9 ročná dcéra s nikým nekomunikuje
Dobry den.Moja dcera ma 9rokov s nikym nekomunikuje,je problem z nej nieco dostat,nezdravi sa,a to ani v skole ucitelom,proste nikomu.Navstevovali sme psychologicku ale nebadala som nijake zlepsenie.Jej zaver znel,ze dcera je velmi uzkostliva a ma prehnany strach zo vsetkeho.Mal niekto niekedy podobny problem???Uz neviem co mam robit...... ☹
Ja som tak bola, keď som mala 6 rokov. No toto sa prejavilo po predchádzajúcich zdravotných problémoch, ako 5 ročná som dostala prvú ms, chodili sme po endokrinológovi, gynekológovi atď. Zrejme to bola reakcia organizmu a mysle, uzavrieť sa do seba. Na Kramároch vtedy psychologička povedala mojej mamke, že má začať so mnou inak jednak a ak sa to nezmení, bude nútená poslať ma na psychiatrické vyšetrenie. Takže toto bolo naša prvá a zároveň posledná návšteva u nej. Mama našla perfektnú psychologičku dokonca v našom meste, už na prvom sedení sme sa spolu hrali na zemi. Trvalo to síce istý čas, kým som bola ochotná normálne komunikovať, podotýkam nebavila som sa ani s otcom a bratom, iba s mamou, ale dala ma úplne do poriadku. Radím teda vyskúšať inú psychologičku, možno bude mať úplne iný pohľad na vec.
@pepa2375 a to len tak z nicoho nic? Kedy presne sa to zacalo, aka bola od utleho detsva, aka je povaha vo vseobecnosti. Co kamaratky, ma nejake? Ake, rozumie si s nimi? Co rodinne pomery, aka ste rodina? Neublizil jej niekto fyzicky v rodine ale mimo rodiny? Tisic otazok tu je na kt. by bolo potrebne poznat odpoved. Ak bola predtym normalna a ok a teraz je nahla zmena, nieco sa evidentne deje. Zda sa, ze tvoje dieta ma velmi velky problem a pomoc mala dostat uz davno. Ak je introvertna od utleho detsva a teraz sa to nahle zhorsilo, pomoc potrebuje tiez. Ak nezafungoval psycholog, je potrebne najst ineho, ktory na nu najde recept. Ak nie psycholog tak psychiater. Uvazujes, ze zacnes znova chodit k psychologovi?, prepac, ale cudne. Je to tvoje dieta, ty si matka a poznas ju. Sama sa z toho nedostane, ci uz je to sikana v skole, fyzicke ublizenie alebo psychicka porucha. Riesit to ma odbornik.
Problem mala uz davnejsie s tym ze sa nezdravila a velmi nekomunikovala s okolim,ale pripisovala som to tomu,ze je este mala a ze z toho vyrastie.Zili sme s jej otcom alkoholikom,Pred par rokmi to zacalo tym svrbenim tela,aj ked na tele nic nemala.Psychologicka povedala ze ma potrebu stale sa natierat,ze jej nemam v tom branit.Idem pozriet nejaku inu psych.v Poprade
@pepa2375 - ahoj, naozaj sú deti, ktoré z takejto extrémnej hanblivosti vyrastú, a niekedy to trvá dlhšie, ale Vy asi nebudete ten prípad.
Dcérka bude mať 5 rokov a posledný rok a pol cca začala byť extrémne hanblivá, tiež problém s komunikáciou atď. - ale príčina u nás je, že sa jej naraz narodil brat a tesne predtým nastúpila do škôlky, ja do práce atď., proste veľa faktorov naraz na ňu takto zapôsobilo. Malo to rôzne fázy a štádia, kadejako sa to menilo. Veľmi nám pomohli pani učiteľky v škôlke svojou trpezlivosťou počas minulého roka, kedy neprehovorila v škôlke ani slovo, nič nezjedla a nezapájala sa do činností, len pozorovala, prípadne ak niečo robila, tak len s pani učiteľkami - ale zase obliekanie a takéto obslužné činnosti robila sama vraj najlepšie z detí. Inak inde to bolo OK. Neskôr sa začala hanbiť aj inde, pred cudzími ľuďmi na návšteve, u doktorov a pod. Vraveli nám, že máme byť trpezliví, netlačiť na ňu, lebo vidia pokrok u nej v takomto prístupe pokojnom a nenútiacom. Pri zatlačení sa stiahla. Veľký zlom nastal v septembri v druhom roku v škôlke, začala zo dňa na deň v škôlke jesť a zapájať sa do činností. Kreslí, maľuje, tancuje... Postupne sa začala aj s deťmi hrať, hoci zo začiatku moc nerozprávala, nezdravila ani nič (iba učiteľkám potichu povedala, keď potrebovala). Postupne sa aj to prelomuje, začína sa s deťmi aj rozprávať. Vidím veľké zmeny za posledné týždne aj na ihrisku, začína komunikovať s deťmi - predtým to nerobila. Deti síce vyhľadávala, chcela chodiť na ihrisko, ale hrala sa buď sama alebo pozorovala, čo deti robia. Pani učiteľka to charakterizovala, že vidí v očiach, že by veľmi chcela, ale že hanblivosť je silnejšia. Ale pri nej je zas plus v tom, že ona sa tak cítila spokojná, vyhovovala jej takáto pozícia pozorovateľa, do škôlky aj na ihriská chodila rada. Do škôlky sa tešila.
Mám kamošku psychologičku, robí v DD s problémovými deťmi, tá ju pozná, tak mi vravela, že je to v poriadku, že ona musí od nás cítiť prijatie toho, že sa tak cíti, že ju nemáme nútiť sa zmeniť (keďže nie je nešťastná, ale "len hanblivá"), že to je ten typ, ktorý z toho vyrastie, len musí vidieť u nás oporu a prijatie. Žiadne nútenie "pozdrav sa", "hraj sa s deťmi" a pod. My však vidíme zmenu a naozaj je to ten prípad, ktorý z toho vyrastie (teda dúfam). V Tvojom prípade by som vyhľadala rozhodne inú psychologičku, to vyzerá na niečo zložitejšie, podľa toho, čo píšeš. To asi nebude "vyrastie z toho"... Držím palce.
aj ja mam zle skusenosti z det.spychologom
mame vela problemov a ona mi povie kontrola o rok
mame 6r. a teraz potrebujem pomoc ,nie ked bude mat 17
@pepa2375 to je zaver a riesite to ci? K osychlogicke uz nechodite?