Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

SOUTĚŹ: Jak zvládáte vztek u dítěte?

lidka_hipp
10. apr 2015

Všechny děti jsou sluníčka, ale někdy se umí pořádně zamračit 😉 Sama moc dobře vím, jak je těžké zvládnou malého vzteklouna. Když u Aničky nastalo období vzdoru, byla to obrovská zkouška mojí trpělivosti a já vůbec nevěděla, jak ji zvládnout. No, přežily jsme obě 😀 Co vám pomáhá zvládnout, když se dítě vzteká? Máte nějaký zaručený recept? Pro pět z vás, které napíší nejzajímavější odpovědi, tu mám krasný balíček dobrot HiPP pro batolata.

tichanska1
10. apr 2015

Tak Peťko je práve v období vzdoru a je to hrôza... Najviac pomáha keď robím to čo on keď má zlosť. Keď si ľahne na zem a kričí a kope nohami, tak si ľahnem na zem aj ja a robím to isté. Na ulici to však nie je vždy možné, preto sa snažím upútať jeho pozornosť s niečím iným (vtáčik, lietadlo) a ak ani to nepomáha jednoducho ho prekročím a idem ďalej. Po chvíli sa zdvihne a s plačom uteká za mnou. No najhoršie sú tie staré babky, ktoré sa do toho hneď začnú starať a karhať ho. Vtedy vlastne dosiahne, že si ho niekto všimol a pokračuje ešte hlasnejšie...

kaja082
10. apr 2015

Ach jeejeee.... sama by som nikdy neverila, ze to takto budem zvladat...maly ma rok a pol a vzdor je u neho v plnom prude... vsade sa sprava ako zvieratko :D uz som sa stokrat dusovala, ze ho nikam nevezmem ! a vezmem ho vzdy a vsade a potom sa z neho jak ho nahanam a nosim dopotim ako pes a hambim sa este aj za seba:D ale zistila som ze mu musim v istych veciach ustupit a ked nie rychlo ho zabavit niecim inym :D a to zabera, alebo ma 7 mesacnu sestricku, poviem nech jej da pusku a tu jej da aj keby sa neviem co robilo a je klud. A este jedna vec ja maleho rada nervacim 🙂 haha ... ale ako ma mamina naucila vzdy si ho chyt prehovor do duse pritlac si ho k sebe, on sa ukludni! a je tak 🙂 pekny den 😉

erika630
10. apr 2015

Aaaaccchhh 🙂 No práve toto obdobie prežívame - niekedy som uplne hotová a nevládzem a najradšej by som sa rozplakala a vykričala že už nevládzem - len nemám komu :( tak sa snažíme obdobie vzdoru preplávať a neviem či robím dobre ale ak niečo chce tak mu to dám a mám pokoj. V obchode sme sa so vzdorom ešte nesretli - nejako ho to zatial neláka - ani hračky a ani sladkosti 🙂 Poslednú dobu mame vzdor len pri návštevách - ako keby sa bál že mu niekto ublíži alebo ma vezme niekam niekto preč. - pritom tých ludí pozná 🙂 ide o brata alebo o tatka alebo o svokru 🙂 - niekedy ked prídu ho musím asi 10 min. upokojovať a niekedy nepomaha ani to a tak mu pustam pesnicky, rozpravky, citam knihu a aj zabudne ze niekto u nas je 🙂

minulin
10. apr 2015

Jednoznačne IGNOROVANIE pomohlo iba. U nas pretrvava dost dlho, ale je to take narazove. Niekedy je pravda, ze sa neda, lebo ludia "čumia", tak vtedy rychlo sladkost :D Sme len ludia , neda sa vsetko zvladat

jamelia
10. apr 2015

Tiez si prave tymto obdobim prechadzame s mladsim synom. 🙂 nastastie vonku velmi nevymysla, ani v obchode, ani na navsteve, najviac doma. Tiez na neho zabera, ked ho vezmem do narucia a stiskam az kym sa prestane hnevat. Ale su aj chvile, kedy si ho jednoducho nevsimam a po dlhsej chvili pribehne aj sam 🙂

daduska2222
10. apr 2015

Ivanka je weľmi vzdorovitá,tvrdohlavá,taktiež dostane až taký amok,že 2hodiny trucuje,kričí,plače a nikto sa nemôže ku nej priblížiť,wtedy je najlepšie ju nechať tak a sama si musí uwedomiť,že to nemá zmysel,pretože ja som taktiež tvrdohlavá,že mňa nezlomý,takže u nás platí trpezlivosť ruže prináša a teras môžem povedať,že už nemá také amoky,že dosť pomohla trpezlivosť a zese Lukasko je v takom období,že keď mu niečo zoberieme s čím sa nesmie hrať tak spustý taký plač až hrôza,tak tu zase platí,že mu dám detský telefón a hneď sa ukludný!! 🙂

miroslavan
10. apr 2015

Práve s tým zaciname 😀 keď je to "bezpečne vzdorovanie" tak ho nechám nech reve a trieska s vecami aj keď už nás to stalo plastovú misku práve vcera 😉 Keď je to "nebezpečne" ze si trieska hlávku o stenu - tak sa ho snažím objať a úplne tichučko mu šepká do uška, ze mamička tá ľúbi, ty si môj dobrý chlapček, tíško... A niekedy to zaberie skôr-niekedy neskôr... Len najhoršie je, ze nás starší-8rocny to minule urobil tiež, keď som mu niečo nedovolila, začal vzdorovať presne ako ten maly 😒 Ale ten ten dostal riadnu prednášku a zatrhli sme mu na pár dni všetky obľúbenosti a pochopil 😉

futu
10. apr 2015

Svoje dieta objjmem a počkam kym sa ukludni 🙂 a zabera to ! 🙂

maminamatka
10. apr 2015

zatial v tomto obdobi nie sme ale ked citam prispevky a poznam deti mojich kamaratok tak sa naozaj "neviem dockat" 🙂 myslim si ze najlepsie je dieťa trosku ignorovat a neustale vysvetlovat mu veci. ale mne sa zatial asi dobre hovori, co ked s tym nemam este aku taku skusenost. 😉

sunibrutal
10. apr 2015

Tak aj moj starsi syn má v poslednom case také "nálady" ... uz sme skúsali vsetko, co som citala na nete, vo fórách, v knihách a co sme poculi - objatie, rozprávanie, studenú vodu, sepkanie, atd. no vsetko mozné a nemozné 😀 tak co zaberal: dám ho do izby a poviem mu "tu mozes plakat a kricat kolko chces, a ked si prestal, mozes prist von!" potom o 10 min tam idem, opytam ci uz prestal , vacsinou ukludni a objime ma a hotovo 🙂 nastastie na verejnosti scény nerobi, len doma, takze to risime takto. Nastastie to nie je denny program, ale obcas sa to stáva.
Pridám aj foto - reval lebo nechcel aby sme odlozili vianocny stromcek 😀

erinkamaminka
10. apr 2015

no moj starsi syn Boris ma obdobie vzdoru od narodenia. Nastastie viem ze to podedil po mne a po mojom otcovi 🙂 a teda z toho ani nevyrastie 🙂 snazim sa s nim vyjst po dobrom ale on moze za to mam stale nadvahu lebo si oje nervy z neho liecim sladkym 😉

anny1984
10. apr 2015

No to je otázka pre nás ako vyšitá. Pravidelný denný krik a plač pre nič. Niekedy sama neviem čo robiť, keďže vždy reaguje inak. Ak sa rozhodne vzdorovať, volím zväčša taktiku nevšímania, samozrejme ak už prekročí isté medze, tak zakročím. Skúšam ho odviesť do inej miestnosti alebo ja odídem do inej, kým ho to neprejde. Väčšinou mu ide o to, aby mal obecenstvo.

nikinka1111
10. apr 2015

Môj malý máva pravidelné hysterické záchvaty keď nie je po jeho. najčastejšie keď nechce ísť domov. tak vždy musím vymyslieť niečo na čo ho nalákam. buď na klúče od auta, no viac krát sa nám už overil príbeh, že volal náš pes, že si udrel labku a treba ísť urýchlene pofúkať 😀

2kocka7
10. apr 2015

no tak kedy ako..niekedy si ju nevšímam, ukľudní sa, prejde na inú aktivitu a je to ok. Zase niekedy ju vezmem a jej poviem, že to nesmie a jej to vysvetlím, potom si začneme kresliť, alebo jej dám cukrík a je to 🙂 Niekedy to je ťažké, lebo mám ešte 7mes. chlapčeka..ale zvládame to 🙂

lulistek
10. apr 2015

Aj my mame obdobie vzdoru, jedine co mozem na to povedat je, ze sa tesim ked skonci. Kedze ma ist len o fyziologicky stav kazdeho dietata v tomto veku. Moja dcera vie byt riadny čert ked nieco nie je po jej a hlavne nemam rada ked place len preto ze neviem co chce. To asi preto ze je žena :D Od narodenia bola taky plačko, bojko. Strach z cudzich ludi, dokonca aj z fenu alebo vysavaca mala strach. Ale to vsetko ustalo. Takze snad jeden den skonci aj toto. Je to velka zataz na psychiku hlavne pre matku, ktora je s dietatom cely den, snazi sa mu dat vsetko, jedlo, zabavu, utulny domov a ono kvíka za hluposti. Moj recept ( na to aby sme to ako tak prezili ) je zlaty stred. Treba si urcit hranice, zakazat co treba, obcas vyhoviet. Bohvie co je spravne, na kazde dieta plati nieco ine.

katkuz
10. apr 2015

prezili sme to dvakrat, snad prezijeme aj s najmladsou (pol roka) 😀 Pri najstarsej to bol des a hroza, ale to bola aj moja chyba, lebo som sa jej snazila vysvetlovat, ked bola v amoku a nevnimala ma (raz chcela spat so zapnutym fenom, ked videla, ze nepovolim, tak chcela mat v posteli nalepky zo steny 😀 ). Osvedcilo sa predchadzat takym situaciam - resp. ich dopredu pripravit (napr. sme na poslednu chvilu sli cakat tatina ku vlaku, tak som povedala, ze mozno uz vlacik odisiel (chcela ho vidiet) a hned dodat, ze zajtra pojdeme skor, aby sme ho stihli, ano? u syna toto obdobie preslo ovela lahsie (ten si to vynahradza teraz ako stvorrocny 🙂 )
Zhrniem to, co s aosvedcilo nam: - predchadzat amokom - pripravit ich na situacie, ktore ich mozu vyviest z miery
- ak sa mu nedokazeme vyhnut, preckat, pritulit a potom sa o tom porozpravat (pytat sa, co ho tak rozculilo a mat ucast na tom, ze mu rozumieme)
AJ NAPRIEK TYM NERVOM, JE TO KRASNE VYVINOVE OBDOBIE, KED SI UVEDOMUJU SEBA a tesime sa na pubertu 😝 😀 😀

aluxka
10. apr 2015

Toto je naša téma 😀 naša jeden a pol ročná Romanka nás neúnavne skúša čo všetko vydržíme a čo všetko jej dovolíme keď začne byť hlučná a jedovatá. Najväčšie "problémy" máme keď chcem aby sme išli po dvojhodinovej prechádzke dovnútra papať a buvať. Vtedy ju je počuť snáď na celú dedinu ... začne zo seba robiť handrovú bábiku, škriabať nás po tvári, očervenie, no úplný záchvat hnevu ktorý trvá aj keď ju vyzliekam z vecí a dávam dole topánky. Vždy jej pritom hovorím, že keď sa napapá a vybuvá pôjdeme von zase no moc ju to neukludnuje lebo ona chce ísť von HNEĎ a nie potom...tak ju nechám ležať na podlahe a zachvíločku vždy príde, pomôže aj to keď jej poviem, že si ideme umyť ručenky. Tam zase vidí zábavu so špliechajúcou vodou 😀 tak sa hnevať prestane. Ak ju to "chytí" vonku tak väčšinou hovorím, že natrháme si kvetinky do vázičky - to vždy zaberie alebo trávičku sliepočkám a potom im ju hádže.
Veľmi ju tiež baví kričať a ak si zapchávam uši tak sa na tom schuti smejeme obe. Staršiu dcérku - 5 ročnú Sašku tiež občas chytí vzdor no tu len vysvetlujeme a máme dohody, ktoré musíme splniť my a aj ona ak nie väčšinou jej zatrhneme rozprávky. Ak jej niečo sľúbime musíme to splniť a to isté chceme aj od nej. No ako každá mamina sa aj ja snažím o nejaký ten zlatý stred. Nehovoriť na všetko nono ale ani všetko nedovoliť. Aj sa spolu zasmiať, poštekliť, pohrať no zároveň byť autoritou, nech z nich rastú čestné a šťastné ženy. 🙂

marisa90
10. apr 2015

No my mame momentalne obdobie vzdoru, teda je to hrozne...Mala je velky nervak, ked nieje nieco tak ako chce ona kludne sa hodi aj o zem...Najviac pomaha, ked si ju nevsimam a ignorujem ju, vtedy sa vynervaci, poplace si a ukladni sa a zachvilu ako keby to bolo ine dieta uz sa usmieva. Je to tazke nevsimat si ju, ale nic ine nezabera. Niekedy pomoze ked jej dam po riti, ma este plienky, takze si myslim, ze aj tak nic neciti, ale vie ze spravila zle...No a ked ju chytia nervy vonku, tam sa to neda ignorovat ju, vacsinou sa ju snazom niecim zabavit, ze sa ideme niekam pozriet, alebo jej slubim ze pojdeme do obchodu a nieco kupime a tak.A ked mam pri sebe lentilky, tie vzdy zaberu a trochu sa ukludni...Je to maly jedoch, ale vzapati, ked sa ukludni, usmeje sa na mna a da mi pusinku je vsetko odpustene-vie ako na mna 😉 Som stastna, ze ju mam 😉

katkuz
10. apr 2015

... a este sa nam osvedcilo mat jasne pravidla aj ich dodrziavat - na ihrisku sa este 5 x odsmykas a ideme
...alebo jeden cas fungovalo, ked neico nechceli spravit alebo s niecim nevhodnym prestat - "pocitam to tri" (a vedeli, ze nebude sladkost pri kave 😀 ). To ste mali vidiet tie fukoty 😀

marisa90
10. apr 2015

Este pridavam foto.Na fotke dostala nove hracky. zajka a zabku, no doteraz nevieme preco plakala 🙂

barunka
10. apr 2015

U nás je jediným zaručeným spôsobom - predchádzať týmto záchvatom hnevu. Ale poviem vám, zlaté obdobie vzdoru. Proti jedu z ADHD je to prechádzka rajskou záhradou. Keďže moja staršia má ADHD, tak menšieho zvládam ľavou zadnou... Také body za mňa.
1. pravidlá - stanoviť a dodržiavať, každý deň, vždy, za každých okolností
2. ak idem do obchodu, dopredu si stanovíme čo kupujeme, a čo naopak nie - príklad - môžeš si kúpiť jednu maškrtu. Dieťa ide už pripravené na jednu maškrtu a väčšinou sa tým pádom vyhneme kriku
3. komunikácia s porozumením - netlačiť dieťa do toho, čo chcem ja za každú cenu, ale komunikovať s ním na jeho úrovni a snažiť sa dohodnúť - napr. pri odchode z ihriska, Ja chcem odísť, Ono nie. Tak dohoda prijateľná pre oboch, ešte raz, dva, tri (podľa toho ako sa ponáhľam) sa choď šmyknúť, zakývaj preliezkam a ideme domov.
4. Nekričať - čím viac kričím ja, tým viac kričí dieťa. Čím viac kričí dieťa, tým viac kričím ja. A nikto nikoho nepočúva, lebo sa sústredíme na prekričanie toho druhého
5. rešpektovať sa navzájom....

Jasné, že nezabránim všetkým "záchvatom" ale musím povedať, že krpec máva zúrivostné záchvaty veľmi zriedka. A keď to už na neho príde, snažím sa odlákať jeho pozornosť iným smerom, alebo počkám kým dokričí a dojeduje sa a potom sa o tom porozprávame. Hoc sú deti malé, dokážu veľa pochopiť 😀

bobaaa
10. apr 2015

tak u nas je to tiez hroza a ked sa nam narodila mala nedalo sa zo starsim uz vobec vydrzat . a kedze moj maly velky chlap ked ma svoje dni tak u nas pomaha jedna jedina hracka ktorej sa bojji 🙂 🙂 akonahle mu spomeniem ze mu ju vytiahnem hned je po boji 😀 😀 😀 ani neuverite coho sa to moje trrrdlo boji takeho zraloka je to penova hracka pre psy 😀 😀 😀 😀

lulistek
10. apr 2015

@marisa90 🙂))) dobra fotka, ukazuje to ze niekedy clovek fakt nevie ze preco. mozno proste uz ocakavala ine hracky :DD

mabliss
10. apr 2015

Priznám sa,že zvládnuť vzdor svojho synčeka mi robí menší problém ako (ne)reagovať na múdre rady okolia. Ja pevne verím,že sa dozijem toho,keď pochopenie a laskava náruč bude považované za samozrejmosť,aj ked dieťa práve "neposlucha". Aj keď si malý robí po svojom, vzdoruje, ľúbim ho viac a viac. Nekricim, nebijem, netrestam. Aj tak sa to da,ale ľahké to nie je. Vždy si však poviem,že svojim správaním dávam malému príklad. A to je pre mňa najlepší argument. 🙂

lubkamik
10. apr 2015

Doslednost, doslednost a doslednost 😀 A tiez jasne pravidla. U nas ziadne hadzanie sa o zem neexistuje. Snad raz sa to stalo a aj tak s tym nic nedosiahol maly, tak to ani nerobi. Ale denno-denne vidim ako ine mamicky ustupuju detom ci v obchode, ci na ihrisku len aby nerobili cirkus. Radsej si deti vydobiju svoje len aby prestali kricat. Ved nech kricia. Este by som sa hodila na zem a kricala s nimi - nech sa ludia pozeraju. Hned by ste videli ako prestanu. 😝
95% je to chyba vo vychove a nie chyba dietata 😉

beatabuckova
10. apr 2015

Ja nerobím vôbec nič,akurát dbám o to,aby si dieťa neublížilo. Na vlastnej koži som sa naučila,že ani pekné vysvetlenie ani krik nepomôžu, hnev ustúpi niekedy pomaličky,ale isto 🙂
Hlavne treba mať veľa trpezlivosti.... 😅

sarra01
10. apr 2015

Ja ju poslem do izby, aby sa vyplakala, tam ju zatvorim na 5-10sekund a ked si uvedomi ze je tam sama tak bezi k dveram, tam ju uz potom cakam, zoberiem ju na ruky a stiskam a vysvetlujem jej co robila zle. Ju to hned ukludni. Objatim som zatial dokazala viac ako kedy krikom 🙂

dankaa78
10. apr 2015

Pri nasich detoch zabralo to ze sme plakali vsetci.Samozrejme inak to fungovalo vonku medzi ludmi.Jednoducho si nevsimat dieta - totalna ignoracia.A po par krat vzdoroviteho spravania to preslo🙂

bandurka1979
10. apr 2015

Mam 4 deti ale nemali sme s nimi velke problemy so zlostou ale ked k tomu uz doslo tak som sa snazila nevsimat si to a byť trpezliva... a ono to "odoznelo " samo 😀

veronique_1
10. apr 2015

Odvediem jeho pozornost. Zacnem rozpravat o niecom, coho velmi bavi. U mojho su to jeznoznacne AUTA a hocico, co ma kolesa 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli