Ako pomôcť trojročnému dieťaťu komunikovať v škôlke?
Dcéra má 3 roky a do škôlky chodí približne 4 mesiace, ale adaptácia bola viackrát prerušená (choroby, cestovanie- spolu cca 2 mesiace). Doma funguje úplne bez problémov – rozpráva plynulo, používa vety, je veľmi komunikatívna, veselá, zvedavá, pýta sa, rozpráva zážitky a spieva pesničky zo škôlky.
V škôlke je z hľadiska fungovania bezproblémová – zapája sa do aktivít, spolupracuje, papá, spí (hoci doma už nespáva). Komunikácia je ale opatrnejšia. Odpovedá najmä áno/nie, pri aktivitách vie odpovedať na otázky. S jednou učiteľkou komunikuje viac, s druhou skôr neverbálne (ukazuje, hmká, potuká ju napr. keď chce ísť na WC). Pri speve sa zapája spolu s ostatnými. Podľa učiteliek sa rozpráva aj s deťmi a hrá sa s nimi, aj keď asi nerozpráva toľko ako doma.
V škôlke pôsobí skôr tichšie a menej spontánne než doma. Ráno sa často opakovane (50x) pýta, či po ňu prídem. Keď po ňu prídem, sama za mnou nepríde, ale nechá sa priviesť učiteľkou, potom je o minútu opäť úplne uvoľnená.
Celkovo mám pocit, že má schopnosti úplne v poriadku, ale je citlivá a prejavuje sa takto.
Prežil si niekto niečo podobné? Rada by som jej pomohla.
@anonym_autor moj syn pol roka rozpraval v skolke iba s jednou osobou. Pritom jazykovo nebol problem, pd 2 rokov zlozene vety. Po 6 mes zacal komunikovat aj s dalsimi, teraz nema vobec problem. Dali mu cas na to a teraz to tam miluje.
Musi si zvyknut,este je kratky cas.Moj maly je uz 2hy tyzden doma,kasel ho drzi uz dlho.Mne je luto,lebo kolektiv mu robi dobre,rad chodi do skolky.A to moc nerozprava.Teda uz vsetko pekne sam od seba si zopakuje,co povieme.Rano uz pekne aspon pozdravi,ze ,,,Tau,,,na zaciatku tisko presiel a nic.Tak aj preto ma to mrzi,ze takto doma.Ucitelky o nom ani nevedia,ze je v skolke.Posluchne,urobi vsetko co treba aj s detmi sa pekne hra.
Minule mi ucitelka dala ine dieta,ja sa divam,ze to neni maly.A ona,ze jej boze oni chodia vsade spolu ako dvojicky.Deti si rozumeju aj bez slov.
urcite na nu nechcem tlacit, aj v spolocnosti cudzich ludi (aj ked som tam ja) potrebuje chvilu na uvolnenie, potom je to uz ona. Len ja v tej skolke s nou nie som a dost ma mrzi, ak sa tam ma trapit. Dozvedala som sa to az ked som sa pytala uciteliek ja, najprv ju vychvalili (verim, ze to je pre ne fajn, ked poslucha vo vsetkom) a na konci dodali, ze len teda nerozprava a neprejavuje pri nich emocie.
Moj je taky, uz ma cerstvych 5 a ked nemusi nehovori v skolke. Doma sa mu usta nezavru, je uzavretejsi v spolocnosti, mozno z toho casom vyrastie. Donedavna tiez cakal len na ucitelku, kazdy den ho musela odviezt za ruku do triedy., ucitelky sa pytal vzdy rano ci mama pride.Ale s placom nechodi, len je medzi cudzimi dost tichy a uzavrety.