Dovolia nám adopciu, keď mám bipolárnu poruchu?
Zdravim vás 😔 Som na dne... O dieťa sa s partnerom snažíme už 4 roky neúspešne a bolo nám povedané, že vlastné dieťa pravdepodobne nebudeme mať nikdy. Chceli sme, že si aspoň adoptujeme bábätko, lenže kvôli bipolarnej poruche mi možno nebude dovolené ani to. Čo myslíte? Raz tu už niekto zakladal podobnú tému a tam každý písal že to nie je s touto poruchou možné. Je to skutočne tak?
@anonymous87 presne tak, aj môj otec mal maniodepresiu, nikdy mu lieky nevysadili, stalo sa, že mu museli meniť lieky, a to trvalo nejaký čas, kým mu nastavili liečbu a zabrala. Je to ťažká choroba, a zasahuje to všetkých naokolo.
@brtkulka tak tak. Moj ocino bol aj niekolkokrat hospitalizovany. Je to zla choroba veru 😔
Autorka, viem, ze tuzis po babatku. Ale s pohladu dietata, ktore ma rovnako “postihnuteho” rodica, prosim naozaj to zvaz. Ja uz mam takmer 35, ale poviem ti, je to stale velky zahul
Mam bipolarnu poruchu 45r... Mam 9 r. dceru a 7 r. dvojičky, 10 rokov som ignorovala fakt, ze cesta k stabilizovanemu stavu su nevyhnutne lieky...5 rokov pred otehotnenim aj ocas tehotenstiev skvely stav ani minimálny výkyv.. Myslela som, ze som za "vodou"
Dcera sa narodila a po 4 mesiacoch to začalo.... Hospitalizácia.. Skor depresivne fázy....
Potom kľud... Dvojicky sa narodili a to teda bola husenkova.......5 x na klinike, ale manicke fázy.... Az pri poslednej po konzultacii s lekarkou v Austrálii som pristupila k dozivotnej liečbe... Ked by som nemala hmmm predsudky? Po neskutocne zlej skúsenosti z prvej hospitalizacie anorexia bulimia v 19 stich rokoch....veľa z toho, co som prežila nemuselo byť..
Fungujem bez výkyvov, lieky ma neobmedzujú, materstvo si uzivam na 100%
... dnes su uz lieky, ktoré nie su kontrindikaciou pri tehotenstve
@brtkulka Tiež mi často menila doktorka lieky kým sa našli tie správne... Môže byť, že toto psychiatri často nerobia, že niekomu takému, ako som ja vysadia lieky, ale uvidí sa, že čo to so mnou spravý. Prvé dni po ich vysadení som veľmi revala, ale už som v ako tak v poriadku okrem toho, čo už viete, že ma trápi... Samozrejme sme skúsili s partnerom aj umelé oplodnenie, ale nepodarilo sa to 😔 Jediná možno by bola asi len tá adopcia, keďže tu na Slovensku nemáme takú možnosť, že by nám to dieťatko vynosila nejaká iná žena...
Ja som bola na psychiatrii raz po psychóze asi tri týždne
Zavolaj si na upsvar na oddelenie pre osvojenie, zavolaj tvojmu psychiatrovi a popytaj sa.
Vsetko sa posudzuje individualne, zalezi ake stavy mas atd.
K ziadosti o osvojenie potrebujes len odporucenie od obvodneho, takze ten predpokladam o tvojej chorobe vie a bude tym padom vyzadovat posudenie od psychiatra.
Otazka znie ale inak. Myslis ze budes schopna vychovat a starat sa o dieta? Nad tymto TY porozmyslaj v prvom rade, lebo najdolezitejsie su potreby toho dietata, nie tvoje (ze tak strasne chces dieta).. Lebo to je na zamyslenie....
Ja sama som nemohla mat dieta, 11 rokov sme sa snazili a mam 2 adoptovane deti, cize chapem tvoje pocity. Ale ty mysli aj na to dieta 🙏
Ja ta chapem. Samozrejme, zeby si bola. O tom nepochybujem. Len co ked pridu manicke fazy a fazy depresie? Nemusia prist 10-20 rokov. Nemusia vdaka spravnej liecbe uz prist nikdy. Len ja ako dieta viem, co to je to zazivat. Co je to za psychicky natlak. Sama som bohuzial na neurole. Nie kazdy den. Ale uz tam je ta psychika narusena.
Ano viem, keby sa na to takto pozerali vsetci, tak by mnohe pary deti nemali. Lebo vsade je nieco. A ked nie je, moze sa vyskytnut…
Ale toto vnimam citlivejsie, kedze to prezivam 🤷♀️
@vivienliv2012 To mi je ľúto... Ja som si prešla šikanou, ktorá viedla až k môjmu zblazneniu (psychóze). Potom na strednej som si prešla ďalšou pretože som proste iná ako ostatní a mala som psychozu druhýkrát, tak som z tej školy odišla. Zamestnanie to som menila celkovo asi 4x tiež kvôli nepríjemnému kolektívu a rôznym iným veciam...
@sorayaardente presne tak, autorka by si mala dať otázku, či chce s takou vážnou dg dieťa a nie že či jej ho dajú…Som zdr.sestra a mame veľa s takýmito a podobnými dg… jeden nám pred pár rokmi takmer zaškrtil kolegyňu…
Ja by som ešte rada -okrem už vyššie spomenutého- doplnila,
že voľbu adopcie/pestúnstva TREBA maximálne zvážiť ešte z jedného veľmi dôležitého dôvodu: veľká väčšina detí, ktoré sú z nejakého dôvodu odmietnuté vlastnými rodičmi (či už počas života v brušku, či po narodení), sú deti (jemne a citlivo povedané) ŠPECIFICKÉ (!), mnohé sa vyvíjajú NEŠTANDARDNE a väčšinou sú OZAJ veľmi náročné aj pre fyzicky, psychicky, sociálne ZDRAVÉHO človeka (!)...
a ich "špecifickosť" samozrejme nesúvisí LEN s ich odmietnutím, ale najmä so "životosprávou" ich matiek počas tehotenstva, ale AJ ich genetiky (žiaľ, mnohokrát sú tam rôzne psychiatrické diagnózy), ich závislostí a nezriadeného spôsobu života...
toto všetko tie detičky poznačí (nehovorím, že všetky, ale veľkú väčšinu! čiže istotu, že dostaneš 100% zdravé dieťa, máš tak 0,01%) a zanechá na nich stopy, ktoré sa raz (skôr či neskôr) prejavia...
A teraz si predstav svoje ťažkosti (manické alebo depresívne stavy) a nesmierne náročné ťažké stavy toho dieťatka (ktoré ešte nemá ani len také zvládacie mechanizmy ako ty), AKO TO zvládneš? Aspoň vo svojej predstave si to skús zvizualizovať...
Mne netreba odpovedať, len to, PROSÍM, zváž.
Lebo toto všetko budeš riešiť nie prvé mesiace alebo roky, ale celý život s prijatým dieťatkom...
A, ver, že je to EXTRÉMNE náročné aj pre tých najodolnejších rodičov...
Nie nieje to možné.. A teda nechci byt dieťa takého rodiča.. Práve teraz si ok potom cvak a trpí celá rodina môj bratranec má otca takého je to môj strýko.. Chudák bratranec.. Nerob si dieťa a nemysli len na seba lebo chceš.. Celá rodina to ma s nim ťažké a on sa lieči aj tak.. Nedáš to keď to príde na teba.. To nieje prostredie pre dieťa.. Veľmi zle sa to číta ale mysli na to nevinne dieťa ktoré si bude musieť pretrpieť s tebou..
Oni, tie odporúčania od lekárov majú veľký význam - najmä v týchto prípadoch, a netreba ich brať len formálne, treba ich "naplniť" pravdou (aj sám pred sebou), práve pre spokojnú a šťastnú budúcnosť na všetkých stranách (aj na strane rodičov, aj na strane detí, i celého okolia)...
a, na druhej strane - ak aj všeobecný lekár dá "formálne" potvrdenie (čiže šupne len razítko na papier bez ďalšieho záujmu), nikde ešte nie je napísané, že (dobrá) Príprava na vykonávanie NRS človeka "neprekukne" a že ju úspešne dokončí...
takže ani zatajovanie stavu nie je cestou.
Áno, veľmi zle sa mi to číta, lebo ja viem, že by som tomu dieťatku dala rodinu a lásku... Nikdy som ešte nikoho nenapadla, ak nepočítam facku, ktorá uleti veľakrát aj zdravému človeku (hádali sme sa s priateľom), ale nikdy som ešte neudrela dieťa a ani by som to neurobila... Nie som za fyzické tresty a ani za kričanie na deti, ale keby niečo, tak maximálne ten krik keby už veľmi neposlúchalo... Ja si neviem predstaviť, že do konca života nebudem mať žiadne dieťa a ani vnúčatá
@zuzana212722 presne to jej vysvetlujem. Ja som dieta takeho rodica uz 20 rokov takmer (ale ked sa spatne na to pozeram, ocino aj ked nas dokazal zabezpecit nebol uplne ok nikdy). Aj ked je teraz ok, stale trpneme, ze co ked ho to chyti. Snazime sa tomu predchadzat ako sa da. Najhorsie su tie manicke fazy. Skoro sme prisli o strechu nad hlavou. Este 5 rokov budeme splacat banke jeho dlhy, ktore sme museli vyplatit atd. Je toho velmi vela
Ja ti rozumiem. Musi to byt nesmierme tazke. Neviem ci by som sa s tym ja osobne zmierila 😔
Ale chcem ti proste poskyt aj pohlad z druhej strany. Ale ja pevne verim, ze budes vdaka liecbe ok, bez vykyvov. Drzim ti silno prsty❤️ ✊✊✊
Čo sa týka tej mánie tak vtedy dosť veľa rozprávam a mám radosť zo všetkého, vtedy zvyknem veľa variť a robiť všetko, čo ma baví a aj nakupovať som zvykla, ale zase neminiem veľa a nenarobím dlhy... A depresia no to skôr veľa ležím, plačem, nič ma nebaví robiť. A agresívne správanie tak to ten krik a rozbijem občas niečo ale nikoho nebijem ak nepočítam (napíšem ešte raz) tu facku, ktorú som strelila priateľovi v hádke... S deťmi som často, pretože brat ten má už dve dcéry takže trochu viem, že čo všetko to obnáša...
Ty ani netušíš co to obnasa vôbec.. Tehotenstvo je ťažké pôrod mega.. A to ty vôbec nevieš do čoho ideš ty len chceš dieťa slepo ideš za tým.. Ani nevieš ako sa ti môže zhoršiť stav stresom dieťa v noci nebude spat bude plakať lebo mu niečo vezmeš co nemá mať alebo ti to v stave depky bude úplne jedno dieťa musí jest hrať sa prebalit ho musíš dat mu lásku opateru zážitky.. Často krát si na pokraji zúfalstva keď ho bolia zúbky a celé noci plače ty si strážila dieťa bratovi haloo.. To je nereálne aby si bola mama.. Chápeš aké bude mať detstvo to dieťa.. Nechápeš nepozeraj len na seba co ty chceš.. To ze teraz si ok neznamená ze budeš ok o pár rokov co keď začneš chlastat v čase depky.. Si na liekoch už teraz isto.. Ak budeš zvládať tehu bez nich a život a oblvovakmi potom keď máš byť pri dieťati začne lozit stavať sa kde tu a ty budeš pod liekmi lebo budeš mat práve zhoršení stav.. Vôbec si neuvedomujes co sa môže stať dieťa vylezie niekde strčí si prstek niekam spadne nešťastne.. To je zle mat dieťa v tvojom prípade.. A deti s dexkych domovou.. Sú zo zlých podmienok už psychicky úplne niekde inde.. A kam prídu.. K tebe co z takého dieťaťa vyrastie.. Ach bože fakt nie každý môže byť rodičom
A prepáč ze tak na rovinu.. Ale naozaj si musíš uvedomiť par veci dieťa.. Je v tvojom prípade veľmi zle rozhodnutie teraz mysli hlavou nie srdcom.. Máš netere venuj sa im vezmi ich na dovolenku.. Zmrzlinu hocičo.. Alebo chod do DD robiť dobrovoľníka ci niečo iné spojené s deťmi ale opust tu myšlienku byt mama
Ako bipolarnu poruchu poznam a nevie si predstavit ze by psychister dal „go“ na adopciu. Depresis je nieco ine…..
Osobne by som zvazovala aj to ci bio vlastne dieta je to najlepsie zivotne rozhodnutie. Poznam liecenu aj neliecenu bipolarnu poruchu a tie deti su teda nie stastne v takej rodine (a to este velmi neutralne pisem vzhladom na to co si deti bipolarnejl rodica cely zivot nesu so sebou)… plus stres ze to „zdedia“ je tiez je velmi vysoky…
A k tomu ze pri vlastnych detoch nikto nevysetruje ci je niekto sposobily vychovavat dieta verim ze vsetci vidime a chapeme rozdiel. Pri adopcii sa jedna o dieta ktore si uz nefunkcnou rodinou preslo, nesie si svoje zapisane traumy v sebe posledne co potrebuje sa dostat to inej nefunkcnej rodiny, uplne chapem ze stat adeptov o adopciu dosledne preveruje, psychicky stav nevyninajuc.
Áno, bolo tak, že brat a jeho manželka niekde išli, tak som mala ich deti na celý deň. Viem, že by to bolo iné, kebyže mám deti vedľa seba každý deň a nie len jeden, ale... Verím tomu, že by som to nejak zvládla... Skúsime ešte raz umelé oplodnenie, ak nevyjde adopcia...
No zial, aj po mnohych prispevkoch priamo od zien, ktore zazivaju bipolarnu poruchu na vlastnej kozi, vo vlastnej rodine....si ides stale svoje. Ja som uplne zdrava, vystudovana ucitelka, co robila aupairku kadekomu...a ver mi, aj tak ma moje vlastne deti prekvapili. Prekvapilo ma materstvo.je to naozaj tazke. Akoze fakt. To dieta sa neda odlozit a vratit spat rodicom. Ci mi je zle, ci som chora, akokolvek sa citim..stale sa musim o nich starat. Boli ti odporucene viacere dobre navrhy. Byt tebou, uplne seriozne a vazne by som skusila najprv pestunsku starostlivost. Ked budes mat stavy- depky, manicke stavy - ktore stale mavas ako si napisala vyssie...pomoze ti priateľ? Rodina, rodicia? Je na nich a neho 100% spolah? Citaj si cely den konika a pozri ake rozne pripady sa deju. Ja verim, ze sa rozhodnes mudro a zodpovedne, aj ked ti srdce strasne píští po opaku.
Ty si proste ides svoje, myslim ze ti tu v dobrom pisali komentare ze tuzba po dietati by nemala byt vacsia nez tuzba po zdravej fungujucej rodine. A tu zial s manicko depresivnoh psychozou mat nemozes resp ta sanca je minimalna.
Pises ze reraz tie fazy nie su silne, ale to sa meni, u zien silneju vekom…, ai nevies predstavit co taky porod spravi psychicky aj so zdravou predtym neliecenou zenou. Dalsia vec budes vynechavat v tehotenstve lieky a rodit v depke alebo v manii? Alebo budes plod ohrozovat silnymi liekmi od psychiatra?
Vies is predstavit ze vekom tie fazy su stale intenzivnejsie? Takych par chutoviek…. Si predstav ako ta tvoje dieta prosi a place aby si naozaj nevystupovala z auta za kazdy aj ked ty manicky veris ze sa tak naucis lietat….alebo neviem ci ti nieco vravi promiskuita v manii, nepoznam vztah ktory by to fakt prezil. Ale poznam dospele deti ktore cely zivot ziju v strachu a cely zivot striehnu na rodica svojho ci to uz je za ciaru a treba ho jmiestnit na niekolko mesiacov az pol roka na oddelenie…? Resp v strachu ze proti voli ho tam umiestnit nemozu? Resp ze im zostava rodic ktory vlastne je kvoli diagnoze na invalidnom dochodku? Ze z deti sa stanu opatrovnici? Ze budu zistovat ako zbavit rodica svojoravnosti ked zacne robit dlzoby…
Myslim ze je skor u teba na mieste sa dosledne zoznamit a diagnozou ktoru mas…. Lebo to ze podstuoukes umele oplodnenie a pchas do seba hormony a tym si stav zhorsijes, mi napoveda ze o tom nemas ani paru ako to cele moze skoncit….
Vidím, že sa tu nahrnulo psychiatričiek ajajaj.
Kľudne mi napíš súkromnú s čo máte problém. Poradím ti.
@sono2 Ďakujem, že si si ma zastala... Viem, že moja porucha je vážna, ale myslím si, že v niečom to už tieto ženy predsa len preháňajú... Nemyslím si, že by som bola až tak zlá matka...
@bosorka2302 aj pri pestúnskej starostlivosti musia ziadat obaja manželia, nemoze len jeden ak su manželia. Priprava a dokumenty potrebné na pestunsku su rovnaké ako pri adopcii.