Ako pomôcť trojročnému dieťaťu komunikovať v škôlke?
Dcéra má 3 roky a do škôlky chodí približne 4 mesiace, ale adaptácia bola viackrát prerušená (choroby, cestovanie- spolu cca 2 mesiace). Doma funguje úplne bez problémov – rozpráva plynulo, používa vety, je veľmi komunikatívna, veselá, zvedavá, pýta sa, rozpráva zážitky a spieva pesničky zo škôlky.
V škôlke je z hľadiska fungovania bezproblémová – zapája sa do aktivít, spolupracuje, papá, spí (hoci doma už nespáva). Komunikácia je ale opatrnejšia. Odpovedá najmä áno/nie, pri aktivitách vie odpovedať na otázky. S jednou učiteľkou komunikuje viac, s druhou skôr neverbálne (ukazuje, hmká, potuká ju napr. keď chce ísť na WC). Pri speve sa zapája spolu s ostatnými. Podľa učiteliek sa rozpráva aj s deťmi a hrá sa s nimi, aj keď asi nerozpráva toľko ako doma.
V škôlke pôsobí skôr tichšie a menej spontánne než doma. Ráno sa často opakovane (50x) pýta, či po ňu prídem. Keď po ňu prídem, sama za mnou nepríde, ale nechá sa priviesť učiteľkou, potom je o minútu opäť úplne uvoľnená.
Celkovo mám pocit, že má schopnosti úplne v poriadku, ale je citlivá a prejavuje sa takto.
Prežil si niekto niečo podobné? Rada by som jej pomohla.
@anonym_autor moj syn pol roka rozpraval v skolke iba s jednou osobou. Pritom jazykovo nebol problem, pd 2 rokov zlozene vety. Po 6 mes zacal komunikovat aj s dalsimi, teraz nema vobec problem. Dali mu cas na to a teraz to tam miluje.
Musi si zvyknut,este je kratky cas.Moj maly je uz 2hy tyzden doma,kasel ho drzi uz dlho.Mne je luto,lebo kolektiv mu robi dobre,rad chodi do skolky.A to moc nerozprava.Teda uz vsetko pekne sam od seba si zopakuje,co povieme.Rano uz pekne aspon pozdravi,ze ,,,Tau,,,na zaciatku tisko presiel a nic.Tak aj preto ma to mrzi,ze takto doma.Ucitelky o nom ani nevedia,ze je v skolke.Posluchne,urobi vsetko co treba aj s detmi sa pekne hra.
Minule mi ucitelka dala ine dieta,ja sa divam,ze to neni maly.A ona,ze jej boze oni chodia vsade spolu ako dvojicky.Deti si rozumeju aj bez slov.
urcite na nu nechcem tlacit, aj v spolocnosti cudzich ludi (aj ked som tam ja) potrebuje chvilu na uvolnenie, potom je to uz ona. Len ja v tej skolke s nou nie som a dost ma mrzi, ak sa tam ma trapit. Dozvedala som sa to az ked som sa pytala uciteliek ja, najprv ju vychvalili (verim, ze to je pre ne fajn, ked poslucha vo vsetkom) a na konci dodali, ze len teda nerozprava a neprejavuje pri nich emocie.
Podľa mňa je dcérka introvert, zle sa cíti vo veľkej skupine ľudí. Bude to tak možno celý život, akurát vekom už to bude lepšie zvládať a bude vedieť lepšie predstierať, že zapadla.
Dobrý večer, skúsim pokračovať v tejto téme a nezakladat novú, verím že sa mi ozve niekto ďalší s vlastnou skúsenosťou. Pýtala som sa opätovne učiteliek. Jedna tvrdí že sa s deťmi rozpráva, iná nevie. Na začiatku vo februári keď chodila doobeda vraj rozprávala, prvé 2 týždne marcové tam už aj spala. A následne vraj po návrate z 10 dňovej pauzy s nimi už nerozpráva, len spolupracuje a zapája sa. Jednej aspoň odpovedá slovom. Riešila som dcérku s logipedickou (pozná ju) a psychologickou (bez dcerkinej prrtomnosti). Obe hľadali dôvod že sa tam po návrate z prvej prestávky v škôlke bud nieco udialo alebo len zistila že to bude “na stalo. teda aj tými následnými pauzami som tomu príliš nepomohla (apríl máj jún- každý mesiac mimo 2 týždne). Dcéra ma zrejme úzkosti a drží tam “survive mode”- pre okolie bezstarostna, pre mňa - viem že sa trápi keď je cca 8 hodín denne ticho. Máme jej nechať z tej škôlky vydýchnuť a potom zvoliť menšiu skupinu, aby sa u nej mutizmus nerozvinul. Dcérka je opatrná aj v neznámom prostredí pri mne, potrebuje “warm up”, ale to jej zrejme v škôlke umožnené nebolo. Neviním škôlku, je to štátna inštitúcia, len zrejme pre naše dieťa nie vhodne prostredie.
Nas je extremne uzkostlivy a hanblivy, uz 5 a stale ho to drzi, v skolke povie len to co potrebuje, ked sme na ihrisku a pride za nim niekto sa hrat tak sa stiahne, nema ziadny zaujem sa s inymi detmi hrat, on by aj chcel ale jeho hanblivost je silnejsia, nemyslim ze by mu nieco pomohlo, mozno casom z toho vyrastie alebo sa to aspon trochu zmeni. Ma 3 rocnu sestru ktora je v tomto uplny opak.
Moj je taky, uz ma cerstvych 5 a ked nemusi nehovori v skolke. Doma sa mu usta nezavru, je uzavretejsi v spolocnosti, mozno z toho casom vyrastie. Donedavna tiez cakal len na ucitelku, kazdy den ho musela odviezt za ruku do triedy., ucitelky sa pytal vzdy rano ci mama pride.Ale s placom nechodi, len je medzi cudzimi dost tichy a uzavrety.