Potrebujem podporiť

A čo tak skúsiť adopciu? Dať domov dieťaťu ktoré rovnako ako vy túži po milujich rodičoch a harmonickej rodine? Naplni sa vám túžba,pridajú sa starosti,radosti a možno keď to budete najmenej očakávať taj sa zadari súrodenec...strašne moc držím palce a verím že to vyjde,si pozitívny človek, je to cítiť

Poznám prípad, keď sa už manželia po trotúre so snažením prestali snažiť, adoptovali deti a vtedy sa to stalo. Majú teda 3 deti. Hlavu hore. 🙂

@still_hoping chapem ta.... my sme sa snazili takmer 11 rokov. Ked uz sme to vzdavali-ochorel mi ocino,doma v chladnicke lieky ktorym mala pomaly koncit zaruka,tak reku-skoda liekov,posledny pokus. Pri cakani na vysledok ivf,som sa vobec netesila,ratala som,ze bude negativny. A ked.mi do telefonusestricka povedala ze co ste taka smutna,ved ste tehotna,vyslo to! Ja len ze : ale hovno!!!... dnes mam doma 6rocne dvojicky chalanov,a stastna jak blcha som kazdy bozi den. Vyjde to,ver. Drzim palce 🙂

@still_hoping Ahoj. Mame velmi podobne zazitky a skusenosti za sebou....tiez IUI, IVF, dokonca jedno spontanne nevydarene tehotenstvo, podobny vek, tiez super muza (mozno aj vdaka tymto okolnostiam 🙂 ) Chcem Ti len povedat, ze navod ako sa s tymto vyrovnat najdes tazko, ale vedz, ze si v tom nie sama. Ci pokracovat v ceste IVF, alebo porozmyslat nad adopciou, alebo skusit byt vdacna za to, co v zivote mas a pohnut sa dalej, je len na Tebe a Tvojom muzovi.
Niekto ma silu a odhodlanie prejst si aj 10timi IVFkami, pre niekoho je emocionalne a financne nezvladnutelne aj odhodlat sa na jeden pokus. Vsetko je ale uplne v poriadku a kazdy sa s tymto vyrovnava po svojom. Tiez adopcia nie je pre vsetkych a treba to plne respektovat. Hovorit, ze nadej umiera posledna je podla mna niekedy zbytocne predlzovanie agonie a taktiez mne pribehy so stastnym koncom nepripadaju vzdy motivujuce, lebo zivot nie je rozpravka a ten stastny koniec niekedy nepride nech chceme akokolvek. Ja osobne sa tesim z toho, co mi v zivote bolo dopriate a snazim sa to rozvijat. Mat deti nie je zarukou uplneho stastia, tak ako zivot bez deti nie je len nestastny. Nadej mi dava aj to, ze sme obaja nakloneni adopcii a aj sa na to zaciname tesit, aj ked este chceme skusit dalsie kolo IVF. Proste ked plan A nevychadza, abeceda ma este vela inych pismen. Zelam Ti vela vnutornej sily a radosti zo zivota - je kratky a je len jeden. Posielam Ti objatie a srdiecko.

@still_hoping Dajte si pauzu. Naozajstnu pauzu od vsetkych IVF, KET a vsetkych tych skratiek. Pustite to z hlavy. Par mesiacov hore-dole, nemas 50 rokov, ze by bolo treba sa niekam hnat. Obaja si upracte v hlave. Chodte na dovolenku, alebo si len tak chvilu uzivajte. Bez merani, injekcii, riadeneho pohlavneho styku (lebo to sa milovanim nazvat neda). Sustredte sa na to, co uz mate, teda vas vztah a lasku.

A povedzte si, co dalej. Mat plan je velmi upokojujuce. Zalozny plan, ak to nahodou nevyjde. Adopcia alebo nie? Dalsie cykly umeleho oplodnenia? Kolko, kym si poviete, ze staci? Aspon mne to vzdy pomaha, ak ide o taketo dolezite veci. Proste vediet, co sa udeje, ak.

A skusit najst zmysel v tom, co sa deje. Ja verim, ze vsetko co sa deje, ma svoj zmysel, ktory sa nam ukaze niekedy skor, niekedy neskor. Nie je to nabozenstvo, je to taky moj postoj, vela to pomaha. A vela pomaha niekedy sa proste zmierit s tym, ze sa nepodari. Je to ako tehla v ruksaku - najprv ju clovek vnima velmi intenzivne, ale postupne si na nu zvykne. Nezabudne, len sa ju nauci nosit.

Kym mate jeden druheho, mate preco zit. Laska je to najkrajsie, co sa ludom moze prihodit. A ano, deti su dolezite. Ale bez lasky vas dvoch by to nemalo zmysel. Na to treba vzdy mysliet, ked sa budete rozhodovat co dalej.

Drzim palce.

Sama som.to neriesila, ale poradila by som ti zacat riesit adopciu. Vo svojom okoli mam az 2 pary, ktorym sa nedarilo,tak.isli do adopcie a nakoniec maju aj svoje biologicke aj adoptivne babo 😊

nebola som v takej situácii, ale skúste na chvíľu vypnúť, moc dlho a silno si sa sústredila na otehotnenie, čo tvoj organizmus vyčerpalo či po fyzickej alebo psychickej stránke.
Teraz to bude asi tvrdé, ale keď som chodila na strednú školu (zdravotnú), gynekológ nám na prednáškach okrem iného hovoril, že v prípade ak žena samovoľne potratí, vo veľa prípadoch ide o poškodený plod.
Riešením je i adopcia, záleží iba na tebe a tvojom partnerovi ako sa rozhodnete.
Každopádne držím palce.

veľmi ťa chápem, mne sa podarilo dieťa po 8(alebo to bolo o niečo viac, 10?) rokoch. už som to tu písala, takže sa nebudem vracať k detailom.
mám endometriózu,kt. mi napadla vaječníka+vajcovody a bola aj v brušnej dutine. po klimaktériu ma poslali rovno na ivf, kde mi povedali, že aj tak sa to nepodarí. zaradili ma do poradovníka no po roku som otehotnela spontánne. v 8tt som potratila. a potom roky rokúce nič.
ivf som nepodstúpila, po potrate som nechcela všetko prežiť znovu. taký 7-8. rok som sa prestala snažiť. ale úplne. lebo pár pokusov,ako radia-nesústrediť sa na to -bolo, ale to nie je úprimné, v podvedomí sa stále snažíš. jednoducho som pochopila, že budem bez detí. podali sme si žiadosť o adopciu(ale neviem, či by sme si nakoniec dieťa zobrali) a týždeň po zaradení do poradovníka čakateľov som zistila, že som tehotná. doktor na sone pozeral, ako by mi ďalšia hlava narástla.už som to vôbec nečakala! celé teh. som ležala ale podarilo sa mi, aj keď s problémami a o niečo skôr porodiť zdravé dieťa.
žiaľ, choroba sa mi vrátila 😒
pokiaľ máš aspoň kúsok vaječníka a maternicu, a manžel aspoň 1 zdravú spermiu šanca je vždy.
ja som mala vajcovody nepriechodné, netuším ako sa to podarilo.
nemám návod ako na to. neviem, len ťa môžem povzbudiť,že sa to dá. posledné roky sme sa snažili užívať si život,mala som pocit, že keď mi nebolo dopriate dieťa, vykompenzujem si to inak.
každá žena to znáša inak, no mne napr. malé deti, tehotné a to zvlášť v rodine psychicky nerobili dobre. vyhľadávala som skôr spoločnosť bez detí.aj otázky ľudí,kedy budeme mať dieťa. po asi 4 rokoch som dokázala povedať otvorene, že nebudeme.
ak ti tieto situácie nevyvolávajú smútok, je to fajn.ja som to viac prežívala.
nemáš ani ty, ani manžel žiadnu organickú prekážku (ako ja) aby ste nemohli mať deti. neviem ti zaručiť, či sa to podarí, ale nádej je vždy. možno príde to vtedy,keď už ani čakať nebudeš. 😉 nesiľ sa do pozitívneho myslenia,keď sa budeš cítiť zle.odplač si, odhnevaj ...ak by si cítila, že je smútok neúmerný, vyhľadaj aj pomoc. mne pomáhalo žiť "tu a teraz" jednoducho som už nemala síl, ani trošku, ani energiu aby som urobila čo len jedno vyšetrenie, jeden pokus. už som mala toho dosť.
držím palce 😉

Kazdý z nás má svoju cestu, to čo musíme zdolať, s čím sa popasovať. Za všetkým je psychika.... 🙂 Nie, neboj, nechcem mudrovať 🙂 NEBOJ, KONIEC NÁŠHO PRÍBEHU JE DOBRÝ.... 🙂 Keď mi niekto pred 9-timi rokmi hovoril tieto slová, bola som pri nich nahnevaná, zmätená, smutná, hromžila som a kopec, kopec ďalších fuj pocitov ma sprevádzalo v tom čase. Prešli sme si s manželom všeličím... 3 x som potratila, okrem toho som bola na insemináciách, podstúpila som 2 x hormonálnu stimuláciu, mala som 2 x transfer a nic, nic, nic... Všade okolo boli iba samé rady, čo mám urobiť. Nič nepomáhalo. Vymenili sme lekárov, centrá, behali sme na druhý koniec Slovenska za lekármi... Potom ma v centre nahovárali na ďalšiu hormonálnu stimuláciu, vtedy som si povedala: A dosť!!! Rozhodli sme sa s manželom pre adopciu, prešli sme si celým procesom, na tehotenstvo som úplne zabudla, nič som neriešila. Mesiac po tom, ako sme uvideli nášho staršieho syna, hneď nato som prirodzene otehotnela, donosila bez problémov mladšieho syna. Teraz v lete budú mať chalani 6 a 5 rokov. Sú plní energie, chodia na JUDO, majú svoje prvé medaile, ktoré vyhrali na súťažiach. Pripomínam, že syna som porodila, keď som mala 39 rokov 😉 Týmto svojím príbehom ťa nechcem nahovárať na adopciu, alebo ti nahovoriť, že adopcia dieťaťa je riešenie, to nie. Chcem ti len napísať, ze naozaj všetci máme tú svoju cestičku a neboj, dieťa budeš mať. Je jedno, či zmeníš prácu, či zmeníš svoje správanie, či zmeníš lekára... Dieťa príde, vie kedy má prísť. Treba si len uvedomiť, že sú veci nad ktorými naozaj nemáme kontrolu, veci ktoré nie sú v našej moci a ani v moci lekárov. Môžeme im iba napomôcť.
Ešte poznámka... Podľa lekárov som bola už stará prvorodička, manželov spermiogram bol biedny, t.j. naša štartovacia pozícia bola veeeľmi slabá. Bola som u jednej liečiteľky, nie preto, aby som otehotnela. Poprosila som ju, aby ma dala doporiadku po tých všetkých hormonálnych "kúrach", lebo som sa cítila zle. Rozpovedala som jej svoj príbeh. Jej odpoveď bola: "Stačí jedna spermia a jedno vajíčko". A naozaj to tak je, naozaj postacilo jedno vajíčko a jedna spermia. Teraz, keď sa pozeráme s manželom na mladšieho syna, tak si s úsmevom hovoríme: "Stačí jedno vajíčko a jedna spermia" 🙂 Želám ti veľa odhodlania a viery, že tvoja cesta za dieťatkom príde do svojho úspešného cieľa 🙂 Neboj, bude to dobre 🙂

Ahoj,
asi ma tu za to ukamenuju, ale - vidim, ze skusas vsetky moznosti (chemiu, medicinu, byliny, alternativnu liecbu...). Neviem ci si alebo nie si veriaca, ale ak aj nie si - pytas sa tu, co vsetko by si este mohla skusit...skus aj modlitbu...aj ked mozno neveris...nikdy nevies, co moze pomoct 🙂 Odporucam k Sv. Rite - je to patronka prosieb, o ktorych si myslime, ze su uz nemozne (nerealne) a stratene. Nic tym nepokazis a mozes byt kludna, ze si vyskusala naozaj vsetko. Aj ja sa z teba pomodlim. Drz sa! Si uzasna obdivuhodna zena obdarena velkou silou a odhodlanim a to je vzacne, ja by som asi nedokazala to, co ty. Pises, ze mas skveleho muza, ale aj on ma skvelu zenu 🙂 Myslim na vas.

Mame podobny pribeh, vela radosti, nadeje a este viac sklamania.... pytanie sa Boha preco my nie, hnev, skoncovanie s vierou, jej opatovne najdenie a rozhovor so psychologom. Zivot bez dietata si neviem predstavit, chceme byt rodina, tak sme sa dali na adopciu a moju mysel momentalne zamestnava predstava ako asi bude vyzerat a kolko papierov nas este caka. Inak absolvovala som aj liecenie v Luckach ( uspech ziadny) a dokonale som si oddychla. Vlastne som ti nepomohla, len som ti chcela povedat, ze mas na vyber pomerne dost moznosti a nepchaj uz do seba hormony, ked ti to nerobi dobre, nechaj telo oddychn ut a co tak ho budete mat v 40-tke 😉

Pozri si IP, napísala som ti tam. 🙂

@ruan Určite ťa tu neukameňujú. Pekne si to napísala. Veľa ľudí si myslí že všetkému pomôže len chémia ale keď to raz nebudeme mať dané zhora že máme mať detičky tak ich mať nebudeme. Treba sa modliť, ja sa tiež modlím aby sa stalo to čo sa má. Tiež sa snažíme o bábätko ale zatiaľ neúspešne ale pevne verím že sa to podarí

@clodika22 Vdaka za podporu, budem mysliet aj na vas. Drzim palce.

My sme na tom podobne. Aj my sme zdravi, manzel ma aozospermiu, pticinu nezistili. Tiez mame za sebou neuspesnd ivf a ket. Ja som vdaka hormonom ako na hojdacke.
Teraz cakame na moju hystereskopiu, dufam, ze to stihnem este v tomto roku.
Neviem, co ti mam poradit, ale velmi ti to prajfm, aby si na konci tortury mala svoj maly batoztek v naruci. My sme tiez rozmyslali o adopcii, ale veeelmi by sme chceli svoje dietatko.
Drz sa

Dobry den, skuste kokntaktovat pani Bielikovu, pomohla uz vela zenam prirodzene otehotniet. Je to vzacny clovek, sama si tym presla.Jej meno uz bolo v diskusiach na mk spomenute, teraz je opat tehotna, no myslim ze zatial este pracuje. Ma stranku www.fertility.sk

Ano,p.Bielikova pisala,ze este precuje do oktobra,ale uz nie takou frekvenciou ako doposial.

@still_hoping neboj, hlavu hore ... poznám prípad z blízkeho okolia ... Prešli si ako cez kopírak tým čím ty, nakoniec otehotnela, trvalo im to 7 rokov, tehotenstvo super ... v 8 mesiaci jej zrazu bolo zle ... a napokon porodila mŕtve dieťatko (ani neviem príčinu, asi udusenie pupočnou ...)

Ale po dvoch rokoch novu otehotnela ... a majú bábo ...

Ĺahko sa hovorí tým, ktorí neprežívajú ako ty, ale držím palce a silno podporujem ťa!!!

@still_hoping ahoj! Mas moj obdiv!
Priklanam sa k dievcatam,ktore radia sa ocistit od tych umelých hormonov a chemie. Myslim,ze sa na to neda uplne nemysliet,ale skus sa skamaratit s predstavou,ze nebudete mat vlastne biologicke diet,alebo dieta vôbec....tym chcem povedat,ze sa tenpriestor v mozgu nebude musiet koncentrovat iba na plodenie.....Daj na hchvilu seba na prve miesto. Urob si ocistnu kuru,vsetko vysad a ber iba prirodne vitaminy.Ide leto,cize to nebude tazke......a aj pscholog nie je asi najhorsi napad.No a potom nasad trebárs vceliu matersku kasicku..."-)

@still_hoping som ta najmenej povolana radit ti, kedze som na vlastnej kozi nezazila to co prezivate vy, ale moja rada znie, vypnúť. cely ten cas ste sa sustredili na tu jedinu vec a zakon schvalnosti to tak zariadil, ze ked sa velmi chce, tak sa nedari... vypnite, zmierte sa s tym, poplacte si spolu, odpustite si a skuste si najst iny zmysel zivota. myslite chvilu sami na seba, chodte na dovolenku, sustredte sa na nieco ine, zaobstarajte si napr. domace zvieratko. milujte sa preto, ze po sebe tuzite a lubite sa, nie preto, ze chcete babatko a uzivajte si jeden druheho. velmi vam prajem aby ste nasli ten spravny smer a aby ste boli stastni.

Ahoj. Ja som podobne ako ty absolvovala množstvo vyšetrení s tým, že sme v poriadku, len mám občas anovulačný cyklus myómy na maternici, ale tie väčšine žien nerobia problémy otehotnieť. Po čase som otehotnela a potratila v 5. týždni. Potom dlho nič, tak sme skúsili množstvo IUI, veď sme predsa zdraví, tak to musí vyjsť. Keď nevyšli tie, tak sme skúsili IVF. Zase nič. Všetky kamarátky a švagriné boli vtedy tehotné alebo rodili a ja som už bola zúfalá. Najhoršie bolo pre mňa to, že nemôžem dať môjmu zdravému manželovi dieťa. Spoločne sme to prebrali s tým, že adopciu nechceme, vyskúšame ešte raz IVF a keď to nevyjde,tak si vystačíme sami dvaja. Keď som sa vnútorne vyrovnala so životom v dvojici, tak som po desiatich rokoch otehotnela. Malá bude mať v septembri tri roky. Niekedy je najväčší problém v hlave, ale ako ju vypnúť, tak to ti asi neporadím. Držím palce.

@still_hoping toto som si sice neprezila, tiez som velmi chcela babo, nam sa ale podarilo rychlo, ale stacilo mi na psychiku, ked sa to dva tri mesiace nepodarilo a uz mi zacinalo hrabat. Takze ta velmi obdivujem, ako to zvladas... asi velmi do toho nemam co hovorit, ked som tym nepresla, ale podla mna.. zmier sa s tym, ze dieta mat nebudete. Naozaj. Prijmi to ako fakt. Kup si steniatko. Zostan este chvilu doma z prace, venuj sa psikovi, pekne ho vycvic. Ked mas radsej macky, kup si maciatko. Venuj sa mu, vycvic ho. Porozmyslaj, co ta bavi. Skus nieco tvorit, realizovat nejake napady, mozno ich aj pekne spenazis. Nachvilu na dieta uplne zabudni a zi tak, akoby si ho nikdy nemala mat. Ved mas este cas. Lebo stale to mas v podvedomi, ako screensaver. Aj ked sa snazis sustredit na ine veci. Rob nieco, co naozaj musi zamestnat mysel, a musis sa sustredit, ale zaroven ta to tesi robit. Musis si oddychnut, je to strasna zataz. Vykasli sa na to. Rob veci pre seba, nie so zamerom, ze aby sa podarilo babatko. A popritom sa pekne s muzom lubte, uzivajte si, venujte sa sebe.

Ahoj, tvoj pribeh mi velmi pripomina nasu cestu za vytuzenym babätkom. Zacali sme sa snazit pred 4 rokmi a po polroku snazenia sme sa od lekarov dozvedeli, ze nasa sanca na prirodzene otehotnenie je miziva, nakolko muz ma katastrofalny spermiogram - diagnoza oligoasthenotheratozoospermia. Nechceli sme ist hned do CAR, stale sme dufali, ze sa predsa len podari. Navyse sme planovali o par mesiacov svadbu, tak sme sa dohodli, ze do CAR pojdeme az po svadbe.
Vysetrenia v CAR ukazali, ze ja som sice v poriadku, ale kvoli spermiogramu je nasou jedinou nadejou iba IVF. Lekar nas poslal pre istotu na geneticke testy - na vysledky sme cakali 9 mesiacov, kedze bolo potrebne spravit dalsie podrobnejsie vysetrenia. Muzovi pribudla dalsia diagnoza - chormozomalne aberacie na pohlavnych chromozomoch. Lekar v CAR odmietol ist v nasom pripade do IVF, lebo vraj je tam velmi vysoka sanca, ,ze potratim alebo sa dieta narodi postihnute.
Z tohto CAR sme odisli, absolvovali sme konzultaciu s genetickou v Brne, ktora nam dala novu nadej, ze mozeme mat vlastne dietatko.
Presli sme do jedneho bratislavskeho CAR - pri vstupnej konzultacii nam lekarka spolu s embryologickou jasne vysvetlili, co vsetko nas caka a ake su rizika. Dali nam na vyber darcovske spermie alebo muzove spermie. Rozhodli sme sa skusit to predsa len s muzovymi spermiami. Prve vysetrenia ukazali, ze vytvaram protilatky proti spermiam, navyse bola potrebna laparoskopia. Polroka po 1. sedeni som zacala stimulovat. Kvoli genetike sme museli davat robit aj geneticke vysetrenie embryi pred vkladom - zostali nam 2 embrya, ktore sme sa rozhodli vlozit. Nasa radost bola neskutocna, ked krv po ET bola pozitivna a hcg krasne stupalo. Stastne obdobie ale netrvalo dlho a 3 tyzdne po vklade som potratila.
Chcela som to co najskor uzavriet a ist dalej, ale niekto sa rozhodol, ze ma bude skusat. Napriek potratu mi hcg pomalicky stupalo, tak som s podozrenim na mimomaternicove tehotenstvo skoncila na Antolskej. Stravila som tam tyzden, ale nastastie sa ukazalo, ze to bol len neuplny potrat.
S vysledkami z nemocnice sme isli opät do CAR - spravili mi hematologicke testy, pri ktorych mi zistili trombofilne mutacie, ale nastastie v menej zavaznych formach. Vypisali sme opät ziadost na 2. IVF a v septembri som podstupila dalsiu stimulaciu a vklad. Tentokrat bol vklad uplne negativny.
Objednali ma teda na podrobne imunologicke a dalsie hematologicke testy. Dalsie vklady som mala zakazane, kym nebudu vysledky testov.
S muzom sme sa medzitym rozhodli, ze si dietatko adoptujeme a pustime sa do kompletnej rekonstrukcie bytu. Vybavili sme teda vsetky formality ohladom adopcie, pripravili vizualizacie jednotlivych miestnosti po prerabke.
Zaciatkom januara nas zaradili do poradovnika na osvojenie a zaroven nam z CAR oznamili vysledky testov - imunologia v poriadku, hematologia bezo zmeny - odporucanie pichat fraxiparine od zaciatku.
Nechcelo sa mi ist na dalsi vklad, tesila som sa na adopciatko, na ktore sme cakali. Muz ma presvedcil, nech predsa len skusime KET. Suhlasila som, ale zaroven sme si 2 tyzdne po KET naplanovali lyzovacku.
Pocas cakania na krvny test som chodila do prace. Citila som sa super, nemala som ziadne priznaky, akurat ma sem-tam pobolievalo podbrusko. Zmierila som sa s dalsim neuspechom a na krvny test sa mi uz ani nechcelo ist, ale kvoli muzovi som isla.
Skoro ma posadilo a plakala som od radosti, ked mi sestricka sama volala, ze som tehotna a hcg mam 3831 jednotiek. Na dovolenke som uz nelyzovala, objavili sa prve priznaky a bola som stastna.
Po navrate z dovolenky som zacala slabo krvacat. Isli sme hned na Antolsku a Dr. na prijme ma riadne vystrasila, ze vidi len prazdny gestacny vak a nic viac. Na druhy den sme radsej isli do CAR a lekar uz videl na ultrazvuku dve bijuce srdiecka. Krvacanie sposobil maly hematom, ktory sa odplavoval.
Nas pribeh ma zatial stastny koniec - zajtra zacinam 22tt s dvojickami, cakame dvoch zdravych chlapcekov.
@@still_hoping verim, ze sa aj vam podari vlastne babätko. ak ti mozem poradit, dajte si na chvilu pauzu s IVF, najdite si svoj vlastny plan B - ci uz cestovanie, novu pracu alebo hocico ine, co ta privedie na ine myslienky.
mozno by ste mohli tiez skusit adopciu - je vela parov, ktorym sa dietatko podarilo, ked uz cakali na adoptovane.
mam znamu, ktorej sa roky nedarilo otehotniet, vyskusali vsetko a napokon sa rozhodli pre adopciu. ked si isli pre maleho, tak zistila, ze je tehotna. medzi detmi ma 7-mesacny rozdiel.

ja na tvojom mieste by som vysadila komplet vsetky hormony, nadalej sporotvala, zdravo sa stravovala, mozno vylucila alebo max. obmedzila nejake tie skodlivejsie veci z jedalnicka (cukor, lepok, mliecne vyrobky a maso) a zasla mozno sa nejakym kinesiologom, osteopatom, akupunktura a pod. , nejake podporne bylinky a nechala tomu uz len volny prirodzeny priebeh. Popritom pripadne riesila novu pracu/byvanie - nech prides na ine myslienky a nesustredujes sa stale na toto. Velmi drzim palce aby to klaplo a nechcem davat zbytocnu nadej, ale myslim ze sa este podari..si mladucka baba, v +-34rokoch idealny vek byt matkou.. 😉

Drzim ti palce aby sa to podarilo. Ja si to uz tiez velmi prajem ale teraz som si povedala ze to nebudem silit, bud to pride alebo potom zacnem riesit adopciu. Este som mlada tak snad po case sa nam podarit splodit dietatko. Myslim na teba

So zivotom bez dietata sa kazda normalna zena nikdy nezmieri. Nepremyslali ste o adopcii? Zivot je kratky a uz si si uzila dost trapenia ☹ Vsetko je mozno tak ako ma Byt a niekde mozno caka ten VAS maly clovek, ktory obohati vas zivot. (Nehovoriac o tom, ze Prave to zmierenie sa so situaciou a prijatie, casto vedie neskor k biologickemu babatku 😉

@papricka33 To nie je celkom pravda - Ja sa stale snazim ale vzhladom na moj vek (38 v oktobri) som uz prijala myslienku ze to nedopadne a ano, som s tym zmierena, a povazujem sa za celkom normalnu. Stretla som muza svoijich snov, sice neskor v zivote, ale predsa - a toto , ked sa pozriem okolo seba, ci kamaratky, zname alebo tu pribehy z fora, je obrovske stastie samo o sebe, a nie nieco co sa da brat ako samozrejmost. A obidvaja sme zdravi, snazim sa mysliet na diufam dlhe roky pred sebou a urcite nas caka vela krasneho. Dostala som od zivota uz tak vela. Bolo by uzasne keby to vyslo, ale aj ak nie, tak viem, ze budeme stastni.
Ale chapem, ze takto sa neda rozmyslat kazdemu, netvrdim ani zdaleka ze to je nejaky univerzalny recept.

@ingelika78 ...a ja si myslim,ze prave tymto receptom sa dockate....🙂

@still_hoping moj nazor je ten,ze ked sa tlačí prilis na pílu, vtedy sa just nedarí.Aj ja si osobne myslim,ak by ste sa uplne prestali snazit a vzdali to uplne,mozno si adoptovali dieta,alebo len si vzali do opatery na isty cas nejake dietatko,aby si normalne vypla od toho velkeho snazenia,a zrazu BUM zadarilo by sa a mozno aj uplne prirodzene.Tod moja rada 🙂