SOUTĚŹ: Jak zvládáte vztek u dítěte?

Ja som uz vyskusala vselijake psie kusy z priruciek, aj z rad skusenejsich rodicov, no nakoniec som sa ustalila na jednom, vsade kam ideme mam so sebou nejaku oblubenu maskrtu - lizatko, slahackovy kolacik, keksik, nieco take, ked je dieta v jedovatom osiali, vytiahnem to a zacnem si rozbalovat a ze si dam, kym sa vyzuri, ale tak, aby to zbadalo. Sice sa vzdor zmeni na plac, ale ten po chvilke ustane, dieta urobi co od neho chcem a nakoniec sa podelime o tu sladkost. Uvidime ako dlho nam to vydrzi, zatial od septembra nam funguje toto a som rada, ze aspon nieco.

My máme ešte len polroka a už ten hnev a vzdor nezvládam :( Akosi sa nevieme rozhýbať, nie a nie plaziť sa a už vôbec nie loziť a to blšku vytáča do nepríčetnosti. Bude kričať, lietadlovať, vytočí sa až do fialova :( Snažím sa odpútať jej pozornosť hračkou, zabaviť ju, zmeníme polohu, občas zmeníme miestnosť.. najnovšie jej začnem spievať a na tom sa náramne zabáva :D aj zabudne že vlastne nechcela byť na brušku. Len by ma zaujímalo čo si v tej malinkej hlavinke myslí... či niečo v zmysle: to je ale zaujímavý zvuk... alebo skôr: prosím už prestaň 😝 trpím totiž absolútnym hudobným hluchom 😀

Zaujímavé je, že obdobie vzdoru som u starších detí nezažila. Pamätám si len raz, keď syn mal dva roky, tak chcel autíčko - bola to taká séria-bager, traktor, valec..dali sme mu na výber, ktoré chce - teda jedno z nich. Ale on chcel všetky, kúpili sme mu len jedno, ktoré ukázal ako prvé a mysleli sme si, že bude spokojný. Vtedy sa prvý krát hodil o zem s revom a reval (doslova reval), kým sme neprišli domov, našťastie som bola j s manželom, pretože ho musel domov odniesť. Od vtedy to už nikdy neurobil a ani sme to vtedy neriešili, boli sme úplne fyzicky aj psychicky odrovnaní 😀
Strašia dcéra vôbec nemala obdobie vzdoru, za to teraz ako skoro 13-ročný a 9-ročná ma vedia vytočiť...že sa to ani opísať nedá 😀
No a naše najmladšie-onedlho ročné, začína ukazovať svoje malé rožky, keď si chce presadiť svoje, zatiaľ mi na ňu zaberá dôrazné No No a zdvihnutý ukazovák...no uvidíme do kedy 😉

Obdobie vzdoru,to je u nás kapitola sama o sebe. Pri najstaršej dcérke to bolo hrozné, dokázala vrieskať,plakať do nepríčetnosti,nehádzala sa o sem, keď sme boli u starých rodičoch na prázdninách a hodila sa tam o zem, vrieskla , no proste hrôza, moja mama nevedela čo robiť, bolo jej do plaču a aj mne, ale ignorovala som dcérku a nechala som jej stav prejsť sám, neriešila som to, bola som pri nej, aby si neublížila, ale nekričala som, keď to prešlo pohladila som ju, ale .. Moja mama zareagovala, prečo niečo neurobíš, necháš ju tak, aj moja sestra, ktorá také niečo u svojho syna nezažila mi navrhovala návštevu psychológa, nech to riešiť, ale ja som im vysvetlila, že dcérka to robieva, proste vzdoruje, keď niečo nedostane, ale niečo stratí, tak takto vyvádzal, aj som prvý krát na ňu kričala, chcela som aj dať na zadok, ale udržala som sa, kričala som, prosila, ,odišla,ona prišla za mnou, ale aj tak vrieskala, nič nepomáhala, musela sa vyzúriť, Keď si na to spomeniem, je mi opät do plaču, ale zvládli sme to, aj keď dcérka je plačlivejšia, citlivejšia...
U 2.a 3.dcérky to bolo miernejšie, druhá sa postavila hocikde sme boli a ostala nadurdená, nepohla sa z miesta, najhoršie bolo ak si to zmysle na prechode pre chodcov a len stála, čo som mala robiŤ, zobrala som ju na ruky, vtedy kopala, vrieskala, ľudia sa pozerali, ale musela som ju ochrániť pre autami,postavila som ju na chodník a nechala stáť... 3.dcérka to obdobie ešte stále máme, keď niečo nedostane, ale o proste ona chce, začne plakať, dupať nohami a staršie sestry jej radej dajú čo chce, len aby bola ticho. Ja im síce všetkým hovorím, že každá môže to o to, a že jej nemusia ustupovať len preto, že je mladšia, alebo vyvádza, No snažíme sa tie obdobia zvládať. Najmladšia je naše slniečko, aj ona plače, menej spí, nechce sa kúpať a iné, ale obdobie vzdoru nás ešte len čaká a vtedy asi u najstaršej prepukne aj puberta, takže sa teším, .. 🙂 😒 Radšej nepremýšľam,, lebo ak to bude také ťažké ako vzdor, tak...Uvidíme,....Prajem všetkým mamám, aj sama seba pevné nervy. 🙂 🙂

Ak naše dieťa vzdoruje, nesmieme naňho zvyšovať hlas, len opakujeme svoju požiadavku hlasnejšie, ale pokojne, ak sa "nereštartuje", ale naopak, začne sa stupňovať jeho zlosť, tak dieťatko väčšinou zoberieme do náručia a niečo zaujímavé mu ukazujeme...otvárame skrinky, ukazujeme kvietky, spievame obľúbenú pieseň s ukazovačkou, jednoducho, odvedieme jeho pozornosť na jeho obľúbené veci, či činnosti. Väčším deťom povieme niečo vtipné, ukážeme videá, či fotky v mobile, v PC. No najlepšie zaberá, keď otvoríme okno, alebo dvere na dome a pozorujeme okolie, a nadýchame sa čerstvého vzduchu! 😀 😎 😀

zaruceny recept podla mna neexistuje. aj s jednym a tym istym dietatom je to v roznych situaciach rozne "vazne" a mne osobne zaberaju rozne pristupy. raz staci mile slovo a objatie, uznanie, ze chapem preco sa hneva a co sa s tym da robit, ked ide o nejaku blbost nepodstatnu, napr. ze silou mocou chce ist inou cestou ako ja, ale mam cas a nevadi mi ist podla neho, tak kludne aj ustupim.
Ale uz som parkrat skoncila aj nasilnym odvedenim a zavrenim v izbicke na par minut, kym hnev ustupi...

je to straaaaasne individualne.

Urcite ale teraz, ked mam deti sama, som omnoho empatickejsia k podobnym situaciam inych matiek na verejnosti, kedysi som ich za to odsudzovala, ze su protivne, kricia na deti a nezvladaju to 😀 😎 ale ako som na tom istom brehu, je mi ich skor luto, lebo vidim, ze nie som o nic lepsia....

@lidka_hipp Mne sa osvedcilo ostat co najpokojnejsia a nechat dieta,nech sa upokoji, na ulici vziat eovno somov bez nejakych vykecov.
No a nacitala som si,ze aj pomenovanie emocii pomaha..zvlast u starsich deti. Vyskusane aj v praxi,zabralo,dokonca ma syn uz aj opravil.. Aj dieta ma pravo na zlu naladu,len do veku cca 5-6r.nevie emocie tak ovladat. Preto je fajn im pomoct takymto pomenovanim tych pocitov,co si myslime,ze maju.
U tych najmensich mozno skor opis situacie.. Ano,viem,ze to velmi chces..no.. To viac realizujem pri malej,kedze len teraz mala tri roky. Uzitocne rady som nasla v knizkacho vychove deti.
Inak nasa mala sa strasne rozculuje,ked jej nerozumieme a najhorsie to bolo ked sa len zacal rozvazovat jazycek a pouzivala bud prvu alebo poslednu slabiku. To boli nervy! Tak som jej prejavila pochopenie,ze aj mna to velmi hneva,ze neviem co chce..aj sme sa objali. Cim lepsie rozprava,tym je tychto situacii menej,no su zas ine,lebo ona ma presnu predstavu o tom,co chce a ako to chce. A ked ju nepochopime tak nervaci. Teda ju ucim,ze nie krikom,ale poziadanim a vysvetlenim,ako si to teda predstavovala. No a jed jej nevyhovieme,lebo to z roznych dovodov nevie,tak len skonstatujem a nechal ju,nech sa vyhneva. Prejde ju to a je opat zlate dievcatko. 🙂

Tak ja som sa so vzdorom stretla prvy krat. Mam 12 rocneho syna a to bolo dieta pri ktorom sa da o dalsich 10 starat...kludny, mily, samotstatny, slo sa spinkat spinkalo, papat papalo...daj rucku, stoj maminka vyberie veci a ideme...super...teraz mam 21 mesacneho a je to riadne sidlo...uz z oci mu srsi...ked sme vonku ani za noc nechce ist domov a vzdy sa hodi o zem...ja sa tvarim ze nevidim...no ale raz sme skoncili v blate a to uz okolie riesilo...tiez sa niekedy idem od hanby prepadnut ale v druhom rade si uvedomim ze kaslem na kazdeho...pre mna je podstatny moj syn...tiez skusam rozne finty...snazim sa ho unavit vonku, aby domov chcel ist, ale to asi skor ja odpadnem ako drobik...mnohokrat sa smejem, ze je neznicitelny...inac pri obdobi vzdoru vyuzivam kojenie...Drobik pod k maminke vstan a dame cici...tak to vy ste videli tu rychlost...ak je zlostny a nieco ked sklada a nevie vlozit, vzdy mu chytim rucky a snazim sa zachytit pohlad...upokojim ho slovami, pritisnem a potom spolu skladame a zatlieskame si...naucila som, aby si zakazdym ak sa nieco podari zatlieskal...tak krici jeeej a tlieska si...zloba ale anjelik sladky...moje lasky...❤❤❤

Tak s tym sme si uz zazili 🙂 Nepomahalo ani ignorovanie - to zacalo byt este horsie 🙂 ked sme ju chceli objat - kričala a rozhadzovala rukami a obcas sa stalo ze sme dostali aj facku 🙂 ale nakoniec sme jej dohovorili, objali aj cez facky 🙂 a ukludnila sa - potom sme jej dali " kázen " že to sa nesmie a zabralo to 🙂 trvalo to síce veeeelmi dlho ale zvládli sme to a s manzelkou sa teraz tesíme na obdobie vzdoru u druhého bábetka a potom pri puberte 🙂 🙂 Pekný deň

Ked moja mala napriklad nechce ist z detskeho centra aj po vysvetleni ze uz musime ist lebo..... tak ju obleciem aj ked sa brani a place, ja som pri tom kludna, zatial vzdy ju este udrzim a dkazem obliect a dufam ze ked bude starsia tak pochopi ze do centra pojdeme opat. Ked sa mi to stane vonku, ze chce napriklad na ruky tak ju na chvilku zoberiem kolko vladzem ale potom uz ide aj s placom cez cele sídlisko za mnou a je mi jedno že vsetci sa na mna pozeraju a bohvieco si myslia, proste ju nezoberiem, vsak nosit 14kil jednoducho nejde stale. kusam sa s nou vtedy rozpravat a ukazovat jej nieco zaujimave.
Ked sa doma nechce obliekat ze ideme von, tak mi sa s muzom oblecieme a obujeme a potom si aj ona donesie topanocky ze obut.
Toto su najhorsie veci co zatial s nou absolvujeme a dufam ze nic horsie nas necaka. Najlepsie je ked toto mala urobi babke a ta hned hovori že po kom to dieta je, že ved my sme takí neboli. Skor si myslím, že boli len si to nepamata alebo to brala inak u nas ako u vnucky(vnuka) A dedko, no ten ma este menej trpezlivosti,hihi
Vzdy pri nejakom takomto presadzovaní svojich veci si hovorim že musim byt rozhodna a kludna potom sa sama sebe smejem že lahko sa hovori horsie sa kona.

Ako prezit NIE NIE obdobie? skuste (ak sa da 🙂 ) toto
1..Stanovit hranice a nepolavit (nenechat sa dotlacit napr. ku kupe niecoho, len aby nebol zachvat zurivosti a nevyzerali sme hlupo na verejnosti)
2. Nenechat sa vyprovokovat do hnevu a kriku, trpezlivost (ano, je to tazke), dieta silno objat a prejavit mu lasku aj napriek jeho "zlemu" spravaniu, trest zvycajne afekt este zosilni
3. Dat mu vybrat, ak sa da, napr. chcem mu obliect rifle, tak mu dam na vyber z 2 rifli
4. Odputat pozornost este pred spustenim zachvatu, ak je to mozne ( aha, lietadlo, psik, co ma rado...)
5. Zdoraznovat to dobre, co robi, napr. ked pomaha, tie dobre vlastnosti, nezavazovat ho vyrokmi typu : "Si zly chlapcek,mama je z teba smutna...", " Ak budes takyto, necham ta tu.sameho."
6. Vysvetlovat , nie prikazovat, ale ak robi zle, dat s laskou,no pevne najavo, ze nesuhlasite (formulovat vety vseobecne: :"Bit braceka je zle", namiesto "Si zly, ked bijes braceka".)
7.Mat na mysli ( ked budete mat chut kricat), ze cloviecik hlada sam seba, a casto sam nevie co chce, a je zo seba frustrovany, a rpeto reaguje krikom a placom ( a niekedy smiechom), nie aby vas naschval vytocil.
8. Ked nic nezabera, modlit sa. A vydrzat!