolene. Ako by ste sa zachovali keby ste sa aj po odchode dietatka kontaktovali, stopli by ste to, alebo by ste pokracovali?
@berginkan Profimama a jej rodina zostali súčasťou našej rodiny. Voláme si, píšeme si, posielame foto a aj ked bývajú ďaleko, boli nás už aj navštíviť. Dievčatko malo 4,5 roka,ked sme si ju vzali, takže sme nechceli tieto putá navždy pretrhnúť a myslím, že je to takto dobre. Tretí mesiac máme druhé dieťatko, má dva roky a profirodičia tiež majú záujem po adaptačnom procese zostať v kontakte. Sú už starší a tak malá bude mať babku a dedka 🙂
@berginkan my sme sa skamaratili a aj sa s rodinami stretávame a vymieňame si informácie, ona mi vždy super poradí a jej deti nášho krpca milujú, som za ňu vďačná, je to fajn baba😁.
@berginkan
My sme tiež v kontakte, často cez internet, občas aj osobne. Je to tiež milá žienka, viem, že malého veľmi milovala, mali krásny vzťah a myslím, že hlavne kvôli jej starostlivosti a láske je náš malý tam, kde je (myslím vo vývoji). Určite sa oň starala ako o vlastné dieťa. A viem si predstaviť, ako ju to bolelo, keď sa museli rozlúčiť. Preto jej chcem dopriať, že môže vidieť ako malý rastie, ako sa mu darí... náš drobček mal tiež iba necelý rok, keď sme ho od nej vzali, ona sa oň starala od pôrodnice.
Ešte na margo toho, či si také malé dieťatko aj po určitom čase pamätá profi mamu....
Napíšem vám skutočnú situáciu.
Dieťatko - vek niečo vyše roka, išlo od profi mamy do starostlivosti k blízkej bio pribuznej. Asi po 3-4 mesiacoch sa profi mama náhodou stretla v meste s dieťatkom a tou jeho príbuznou. Dieťa ju okamžite spoznalo, "nalepilo" sa na ňu a nechcelo od nej odísť. Rozlúčka sa samozrejme neobišla bez veľkého plaču.
@miriam439 nasa profimama caka v poradovniku. Bol jej prve dieta. Myslim, ze nie je spravne sa takto navazovat na deti no podla mna je este cerstvo v tom celom takze je to tazke. Ale samozrejme sby to nevyznelo zle som jej vdacna ze to robi. Lebo je nedostatok profirodicov. A dik za postreh
@berginkan
Áno, z teoretického hľadiska nie je správne naviazať sa na dieťa, ktoré potom musíš odovzdať ďalej... ALE... človek nie je stroj, ktorý niečo vykoná, čo sa od neho požaduje a "výrobok" pošle ďalej na páse k inému stroju.
Ako má žena (profi mama či pestúnka) na určitý čas nahradiť tomu dieťatku chýbajúcu matku, ak by do toho nemala zapojiť svoje city a vytvoriť si k nemu vzťah?
Dalo by sa aj tak, ale... aké "posolstvo" by potom odovzdala tomu dieťatku? Že je zase pre niekoho príťažou, o ktorú sa treba starať, aby prežilo?
A ako zakázať dieťatku, aby sa na niekoho citovo naviazalo? Je známe to, že maličké deti milujú aj svojich rodičov - tyranov.
Tiež som zatiaľ len pestúnka a do NRS som šla s vedomím, že dieťatko mi môžu kedykoľvek vziať.
Ale nedokážem sa od toho odosobniť a k dieťatku pristupovať tak, ako by bolo u nás kamoškyno dieťa len na dočasnej návšteve, lebo som sľúbila, že jej ho postrážim a dám jej naň pozor.
Ak mi ho nedaj Bože raz vezmú, "pukne mi srdce" od žiaľu, ale budem žiť s vedomím, že som mu dala toľko lásky, koľko som len bola schopná. 💞
A tak plne chápem každú profi mamu, ktorá túto prácu robí poctivo, že ju veľmi bolí ❤️ za dieťatkom, o ktoré sa určitý čas s láskou starala a je to pre ňu veľmi ťažké, keď už to dieťatko nemôže objímať a nosiť v náručí, hoci vie, že už to robí iná žena.
@berginkan napriklad my ked sme chodili na interakcie a chodili sme za malym do DeD tak nam profimama hovorila ze ma zakazany nejaky blizsi kontakt s nami. Raz po interakcii sme ju viezli domov lebo jej muz nestihal pre nu prist a ked sa to dozvedela na druhy den riaditelka DeD (moj muz sa nechtiac preriekol) tak mala z toho vraj velky problem.
podobne aj u nas - pri interakciach psychologicka sliedila ako gestapacka, dieta sme si podavali medzi dverami bez nejakych reci, ale napokon sme si cesticku nasli a mame na seba kontakt, ale keby to vedeli v Ded, mali by problem.
@zuzlicek44 úplne ťa chápem, ja som sa rok a pol vyhýbala gynekologickému vyšetreniu, lebo mi hrozila tiež operácia kvôli myomu, asi nie život ohrozujúca, ale človek nikdy nevie a po tých rokoch strávených branim hormónov a injekcií sa fakt bojím, aby mi niečo nenašli, čo ohrozí adopciu nášho malého. Nakoniec som išla, lebo všeobecná sa mi vyhráža, že mi nedá ďalšie potvrdenie na adopcny súd ( na predosvojitelsky už máme, hoci termín nikde, čakáme už od decembra), výsledky budú po 15. septembri a mám z toho stres ako ty asi. Ale človek by sa asi zbláznil, naozaj sa môže hocičo stať za tú dlhú dobu, čo čakáme.