Manžel si rozmyslel umelé oplodnenie - čo robiť?
Kde začať. Po siedmich rokoch neúspešného snaženia sa o dieťa sme sa rozhodli podstúpiť umelé oplodnenie. Som na konci stimulácie, budúci týždeň by mala byt punkcia, ale…. Manžel si to rozmyslel, že on nebude takto riskovať nejaké “poškodené” dieťa. V pondelok mám ísť na kontrolu, stále verím, že sa ešte umúdri. Včera si vzal veci a odišiel. Má vypnutý telefón, takze vôbec netuším kde je. Neviem čo mám robiť. Možno som teraz veľmi precitlivena z tých hormónov ale som zúfalá. Myslite, že by som vedela darovať tie vajíčka? Či som to všetko absolvovala úplne zbytocne?
Nepoznaš rodinu mužovu nieje nahodou tak trochu dívne. Keby ste spolu chodili pochopim a ty napišeš že nepoznaš jeho rodinu divne cele.
Ako si dopadla?
Ahoj, prišiel? Ako si to vybavila v centre?
Chrapun malý chlapec, ktorý sa zľakne zodpovednosti.Alebo už nechce byť vo vzťahu preto aj bol rád, že mu ponúkli prácu v zahraničí a bál sa Ti povedať, že je koniec.Toto dospelý zodpovedný chlap nerobí chápem, že si zronena sklamaná.Neozvat sa je veľmi zle.Vajicka si určite daj zamraziť je mi veľmi ľúto čo prežívas, ale jeho správanie je zvláštne az nepochopiteľné.Nechal Tá úplne v stichu vyfarbil sa na plnej čiare ok môže doma povedať vieš čo bojím sa, som neistý, ale toto nie.nechcem si predstaviť, že by si bola už s babom a on zmizne.Drz sa a daj vedieť.Toto je kľúčová situácia kedy úplne zlyhal
Ahoj tak ako pokracujes? Co v Centre? Uz mas po odbere?
Dala som na Vasu radu, za ktorú som Vám vďačná a dala som si ich zmraziť. Vhodne boli 9. Neviem čo bude ďalej, ale v tejto chvíli nemám silu. Som vyčerpaná. Ďakujem Vám všetkým.
A ako to vyzera s manzelom? Ozval sa?
Pekný počet vsetko dobre prajem🙂
Super 👍. Si silná, keď si to dala. Oddychuj...potrebuješ čas. Čas zahojí rany na duši, čas všetko ukáže. 🍀
Ten chlap je uz podla popisu cudak, ty nie si na vine nicomu, vobec sa neobvinuj. Jedine, ze si chcela mat rodinu je tvoja "vina" a na tom nie je naozaj nic zle, kvoli comu by si sa mala citit zle. Len si mala mala stastie na takehoto divneho chlapa, takeho co nie je v kontakte so svojou rodinou a vlastna zena ich nepozna, je pre neho vo vztahu nieco "tabu", zmizne len tak a ani nevies kam... ako co to je zac?
Podla mna si to on rozmyslel, mozno sa zlakol, mozno si nasiel nieco "volnejsie" kde nebude viazany "rodinou", ja by som od neho po takomto podraze odisla. Viac by som takuto padavku pri sebe nezniesla, lebo toto nie je, ze zrazu sa rozmyslim a nekupim si zeleny gauc ale cerveny, ale on pri vaznej veci zdupkal a to, ze "on vezme pracu v zahranici, ci ty chces alebo nie" a pod. len ukazuje aky je to charakter o tom, ze po takomto procese akym si presla si len tak zmeni nazor zo dna na den... Strasne.
Hlavu hore, stale sa vsetko moze na dobre obratit aj ked teraz si urcite strasne sklamana :(
Ale dufam, ze to individuum dobre nakopes, ked/ak sa ukaze... 😈
prosimta ty sa neobvinuj vsetky moje kamaratky naokolo su tehotne po umelom oplodneni lenze nemaju doma kokot*v co kvoli praci nejdu na konzultaciu a potom pistia ze nie su toho sucastou tak nech si nabuduce pan debil zoberie volno....a taketo zachovanie to je uroven ktora sa neda ani komentovat...
Je dobre ze si napriek hroznej rane, dokazala is na ober. Viem, musis byt na dne ale oddial sa da ist iba nahor. Drz sa.
Drzim palce, je to teraz asi tazke, ale myslim, ze to bolo znamenie. Nieco konci preto, aby mohlo prist nieco este krajsie. 😉
Ako sa máš?čo je s Vašim vzťahom ste spolu?
Už dlhšie som rozmýšľala, že napisem pokračovanie svojho príbehu. Po odobratí vajicok som mala silný OHSS, ale keďže som tvrdohlavá, bola som doma sama, nikomu som nič nedala vedieť. Môj stále manžel sa vrátil domov, keď som už bola relatívne v poriadku. Dodnes nechápem čo sa stalo, ale je to medzi nami, ani neviem ako to nazvať… fungujeme ako dvaja spolubyvajuci. Žijeme v jednom dome, ale nie spolu. Poviete si, že som blázon, ale nejako v rámci takéhoto fungovania sme sa predsa len rozhodli tie odobraté vajíčka oplodniť. Boh alebo vyššia moc zo zariadila tak, že ani jedno sa nevyvinulo a teda nemáme nič. Bola a vlastne stále som z toho veľmi vyčerpaná. Už nevladzem bojovať… ani o lásku, ani o šťastie. Ale aby som bola férova tak musím povedať, že aj keď sa spolu veľmi nerozpravame a nefungujeme ako manželia, tak muž vyhľadal psychológa. Neviem ako to celé dopadne. Neviem ani ako chcem aby to dopadlo. Bola som aj pár dni mimo spoločného domu, ale keď som sa vrátila namiesto ahoj má čakalo dobrý deň. Taký múr je medzi nami a ja už nevladzem ho preliezat stále keď na druhej strane má nečaká milujúca náruč.
Velmi smutne😥
Držím palce, aby si v sebe našla silu sa s ním porozprávať a vyriešiť túto situáciu.
Super, že si dala vedieť. Ani mne by sa nechcelo preliezat múr kvôli takému pokrytcovi, čo sa takto zachoval a nebola si mu hodná ani priamej komunikácie. Dala by som mu "dovidenia", ty sa tam skôr či neskôr určite dopracujes. Prajem veľa sily, čaká na teba niečo lepšie. Drž sa
Vyhľadal sám psychológa či ty si chcela?asi to celé nejako nezvládol, ale som rada, že si napísala
Snáď sa to vyrieši, aby si bola spokojná.Asi má pocit zlyhania veď ma za čo ...po akej dlhej dobe prišiel?
Psychológa si našiel sám. Sám s tým prišiel, ale nechce sa somnou rozprávať. Vraj na neho nemám tlačiť. Asi aj ja zájdem za nejakým aby má aspoň niekto vypočul.
Vrátil sa po 12 dňoch. Mám pocit, ze sa to stalo pred rokom a ono ani mesiac neubehol.
12dni si o ňom vôbec nevedela?
Tazko sa mi to cita, je to take zvlastne smutne a netusim co by som robila na tvojom mieste. Dobry psycholog by ti mohol pomoct ulavit na dusi,ale kym sa manzel nebude s tebou bavit, nebudes si vediet uzavriet vela veci.
Poslala som mu mail na firemne konto. Že či ho mám dať vyhlásiť za nezvestného. Odpísal mi mail že žije, ale domov sa vrátil až po tých 12 dňoch.
Veľmi zvláštne...12 dní sa odmlcat.Aj Ti to nejako vysvetlil skrat, alebo nevedel čo ďalej, či zľakol sa?mala si toho veľa určite by bolo fajn sa z toho vyrozprávať u psychológa.Travite spolu čas, rozprávate sa?Veď musel sa nejako postaviť k tomu, že ste išli dať vajíčka oplodniť, ak by s tebou nechcel zostať nesúhlasil by...
Keď sa vrátil a zistil, že som bola predsa len na zákroku, tak mi povedal, že už to dotiahneme do konca. Asi som očakávala nejaký zázrak. Neviem čo sa mu preháňa v hlave. Keď sme náhodou spolu doma, tak každý si robí svoje. Ja v záhrade, on v garáži, alebo pozerá telku. Keď sa ho opýtam, či si dá somnou obed povie ze on má vlastný atd… čiže sa aj stravujeme samostatne. Večer keď pozeráme telku tak každý sme na inom gauči … a nič. Keď tak rozmýšľam, tak asi ani psychológ nepomôže. Tu už asi šanca na záchranu nieje.
" Keď sa ho opýtam, či si dá somnou obed povie ze on má vlastný "
Zober si to z jeho strany, vie, že sa zachoval ako chrapun, ktovie čo má na svedomí, ale nie je to náhoda, že kopec ženám tu napadlo iná žena. Potom sa vráti, zrejme sa ani neospravedlnil a ty sa mu doprosujes s obedom a pod. Vypol si mobil, vypadol a ty mu vyvolávas... To mu dáva úplne jasný signál, že ty akceptujes hocijaké 💩 a že si k tebe môže dovoliť hocičo. On príde domov a ešte rozhoduje, že idete na to oplodnenie a ty prikyvnes, akoby nič...
Každopádne osud má s tebou zľutovanie, lebo vám toto, čo očividne nie je správne nevyšlo.
Ak chces dieťa, radšej choď na kliniku do dánska, španielska, ...(je viac možností) a choď do toho radšej a darcom ako s týmto.
Dieťa nedieta, potrebuješ hlavne úctu k sebe
Asi by ste mali ísť spoločne do manželskej poradne a nie každý zvlášť, lebo tým pádom nebudeš vedieť jeho pocity, čo sa stalo a tak...chces s ním zostať, alebo už ho po tom podraze neľúbiš?Za tých 12 dní si určite rozmýšľala nad čímkoľvek.Ale, keď sám chce ísť k psychológovi cíti, že potrebuje niečo riešiť.Myslíš, že čaká, že navrhnes rozvod?
Aj vieš kde bol tých 12 dní?
@bluka2 veď písala, že mu nevolala písala mu mail...nechcem sa ho zastávať, ale obaja sú asi zranení a ktovie možno má on nejakú depresiu, úzkosť ktovie možno z neho vylezie, že dieťa "nasilu"nechcel, že sa jej chcel prispôsobiť
To, že odmietne obed je divné, ale ak by niekoho mal tak by nešiel na oplodnenie.Asi nevedia po tom všetkom ako sa ku sebe správať a nájsť znova dôveru či priblížiť sa.
@luccija tak keď mal vypnutý mobil, tak mu určite aj volala - inak by nevedela, či je vypnutý alebo zapnutý.
K tým 12 dňom - milenka, hotel (resp. niekde mimo bežnú realitu išiel) alebo kriminálna činnosť...niečo také zrejme.
On ju odmieta, ak by v tom bolo to čo píšeš, tak by jej povedal, potrebujem čas, prepáč, teraz mi je ťažko, vysvetlím ti to hneď, keď budem môcť, ...
Ale snáď napíše, zaujímalo by ma, čo v tom naozaj bolo
V prvom rade sa nadýchni a nehľadaj v sebe chybu. My ženy sme tie ktoré tak veľa obetujú a podstúpia všetko možné aj nemožné a on zrazu zuteká. Neviem či by som sa po tomto dokázala s láskou pozerať na človeka a mať s ním dieťa. Bude mať tri ruky? Mne to príde,akokeby mu to niekto nahovoril alebo ho odhováral od toho. Je to smutné ,ale táto celá stránka, skupiny v nej sú na to aby si ženy poradili, podržali sa...nejdem súdiť a hľadať či v tom je iná žena, ale vedz,že ty za to isto nemôžeš. Držím Ti päste a verím, že či už s ním alebo s niekým iným mať dieťa budeš a rozhodne budeš skvelou mamou ✊🏻🤍