Prežívanie tehotenstiev vo vašom okolí, keď vám sa nedarí

@lilyianka Veľa žien to tu už písalo aj pri iných témach, ale ak budeš neustále tlačiť a súložiť len za účelom otehotnenia, tak sa dariť nebude :( Ale keď to prestali riešiť a sexovali, kedy mali chuť, výsledok sa dostavil a bábätko prišlo z čista....jasna 🙂 Držím prsty, aby ste sa dočkali svojho vytúženého drobčeka😉

@cecilia68 toto obdobie mame uz za sebou krd som vsetko sledovala,robila testy a ratala...teraz to berieme uplne normalne...nehrnieme sa za dietatom a neratame ze teraz musime a teeaz nie...ja som len chcela vediet ako ine zeny kt.sa nedari prezivaju tehotenstva svojich kamaratiek,znsmych a rodiny...ake mali pocity,co robili aby sa im "lahsie"zilo,aby na to nemysleli
Bohuzial na mna tieto dni dolahol smutok,co sa stane raz za par mesiacov a potrebovala som vediet ako je to u inych parov....ja sa tesim zo vsetkeho co mame a verim a difam,ze raz aj my budeme rodicmi 🤗

Ja ked napišem za seba, mam synčeka 11 rokov, otehotnenie prirodzene, po cca 1,5 roka snaženia, zažila som tehotenstvo pôrod, ale nemožem mat druhe. Synčeka som mala dost skoro 23 rokov a o druhe sme sa začali snažit, ked mal cca rok. Teraz mam 38 a stale mame len jedno dietatko, v roku 2013 som podstupila 2x umele oplodnenie s negativnym výsledkom, nikto mi nevie povedat, prečo som jedno mohla mat a druhe nie a poviem vam vždy ma zaboli, ked mi niekto povie kedy budete mat druhe, prečo ešte nemate druhe a pod. Vždy ma zaboli, ked počujem, že nejaka kamoška čaka druhe, alebo tretie. Aj pohlad na tehotnu ženu ma zaboli napriek tomu, že som to zažila, ale viem, že už nikdy tehotna nebudem a tak strašne som chcela....

Je to tazke lebo na inych dietkach si clovek uvedomi ako straaaaaasne rychlo ten cas ubieha. Clovek sa akoby vyvija rastie cez deti s detmim bez nich akoby stoji na mieste a zivot sa nemeni. Ja som sa od prveho sexu v 17tich straaasne bala ze otehotniem prilis skoro v nespravnom case a tak som sa chranila ako sialena... antikonceocia kondom a prerusovana suloz naraz 😂 a ked som sa v 28citila uz ok s muzom stale bol vo mne velky strach nechat to do seba pustit. Mozno zvlastne ale bolo to tak. Faktom je ze prve cykly som sa bala ze co ak otehotniem lebo to vnimam ako celku vec. Dali sme cca 6-12cyklov v priebehu roka a pol a teraz uz to mam opacne ze co ak zas z toho nic nebude... no jo. Ale prave teraz vdaka tomuto chatu som si prvykrat uprimne uvedomila ze ja som fakt prvy pol rok mozno rok vlastne stale z nejakeho zvyku ci zotrvacnosti ci co mala strach. Velmi som chcela aby bolo vsetko dokonale. Aby som pred tehu mala dokonalu postavu. Bola zdrava nepila atd atd. Teraz uz to neriesim. Nesla som na male divy pred 2rokmi lebo ved co ak vtedy budem tehu 😂 no pochopite to? Mala som sex tak aby dietatu dobre vychadzali roky a podobne prkotiny. Jaaaaaaj boze. Fakt som bola hodne sisi. Uz som ukludnenejsia. Ja verim. Ja mam nadej ze vy vsetky sa stanete maminkami. Ide mozno o spravny tajming a jednoho odhodlaneho tvrdohlaveho plavca. A zevraj ked sa spoja vznikne taky zablesk energie ktora sa pritom uvolni. Prajem vam vsetkym zablesk v mysli v dusi vo vasom srdci a vo vasom brusku. Nech sa vasa laska rozmnozi 🙂
Jo a reakcie okolia. Nuz. Oni netusia. Stihly clovek netusi ake to je byt obezny. A tak 🙂

@lilyianka prve sa podarilo po 5 rokoch po ivf, druhe z ketu hned na prvy pokus po porode, ale tie roky neplodnosti boli uplna katastrofa. drzim palce nech sa ti co najskor zadari.

@lilyianka neviem ako daleko je tvoja znama tehotna... za seba - som v 11tt - este to nikto okrem muza nevie kedze prve 3 mesiace ja vnimam ze dietatko sa ubytuva a rozhoduje ci zostane s nami ( o 1 babo som prisla tak som radsej opatrna☹) v kazdom pripade som na pn - je mi tak zle ze s okolim komunikujem minimalne, zacinam zit okolo 14-15tej poobede ked mi je trochu lepsie, vacsinu dna prespim... ono ten 1 trimester vacsinou nie je tak easy, cize kludne moze byt ze sa len citi zle a preto nekomunikuje - plus teda asi ani nevie ako, mozno by pomohlo keby sa jej ozves a povies jej ze sa s nou tesis a nevadi ti to...

@lilyianka Aj my sme sa roky snazili o dieta a bol to hrozny pocit :( Aj vsetky tie otazky ostatnych. A myslim si, ze zavist a otazky "preco oni a nie ja?" su uplne normalne, ludske...neda sa im zabranit v takejto situacii. Ale dolezite je dopriat druhym aj napriek takymto pocitom. Proste sa to vo mne tiez miesalo. Aj radost, ze oni cakaju, aj zavist ze aj ja chcem....

najviac ma dorazilo, ked na prvy sup otehotnela kamoska, ktora bola starsia odo mna, zle sa stravovala, mala nadvahu a este pracovala na nocne a denne zmeny, cize uplne prevrateny biorytmus. A hned na to kamoska, co je vyslovene obezna, vela fajci, neje nic normalne, lebo vkuse drzi dietu, je o dost starsia a vobec dieta nechceli. Nechapala som ako je to mozne...
A potom som si povedala, ze dieta je vlastne dar. Nezasluzeny. Nedava sa ako odmena, zasluha za to, ze mam optimalnu hmotnost, ze sa zdravo stravujem, ze vela spim, ze mam pravidelny cyklus aj ovulaciu, ze mam zdraveho muza atd.
Dieta moze prist bez ohladu na tieto faktory... asi ti to velmi nepomohlo, sorry ... ale k tomuto som dospela ked sme sa snazili a trochu ma to ukludnilo

U nas to trvalo 4 roky, kym sme sa dockali. Za ten cas otehotneli a porodili viacere kamosky a svagrina. U kamosiek mi to az tak neprislo, preco oni ano a my nie, ale u svagrinej to bolo ine. Kym ona sa tesila z rastuceho bruska, ja som si pichala injekcie na prve ivf. Po genetickych vysetreniach nam zostali dve embrya vhodne na transfer. Obe sme vlozili a o dva tyzdne sme sa tesili z pozitivneho vysledku. Nasa radost netrvala dlho - o vytuzene dvojicky (chlapcov) sme prisli. Bola som hotova a do toho som neustale pocuvala od svagrinej, ako maly kope, ako chysta vybavicku - po potrate to bolo posledne, co som chcela pocut. Ked sa maly narodil, nedokazala sim ho ist pozriet. Za prvy rok som ho videla asi 4x. Po druhom ivf, ked vklad nevysiel, sme zacali riesit adopciu. Vybavili sme vsetky formality, naplanovali si lyzovacku, prerabku bytu. Rok od prveho ivf ma muz presvedcil, nech skusime este jeden vklad. Isla som do toho, ze je to zbytocne. Po transfere som nemala ziadne priznaky, len mi narastli prsia. Na krvny test ma muz donutil ist, aby vedel, ci berieme aj moje lyze. Kym som cakala na vysledok, volali nam z uradu prace, ze sme zaradeni do zoznamu ziadatelov o osvojenie. Par hodin neskor sme sa dockali vysledku testu - som tehotna, hcg 3831☺. O dva tyzdne som zacala krvacat, lekarka na pohotovosti konstatovala, ze vidi len prazdny gestacny vak. Zrutil sa mi svet. Opat...
Pre istotu som isla na ultrazvuk do car a na ten obraz na obrazovke do konca zivota nezabudnem, rovnako ako na slova lekara. Dve bijuce srdiecka, budeme mat dvojicky😂. Nas pribehal stastny koniec a v oktobri sa nam narodili nasi milovani chlapci.
Verim, ze sa dockas babatka. Drzim ti palce.

Mne to v podstate nevadí že je okolie tehotné a šťastné skôr zle prežívam také vylúčenie od kamarátiek len kvôli tomu že ešte nie som mama akoby sa už nevedeli somnou o ničom baviť lebo oni už majú iné starosti tak sa na mňa zaradom každá vyprdla a keď len počujem ako hľadajú kamošky medzi mamičkami aby mali s kým rozoberať plienky a podobné veci. Ale aj to už mi prestalo nejak prekážať už som sa nejako sama vyrovnala so všetkým cítim viacmenej pokoj vo svojom vnútri ak to má všetko pekné prísť tak príde. Zle mi akurát posledne padla jedna situácia keď sa mi bála najlepšia kamarátka oznámiť že je tehotná 😕 so slovami že vie že to vezmem zle 🙄 hm ...neviem každá si asi myslí že závidím čo pravda nieje lebo im prajem tak to ma jedine zamrzí...no a už sa mi aj tá najkamoška odmlčala...

ahojte,
Som rada za tuto skupinu lebo sa clovek neciti ze je sam na svete s tymto problem. My sa s muzom snazime cca 4 roky tento rok sme podali na adopciu na jesen nas caka priprava ale verte mi stale mam tieto pocity uzkosti a smutku ze niky nezazijem v sebe rast zivot, to ze ideme do adopcie to by sme sli aj keby sme mali svoje ja som vzdy tuzila si adoptovat dietatko a chvalabohu mam manzela ktory je uzasny a povedal ze kludne a surodencov zoberme 🙂 ale stale si poplacem a aj ked uz pridu adoptovane deticky okolie tak ako nezapadame do priemeru ze nemame bio deti tak ani nebudeme potom lebo ludia prosto nemaju radi nieco ine ale to je to okolie-len niekedy ako vy pisete to zaboli cloveka vsetko a najma ked to na nas pride kto nezazil nevie, mna mrzi ze som sa neplodnostou zmenila ostala smutnejsia, hnevavejsia celkovo ako horsi clovek sa citim-ale ak osa vravi neplodnost je choroba a kazdy z nas je horsi ked je chory, netreba si to vycitat a ano da sa to potlacit a pozerat sa to krasne co mame naokolo ale aj taketo dni musia byt ako ked mamicky kricia na svoje deti mi kricime na muza okolie kazdy to svoje musi sem tam dat von, dakujem za vase pribehy dnes som si pri nich polakala ale citim sa ze sa tu chapeme a to mi velmi pomohlo 🙂 drzim vam silno palceky vsetkym na vasich zivotnych cestach, mate moj obdiv 🙂 krasny dnik

Ahoj,
podelim sa aj ja. Ked sme sa s muzom zacali snazit o babatko, o 2 mesiace otehotnela moja naj kamoska. Moc som sa z nej tesila, nas neuspech som este tolko neprezivala,lebo sme sa snazili kratko. Kamoska bola u mas kazdy vikend (muz bol dlho na sluzobke). Po vase ju hospitalozovali, ja za nou chodila kazdy den,aby som ju potesila. Mala sa jej narodila o 2 mesiace skor,ale je nastastie zdrava. Od jej narodenia,akoby utalo,uz sme si nepisali, nestretavali sa. Nechapala som preco,myslela som,ze ma toho ako prvorodicka vela. Aj na navsteve sme boli pozriet babo,velmi som sa z nich tesila a priala im to. Ale kontakt sa z jej strany obmedzil ma totalnu nulu. Po case som bola z toho nestastna,ci som niečo menej,ked babo nemame. Po vyse dvoch rokoch,kedy sme sa stretli len par krat boli u mas na navsteve, my uz sme sa snazili zacinajuci 3.rok kedy sme uz rezignovali a uz sme boli otupeni a brali to,ze ak nam ma byt sudene,tak babo pride skor ci neskor. Aj som jej to tak vravela,ze uz nie som z toho neuspechu taka nestastna ako som bpla v druhom roku snazenia. Ked odisli,muz sa ma spytal,ze co na to hovorim. Kukam reku na co... Tak jej muz tomu mojmu povedal,ze cakaku druhe
A my dve sme v kuchyni mali uprimnu debatu, ze to babatko si nas raz najde ked bude vhodny cas. Taku prilezitost mala aby mi to povedala... Potom mi to asi o pol hodinu napisala do sms (asi sa jej muz priznal,ze to povedal). Nam o pol roka na to vysiel 4.ket. Ta priepast v dovere a kamaratstve sa uz nikdy nenapravila. Trapilo ma to dlho,teraz mi je to uz jedno. My uz mame z toho4.ketu dietatko a do jeho 2 rokov sa narodilo druhe (a kratko po jeho dvoch rokoch vyzera,ze bude tretie ;)) prirodzene. Ale zvazovali sme aj darcovske spermie aj adopciu. A babatko prislo vtedy,ked som prvy krat sla na tem vklad s pocitom,ze to zas nevyjde. Neratala som,ani som nedufala. Priznaky som ziadne nemala, takze o to vacsi sok ked som volala o vysledky len pro forma,ze zas budu negativne,ze mi sestricka blahozelala. Som sa s nou dohadovala,ze si robi srandu.
Inak, tiez som tak tisko zavidela kazdej z okolia,ktorej sa podarilo otehotniet. Niekedy som si aj poplakala. Ale nastastie sa vsetko obratilo na dobre a ja dakujem Bohu,ze sa nam podarili zdrave deticky (a do tretice hadam aj ta vytuzena baba bude). Drzim palce vsetkym zienkam,ktore tuzia po babatku, aby to prislo podla moznosti co najskor. Kazda jedna tuziaca si to zasluzi.

Ako vidim kazda z nas ma svoj pribeh,ale to prezivanie je priblizne rovnake... mne je uz dnes fajn,2 dni som depkovala,porevala,polutovala sa a idem dalej...dufam,ze dobre obdobie mi vydrzi dlho 👍
Vsetkym nam kt.sa nedari prajem,aby sme sa dockali...ale toto uz nie je v nasich rukach
My sa uz za dietatom tak nezenieme...najhorsie pre mna to bolo minuly rok ked sa riesili vysetrenia a car...prvy rok to clovek berie este ako pohodu a srandu a nestresuje..avsak ked naskoci na kolotoc vysetreni je to o inom...verim,ze mozem vraviet za viacere z nas ked je obdobie,ze skusate vsetko...u nas to boli vyzivove doplnky,caje,vitaminy,babske rady,bylinky,jonasova metoda,nohy hore,dole,doprava,dolava 🤣 ovu testy,bazalna teplota,ratanie dni...proste prepinaky..a este robenie si tehu testov 🤔 samozrejme s negativnym vysledkom....urcite sme si vsetky alebo aspon vacsina z nas presli a zeny co toto nexaziju nemozu tusit co my vo svojom vnutri prezivame a ako sa s tym niekedy musime pasovat....
Som rada zienky,zr ste sa podelili so svojimi pribehmi,ze ste sa tu otvorili a zdoverili so svojim trapenim a som rada,ze nie len ja to niekedy tak zle prezivam

Ahojte. My sa snažíme 7 rokov. Za ten čas som nikdy nebola tehotná a ivf dopadlo bez oplodnenia vajíčok. Hovoria že nemáme žiadny problém a aj tak to nejde. Ale aj tak napriek tomu sa veľmi teším z každého prírastku kamarátime či rodiny a dokonca sa veľmi teším aj s mojimi zakaznickami. Zo začiatku som plakala aj muž sa bál či on nieje ten na vine ale keď nám povedali že nieje žiadny problém prestali sme sa trápiť. Ja si myslím že za tie roky som si už na neúspech asi zvykla pretože má nerozhodil ani neúspech ivf. Mne asi pomohlo aj to že som o tom s hocikym(koho to zaujimalo) rozprávala. A som otvorená tejto téme aj doteraz. Rodina kamošky a niektoré zákaznícky s ktorými veľmi dobre vychádzam(aj keď sú to vlastne cudzí ľudia) o tom vedia. A naozaj sa aj veľa dozviem od nich. Čiže viem že niesom sama. Možno som nadobudla tým nejakú duševnú rovnováhu. Možno keby ste aj vy o tom viac rozprávali (samozrejne s humorom) tak by ste to tak ťažko nebrali. Keď sa má niekto v robote opýta že či ešte nechcem bábätko tak iba s úsmevom odvetim že ten bocian nevie akosi nájsť tu našu adresu😘
Viem že sa vy určite cítite horšie ako ja lebo ta nádej že ste tehotná a potratite to musí byt zdrvujúce. Preto si myslím že 7 rokov neúspechu je lepšia alternatíva ako sa žtesit a potratit. Držím Vám všetkým palce a dúfam že sa nám to raz podarí.

Akurat citam ako som to cele prezivala pred polrokom.....nuz tak u nas pokracovanie pribehu take, ze v novembri sme podstupili KET, zmrazene uz nemame nic, kedze prve 2 sa nerozmrazili a druhe dve museli rozmrazit a tie aj vlozili....ale teda posledny pokus a nevysiel, ideme dalej...uz su to 2m co sme sa dozvedeli, ze to nevyslo a na zac.tohto mesiaca som uplne vysadila kortikoidy. Teraz je dolezite dat sa celkovo dokopy a aj cyklus, krdze zo vsetkych tych liekov ho mam totalne zblbnuty. Taktiez chcem zhodit ( zatial) aspon to, co som nabrala po kortikoidoch a ked aj viac nenahnevam sa 👍
Uz tehotenstva vo svojom okoli tak neriesim, ved nikto nem0ze za to, ze my deti nemozeme mat a myslim na uplne ine veci. Mozno som bola taka precitlivela z tych liekov. Nuz uvidime co nam pronesie buducnost 🤗