Manžel si rozmyslel umelé oplodnenie - čo robiť?
Kde začať. Po siedmich rokoch neúspešného snaženia sa o dieťa sme sa rozhodli podstúpiť umelé oplodnenie. Som na konci stimulácie, budúci týždeň by mala byt punkcia, ale…. Manžel si to rozmyslel, že on nebude takto riskovať nejaké “poškodené” dieťa. V pondelok mám ísť na kontrolu, stále verím, že sa ešte umúdri. Včera si vzal veci a odišiel. Má vypnutý telefón, takze vôbec netuším kde je. Neviem čo mám robiť. Možno som teraz veľmi precitlivena z tých hormónov ale som zúfalá. Myslite, že by som vedela darovať tie vajíčka? Či som to všetko absolvovala úplne zbytocne?
Ked som si toto prečitala nemohla som prestať plakať.Akú si chybu urobila že podstupiš kopec bolesti ty žiadnu zachoval sa ako obyčajna sviňa prepáč nedvíha ti telefon vypol si ho moja kašli naňho nejako si tu situáciu poriš riešenie sa nájde vždy a požiadaj o rozvod.A ešte k tomu postihnutiu to je taka šanc že sa s IVF narodi postihnute taka ista je aj normálne ked žena je tehotna zbabru jej pôrod a je razom zo zdravého dieťatka postihnute takže riziko rovnake.To sú iba blbe hnusne výhovorky.Určite na teba čaka niekto iný milujuci ktorý to s tebou bude ochotný absolvovať a toho krétena pusť k vode.Nech ide za nejakou šľapkou a tebe nech da pokoj.Ja si myslim že niekoho má na 100 percent.Ze máš s nim isť do zahraničia ty si pre vás obetovala všetko obrovsku obetu horu bolesti a on sa tak zachoval najlepšiu vec ktoru môžeš urobiť je sa s nim rozviesť verim že čaka ťa v živote niečo lepšie veľmi z celého ❤ti držim🙏bud statočna a vykašli sa na debila.Určite sa nezľakol ved predtým než ste do toho išli ste zrejme hovorili o celej situáci a zrazu toto no ja by som ho už nikdy nechcela vydieť čo tym docieli že si vypne telefon správanie žiaka 9 ročnika ZS.Nezodpovedný a hnusny sebec zrejme sa ukazal nieje už o čo stať ver mi.Zeny s IVF a umelo oplodnene ste hrdinky veľmi vám všetkym držim palce aspoň preukazujete ake ste silne a statočne a za to u mňa mate obrovsky obdiv.
Ja som ivf absolvovala 3x, tiez vztah s manzelom nebol v tom obdobi velakrat prechadzka ruzovou zahradou-narocne obdobie pre oboch…ale keby mi toto spravi, ukoncila by som nas vztah s jedinou myslienkou, ze ho uz v zivote nechcem vidiet…
Podľa mňa z toho čo hovoríš sko reaguje si myslím že si myslí že vás sen mať dieťa si vzala do rúk len ty a on je zrazu mimo. Neviem či si s ním všetky tvoje rozhodnutia dostatočne konzultovala. Preto sa uráža a má pocit že ti na ňom nezáleží že ti ide len o dieťa. Tie reči o trojrukych deťoch buď uveril nevedeckými blbostiam alebo je to len trapná výhovorka. Umelé oplodnenie je po genetickej stránke identické s prirodzeným. Čítanie a transkripciu génov robí príroda už sama.
Moja....zažívala som niečo veľmi podobné...doslova som "dotlačila" manžela do IVF, do.adopcie...strasne som chcela.deti...
Obetovala.som.tomu.vsetko...aj jeho očividne.
A bolo.to.presne ako.popisujes. On síce súhlasil.ale ja som všetko vybavovala riešila. Vôbec nebol . aktívny a mne pripadalo ze.mu na tom nezáleží. A neskôr pri nejakej hádke.mi vyhodil na oči že to všetko robil len kvôli mne aby som bola spokojná.
Úprimne? Keby sme sa vtedy pri.prvej hádke rozišli, dnes by sme.mohli byt zrejme každý šťastnejší a ušetrili by sme si kritické . roky kde sme.boli obaja nešťastní.
Dneska deti mame..jedno z adopcie a jedno biologické. Ale poviem ti, bola to dlhá cesta. Dlhá predlha cesta sebaspoznavania a učenia sa znova milovať toho druhého, vydlazdena konfliktami, neverou, žiadosťou o rozvod....Som mama. Ale za akú cenu?
Dneska by som to už možno riešila inak. Na druhej strane, keď mi po pôrode doniesli moje dieťa, tak cez všetku bolesť som vedela, že všetko za to stalo. Ze aj keby už som nikdy nemala byť s mojim mužom zadobre, aj tak mi to všetko zato stalo. Svoju najväčšiu lásku som si porodila sama. A na ničom inom nezáleží.
Našťastie sme sa nejako s mužom dokázali dohodnúť, a zostali sme spolu. Ale bolo to naozaj ťažké.
Dneska s tým všetkým, čo som prežila, by som v tvojej situácii už nikdy nepresviedcala chlapa na IVF, pokiaľ on nevyvinie aktivitu. Bud sme v tom spolu. Alebo nie sme.
@ckatka Zaujimavy prispevok a velmi od srdca.
Ak mozem, chcela by som vediet, co by si robila, keby si svoj zivot mala zazit od zaciatku? Rozviedla by si sa s muzom hned po prvom rozhovore ked povedal "Nie" na IVF, alebo by si s nim ostala a skusala prirodzene a zmierila sa s osudom ak by to nevyslo? Pytam sa preto lebo si povedala ze dieta je tvoja najvacsia laska, tak si neviem predstavit ze by si si zvolila tu druhu moznost.
Autorka, je mi nesmierne luto ze mas taketo trapenie.
V prvom rade na ten odber vajocok urcite chod a urcite si ich daj zamrazit. Aj keby si si musela pozicat peniaze. Snazis sa byt mamou 7 rokov. Nenechaj si teraz tuto sancu vyfuknut. Aj keby ste sa rozviedli a nasla si si ineho chlapa, moze prejst dost vela rokov a tvoje vajicka uz budu stare.
V centre mozes povedat ze koli necakanym osobnym/rodinnym/financnym problemom, ste sa s muzom dohodli ze nebudete teraz robit embryotransfer a ani vajicka oplodnovat. Oni vobec nemusia vediet co sa stalo.
No a tvoj muz sa sprava divne. Ja som svojho muza dotlacila do IVF a tiez sa spraval velakrat neprijemne pocas procesu ale takto skratovo a detinsky to sa mi nezda ze by to bol iba strach z toho ze bude otec. Asi je v tom viac... este ked aj pises o tom zahranici ako ta hned odpinkoval, ze OK tak ja idem aj sam ak... ten argument o troch hlavach je uplny nemysel, nechapem ako to mohol pouzit clovek co o IVF uz nieco musi vediet, ked sa na to dal.
Toto je jasny koniec vztahu
Stale sa neozval?😒
Ma inu zenu,nie problem s "poskodenym" dietatom.
@andreatytler naozaj neviem...ale keby som mala ten život prežiť ešte raz.... pravdepodobne by som ho viac počúvala a viac sa zamerala na seba ako na "nás".
Celý život som chcela veci robiť tak ako sa majú, tak ako som to poznala z domu....A nejak som si neuvedomila, že u nich je to napríklad inak. Viac sa rozprávať a viac počúvať co naozaj chce...A nie, čo si myslím že chce.
Moment, keď som si uvedomila, že v živote nie som správne...A chceme sa rozísť, bol už bohužiaľ neskoro a už sme mali adoptovane dieťa. To by bola tragédia najväčšia. Dostalo druhu šancu a my ju mu takto poserieme...takže nejak sme zabojovali, odviedli sme kus roboty a pochopili sme jeden druhého...ale predtým bolo niekoľko rokov co sme žili len vedľa seba...nie spolu.
Druha vec je, že všetko je ako ma byt, a všetko nás doviedlo k tomu, kde sme dnes. A bez toho všetkého by to možno nikdy nebolo.
Moje biologické dieťa je naozaj láska akú som nikdy predtým k nikomu a ničomu necítila. Možno sú to po pôrodné hormóny...A keď bude mať obdobie vzdoru, bude ma vytáčať rovnako ako adoptovany škôlkar 😂 (aj jeho ľúbim ale naozaj cítim, že je to iné a veľmi sa bojím toho, či dokážem časom nerobiť rozdiely). Každopádne ten malý cervicek co vyliezol z môjho tela mi totálne ukradol srdce. A čokoľvek, čo som si predtým myslela, že je láska, bol len slabý odvar.
Takže áno...ak by to znamenalo, že skončím tam, kde som teraz, áno, chcem svoj život prežiť rovnako ešte raz. Stojí mi to za to, aj tie preplakane noci aj všetka ta bolesť. A možno keby som s niekym iným, už mám x bio detí a nemusím riešiť adopcie IVF operácie a neviem co....nikdy nevieš...
Múdry človek sa učí na cudzích chybách....takže možno sa niektorá uvedomí...❤️
@ckatka Nadherny zivotny pribeh!!! a podla toho ako dobre ste to zatial zvladli, vas caka este nadhernejsi v buducnosti.
Myslim ze sa vobec nemusis bat, ze budes robit rozdiely medzi detmi. Ono je to uplne normalne citit nieco ine k adoptovanemu a k biologickemu dietatu. Nemam vlastnu skusenost, ale vysvetlili nam to tak na kurze adopcie a to iste nam rozpravali aj adoptivny rodicia.
Dodnes sa neozval. Som vyčerpaná, ponizena, suca rovno na psychiatriu. Už nikdy nebudem nikomu veriť. Nemám odvahu ani ísť do centra, toto má položí.
Ani jeho rodina nevie kde je ?
@lenka9g nikoho z jeho rodiny nepoznám, nemá s nimi žiaden vzťah. Vždy som rešpektovala všetko čo je v jeho vzťahu k ním tabu. Roky mi vravel, že ja som jediná jeho rodina.
Ani nejakých kamarátov si nekontaktovala? Lebo jedno je, ze sa na chvíľu urazí a potrebuje prevetrať hlavu,ale nie dva dni bez akejkoľvek info kde je. Ja by som sa už od strachu zbláznila. Alebo fakt má milenku.
@lenka9g nie, nekontaktovala. Nechcem do toho zatahovat iných ľudí. Sama si môžem za to, chcela som viac než mi bolo súdené a teraz nemám nič.
Ja to hrozne,co ti spravil…zle mi je z toho za teba…len sa asi z toho nejako otriast a uvidis co bude dalej
A teraz si predstav ze ti toto spraví keď budete mať deti. Chceš deti s takým človekom?
Chceš deti s človekom, čo si neváži vlastnú rodinu? Ak sú tam problémy treba ich riešiť a nie utekať. Toto zrelý chlap nerobí. Urob službu sebe aj svojim budúcim deťom a nájdi si normálneho
Nehovor, ze si sama za to mozes. Bolo to jeho rozhodnutie. Drz sa.
Presne, absolutne to nie je tvoje vina,od zaciatku vedel do coho idete,proste ta potopil v tej najhorsej moznej chvily, ked si najviac potrebovala jeho podporu,lebo sa posral….v zivote by som ho nechcela vidiet…
hovoria z teba hormony. Co ti bolo sudene a mas viac? Myslis si ze to ze citas konika surfujes na nete je co? Bozia spravodlivost na lepsi zivot ako zeny v Bangladesi ktore od 12 rokov znasilnuje stryko? Zijes v modernej krajine a ako ked je infarkt, tak kardiolog zachrani cloveka ze mu fixne srdce, tebe pomoze moderna krajina mat IVF deti. Rozdiel je len ten, ze po kardiologovi zostane strojcek na srdiecko a po IVF dieta 😅 To co robi manzel nie je tvoja chyba. Mozno je to len na neho vela. Daj mu klud, nechaj to chvilu tak. Niektori ludia to maju tak ze su ticho ked ich nieco pali, a potom uz nevydrzia a vyletia. Namiesto toho aby to postupne riesili. Nechaj si zamrazene vajicka - dobre si spravila. Budes mat deti a to je dolezite. Hlavne ich nikomu nedavaj 🙈 najskor si zabezpec vlastne deti a potom rob samaritana. A keby to s muzom nedopadlo, zacni sa viezt na vlne "pro jedno kviti, slunce nesviti"
@kittykat22 to nie je o tom, ze niekto nieco dlho drzi v sebe a potom vybuchne…toto je o tom,ci sa da na manzela spolahnut v tazkych chvilach, je to o zodpovednosti za svoje rozhodnutia aj o pocite zodpovednosti k svojej zene, prip.buducej rodine, ked uz sa rozhodli ist do ivf…tento chlap podrazil svoju zenu…jedine,co by ho mohlo ospravedlnit,ze celkom nepochopil,akym celym procesom musi zena vramci ivf prejst,ze musi spravit o “trosicku” viac,nez len vyhonit sa do kelinka…ak nechcel ivf,trebalo sa vyjadrit skor.
@gagik kazdy ma pravo na chybu 🤷🏻♀️ Su vo vztahu 13 rokov. Je to dlha doba a ked sa nedari dieta tak to je obrovsky tlak na vztah. Partner moze mat pocit ze zlyhava - ako muz. Moze byt pre neho ten proces narocnejsi, ako si predstavoval. Nie je nutne ho odsudzovat pre 48 blbych hodin. Tych 13 rokov sa tiez pocita. K tomu ze sa niekto rozhodne/nerozhodne. Jej partner, ona aj ty ma pravo zmenit nazor. AJ v poslednej sekunde. Mame slobodnu volu. Podla mna to je len momentalny stres a vsetko sa vrati do normalu. Keby mala autorka pozitivny test tak sa na vsetko zabudne.
@kittykat22 je prec uz 72 hodin, toto nie je normalne spravanie, ale necitlive, hulvatske.
Chúďa autorka ☹️. Hlavne si nič nevycitaj, ty si nič zlé nespravila. Ak môžeš, fakt sa skús nejako pozbierať a daj si zamraziť vajíčka. Možno sa dá dohodnúť v centre, že na splátky. Musíš myslieť do budúcna a pozerať na seba.
Tento čo odišiel za nič nestojí. Nemá ťa rád, keď ťa necha teraz pred odberom, dopichanu, ubolenu, bez vysvetlenia. To, že nemá rodinu je tiež čudné...nepriživoval sa na tebe? Už jedno, sorry za výraz je to debil a s ním ti už dobre nebude, nech by ti to ešte vysvetlil ako chce.
Viem že v niektorých centrách sa dá dohodnúť aj ivf na splátky, porozprávaj s nimi.
Uz to je divne, ze s nikym z rodiny nema ziadny vztah. Nemozu byt komplet vsetci taki zli. Evidentne tvoj muz nema v hlave vsetko v poriadku. Ako bol schopny, vykaslat sa na celu svoju rodinu, tak je schopny vykaslat sa na teba. Prepac, ale asi to tak bude.😒 Bud rada, ze s takymto emocionalne vyprahnutym clovekom nemas dieta. Raz by to urobil aj jemu.😒 Vies, co sa hovori: "Pozri ako sa tvoj muz sprava k svojej matke. Tak sa raz bude spravat aj k tebe." Bohuzial vyzera, ze to plati aj u vas. Pozbieraj sily a daj si zamrazit vajicka. Kvalita vajicok casom klesa. Mozno ich raz budes potrebovat.
Ahoj, je to narocna situacia. Za mna ale radsej tyzden pred oplodnenin ako tyzden po oplodneni. A aj ked nie som fanusikom umeleho oplodnenia, ani pri prirodzenom nemas istotu, ze bude vsetko ok, ani pri bezproblemovom tehotenstve, ze sa nieco nepokazi pri porode a aj ked porodis zdrave dieta, stale sa moze nieco stat, ci neskor prejavit. Pravdepodobne vtedy by nastal takyto /podobny scenar a bola by si na tom omnoho horsie.
Ono je fakt, ze hormony robia divy a pravdepodobne ovplyvnili i Tvoje spravanie, ale to je prirodzena sucast zenskeho cyklu, tehotenstva atd... Mozno to cele nanho nejako dolahlo a zlakol sa, no dobre si zvaz, ci teraz dalej. Drzim palce.