AJ vaši muži sa tvária ako keby išli na popravu, keď sa jedná o IUI/IVF?
Ahojte, mám takú otázku. Riešime s MM umelé oplodnenie, najprv začíname s IUI. Beriem druhý mesiac tabletky na podporu ovulácie.Prvý mesiac sa mi vytvorilo veľa folikulov, tak som nemohla ísť. Teraz idem opäť na kontrolu, či sa už vytvoril správny počet folikulov, aby som mohla ísť na IUI. Mám 31 a snažíme sa už pomaly 4 roky a zatiaľ sa ani raz nepodarilo. S mužom sme sa dohodli, že to už teda skúsime touto cestou. Nie sme z toho ani jeden nadšený, ale chcem to už riešiť a pohnúť sa ďalej. On by dokázal čakať a skúšať aj ďalších 5 rokov, s tým však ja nesúhlasím, lebo to je moje telo a som už viac ako pripravená na dieťa. Vyskúšanie cez CAR bola moja iniciatíva, ale on s tým súhlasil. AJ jeho sestra má tak dieťa, takže nejaký morálny problém s tým nemá... Avšak vždy keď o tom začnem rozprávať, tak sa začne tváriť ako osudová. Hovorí mi nech si nedávam tie tabletky, nech tam ideme a urobia to bez nich, že stačí len prečistiť jeho spermie (má zlú morfológiu). Vôbec nechápe, že to má svoje postup a dôvody a nemôže sa to podstúpiť len tak halabala... AJ teraz som mu hovorila, že zajtra idem na kontrolu folikulov a že ak to bude ok, tak budúci týždeň ideme na to. No skoro mu oči vypadli z jamiek, že už, že to je skoro a pod. 🙈
Už mi s tým ide na nervy. Viem, že ho to stresuje, bojí sa, že mu vyjdú zlé výsledky na SPG alebo že bude neplodný, tvári sa akoby to všetko podstupoval sám. Pritom sa od neho žiada iba jedna vzorka a to najhoršie si odnesiem ja. Akoby ho to ponižovalo, čo ho uisťujem, že to tak nieje, že v dnešnej dobe to je normálne... Majú aj vaši muži takýto problém, či to len ja mám taký citlivý exemplár doma?😂 🙈
P.S.: deti chce veľmi, ale najradšej prirodzene. Ja tiež, ale keď to nejde, tak nejde.🙄
Napis mi.
A si si ista, ze dieta chce naozaj uprimne? Mne to pride zvlastne. Moj muz tiez chcel prirodzene, ale ked to neslo, isli sme do CAR, a teda poviem ti bol to uplne opacny pristup. O vsetko sa zaujimal, vsetko poctivo dodrziaval, strasne mu na tom zalezalo a pocas odberu vajicok pred IVF sme boli spolu na jednej izbe. Pocas vkladu sme sa drzali za ruky a vsetko sme prezivali spolu. Nestihol jednu konzultaciu, kde ani nebol potrebny, a dodnes si to vycita.. Videla som, ze mu extremne na tom zalezalo.
Môj bol v pohode, jjed sa dlhšie nedarilo a videl ako sa trápim, zašli sme tam na vyšetrenie a vždy tam bol pri mne.
My sme to riesili 8rokov a moj muz mi nikdy nedal pocitit neistotu alebo zavahania.ked raz dvaja chcu ist do IVF/IUI tak musia to mat v hlave zrovnane a nie jeden druheho zneistovat
Tak mu radšej hovor menej ako viac nerozprávaj mu kedy je vhodný čas asi má z toho celého stres niektorí chlapi sú taki.Asi doktor vie či máš brat tabletky ...buď chce, alebo nie.
My sme bojovali 10 rokov,o mamzela som sa vzdy mohla opriet,poplakat na pleci,vzdy stal a stoji pri mne
Akoze tiez by som sa opytala, ci naozaj chce deti, lebo mne to pride, akoby sa z toho vyvliekal.
Urcite ma aj on z toho nejake svoje psychicke trapenie, ale presne toto cele si ci uz fyzicky, alebo psychicke najviac odnasa zena. Ved muz da “iba” svoju vzorku a nic viac.
Nechapem, mam pocit, ze muzi v dnesnej dobe nevedia byt oporou. Cest vynimkam.
Neboj sa žienka, každý chlap prežíva stres svojim spôsobom, hlavne mu buď oporou a povedz mu, že to isté očakávaš od neho.
vdaka baby 🙂 viem, ze muzi to cele vnimaju inak a on tiez. sam mi povedal, ze zatial sa z toho nevie tesit,je to pre neho prilis abstraktne, ale viem, ze ked to dieta raz budeme mat tak bude skvelym otcom a bude rad... Len on je ten typ, ze ho treba do veci trochu popchnut a potom sa rozhybe. Kebyze mam cakat na jeho akciu,tak dodnes niesme svoji. Aj preto nemienim teraz uz ustupit z tohto kroku. Vyse roka som to kvoli nemu odkladala, lebo som tomu chcela dat prirodzeny priebeh, ale roky mi bezia a mladsia nebudem...Musim mysliet aj na seba a viem, ze ked sa zadari,tak bude stastny a bude mu jedno ci to bolo prirodzene alebo umelo.
Na temu ci mat alebo nemat deti sme sa velakrat rozpravali. Povedal mi,ze si svoj zivot bez deti nedokaze predstavit, tak tam nie je problem....Len v tej blbej muzskej pyche
Myslím, že môj muž by ten postup absolútne nezvládol, on odpadával len keď mal odovzdať spermie na vyšetrenie. Tiež sme boli v CAR a tváril sa úplne nezúčastnene a znechutene. Vyšetrenia ukázali okrem zlého spermiogramu aj problém na mojej strane so zrážaním krvi a preto som zrejme potratila. Keď nám to oznámili normálne som počula ten kameň čo z neho padol....Podarilo sa nám nakoniec prirodzene otehotnieť a lieky na riedenie krvi mi pomohli donosiť dieťa. Ja som šťastná, že tam zistili problém a vyšlo to prirodzene, lebo neverím, že môj muž by zvládol kolotoč s umelým oplodnením. Maj s ním trpezlivosť, úspech je aj to, že to podstupuje....
@dominikak4 tak to ano. on nie je znechuteny, on sa skor boji. Ale uz som sa naucila, ze si nemam vsimat tie jeho vyrazy. Jednoducho to musim odignorovat pokial si nezvykne na tu myslienku a potom je to uz ok... len mi to obcas ide dost na nervy. Hlavne ked som to ja kto si to vsetko odskace 😒
Keď to tu čítam som vďačná za môjho manžela. Bol neskutočná opora, mali sme extrémne náročnú cestu a teraz keď tak čítam tak to čo sme prežili my by asi polovica chlapov ani nedala. Je to veľká skúška a preverí to vzťah. Nás sa posilnil.
tak baby, boli sme na IUI a muz sa dal dokopy. Isiel tam v pohode,stres opadol, bol mi silnou moralnou oporou a teraz zrazu zacal vtipkovat o tom, ze budeme rodicia. Takze aj zazraky sa deju a pri chlapoch to jednoducho treba obcas prezut a pockat si 😊
Vačšina mužov to berie ako zlyhanie a ťažko sa s tým vyrovnáva. Tvoj nie je žiadna výnimka. Polutuj ho, to zvyčajne postačí.