A mrcha zase prišla

Ahojte, dámy..tak ja som tu nová..ešte študujem posledný rok na výške, ale šak už len do konca mája a potom by som najradšej hneď na materskú🙂...mám 25 a tak mi začali hodinky tikať, že sama nechápem...s priateľom chceme začiatkom roka kúpiť bytík, a to by som potrebovala prácu, ale čo keď mne už chodí po rozume len jedno 😲 😀 ..každou mrchou bývam taká znechutená, že až...aj keď pánboh zaplať aspoň viem, že som zdravá, ale najradšej by som ju nedostala..máme len prerušovaný styk a ja tak vždy dúfam....a furt nič...a to takto ide už rok..ale včera sme mali rozhovor, že by sme skúsili aj na ostro..veď už keď mávame len prerušovane, sme s tým psychicky uzmierený..teda ja na 100%...a priateľ by sa len potešil...neviem, prečo ale aj keď rozum hovorí počkať, srdce kričí iné...a myslím, že 25 je už dosť zrelý vek, a to chcem do 30 stihnúť aspoň dve 😅 ...tak keď mi teraz skončí mrška, idem na vec...držme si všetky palce..krásny deň želám 😎

@nera123 držím palčeky aj tebe aj ostatným, aby sa nám konečne zadarilo 🙂

@lucka_220809 Dakujem si zlata 🙂 🙂 🙂 . Ten cajik nie je vôbec drahy myslim 2,95. takze si urcite objednaj stym nic nepokazis 🙂 . A drzim palce 😀

@nera123 Tak ja ti tiez drzim palce nech sa podari. Ja mam 29 a mam uz 8 rocnu dcerku a vôbec nelutujem ze tak skoro prisla 🙂 . Mam iba ju a za nic na svete by som ju nedala nikomu 🙂 . Teraz sa rok uz snazime o druhe a zatial nic. Cize ja osobne si myslim ze 25 rokov je ten rok kedy zacat 🙂 . Tak nech sa dari 😉

jeeeej baby, ste zlaté... 🙂 ja si tiež myslím, že by sa veci nemali úplne do špiku plánovať, aj keď je lepšie, keď je tá rodinka už ako tak zabezpečená, ale verím, že keby som ostala tehu, veci dáme len do rýchlejšieho pohybu..som taká nabudená, že už nemyslím ani na nič iné, ale to asi žiadna z nás...ešteže existuje ten internet, kde sa môžeme vyrozprávať 🙂 už sa teším, ako sa od tohto mesiaca začneme snažilkovať..už ste asi všetky povydávané, že?

@nera123 Ahoj, zaujal ma tvoj príspevok, som na tom nejak tak podobne, akurát teda mám 27, študujem doktorandské a mala by som končiť až budúci rok... ale teda už asi pol roka nemyslím na nič iné len na dieťa. S mojim priateľom sme spolu 5 a pol roka, ešte sme sa nevzali... ale plánujeme aj svadbu v najbližšej dobe a tiež teda máme len prerušovanú.. aj ja som si myslela a vždy tajne dúfam, že nejakí šikovníci ušli a čosi z toho bude ale za celých 5 rokov sa nepodarila žiadna nehoda... takže asi tak, veľké nádeje si z nej už nerobím. Neviem ako je to u vás, my bývame v jednoizbovom byte a priateľ proste v byte dieťa nechce, chce až v dome. a ja mám pocit, že ten budeme mať asi tak najskôr na dôchodku... takže sa tým hrozne trápim. Som mu vravela že už chcem mať dieťa, on teda vraví, že aj on by chcel, ale nie tu kde bývame. Minule sa ma pýtal čo som taká smutná, no a ja na to, že mi chýba dieťa, tak ma volal, že ho teda ideme urobiť. Ale to sú také naťahovačky, som z toho ešte smutnejšia, lebo viem, že keď príde na vec, zasa si to rozmyslí. Neviem čo mám už robiť, myslím na to každú minútu a pravdupovediac aj pri sexe- že zasa nič, až sa mi chce plakať. Nevie to pochopiť, vraj mám ešte čas. Ale kto vie koľko to bude trvať, ani tá nehoda sa nám nepritrafila za celý ten čas tak kto vie, možno to tak rýchlo nepôjde ani na ostro... Vy ste sa dohodli na nejakom termíne alebo ako to riešiš. Ja sa o tom bojím už s ním aj rozprávať, lebo mám pocit že som fakt už vyšinutá, a nechcem ho tlačiť, nechcem mať pocit, že to dieťa som si vynútila alebo čo... to je také blbé... sme partneri skoro manželia, bývame spolu, žijeme spolu, všeličo sme spolu zažili a chceme byť spolu navždy, chceme rodinu... to máme vyjasnené tak ja neviem ... mám žobrať o dieťa, prosiť a plakať jak hysterka? ... cítim sa trápne, už sa o tom ani s ním nebavím, ale som ako bez duše, stále smutná,... rozmýšľala som nad tým že si nájdem prácu aby som bola vyťažená a nemyslela na to, nechám školu, aby mali všetci pocit že už nie som "študentka" a decko, ale žena, lebo mám pocit že to okoliu vôbec nedochádza... fakt neviem, rozmýšľala som aj o návšteve nejakého psychológa alebo čo, ale je to proste všetko potláčanie túžby a neviem či sa to bude dať vôbec nejak vyriešiť.

@veonka no moja, ani nevieš, ako ťa chápem...a my dokonca ani byt ešte nemáme a bývame spolu ani nie každý deň v jednej kutici v podzemí u nás v dome, tak si vieš predstaviť 😒 nič moc...ale viem, že s tým človekom chcem ostať a on so mnou. my sme spolu tiež šiesty rok...a dva a pol roka sa prerušovane milujeme..predtým som mala antikoncepciu, ale mala som zlé pečeňovky, tak som to musela vyradiť...a vlastne som to aj chcela vyradiť, lebo cítim, že je to pre telo zlé.. no posledný rok chodím len na takéto stránky ako vyšinutá tiež, ale priateľovi som o tom začala hovoriť len nedávno..myslím si, že tí chlapi to nikdy nebudú brať úplne ako my ženy..tiež mi povedal, že dobre teda, tak poďme na to, ale ešte sme to tak naostro vlastne neskúsili..možno aj ja som mala také pochybnosti, či to myslí vážne. no teraz som si istá, že to naozaj chcem a beriem si to na svoju zodpovednosť...telo mi to dáva jasne pocítiť a myslím, že treba počúvať svoj vnútorný hlas..ženy v dnešnej dobe trpia všelijakými chorobami a pod. a ja som zdravá, vďačím za to a chcem prežívať svoj zmysel života (matka) bez zbytočného plánovania. a byť tebou by som sa s priateľom naozaj vážnejšie porozprávala, nech vieš na čom naisto si, lebo aj keď je ten dom v nedohľadne, tak na čo čakať...no nie?...povedz mu, že to tak cítiš a že už nie si schopná na nič iné myslieť.. buď ťa pochopí a bude sa snažiť na tom pracovať alebo aspoň sa o tom začnete rozprávať...veď čo môžeš stratiť?...a školu ešte neukončuj..nie každý má takú príležitosť..prinajhoršom by si si dala odklad, keby si tehu 🙂 mysli veľmi pozitívne a ver tomu, že aj priateľ nad tým začne uvažovať, len ho príliš netlač, lebo najust sa ti zatne a nebude chcieť o tom ani muknúť 🙂..budeme sa tu navzájom povzbudzovať..teš sa 😉

@denda29 Dendi, este som sa docitala o produkte Femigard.. nechcem tu velmi nacinat tu temu, uz su na to ine fora, ale nahodou nemas o tom nejake echo?
Inak krasne pises o svojej dcerke... uz musi byt krasna mala lady 😉

@nera123 , @veonka .. super ze ste sa pridali.. my sme s manzelom svoji rok a pol, byt svoj nemame, ale nechceme sa na taketo veci ani fixovat. vsetko pride postupne, verim, nie ze by som tomu uberala dolezitost, ale viem,ze by som bola strasne frustrovana,ak by som sa mala zameriavat na to, co treba najskor atd atd.. a clovek si to aj tak nenaplanuje - potom ked sa chce, tak sa zas nedari, tak kym este cloveku z toho nekape na karbit, podla mna lepsie zacat... vidim to uz na sebe, 26, snazilkujeme 4 mesiace a ja uz mam pocit,ze to trva vecnost, co sa nedari... 🙂)) drzim palce svadbam aj detom..

@nera123 ja som brala hneĎ na začiatku vzťahu Jeanine pol roka a potom mi zistili myóm, neviem či to malo nejaký súvis ale skrátka sme si zo dňa na deň povedali že tie tbl. skrátka brať nebudem a hotovo. odvtedy ich neberiem, myom tam ešte chvílu sledovali a potom zmizol... pamätám si presne ako som vtedy došla vyľakaná, lebo som ani nevedela čo je myom a doktor mi povedal že ak chcem mať deti nech ich mám hned. to som mala asi 22rokov. plakali sme... ale to materstvo som vtedy necítila takže sme nič nepodnikali.
Teraz strašne túžim, bože myslím, že sa zbláznim. Vieš ja ani neviem či sa to dá nejak racionálne vstrebať, potlačiť tieto pocity v sebe, alebo je to proste príroda... mám aj ja všlijaké iné choroby tráviaceho traktu atp. a keď tu čítam koľkým sa nedarí roky tak fakt teda nemám chuť čakať ani minútu. najradšej by som ho znásilnila 🙂)))))))))))). Tým že mám problémy s trávením som trochu chudšia. Už boli všelijaké sľuby, že keď priberiem budeme robiť bábo, .... keĎ skončím školu... no a teraz je to. keĎ budeme mať dom... a to je tak, že možno aj nikdy. Pritom viem, že má deti rád, viem že by chcel aj on aj hneĎ, ale jednému nedokážem pochopiť ako to v sebe dokáže tak racionálne potláčať. Chlapi to majú asi trochu ináč. Oni môžu hocikedy.... 🙂 ale mne už sa zdá najvyšší čas, veď už mi fakt ťahá na tú 30tku. Priateľ má teraz 30. A tvoj? Viem, že bude dobrý otec, je veľmi zlatý s detičkami, ...... neviem ako tomu ešte pomôcť. Skúsim sa s ním porozprávať, ale presne to nechcem, čo si písala, že sa zatne. Toho sa bojím, že to odmietnutie by som neprijala. Snažím sa to v sebe nejak spracovať, vravím si počkaj ešte, vydrž,... tak držím a držím ako sa len dá... ale mám pocit že raz explodujem a to tiež nebude asi dobré.

Som rada že si môžem popísať s niekým kto má podobný problém. 🙂

@lucka_220809 ja som brala aj femegard 2 mesiace, nemôžem povedať že mi niejak extra pomohol, tehotná som po nom neostala, dokonca ani menzes sa mi po nom neupravil, akurát čo badám na sebe mám lepší hlien. Teraz pijem kvapky od valoviča, je to podobné ako femigard, no je to o niečo lacnejšie.

@lucka_220809 Ďakujem. No.... čo by som za to dala, keby to aj u nás ide takto spontánne, to je podľa mňa pekné, že tomu človek nechá voľný priebeh a teší sa na to, čo mu život skrátka nadelí, príjme to prirodzene... lebo ja mám pocit že stojím už asi pol roka na štarte s napnutými svalmi v postoji "pripraviť sa-pozor" ale "štart" akosi neprichádza. Trochu mi to pripadá trápne, žiadna prirodzenosť... len sa asi čaká kým sa úplne zbláznim. Je jasné, že žena túži stať sa matkou a jednoho dňa to proste začne pociťovať. U mňa to prišlo akosi zrazu a hneď veľmi naliehavo, žiaden rozbeh... 🙂 Neviem ako by som mohla v sebe ešte zadržať túžbu po materstve. Som z toho fakt zúfalá. Nechcem nikoho do ničoho nútiť.

@veonka veo, z toho, co pises, sa mi teda vobec nechce ta utvrdzovat v tom,ze by si mala cakat, ale naopak, nechat tomu mozno aspon trosku volny priebeh. Zeny to maju trochu inac ako muzi - zena sa vie citit mamou aj bez dietatka , chlapom to tak prirodzene nechyba - byt otec, mat babo... stale si davat ciele, ked az si "mozete dietatko dovolit" je podla mna skor frustrujuce.. velmi ti fandim,aby si priatela nalomila, ked to citis tak silno...

@nera123 ja nie som vydata. iba spolu zijeme 🙂

@lucka_220809 ďakujem za pekné privítanie...som veľmi rada, že som sa pridala ešte len do začínajúceho fóra, tak dúfam, že budeme spolu riešiť aj prvé pekné výsledky a vytešovať sa jedna z druhej 🙂 😵 a dobre si to povedala, keby mám riešiť všetko tak, že musí byť najprv to, potom príde to,...atď., tak by mi asi preskočilo...treba počúvať prírodu a neriešiť...všetko ostatné príde 🙂 držím palce...ja o dva dni končím mrchu a pripravujem sa na útok...dúfam, že mi to moja polovička nebude príliš sťažovať 😎

@lucka_220809 Nie o tom som nic nepocula. co to je? Samozrejme ze pekne pisem o nej ved je predsa moja 🙂 . Okolo mna kazdy uz umrel a pred pol rokom aj mamka. Čize ostal mi moj drahy a moja krasna princezna ktora je este ktomu velmi dobra a šikovna. Ked budem mat cas dam sem jej fotecku 🙂

@lucka_220809 ďakujem, no veĎ uvidíme, jasné že je to frustrujúce a keby len to, ja má teraz dáke problémy so žalúdkom a osobne si myslím že je to tým..... mám z toho proste úzkosť a neistotu z toho, že neviem ako to ďalej bude, ako sa to vyrieši a kedy sa toho bába dočkám. Som introvert, dusím sa vo vlastnej šťave 🙂
Našťastie bývame asi 160km od domova sami, keď ideme domov je to utrpenie, lebo všetky sestry, švagrovia... majú malé deti a to ja nedám... naposledy som bola na návštevách na vianoce a keďže sme boli dlhšie doma bolo to aj dosť často ... ja to už neviem vstrebať a tak som si povedala že nenavštevujem rodiny s deťmi. Nemôžem...
Kiežby si mala pravdu a podarilo by sa mi to nejak konečne prelomiť do štádia snažilkovania. Už len to by mi veľmi pomohlo.

@veonka presne viem, že nechceš nikoho do ničoho nútiť, ale neboj, keď má rád deti a prišlo by to, tak by sa vytešoval jedna radosť...netlač ho,...skús ho pomaličky na to pripravovať...sem tam si s ním tažartuj na tú tému a že aký by bol super tatino a pod...neboj, keď sa na to začne pomaličky pripravovať, určite to začne sám v sebe riešiť..len musí vedieť, že ty to proste chceš a je to tvoja túžba..veď aj o tom je vzťah, že ľudia majú spoločné sny alebo aspoň diskutujú o tých svojich a je to aj o kompromisoch..a hlavne hlavu hore a veľa optimizmu..každý muž keď ľubi, sa raz zlomí 🙂 kočky ja by som mala písať diplomovku a ani si neviete predstaviť, aký mám k tomu odpor...najradšej by som tu len sedela a riešila tieto pekné veci mne najmilšie...ale musím popri tom ešte aj vymýšľať nejaké hlúpe vety,...nech už tú školu hlavne dokončím a mám svätý pokoj. no a môj priateľ má 27...a sem tam tak so mnou žartuje, že mamina moja a pod., takže viem, že by bol šťastný. navyše, keď som musela prestať brať HA, bola som v nemocnici, mala som navreté brucho a celá rodina si myslela, že som tehu...a aj priateľ sa začal radovať,..to bolo pred dva a pol rokom...tehu som teda nebola, ale viem, že by som mala podporu priateľa aj rodinky...juj nech mi už skončí tá mrcha 😠

@denda29 no aspoň už spolu žijete...čo by som ja dala za nejaký bytík...ale dúfam, že po skončení školy to začneme už riešiť a nájdem si nejakú robotku...samozrejme, ak neostanem tehu 🙂

@nera123 ďakujem za povzbudivé slová, to je pekné ako to u vás je... veď aj u nás sem tam požartujeme, minule som žehlila a varila dokopy, tak mi povedal z ničoho nič, že mi ešte dieťa k tomu treba 🙂 aká som šikovná, že budem dobrá mama 🙂... no skoro som sa rozplakala. Ale to sú také svetlé okamihy, kedy mi fakt srdiečko poskočí, že áno, niečo sa deje a aj on na to myslí sám pre seba... ale zatiaľ sme sa nedostali do štádia, že začneme. Niekedy ma volá, že ideme ho aj hneď urobiť, .... ale to sú len také naťahovačky a toto ma ešte potom aj viac mrzí. že sľubuje a mení...
s diplomovkou ťa úúúúpplne chápem, ale neboj, napíšeš a budeš to mať za sebou, ja som prednedávnom odovzdávala projekt dizertačnej práce a v máji ma čaká dizertačné skúška... takže tiež supiš, ... ale zatiaľ nič neriešim, lebo sa mi nechce.
Najviac sa mi páči čo si napísala, že každý muž keď lúbi sa raz zlomí 🙂 no uvidíme teda...

@nera123 no mne nic ine neostavalo len žit sama kedze mam iba dcerku a mojho draheho. A so svokrou by som urcite nebyvala aj ked je to velmi dobra svokra. Zit sami to je to najlepsie 🙂 .

@denda29 K tomu Femigradu som nasla toto.. a aj vela pozitivnych komentov, vraj pekne upravuje aj ovulku a tak, co si myslim,ze ja potrebujem,resp. teda kedze si neviem odsledovat vlhkost posledne mesiace, tak by som bola rada, ak by napr. sa mi vratil hlien a vs., hoci tak tajne dufam,ze ho mam,len nejako skryto..
http://www.biomajak.sk/product/femigard-652/

Asi to skusim, pojdem po par lekarnach, ale da sa aj cez net objednat...

foto malickej urcite niekedy hod do profilu 😉

@lucka_220809 No to nemôze byt zle asi aj ho skusim zohnat 🙂 . Aj pre muzícka 🙂 Daj vediet ci si ho dostala v lekarni ja teraz nemam cas behat stale robim. Dakujemmmmmmmmmm zatial 🙂

@denda29 uz som aj nasla kde ho maju.. volala som dnes do jednej lekarne tu blizko co mam, v BA .. ja vlastne neviem, ci si z BA - si? pojdem tam dnes po praci kupit a budeme aj my obaja podstivo dopovat 🙂
Tak sa tesim,ze som ti aj ja mohla dat nejaku novinku neodskusanu.. uvidime, ako zaberie 😉 Uz aj psychicke povzbudenie je podla mna pozitivny vplyv 😀

@veonka este k tym tvojim problemom , co pises, ze mas.. fakt celkovo psychika vie narobit riadnu sarapatu... Viem to,lebo som sama aj psycholog, a skratka to tak funguje - ked si takto velmi nespokojna v takejto vyznamnej oblasti, ze ta to stresuje, nervuje a znechucuje, robi nestastnou, moze to byt velka zataz - nie len na tvoju psychicku pohodu samotnu, ale aj na vs ostatne oblasti, a potom moze byt aj komplikaciu pre pokojne pocatie dietatka, po ktorom tak tuzis... ked vravis,ze uz ani nevladzes navstevovat tvojich blizkych,lebo je to velky tlak na teba, myslim,ze riesenie je jasne. Zhlboka nadych, skus to zacat brat trosku zlahka (nic ta nenahana), zameraj sa na to pekne - ze ak si sa rozhodla,ze toto je to,co chces, mozno bude o chvilu z teba tehulka, a ze je to nadosah, nemaj privela chmarov z toho a jednoducho si uzrozum sama so sebou, co potrebujes a ake mas priority. A o tych skus vyrovnane a bez natlaku hovorit aj s priatelom... z toho,co pises, mi pride, ze je to ten typ, ktory sa da spracovat, ved ta ma rad a nie ste spolu 3 mesiace... 😉 Tak zacni tym nadychom zhlboka 🙂

@lucka_220809 eeeee ja nie som z Ba. Z Dunajskej Stredy 🙂 . Ba som byvala ale prisli sme lebo mamka bola chora a dost mi pomahala s malou 🙂 . Ja po robote skocim tiez sem do lekarne opytat sa ci maju. Dakujem zatial za radu 🙂

@denda29 skús pozrieť stránku biomajak, ja som si objednávala femigrad odtiaľ.

@denda29 no ja som ho hned nastrelovo v lekarni nasla, tak snad bude dostupny aj u vas, ale ak nie, tak ako vravi gesipa, objednat ho urcite nie je problem 🙂 Nech ucinkuje 😉

@lucka_220809 dobre si to napísala, že sa s tým treba uzrozumieť a netreba to brať ako niečo úplne nereálne...stačí sa tej možnosti otvoriť a aj ten partner to hádam začne brať ako súčasť partnerky a potom aj seba samého...len to chce čas zvyknúť si na to...ja by som hrozne chcela tento mesiac začať len tak nezáväzne snažilkovať...úplne voľne bez rátania plodných dní...aj keď.. presne viem, kedy budú 😎 dúfam, že sa na to môj drahý nechá nahovoriť...už ani neviem, aké to je...takto naostro, tak by som z toho mala aj zážitok 🙂

@lucka_220809 ďakujem ti, no viem že je to z psychiky, liečim sa na chronickú pankreatitídu, ale momentálne mám gastritídu- čo je vlastne zápal sliznice žalúdka a mám ísť na sondu či nemám náhodou žalúdočné vredy. Ale viem proste, že je to psychika. Keď duša kvíli že jej niečo treba a človek ju nepočúva začne sa prejavovať inou- fyzickou bolesťou. Bolí ma žalúdok už každý deň aj nalačno aj keď čosi zjem je to jedno,... sú to skrátka nervy. Uvedomujem si to, ale neviem to potlačiť, alebo nejak prekonať. Už som premýšľala aj o návšteve nejakého psychológa, ale zatiaľ som sa neodhodlala, lebo ja som introvert a neviem si predstaviť hovoriť o osobných veciach s niekým cudzím... teda hovoriť a do očí ... tebe to píšem 🙂 a nepozeráš sa na mňa 🙂
Myslíš, že by mi také sedenia pomohli?

Rozhodla som sa, je to to to čo chcem, som uzrozumená, viem aké mám priority- rodinu, ale na počatie treba dvoch. A ja nechcem mať pocit, že som si dieťa vynútila. Lebo potom príde nejaký ťažký deň a môj mi povie: no ty si chcela dieťa... a pod. To nechcem. Uvedomujem si že dieťa majú chcieť a túžiť po ňom obaja, a ja si to pre naše dieťa prajem,,,

A možno sa bojím že keďže moja telesná schránka je už nalomená a skrátka som chorá, lebo keď máš každý deň bolesti, tak to cítiš ako chorobu, desí ma aj predstava ,že to dieťa kvôli tomu nebudem ani môcť mať. A to ma tlači ešte viac. Je to taký začarovaný kruh.

Ďakujem ti za pomoc, vážim si, že si mi napísala ako odborník. Napadá ťa ešte niečo? 🙂 Napr. ako o tom mám hovoriť, lebo som už po tých všetkých sklamaniach a rečiach okolo toho bojazlivá vôbec začať. Priateľ si myslí, že s ním nie som šťastná, keď som stále smutná, ale to nie je pravda, ja ho milujem, ale túžim náš vzťah posunúť ďalej, do úlohy otca a mamy... chýba mi také jeho naplnenie.