Pozitívne stránky života ako jedináčik

@h2 idem pohladat.

ja som sa nerozhodla, tak vyšlo. pozitívne je že mu budeš vedieť venovať všetok svoj čas. negatívne že mu budeš musieť venovať všetok svoj čas ...
ja to vôbec neľutujem. neviem porovnať aké by to bolo ak by boli dvaja, traja a netrápim sa nad vecami čo neviem ovplyvniť ...

nie som typ na viac deti.

Lebo som tak chcela uz od puberty. Moj ,,sen" bol mat v mladom veku 1 dieta,vychovat a mat ,,pokoj" .. uz len zit svoj zivot bez prisposobovania sa ( vkuse casovo aj pracovne na dlhe roky).Najlepsie chlapca. A navyse nikdy som nepatrila k tym ktore by neviem ako mali v laske tie detske hry a aktivity. Brr,to nieje fakt nic pre mna, som rada ze syn je uz velky a sme jak kamosi. Mat este jedno tak som na prášky.Ja sama som jedinacik tak urcite aj to malo velky vpliv. Nebude sa mi v dospelosti so surodencom handrkovat o majetky ked tu uz nebudem. Samozrejme to nieje vzdy, ale tych tem je tu az az.

Take bolo moje rozhodnutie a nikdy ani na sekundu som to neolutovala.

Inak este som nenapisala, vzdy som rozmyslala aj nad tym ze co ak by som niekedy zila ako slobodna matka ,lebo naozaj NIKDY nevies a zivot sa Ti zmeni za sekundu. Dve deti by som ja na zodpovednost nechcela .
Rovnako by som sa k ziadnemu chlapovi ani nechcela ,,priviazat" viacerymi detmi.Takze u mna bolo naozaj vela dovodov.
Som s mojim rozhodnutim mat jedno najspokojnejsia

Ber to s nadsazkou, som happy ze moj muz je jedinacik. Vsetko zdedi, ziadne otravne svagrine, ziadne riesenie problemov o spravodlivosti a nespravodlivosti, ked tam prideme vsetci su hotovi. Za mna mat muza jedinacika je win win win😂

Nebude sa musiet delit o majetok so surodencami. Este nam podakuje ked bude dospely. 🤣

Mám dve maličké deti, obe ľúbim najviac na svete, no ak by som sa mohla rozhodnúť ešte raz, tak by som ostala len pri jednom. Deti sú dar, je skvele ich mať, ale dve (navyše s malým rozdielom) je zahul, nikdy sa nezastavim, všetko kupujeme dvojmo, kopec výdavkov atď. Obdivujem každého, kto sa rozhodne mať viac ako dve deti 🙈
A zase reči o delení majetku by som brala silno s rezervou. Mam brata a nemáme potrebu sa o nič handrkovať. A ako hovoria naši “nebojte sa, do budúcna bude všetko vysporiadané a urobené tak, aby ste boli obaja spokojní a nemali ste jediný dovod pozerať na seba krivo”.

Ehm dedenie majetku? 😀😀😀 To je taky highlight za mna 😉
Potom viac penazi na vsetko, proste neodmietnes platit kruzok, dovcu, lebo na to bude ten rozpocet.
Ja som jedinacik, ma to pre a aj proti. Ja cakam druhe dieta a je to pre mna neznama voda. Moj syn spieva brusku a ja kukam ze what the heck… pretoze sama neviem ake je to mat surodenca. Takze idem spoznavat tu druhu stranu toho celeho.

Ono zase je rozdiel rozhodnúť sa mať len jedno dobrovoľne alebo tak, ako to máš ty, že druhé sa nedá. O adopcii ste neuvažovali?

Dieťa čo je jedináčik nevie, aké to je mať súrodenca takže sa nad tým prvých cca 7 rokov podľa mňa ani nezamýšľa , nástupom do školy možno keď stretne nejaké dvojčatá v triede alebo sa budú baviť o súrodencoch v triede medzi sebou tak môže byť taký že “prečo ja nemám? A aké by to bolo” ale ja som bola jedináčik a ešte aj bez otca do 15 rokov a začalo ma to tankovať asi tak v deviatej triede, keď spolužiačka dedila po staršej sestre krásne veci, malovatka a podobne 😃 vždy som chcela staršiu sestru, nechcela som byť nikdy staršia sestra. Viac som bola smutná keď spolužiačky vyzdvihovali otcovia a ja som musela ist sama domov peši lebo mama bola v práci. Mala som kopec kamarátok v škole , na tréningoch, v táboroch. Nikdy mi to nechýbalo. Nemusela som nikoho vyzdvihovať zo školy, alebo pomáhať s domácimi úlohami , alebo strážiť ho keď som práve chcela ist s kamoškami na kofolu v období keď som bola v najhoršej puberte a všetci boli premňa debili len ja s kamoškami sme boli prezidentky zemegule, takže tým som sa vyhla zbytočným 6557191689 hádkam za deň s mamou😃
Ja ako decko som bola ukážkový boží trest, takže by nás mama 2 ani nezvládla 😃
Môj ex keď začne že jemu je malého luto lebo je taký sám… toto keď počujem .. alebo keď si ľudia spravia ďalšie dieťa pre to , že prvé dieťa pýtalo surodenca. To nieje zviera , že pes sa cíti sám smutný chudák jediný svojho druhu v rodine tak mu zaobstarame kamoša nech sa nenudí kým sme v práci. Ak si túžila mať dve deti , tak chápem že si smutná , ale neboj sa, na tvoje dieťa to nebude mať žiadny negatívny vplyv. Teraz mám sestru , 10 ročnú , nevieme nájsť vôbec spoločnú reč , nikam spolu nechodíme , jedine čo odomňa chce vždy je objednať SHEIN, nemáme vôbec žiadny vzťah , a ani neviem či niekedy budeme mať s 15r rozdielom. A ešte dodám že čím som staršia tým viac sa mi potvrdzuje , že rodina nemusí byť vždy len krv. Nenarazam teraz na manžela/manželku.
Podstatné je vychovať z dieťaťa dobrého človeka , priateľa. A bude mať skvelý život aj bez súrodenca so super priateľmi 😊

Ja som polojedináčik (mám súrodencov, ktorí sú z predchádzajúceho manželstva a nikdy sme spolu nebývali).
Pozitív vidím veľa a nechcela by som nebyť jedináčik 🙂 Cítila som sa naozaj, že sa mi rodičia vedia naplno venovať, bolo to lepšie po finančnej stránke, ja by som nechcela mať súrodenca a musieť sa stále deliť, porovnávať, alebo že by ma rodičia s niekym porovnávali. A aj keby ma neporovnávali oni, asi ja by som sa porovnávala byť s niekym takto stále. Nechcela by som zdieľať izbu, pretože som introvert a nevedela by som sa takto nabíjať. Mne vyhovuje ten kľud, ktorý ako jedináčik mám, to, že si odmala akoby môžem ísť svojou cestou. Hrať som sa mala vždy s kým, veď sú susedia, deti od škôlky, ihriská a kolektívy, krúžky.. ja som spoznala ľudí až-až práveže. Teraz v dospelosti cítim dosť aj to, že som mohla zdediť nehnuteľnosť a keby som mala súrodenca, asi by to šlo napolovičku, čo by narobilo kopec problémov, hlavne pri dnešných cenách :/ ale chápem, že každá rodina to má v tomto inak poriešené a iné možnosti. Ja osobne by som nevymenila tento pokoj za naťahovanie sa so súrodencom, nemyslím, že je to o tom, že to dieťa bude niekoho mať naisto napr. v dospelosti, väčšinou, ako vidím si každý z ľudí, ktorých poznám ide svojou cestou a so súrodencami ani nežijú v jednom meste, každý má proste svoju rodinu... ja mám polovičného brata a som rada, že je polovičný, nesedíme si názorovo, ani ako ľudia a on rieši len seba, nevidí ani vlastných rodičov, mala som polovičnú sestru, tá síce zomrela, ale keď som bola ešte dieťa, tak ma mlátila a vrieskala po mne (ale ona mala psychické problémy, nemohla za to..). Žila, kým som mala 12 a do takého veku dieťa úplne nechápe, prečo sa to deje, čo sa deje, nie je vyspelé, takže som rada, že som s ňou vyslovene nebývala a nemusela emočne zmätkovať.

Hlavne ešte aj vidím dosť také toxické trendy v rodinách, kedy sa dedia veci po súrodencoch a mne sa páčilo, že to takto nemusím mať :D alebo také, že keď si starší súrodenec, tak cítiš, akoby sa viac venovali tomu mladšiemu, alebo že ho musíš trebars doučovať, mamičkovať.. ja som sa tomu všetkému vyhla, to ale nehovorím, že je to tak všade zas

Ja som vyrastala ako jedinacik a mne to vyhovovalo po kazdej stranke, nikdy ma netrapilo, ze nemam surodenca. Mne jedno dieta tiez staci, bolo obdobie, ze by som suhlasila s druhym, ale nikdy som vyslovene netuzila po druhom. Neviem porovnat vyhody / nevyhody, aj ked tie materialne su samozrejme jasne kazdemu 🤷‍♀️ ale absolutne nesuhlasim s frazou, ze najlepsie, co mozes dietatu dat, je surodenec… staci si tu precitat diskusie ako sa robia rozdiely medzi detmi, vnucatami, tahanice o majetok, zavist ze ten ma toto a ta nemusi tamto… dakujem, ale nie. Aj tu plati stare zname “lepsia inteligentna samota ako blba spolocnost”.

Ja mám 2 segry, odkedy si památám nemali sme sa radi, nerozumeli sme si. Teraz sú tie vzťahy také nemastné neslané...
Muž má 2 bratov. Jedného nevidel cca 7 rokov, druhého 2 roky. Vzťahy sú na bode mrazu.
Máme jednu dcéru, chceli sme dve deti ale vyšlo to tak že je len jedna. Teraz som aj rada, a dožiť sa toho že by moje deti mali raz také vzťahy ako ja alebo muž to by som bola veľmi sklamaná.

Ja mám 3 súrodencov, som najstaršia. Malo to svoje výhody aj nevýhody ale teda teraz mám jedného syna a ďalšie deti už nechcem. Som takto úplne spokojná, obdobie bábätka vôbec neboli pre mna nejaké čarovne, celkovo ma materstvo začalo napĺňať až neskôr keď mal maly 1-2 roky . Napocuvala som sa tiež reči, aké jw to sebecké mat len 1 dieťa, alw ja si to nepripúšťam. Alw teda s mužom mame rovnaký názor, že jedno nam úplne stačí 😊 ja so súrodencami vychádzam sobre, ale tým že žijeme každý v úplne iných mestách, nemáme nejaké extrémne blízke vzťahy

Jedináčik ti napíše inak, súrodenec inak - lebo inak to proste nepoznajú. Ja som bola jedináčik 9 rokov. Zvykala som si na brata ťažko, no teraz by som ho absolútne nevymenila. Ja mam dve deti s rozdiel 2,5 roka a kamoska ma jedinacika. Uprimne, nechcela by som mat jej starosti typu “nechce sa deliť, je mu smutno, nemá sa s kým hrať”. Ale na druhej strane, myslím si, že to všetko závisí dosť od rodičov, ako sa k tomu postavia. Od toho sa odvíjajú aj vzťahy surodencov a pocity deti-jedináčikov. Nech mi nikto nehovori, že nie. Fakt je, že to nevies ovplyvnit, keďže druhé mat nemôžeš. Ale čo vieš ovplyvnit je to, ako to bude vnimat tvoje dieťa. Ak neprenesieš naň svoj smútok, že je bez súrodenca, bude vidieť len pozitíva 🙂

Nelutujem

@aylinn_ nech mu ex spraví súrodenca😉

Keď čítam to o tých peniazoch a dedení.. to je dosť sebecký argument, ktorý vypovedá o zvláštnom nastavení životných priorít a hodnôt.

Autorka, ty máš jedináčika nedobrovoľne, takže chápem, že tým trpíš, chcela by si viac detí. Takže tieto argumenty za jedináčika ti v ničom nepomôžu.
Jediný argument môže byť že môžeš a máš byť vďačná za to jedno čo máš. Lebo človek môže mať aj dve tri a behom dňa o nej prísť, ak má mať taký osud..

Inak nepremýšľala si nad adopciou, ak máš túžbu vychovávať ďalšie dieťa? Pomohla by si tak nejakej sirote a zároveň by si možno mala lepšiu náladu a väčšiu rodinku 🙂

Buď vďačná, že máš toto jedno.. že je zdravé..niekto nemá šťastie ani na to jedno. A že tých párov v okolí teda mam.. Prepáč, ale nechápem, ze sa takto ruhas🙄.. chápem citove rozpoloženie ženy, keď nemôže mať ani jedno..ale plackat, že nemôžem mať dve, mi príde z cesty.. prepáč mi moju úprimnosť. Ale niekedy pokora a vďaka naozaj ľuďom chýbajú...

Mas tu 1034 tem o jedinacikoch. Nazory nebudu ine v 1035 teme.

@lenkakravcova súhlasím, to argumentovanie okolo dedičstva je hrozne sebecké.. ale akosi ma to u Slovákov neprekvapuje..
u nás si rodičia vyriešili dedenie ešte teraz za života.. sadli si s nami deťmi a jasne nám povedali, čo je na koho odkázané.. diskutovali sme o tom, mali sme s bratom právo povedať si ak sa nám niečo nepáčilo.. všetko je spísané na papieri a tým je to vybavené

no veď ale to sú len výhody čo sa týka toho dedičstva darmo.Hypotéky sú drahé pekelne mne takto naši nechali dom čiže som kvázi volná a bez starostí.Nemusím žiadnej banke nič platiť a mám o starosti menej a hlavne o kolko financií ma ušetrili a bezsenných nocí.Ale toto sa nemusí týkať len jedináčikov.Ja som nikdy neolutovala že nemám súrodenca..áno naši už viac nemohli mať ale mne to len yvhovovalo😀 ale myslím v zmysle že som mala pokoj,izbu pre seba.Mne skôr spolužiaci závideli lebo museli dávať pozor na dalších súrodencov,delenie,bitky medzi sebou atd atd.Nechýba mi nič doteraz.Našťastie aj rodičia sú vitálni,nemajú žiadne vážne choroby nepotrebujú moju pomoc ani v 70 tke.Mňa mali dosť neskoro.Tí majú kondičku pomaličky lepšiu ako ja

@rayla preco ruha? Ak boli celý život nastavení s mužom na veľkú rodinu, tak to môže zaboliet a chvíľu trvá spracovať to.. nie každý nad tým mávne rukou..
mam v okoli jeden pár, ktorý ma jedno dieťa a tiež sú z toho neštástni.. vzťahy na jednej strane rodiny sú mizerne, na druhej je rodina strasne daleko.. ich dieťa nemá bratrancov, sesternice, lebo aj rodičia sú jedinacikovia.. úprimne ti poviem, že ten pár sa dlho spamataval z toho, že ich dieťa ostane samé v rodine.. myslim že ona to nespracovala ani po pár rokoch.. tým som len chcela povedať, že každý ma inú životnú situáciu a inak sa vyrovnaná s tým, čo mu osud nadelil.. a býva to aj opačne.. sú ženy, ktoré chceli jedno dieťa a majú dve.. alebo chceli dve a majú tri a proste dlhšie si na to neplánované babatko museli zvykať.. ver že argument “čo by ini dali aspoň za jedno dieťa..” im je totálne u prdele.. každý ma predsa inú životnú situáciu, iné možnosti, iné nastavenie..

@7lenka11 ❤️

@lenkakravcova Adopciu nechceme...

@aylinn_ ❤️