SÚŤAŽ o LEGO DUPLO Môj prvý vláčik!!! 🙂

Dcérka síce vláčikom ešte necestovala,
ale na stanici ho s nemým úžasom pozorovala,
nákladný či osobný,
hlavne, že je prítomný.
Zážitok bol už len ten,
stáť pred ním bol jej sen,
Lego duplo vláčik by nás potešil,
na výlet by hneď s nami vyrazil.
Zatiaľ nás vždy poteší,
ak prídu kolotoče a neprší,
na detský vláčik sadáme,
peknú pesničku si pritom spievame 🚂

S jednou z neteri je kazda cesta zaujimava ale v inom ponati...byva jej zle v aute ale stylom ze kym sa hybe je to ok a ked zastaneme na dlhsiu chvilu tak je to bud-alebo...bud sa povracia alebo nie...takze vzdy musime kalkulovat dopredu kedy kde ako zastaneme a pri kazdom semafore trpneme ako to dopadne🙂

Lukáško mal v júni 2 rôčky a vláčiky sú u jeho najobľúbenejšou hračkou. Najviac sa mu však páčia staré lokomotívy, nie tie moderné rýchlovlaky 🙂 a preto sme ho v leto zobrali ku historickému vláčiku na detskej železnici v Košičiach, a to bol pre neho naozaj zážitok 🙂 Odporúčam všetkým malým i veľkým milovníkom historických vlakov 🙂 a prírody, keďže celá trasa vedie lesom 🙂

Nasa dcerka este ozajstnym vlakom nesla. Ale zato casto cestujeme tatranskou elektrickou, ktorou sa vozi do skolky. Syncek 1r je uplny vlakomaniak, vlaciky su najoblubenejsie hracky, ako aj Lego Duplo. Mame uz zopar Lego stavebnic, ale tento vlacik nam v zbierke chyba a myslim ze by bol u nas doma jednoznacne top 😍

Vláčiky sú pre deti fascinujúce veci. Myslím, že každé dieťatko by si zaslúžilo aspoň jeden vláčik. A preto by som tento vláčik darovala detičkám v MŠ pretože tam by sa z neho vedeli najviac potešiť.

my sme v lete tohto roku navstivili den vlakov v otvorenom depe nebol to zazitok len pre deti ale aj pre nas dospelych mali sme moznost vidiet fascinujuce rusne z davnych cias obrovsky motor deti si mohli vyskusat riadenie vlaku vagon plny mini zeleznic popretkavanych roznymi trasami nevedi sme kam skor pozerat 🙂 ake to bolo zaujimave lego vlacik by nam pripominal fascinujuci zazitok ktory sme zazili 🚂

Naše cestovateľské zážitky sú strašné. Leteli sme na Rodos s ročným a 3-ročným synom. Malý bol ukážkový cestujúci ani nemukol a starší dve a pol hodiny preplakal. Ospravedlňujem sa všetkým cestujúcim za strašný zážitok ☹

Ak my niekde cestujeme, prídem domov vynervovaná a vystresovaná ako keby som skákala bungee jumping. Vždy sa dušujem, že už nikde nejdem. Deti sú neposedné, buď je veľmi horúco alebo veľmi zima. A kedy príde vlak, a kedy príde autobus, a ako dlho budeme ešte čakať. Keď už príde dopravný prostriedok na ktorý čakáme: Kedy tam už budeme?" A kedy ideme domov? Ale lego je top top top hračka. Dokážu pri tom deti stráviť hodiny a ja si môžem v kľude vypiť kávičku. 🙂

Môj muž aj so synom sú nadšení z vlakov všade cestujeme vlakom.
Tá radosť v tých malých detských očiach je na nezaplatenie. 🙂
Malý má vseliake vláčiky a po tomto veľmi tuzi. Toľko o ňom básní
Keď sme cestovali v júni k sestre do Nitry sme šli asi 4 hodiny vlakmi asi s 5 prestupmi aby sme mali čo najdlhšiu a zaujímavú cestu a aby mal malý zážitok sme sa viezli za každým inom vlaku.
Dokonca jeden typ vláčika si pomenoval baba vláčik lebo taký chodí tam kde babka býva 🙂

S našimi deťmi cestujeme 🚗 od malička. Pre synčeka Tobiaska je najväčšou zábavou cesta cez tunel 🙂 keď bol menší 👶 tak sa ho najprv bál a musel mať zapnuté svetielko, teraz sa nevie dočkať kedy bude ďalší tunel a svetielko musí byť vypnuté lebo on je už veľký chlap 😂 cesta vláčikom 🚂 bol asi jeho najväčší zážitok a cez tunel neviem ani opísať 🎈 radosť neskutočná 😍

my sme s deťmi tento rok dali na adrenalínový zážitok 😎 a oni s tým nemali ani najmenší problém,no my dospelý sme mali také malé dušičky, keď sme sa dostali až sem hore 😇 až ku oblakom skoro 🌞

Náš Riško je veeeľmi na vláčiky, síce ešte vlakom nešiel ( chodíme všade autom) ale preňho je zážitok už len to že vidí nejaký vlak ísť...Keď prechádzame cez koľajnice hneď sa rozosmeje a kričí : ,,tu chodí šišííí '' 😀 a samozrejme je to také milé že sa musíme rehotať s ním 😉

My sme sa tento rok vydali na prazdninovy vylet z Prahy do Kysaku na vlaciku na navstevu za rodinou. Podla mojho syna to bola najlepsia cesta aku sme kedy absolvovali a ockovi bolo hned po prichode oznamene, ze kupujeme vlak, lebo v aute je nuda :D
Syncek sa velmi rad hra s Legom Duplom a Lego Duplo Vlacik by sa nam hodil do nasej rozrastajucej sa zbierky kociek, kedze su velmi variabilne a cim ich je viac, tym sa moznosti na rozvijanie detskych predstav zvysuju.

Môj nadšený cestovateľ. Cestujeme vlakom od malička,páči sa mu veľmi ,len pre nás je to náročné,keďže je veľmi neposedný 😊 okrem neprestajneho skákania po sedackach sme zatiaľ nič neobvykleho nezažili...

Malej sa vláčiky veľmi páčia, boli sme s ňou na výstave vlakov, keď ideme na kolotoče vždy musí ísť na vláčik, rada sa povozí aj na detskom vláčiku v nákupnom centra. Chystáme sa s malou aj na nejaký výlet vlakom, keďže zatiaľ sme boli všade len autom.

Naše cestovateľské zážitky sú super. Cestovali sme do Londýna s dvomi vystresovanými a nervóznymi deťmi. Hľadali sme metro a ja, že si oprášim znalosti angličtiny to vyzeralo asi takto: Kde je underwear (čo znamená spodná bielizeň) namiesto underground (metro). Trapas ako vyšitý. Ale našli sme ho. A najradšej mám cestovanie, keď mi synček v aute takto sladko spinká.

vlakom chodíme skoro stale k babke. cestu vlakom ma uplne ze najradsej len malo co vydrzi sediet a celu cestu sa prechadza vo vozni a tlaci pred sebou kacku 😀

My sme zatiaľ a žiaľ vláčikom ešte necestovali. Vo väčšine prípadoch to istí auto. Pri dvoch malých deťoch a veciach okolo nich ( oblečenie, hračky...atď) cestujeme stále s plným kufrom . No dali sme si s manželom predsavzatie, že raz len tak nezáväzne a bez akýchkoľvek zbytočností....len s jedným batom a dvoma deťmi vyrazíme na výlet vláčikom. Snáď to bude čoskoro 😉

My sa ideme obcas na vlaciku previest. Ked sme u babky, tak chodime kyvat vlackom, najvacsiu radost maju deti, ked im ujo rusnovodic zakyva a zapiska. Casto vidime ako vlaky pusunuju, aj to sa Markovi a Laurinke paci.

@bara_lego chodievame často detskou železnicou v Košiciach. Vláčik sem-tam aj zastane, lebo nevládze, ťahá ho parná lokomotíva. Niekedy zastane, lebo je po búrke na trati spadnutý konár a pod. No raz sme stáli preto, že pri koľajniciach sa snažil na nohy postaviť spoločensky unavený pán. Železničiari ho nejako postavili a nasadili do vláčika. Deti len čumeli, čo to za ujka a prečo sedí na zemi. A rodičia vysvetľovali každý po svojom, prečo ujo nevládze chodiť :o))

No ani nie s deťmi, ale kvôli deťom som zažila toto . Asi ako každá mama od malička deťom všetkom ukazujem a komentujem "aha , pozri vláčik, nakladiak, hasiči....a k tomu šiši, brmbrm brm , huhu huhu.. Keď som sa vrátila po MD do práce, tak sme išli krátko na to na služobnú cestu - ja , kolegovia a šofér... ako tak cestujeme, tak si všimnem , že ide popri ceste vláčik - nákladný a tak som radostne zvolala " aha vláčik , ši ši ši " , v aute nastalo ticho,... a mne sa chcelo prepadnúť až na vozovku ... no čo už . aj to sa stáva 🙂

Prvy krat sme s malym isli vlakom z BA do naseho rodneho Presova, ked mal nas Filipko 10 mesiacov. Teda isla som s nim sama, tatinko nas nalozil a bolo. Dieta v nosici, velky kufor, kabelka a kocik ☺. Od vtedy obcas od nas regiojetom do mesta, uz ako si maly viac uvedomuje tak si cestu vlacikom aj dost uziva, fascinovane sleduje krajinu za oknom (to ma po mne). Posledna nasa cesta vlacikom bola v oravskej lesnej po starej rozpravkovej zeleznicke, v otvorenom starom vagone. Slniecko svietilo, prenadherna krajina, este aj trava bola akasi zelensia ako v meste, popri trati rozne rozpravkove postavicky, este aj Jezibaba na metle visela zo stromu, aj my dospely sme mali zazitok. Nas Filipko sa od vtedy velmi rad hra s tymito drevenymi navliekacimi vlacikmi, (v jeho reci ačík alebo šušušu 😀 ). Na legovy zatial z materskej nevyslo 😢

Náš ocko je veľa v práci ako matke akcnacke sa veru nechce sedieť doma a čakať kedy by sme šli spolu na výlet...tak sa snažím brať deti na výlety aj sama..nedávno sme šli na Liptov..kontakt zoo motilkaren tatrapolis minislovensko atd. Šli na koniec aj moji súrodenci s deťmi.. nerada sa ťahám auto za autom čakacky a tak nakojilansom na PUmpe všetkých poobiehala na diaľnici a slapla na plyn...nie nevedela som kde idem😂deti boli v pohode a však čím sme boli bližšie cieľu tým mi viac lepilo či sme šli dobre keď nikoho za nami... zrazu syn hlaási že chce curat a ja že už sme tu už sme tu a on vždy že chce a ja vždy svoje nuž sme tu myslela som že to nemyslí vážne ale aj to že už sme v cieli tak to ako desať minút syn kričal akopal že chce curat mladší chcel cici a sustrastne plakal za brata 😂došli sme na kruháč každý svoje ja že už už sme tam syn curat a najmenší cici cici 😂 v tom kruhaci som sa v strese točila asi 5krat za tých 5okruhov má dobehla rodina a krúžila v ňom so mnoueate asi dva krat 😂asi na siedmy krát som vyšla všetci za mnou pri najbližšej tráve som dala výstražné s mladším naprsniku som vyťahovala staršieho na čuranie všetci na mňa pozerali čos sa deje 😂a vtom som si všimla že sme asi 5m od zoo a od cieľa 😘🦍😂tak sme sa naložili a zaparkovali sme... a všetci na mňa hucia že si mu nemsuela hneď zastať keď zapískal 😂a ja som sa rozplakala že mi takto ideme už 20min 😂😘lae výlet to bol top ❤️💋

čo sa týka cestovania tak pre nás je najväčší zážitok prežiť ho 🙂 keďže trojročná dcérka nevie obsedieť ani za normálnych okolností tak sedieť pripútaná v autosedačke je pre ňu nadľudský výkon a pre nás tiež lebo stále dookola odpovedať na otázky "kedy tam už budeme?" a "už sme tam?" je veľmi vyčerpávajúce a keď do toho ešte začne "mňa tu už nič nebaví", "nemám tu čo robiť" tak už stráca trpezlivosť aj ten najväčší flegmatik, ale stále sa utešujem, že to môže byť aj horšie, ako nedávno moja kamarátka, ktorá prišla na návštevu z Ameriky, samozrejme že jej na druhom letisku kde mala prestupovať, nevyložili kočík ale ho poslali rovno do Viedne, ona s dvoma deťmi ročné a trojročné, ktoré sa hodilo o zem že sa mu nikam nechce. Kamoška mala hodinu na prepravu k ďalšiemu terminálu, tak ročné dieťa na rukách trojročné si hodila pod pažu a utekala k terminálu...myslím že nikoho neprekvapí že let nestihla 🙂 ...na druhej strane dcérka sa MHD vozí rada a minulý rok bol najväčší zážitok vozenie sa na historickej drezine, a to bola teda paráda nie len pre ňu ale aj pre nás dospelých, celú cestu sme sa usmievali, slniečko nám vyhrievalo tváre a vietor vial vo vlasoch, zatiaľ tento pocit z takéhoto "cestovania" nič neprekonalo a dúfam že budeme mať príležitosť si takéto niečo ešte zopakovať 🙂

Najkrajsi zazitok mali deti ked sme ich vzali previezt sa na staru zeleznicu s parnym rusnom a viezla ich lokomotiva Katka..🙂

Párkrát sme cestovali s vlakom s našimi babami basketbalistkami. Jedna z nich je naša prostredná dcérka. S mladšou trojročnou Miškou sme tak absolvovali Prahu, keď mala deväť mesiacov, dvojročná bola v Košiciach, trojročná v Bratislave. Najväčší zážitok z cestovania vlakom máme z tatinkov, ktorí sa tešia, že nemusia šoférovať a samozrejme už vo vlaku sa pripravujú na zápasy🙂spievajú, skandujú, vymýšľajú slogany...A Miška je šťastná, že má toľko veľkých trinásťročných kámošiek sama pre seba...

Takto to dopadne, ked pri vyletovani je čas na jedenie až na spiatocnej ceste ... akurat ze energie uz nie je dost 🙂

Moja dvojročná dcérka miluje vláčiky a autobusy. Asi pred dvoma týždňami sme sa boli previesť autobusom a bola z toho strašne nadšená. Na niektorej zastávke ujo autobusár vypol motor a Saška z toho zostala smutná. Ale keď znova naštartoval, na "plnu hubu" kričala: " Mama ideme, ideme mamaaaaaaa"! Budúci týždeň sa chystáme previesť vláčikom, tak som zvedavá ako sa jej bude páčiť. 🚂❤

Ahojte :* my sme ešte vláčikom necestovali ale tým ,,mojim prvým vláčikom,, by sme si zacestovali ;) ..cestujeme väčšinou autíčkom v tom mi maminka púšťa psničky alebo mi sama spieva to je najväčšia zábava ;) vtedy si ťapkám, brbocem alebo spinkám :* lego duplo by nás moc potešilo ;) a možno ma potom maminka zobere aj na výlet vláčikom 😘 nech sa šťastie usmeje ;)