Ako sa zodpovedne pripraviť na materstvo?

Si zlata, ze uz teraz myslis na dobro partnera ako on chudak nebude vediet fungovat a ako si zabezpecite opatrovatelku. On ta zivi ci preco takyto postoj?

Autorka odporucam ta zmenit mindset a pripravit partnera, ze raz za cas bude musiet vstat aj on. Btw, ja som sla do prace po polroku (som vysoka manazerska pozicia), moj manzel by aj nakojil keby mohol a aj tak som v noci vstavala ku malej ja a rano sla do prace a vykazovat aktivitu a celit tlaku. Ked po otcovskej nastupil do prace on, opat aj by nakojil a celu noc by ju vozil v aute (tiez vysoka manazerska pozicia), ale bolo lahsie ked "to bolo vsetko na mna". To je len k tomu, ako v noci ku dietatu nebudes vstavat - hlupe a naivne. a ano, opatrovatelky sme si mohli dovolit aj styri kebye chceme, ale naco si robit decko ked ho mam zavesit niekomu inemu na krk?

Pokracuj v terapii a pripravuj sa na to co moze prist.

@billy_jean Uz som to vysvetlovala v predoslych prispevkoch. Mam kazdy tyzden terapiu, vzdy tam prebereme co ma aktualne trapi. Ked sa nam s partnerom narodi babatko, tak predpokladam, ze to bude hlavna tema mojich terapeutickych sedeni. Moja terapeutka ma pozna 5 rokov a je uznavana odbornicka, urcite na mne spozoruje priznaky poporodnej depresie(ak ich budem mat) a urcite mi to bude vediet adresovat.

@tanicka907 Mam pocit, ze necitas co pisem. O potrebe mojho spanku a oddychu som uz pisala. Mam diagnozu a som hypersenzitivna. Je v zaujme mojho partnera aj mojho dietata aby som si oddychla. Akoze ja neviem, mozno to nebude take zle ale ak mam vstavat 10x za noc a potom byt cely den fresh, tak tohto urcite nie som dlhodobo schopna 😀

A co to ma spolocne s tym ci ma zivi? Obaja mame dobru karieru a obaja planujeme byt na materskej rovnaky cas, moj muz je feministka, nie nejaky lenivy bulo, ktory vsetku starostlivost nechava na zenu.

Poporodna depresia je chemicky proces, ktory potrebujes co najskor podchytit. Cize terapia je fajn, ale tvoja psychoterapeutka ako uznava odbornicka ti urcite povedala, co nasleduje potom / mimo terapii /. A tam naozaj dojcit uz nebudes.

Ach @autorka, mne sa páči tvoj prístup že ako budeš chodiť po pôrode na terapie, ako prípadne problémy podchytite hneď v začiatkoch. Hm. Mňa realita po pôrode tiež prefackala. Von som sa dostala najskôr po mesiaci! a to ti tu nebudem opisovať tie prebdene noci, problémy s dojčením ktoré má nakoniec zložili. Ja som bola reálne rada keď som si mohla na hodinu pospať. Ale tak vidim že tu máš už všetko dopodrobna premyslené a naplánované. Fakt ti to úprimne ako čerstvá matka prajem nech ti to tak vyjde. No ako ostatné ženy už napísali, nebuď prekvapená keď ťa realita prevalcuje. A ona ťa prevalcuje, ver mi.

Mas odbornu pomoc pre seba, to je velke plus aj bez depresie. Planujes mat opatrovatelku na noc, cize budes mat profesionalnu pomoc aj pri dietati.
Vyzeras, ze od nas rady nepotrebujes, tak sa vratime k uvodu - stabilny vztah a rozratane financie a svoju stabilnu pracu do ktorej sa mozes vratit. V zahranici sa takisto jasle riesia este pred samotnym planovanim dietata, detstky lekar, co po materskej atd... dobru opatrovatelku si zacni hladat uz teraz, my sme to podcenili ☹

a je super, ze partner je "feminista", cize normalny chlap - podmienky materskej/rodicovskej mate predebatovane, viete kedy kto moze/musi nastupit a kolko financi vam to sekne, atd atd.

Ale najvacsia rada - ak mas postoj “ja k dietatu nebudem vstavat”, tak ti radim este par rockov pockat, aby si dozrela.

@tanicka907 Dakujem za uprimne rady ❤️ "ja k dietatu nebudem vstavat" som myslela z dlhodobeho hladiska, pretoze tiez mam svoje potreby, ktore potrebujem mat naplnene.

Priezvisko po matke

Po porode ty ako matka uz nebudes mat ziadne potreby, a ak aj bydes mat, budes sa musiet vysporiadat s tym, ze si ich nenaplnis. Taky je osud matky. To je nieco co pochopis az ako matka. Ale casom sa to zlepsi a opat najdes samu seba - to tiez pochopis az ako matka a ovela neskor. A bude to uplne prirodzene, narocne, tazke ale nadherne.
Takze opat - riesis blbosti ked este nemate doriesene kde budete o dva roky v case tvojho hypotetickeho porodu byvat.

Autorka je fajn ze to mas takto naplanovane ale obavam sa ze nic z toho realne nebude. Ono je dost mozne ze prve tyzdne sa od dietata nebudes vediet pohnut, hlavne ak budes dojcit, a nie chodit pravidelne na terapie. To sa kludne moze stat. Mozes mat porod lahucky ale aj taky, ze par tyzdnov nevyjdes z domu.
A to vstavanie k dietatu…bude to tvoje dieta ktore najviac na svete bude potrebovat svoju mamu. Nie opatrovatelku. Ak mas nazor ze na noc si radsej zavolas optrovatelku a ty vstavat nebudes tak potom suhlasim s komentarom vyssie ze s dietatom este pockaj. A to to vravim ako niekto kto mesiace vstaval kazdu jednu hodinu kazdu noc. Odpadavala som od unavy ale aj tak by som opatrovatelku na noc nechcela, lebo som vedela ze to dieta ma potrebuje.

"mozno to nebude take zle ale ak mam vstavat 10x za noc a potom byt cely den fresh, tak tohto urcite nie som dlhodobo schopna 😀 "

No, tak uz len vyhrat loteriu a nemat dieta co sa budi a zle spi. Prvych 10 mesiacov s prvym dietatom som: Ani - jednu - noc - nespala dlhsie ako 2 hodiny. Od porodu. Dieta sa budilo kazdych 45min az 2h. A to samozrejme sa nakrmi, douspi, ries a potom sa snaz na chvilu zaspat... A nie, zbytocne by mi manzel vstaval (nenakoji) a okrem toho predsa chodil do prace, takze aj ked sa babo odstavilo, i tak som dalej ponocovala ja. A to som clovek co praveze nemal problem vstavat, ale toto bolo vela aj na kona. Okolo roka sa to vyspickovalo a potom zlomilo a bolo fajn.

Tak ja Ti radim po precitani diskusie, ze sa priprav na to, ze moze prist aj take dieta. V noci opatrovatelku nenajmes (resp kazdu noc??? ved inak proti opatrovatelke nic nemam, ale noci Ti nevyriesi) a kto bude vstavat? Manzel? Kazdu noc? A potom praca?

Ak s tymto nocnym spanim mas realne problem, urcite Ti take dieta nezelam. Ale ako vies...?

Najhorsie, ze sa na to pripravit neda. Bola to jedna z najtazsich veci v mojom zivote. Bez poporodnej depky, ja vydrzim vela - ale necudujem sa, ze toto naozaj vacsina ludi neda. Extremne vycerpanie, unava a zufalstvo.

ahoj autorka, ja deti nemam, tak sa k tymto praktickym veciam nejdem vyjadrovat, ale napisem ti aspon to, co si myslim, zeby si mala kazda zena pred otehotnenim zvazit, premysliet, alebo sa nad tym aspon pozastavit. Obcas mi to pripada, ze niektore zeny tymto otazkam alebo moznostiam nevenovali ani zamyslenie a potom su z materstva / rodicovstva nestastne akebo frustrovane, ked sa nenaplnia ich predstavy. Skus si mozno zodpovedat nasledujuce otazky...

1. Dieta moze byt aj uplnym opakom toho, co si vysnivam. Nemusia ho bavit rovnake veci, moze mat iny vkus, inu povahu, iny vzhlad, nez je ocakavany. Chapem, ze ide o samostatnu jednotku a nie o moj klon? Chapem, ze zmyslom jeho bytia nebude naplnanie mojich predstav o jeho zivote? A ze s nim budem v mnohom nesuhlasit a casto aj v dolezitych veciach?Som si vedoma, ze moje dieta nemusi byt roztomily anjelik, ale v skutocnosti moze byt neznasanlive, neuspesne, moze byt skarede, moze moje kroky odsudzovat, moze mnou za moje chyby pohrdat alebo mi moze robit hanbu? Bez ohladu na moju vychovu?Uvedomujem si, ze moha vychova nie je to jedine, co dieta formuje a nie je v mojej moci zabranit vsetkym nepriaznivym vplyvom na vychovu mojho dietata?
2. Dieta sa moze narodit chore, imobilne, s velmi nizkym IQ, s psychiatrickou diagnozou. Ako by som takuto situaciu realne zvladala? A co by som robila, ak by ma z toho dovodu muz opustil a nechal ma na taketo narocne dieta samu?
3. Dieta moze prist o jedneho alebo oboch rodicov. Co s nim bude v takom pripade? Mal by sa kto on postarat a zvladol by to tento clovek?
4. Som si vedoma, ze s dietatom pridem o velku cast slobody, casto sa budem musiet premahat, casto to nebude komfortne, casto to bude bolestive alebo frustrujuce? A som si vedoma toho, ze s prichodom dietata do mojho zivota pride aj strach on, ktory ma uz nikdy neopusti?
5. Z akeho dovodu dieta chcem? Nechcem ho len preto "aby sa mal o mna kto na stare kolena postarat", len preto, ze sa to tak nejak ocakava, len preto, aby som sa zavdacila rodine alebo len preto, ze skrz dieta chcem dosiahnut to, co sa mne v zivote nepodarilo?
6. Som si vedoma toho, ze dieta moze so mnou v dospelosti z akehokolvek dovodu (aj uplne bezdovodne alebo nespravodlivo) prerusit vsetky vztahy aj napriek tomu, ze mu dam vsetku lasku? Uvedomujem si, ze dieta ma raz opusti a bude si zit svoj vlastny zivot a ze najdolezitejsia sa pren stane jeho vlastna rodina a ja to uz nebudem?
7. Uvedomujem si, ze nie je zdrave 100% sa dietatu odovzdat? Ze okrem vztahu k dietatu su dolezite nestratit tiez samu seba a rozvijat aj ostatne vztahy? Uvedomujem si, ze na to, aby som bola psychicky v poriadku, potrebujem aj cas pre seba - bez dietata? A ak ano, viem uz, ako ho dosiahnem? Hlavne pocas prveho roka na materskej. Mam toto s partnerom odkomunikovane? A uvedomujem si, ze rovanko tak cas na seba potrebuje aj partner?
8. Vie partner, co od neho budem pocas materskej ocakavat a potrebovat? Hlavne co sa tyka praktickych stranok fungovania domacnosti.A je s tym v pohode? A poznam aj ja predstavy mojho partnera o spolocnom fungovani po tom, ked pride dieta? Mame rozdelene ulohy v domacnosti, alebo vymysleny nejaky system? Aby nezostala cela starostlivost o dieta, o domacnost a este aj o muza len na mne?
9. Uvedomujem si, ze nazory na vychovu nemusime mat s partnerom vzdy rovnake a stane sa aj to, ze sa nezhodneme? Uvedomujem si, ze v pripade rozvodu bude moj partner moct moje dieta vychovavat tak, ako uzna za vhodne bez ohladu na to, ci s tym ja budem alebo nebudem suhlasit? Uvedomujem si, ze otec, ktoreho pre dieta vyberiem, bude mat na dieta vplyv aj v pripade, ak by môj vztah s jeho otcom nevysiel? Dokazem sa na otca dietata v dolezitych veciach spolahnut? A ak nie, zvladnem to sama s podporou, ktoru mam?
10. Ak to na mna dolahne a budem potrebovat pomoc a podporu - mam niekoho, na koho sa mozem obratit? Viem poziadat o pomoc, ked ju sama potrebujem? A uvedomujem si, ze na to, aby som bola dobrá mama nemusim byt dokonala mama?

@maxalla a 11 bod nechcem byt negatívna ale žena môže plánovať materstvo a ono to nemusí prísť roky… či sa psychicky bude vedieť vysporiadať aj s takouto možnosťou…

@colsami Dakujem za postrehy ale prave ten navrh na nocnu opatrovatelku je z hlavy mojej terapeutky, ktora ma klientov, ktori tuto sluzbu vyuzivaju. Tak ta chcem vyviest z omylu, ze ju nenajdem alebo neexistuju.

Ja mam pocit, ze polovica z vas snad ani nepochopila otazku a prisla ma tu zvozit, ze na dieta sa pripravi neda, nemozne, neviem si predstavit ake to bude, nemam mat dieta ked myslim len na seba, blabla. Pritom som chcela len vediet co mozem ja sama urobit pre to aby som sa citila pocas tehotenstva co najlepsie a zostala po porode co najviac fit a ako to dosiahnut.

Len to je prave to ze ono sa to neda. To je taka zataz na organizmus ci uz psychicka alebo fyzicka ze mizes robit co chces a aj tak ta to prevalcuje. Ako sa chces pripravit na to ze kazdu jednu noc budes musiet vstavat niekolkokrat? Alebo na to ze po porode mozes byt uplne rozbita este tyzdne? Alebo ze dieta bude denne hodiny plakat? Bolo by super keby existoval navod ako sa pripravit a clovek by to znasal lepsie ale neexistuje. Ono to teraz vyzera jednoducho ale…pochopis az potom, tak ako vsetky z nas, ja tiez.

Veľmi jednoducho - na všetko sa pripraviť nedá – a ani netreba. Materstvo nie je projekt, ktorý si naplánuješ na tasky a planning, toto použiješ ako brainstorming a potom s manželom a terapeutkou si dáš follow up vo forme groomingu. Pekná predstava, ale... Je to proces, ktorý ťa mení za pochodu. A to je v poriadku. Netráp sa tým, že nevieš, čo presne máš vedieť – ani tie, čo mali po ruke sto rád, nevedeli. Každé dieťa, každé telo, každé tehotenstvo, každý pôrod, každý príbeh je iný. Popôrodná depresia sa podchytiť dá, ale nezabudni – nie všetko ide ovládnuť vôľou, a to neznamená, že zlyhávaš. Byť pripravená znamená aj dovoliť si nevedieť. Na tom by ste mali popracovať s terapeutkou. Keď príde čas, budeš vedieť dosť. A čo nebudeš – to sa naučíš cestou.

Tak každé tehotenstvo je úplne iné. Ja som bola prvé tehotenstvo fit, fungovala som normálne a v 30tyzdni som sa začala otvárať a koniec. Môj fit systém išiel mimo. Po porode som nemala depresiu, ale naraz som zostala doma, manžel chodil do prace a ja doma s malým dieťaťom, bola som izolovaná od okolitého sveta a to bolo pre mňa asi najťažšie. Druhé a tretie tehotenstvo boli ale ze úplne iné a rovnako stavy po porode úplne iné, napriklad sa mi po druhom tehotenstve objavili cysty, ktore sa pravidelne zapalovali a mala som každý mesiac 39 horucku a po tretom zas cysty zmizli, aj menstruacia po kazdom tehotenstve bola uplne ina. Nepoznám mamičku, ktorú dieta a stav v tehotenstve neprekvapil.
Baby sú na teba autorka prísne, lebo si ako každá z nás, ktorá má tie "správne" predstavy a realita nás z nich vytrhla a potom sme si často najmä kvôli tým svojim predstavám pripadali neschopne. Možno práve to na com máš pracovať je táto tvoja snaha o prípravu a to aby bolo všetko správne, lebo keď nebude bude to veľký problém?

Pytala som sa este na tu diastazu. Da sa to preventivne nejak riesit dopredu? Ze pocas tehotenstva budem nieco cvicit aby som nemala diastazu po porode, resp aby som ju co najviac eliminovala?

ty si asi cakala desatbodovy navod ako sa na to pripravit. Ten ti sice moze niekto napisat, vsak co, papier a internet znesie vsetko (tym nechcem povedat, ze 10. bodov od @maxalla je uplne mimo, aj tie su v poriadku), lenze to co ti tu piseme je nasa skusenost, to co sme prezili, to co sme videli u inych matiek, ktore to prezili. Uvedom si, ze aj toto je ta priprava, ktoru ty potrebujes aj ked nevies, ze toto chces. Sice nikto nenapisal ziadne ruzovucke vety o tom ake je materstvo krasne, ano, materstvo je krasne, naplna nas, dieta naplnilo nase zivoty niecim, co je neopakovatelne, materstvo su (aj) krasne a stastne chvile. Lenze tie kasne a stastne chvile su poprekladane chvilami (a nie je ich malo), kedy sa kazda matka pyta Preco? Preco toto? Ako to mam zvladnut? Kedy to skonci?. Chvilami ked doslova padas na hubu, melies z posledneho ale MUSIS to zvladnut, pretoze uniku niet. Neda sa od toho "odist" a nabrat sily.

Ja mam psychiatricku diagnózu a napíšem ti ako sme to mali my s priateľom keď sa malý narodil. Ja užívam lieky už roky, počas tehu som chvíľu nebrala alebo len slabú dávku, po pôrode rovnako len slabú dávku, kojila som normalne, v nemocnici mi keď som poprosila vzali malého na jedno kŕmenie sestričky malého čiže som bila schopná spať 6 hodín vkuse. Spala som s malým aj cez den keď sa dalo. U nás bola svokra neoceniteľné nápomocná nie tým ze by prišla q sa starala ale posielala obedy čiže ja som nemusela variť, priateľ bol 2 týždne po príchode domov na otcovskej, potom bol keď trebalo na telefóne ale to o je stále ze keď sa niečo stane príde do pol hodiny. Ale on si to vie v práci vybaviť. Keď som mala horšiu chvíľu ze som malého nevedela utíšiť upokojil ho on a potom upokojil aj mňa. Kŕmenie mal jedno on v noci, ja som odmala, dala do fľaše a on ohrial a dal mu. Ja som prestala kojiť keď mal malý 5 týždňov mala som zapal obliciek brala som atb a malý nechcel a mame s korením problém q aj napriek pravidelnému odsavaniu som o mlieko prišla. Čiže bolo o to jednoduchšie pre nás sa striedať. Potom sme sa striedali po nociach alebo on vzal jedno a ja už zvyšné a ja som spala s malým aj cez den. Keď už bol asi 2 týždňový už chodila aj rodina teda my za nimi ale boli sme von rodila som v máji čiže bolo teplo a boli sme u svokrovcov na záhrade a tam mi ho kocikovali. Ja mám dohodu s priateľom ze raz za mesiac dva vypadnem sama k mojej mame na víkend, minimálne na jednu noc. Pretože potrebujem si oddýchnuť od malého. Ja ho milujem, umrela by som pre neho ale moja psychika si to žiada, taky reset, že sa venujem sebe, pedikúra, spánok koľko chcem, prechádzky, pozriem si co chcem, žiadne starosti. Tvoj priateľ musí pochopiť ze ti musí byť oporou na 200%. U nás majú ty dvaja svoju večernú rutinu. Kúpe ho ocko, chystajú sa do postele aj sa uspavaju a dáva mu večeru. Málokedy ja to robím, vyslovene keď sme sami so synom alebo je priateľ preč v práci.

K diastaze…su cvicenia pre tehotne s fyzioterapeutmi ktore su ako prevencia pred diastazou. Ale nezaruci ti to nikto.

Prídeš mi ako typ človeka, ktorý potrebuje mať všetko naplánované, podchytené, eliminovať riziká všetkého negatívneho, čo materstvo pripraví... práve deti ma naučili, že pri nich sa to takto nedá. Ale zachytila som, že máš diagnózu, keďže som pracovala v terapeutickej poradni asi tuším, čo to bude.
V prvom rade, niesi ešte tehotná, dieťa nie je na objednávku. Môže sa stať, že dieťa tak ľahko splodiť nepojde, koľko žien si prechádza potratmi, rokmi neúspešných pokusov a podobne.
So spánkom - obe moje deti spali dobre, vôbec sme nemali prebdené noci ako to niekde čítaš, takže vyspať som aj som zvyčajne bola, pokiaľ neboli choré. Plus manžel mi pomáhal.
Ja asi chápem, že by si potrebovala rady, ale materstvo je neprenosná skúsenosť, to znamená, že niečo môže fungovať na tvoje dieťa a niečo nie.

Preco to dieta chces?

Lebo sa to patri? Nudite sa bo vztahu a prehadzujete peniaze vidlami?

Trapi ta postava, spanok, opatrovatelka.
Mozes davat rovno UM a o dieta sa ti podtara uplne cudzia osoba.
Moja sefka sa ponahlala do roboty, vasniva bezkyna k tomu, hned po materskej, jej dieta sa tesilo na opatrovatelku a hovorila o tom ako o uplne uzasnej veci.

Materstvo je obeta, nie uplna ale je. Pretoze ked mne dieta place 3h vkuse, tak aj odlozim a najem sa niecoho 😆 ziadne take, ze nemam cas sa najest a vycikat

@ronie338 Dakujem za tvoju reakciu, ja lieky neberiem, tak z tohto hladiska to mam mozno trochu jednoduchsie ako ty. Podla toho co pises ti je partner velkou oporou. To je naozaj skvele. Aj to, ze si bez vycitiek vyhradis cas pre seba, je urcite velmi prinosne, tiez si to tak nejak predstavujem.

@vladi4444 Hahahahaha, prave naopak. Som uplne spontanny clovek. Neviem ci si citala celu diskusiu ale pisala som, ze nezijeme v meste kde mame nehnutelnosti a neviem kolko zotrvame v state, v ktorom sa aktualne nachadzame. Mozno sa s babatkom budeme stahovat niekam uplne inam. Ktovie. Otazku som polozila lebo som cakala, ze sa diskusia bude sustredit na veci, ktore sa daju ovplyvnit a podchytit, nie na hejty ako nemam tusenie, realita ma prefacka a ze som zla za to, ze vobec chcem nieco planovat 😀