Dieťa po 30tke
Mám výčitky, ze mám čerstvých 30 mám aj kde bývať aj partnera vhodného akurat Netúžim ešte po deťoch. Rodičia, svokrovci sa neustále pýtajú kedy už. Kamarátky rodia jedna za druhou. A ja sa ešte necítim stať sa mamou. Mám z toho výčitky sama pred sebou ze som ina. Že povedzme o rok o dva budem už stará na prvé dieťa. Ale je lepšie ho mat aj keď s tým nie som ešte ok? Viem, ze deti chcem ale zatiaľ ešte nie. Boli ste niektorá v podobnej situácii? Neviem čo robiť 😢 partner ma chápe a podporuje…myslite že to raz príde? Rozmýšľam aj nad psychológom..netusila som že rozhodnut sa mat dieťa bude tak pre mna ťažké považujem To za veľkú zodpovednosť..ešte niekedy v 23 som si hovorila že do 30 tky musím mat aspoň jedno dieťa ale realita je úplne inde
@kikus7 z pozorovania svojho okolia vidím, že automaticky po tom ako ženy dokončia školu kúsok odpracuju čosi pocestujú asi nejak prirodzene túžia po rodine (tie čo chcú deti) mám aj take čo nechcu je to úplne ok ..ja mám prácu odcestovane a neprišla tá túžba napriek tomu že chcem deti 😀 mám pocit že sa furt opakujem..riesim problém sama so sebou mala som očakávania že keď všetko toto dosiahnem zatuzim po rodine tak má to asi vykolajilo že to tak nemám..chcela som poznať či v tom nie som sama to je celé čo od tohto fóra som očakávala očividne zas som mala zlý odhad 😀
Nie si určite jediná.A možno nebudeš chcieť nikdy...ty sa riad sebou a svojimi pocitmi
S detmi je to take cudne... Kto sa citi fakt pripraveny na dieta? Nikdy nie je ten spravny cas. Ja som ako mladsia citila, ze velmi chcem deti, spatne viem, ze vobec som na to nebola pripravena, boli to len hormony. Potom ma to nejak preslo, aj som sa vydala, deti som stale chcela, ale zeby som sa citila pripravena, to nie... Nechceli sme najprv, celkom som si uzivala zivot bez deti, aj ked stale som ich "raz do buducna chcela". Potom sme uz chceli a neslo. Vtedy som prvykrat pocitila take cosi, ze aha, ja fakt chcem dieta, aj ked som dovtedy o tom vahala. No a potom som mala uraz, nepamatam si nanho, pamatam si, len ze som sa zobudila v nemocnici a citila som, ze mi operovali brucho. Aj ked som predtym bola na vazkach, ci vobec niekedy deti chcem, ved je nam dobre takto, moja uplne prva otazka na lekara bola, co mi operovali, ci este mozem mat deti (bala som sa, ci mi nevybrali maternicu alebo co). Ked lekar povedal, ze ano, ze deti mozem mat, nech sa nebojim. Az ako druhu otazku som sa ho spytala, ci som v ohrozeni zivota. Samu ma prekvapilo, ze v polodeliriu pod ucinkom liekov ma fakt viac trapilo ci mozem mat deti ako to, ci nahodou neumieram. Vtedy som si naplno uvedomila, ze naozaj tie deti chcem, moje podvedomie to vtedy dalo jasne najavo. A keby mi teraz povedali, ze mi vybrali kvoli urazu maternicu a uz deti nebudem moct mat, tak by sa mi zrutil svet. No a potom sa nam vyse roka nedarilo otehotniet, uz sme sa zmierili s tym, ze mozno nevyjde nikdy a boli sme z toho nestastni. Paradoxne ked som konecne po tych rokoch od svadby otehotnela, tak moj prvy pocit bol panika a ze chcem pred tym ujst. Pocit, ze nie som pripravena, ze si fakt teraz, ze este mesiac, este rok, este potrebujem dozriet... No myslim, ze vzdy je to take, ze clovek nie je pripraveny. A zase ti, co su pripraveni, tak ked uz to dieta sa narodi, tak casto stratia iluzie a lutuju, lebo cakali nieco ine.
Myslim si, ze podstatne je, ci chcete obaja dieta. Ak ho chcete obaja a ak by prislo, tak v konecnom dosledku by ste sa velmi tesili a zvladli by ste to. S dietatom je to tak, ze uz ked pride, uz sa clovek nejak zariadi. Ale ked sa vyslovene na to necitis, tak netreba sa do toho zase nasilu tlacit. Moze sa stat, ze sa vam nebude darit otehotniet aj 2 roky, ale moze sa podarit hned na prvy pokus, clovek nikdy nevie. Hlavne sa neporovnavaj s ostatnymi. Kedysi zeny mali deti na 18 a 23-rocne sa pokladali za stare a vidis, dnes ked ma 25-rocna dieta, pokladal sa casto za prilis mladu. Len netreba cakat na nejaky pocit, ze ano, som pripravena. Co ak sa budes citis pripravena az ako 50-rocna, ale uz sa nebude dat? Fakt neviem, ci sa da byt pripraveny na dieta. Moja dcerka ma skoro rok a ja nie som pripravena na dalsie roky. Neviem ako vychovavat pubertiaka. Ale na niektore veci sa pripravit jednoducho neda, da sa len zit ten zivot najlepsie ako vieme. A ci s detmi ci bez, uzivat si ho naplno. Kym deti nemas, uzivaj si naplno veci, co sa s detmi dat nebudu. Ja som si velmi uzivala aj bez deti a velmi velmi si uzivam aj teraz, ked mam dcerku. Kazde obdobie ma svoje specificke caro. Este aj to, ked deti raz odidu z domu a verim, ze si raz budem vediet uzit aj to obdobie. Drz sa a riad sa srdcom 🙂
Mala som to rovnako ako ty a úplne ťa chápem a doporučujem trochu si ešte počkať, kým ta túžba príde. Lebo mať dieťa je úžasné, ale aj náročné a určite sa to zvláda oveľa lepšie, keď si na to aspoň relatívne pripravená 🙈 s manželom sme sa vzali po 5 rokoch chodenia, to už som mala 32 a biologické hodiny stále nič 😂 tak sme to nehrotili, ešte chvíľu počkali a nakoniec sa mi dcéra narodila v 36. Urob, ako to cítiš ty, na iných nedaj 😉
@kikus7 neriešim problém s rodičmi ani so známymi viem si povedať svoj názor pripadne to poriešiť tak že druhýkrát sa ani neopýtajú…riesim to že má mrzí že nemám túžbu po dieťati vzhľadom na moju situáciu (som zabezpečená mám na to vek) proste problém je v tom že som myslela že to príde a neprislo..deti určite chcem ale chcem aby prišla aj túžba ich mat 😊
@marpe2 ďakujem toto som potrebovala asi citat 🙂 proste je to normálne keď niekto netúži hneď po deťoch ak má na to vhodne podmienky ☺️ Aj fajn manžela..mala som asi nereálne očakávania od seba a rozhodilo má to..
@kikus7 myslím že strach sa dá v dnešnej dobe super prekonat 🙂 nemalo by to byt že strach z porodu ti prekazí mám dieťa
Ahoj, my máme top zázemie, ideálny vek, prachy, zdravie všetko máme len odhodlanie k dieťaťu nemáme 😂
Ja to beriem tak že si počkám a ak ma náhodou osvieti, pôjdeme do toho a ak ma náhodou neosvieti tak do toho nepôjdeme a budeme pokračovať v tomto živote aký máme. Očividne nám vyhovuje keď nad dieťaťom nerozmýšľame 🙂
Na tvojom mieste by som nad tým nelamentovala, vypustila to z hlavy a ak sa ti to tam objaví tak budeš vedieť že je ten čas, ak sa neobjaví tak nebol a možno ani nebude tak je to správne.
Mať na krku v podstate málo chcené alebo nechcené dieťa je určite utrpenie, ako pre rodičov tak aj pre samotné dieťa 🙂
Ja som tiež nikdy nemala túžbu silnú po dieťati. Nevedela som si predstaviť byť matka odrazu som otehotnela, som matka a moje dieťa je pre mňa celý svet ❤️ neviem si predstaviť život bez neho, jedno ľutujem ze som nemala skôr. Zas som rodila v 27 to nieje strašne.
Ja som deti nechcela. Nikdy som to tak necitila. Mala som partnerov, dobru pracu, kde byvat, ale deti mi nikdy nechybali. Je pravda, ze sme si s byvalym nedavali pozor, nechavala som to na nahodu, ze co bude bude. V 37 rokoch som si nasla partnera, pri ktorom som si povedala, ze tomuto muzovi chcem dat dieta a mat s nim dieta. Dnes mam 40, o dva tyzdne rodim. Dlhsie sa nam nedarilo. Podľa mna je to iba na vas, kedy sa rozhodnete, nie na okoli, rodicoch, svokrovcoch. Vy budete rodicia.
@ariannazara akože ja verím že keby som neplánovala otehotnela vyriešilo by to všetky tieto zbytočne analýzy akurát si v dnešnej dobe neviem predstaviť neplánovanie otehotnieť buď sa chranim alebo nechranim 🙈
@sirka9 viem ze je to na nás dvoch a tak k tomu aj pristupujeme..nikde nepíšem ze sa idem rozhodnúť podľa rodičov alebo nebodaj cudzích ľudí
Myslela som to tak, ze sa netreba nechat do niecoho tlacit a nieco robit z tych reci. Nie, ze sa budete rozhodovat na zaklade toho, co chce niekto iny 😁
ze to rozoberas vlastne,jed netuzis ok ,naco si nad ty lames hlavu?Hlavu si budes kamat ked kazdy mesiac budes kupovat ovulacne testy;)
@lasoli roZoberam to preto, lebo má to trápi..možno nebudem kupovať nikdy ovulacne testy
Ale čo Ťa trápi?to akokeby som ja napísala, že všetky vydate ženy kvaskuju a ja nie🙂a prečo to necítim, že mám piecť...moje kamarátky všetky rodili v 20, 23 r ja v 30 tke, ale nikdy som to necítila, že prečo oni hneď vedeli, že chcú deti a ja nie.Ved to sa nedá naplánovať len je pravda, že čím človek má dlhší vzťah tým viac je usadenejsi a kalkuluje.Ja som mala vzťah 5 r a 3 r a vedela som, že dieťa nie, keď som sa spoznala s mužom hneď som vedela, že áno a potom sa 2 r nedarilo...
V nových vzťahoch príde iskra, chémia...ale asi ešte nie je tvoj čas môže prísť o 3,5,7 r.to zistíš, že Ti niečo chyba, chces zmeniť život, starať sa o niekoho...
Povedala som, že ešte nechcem a ze je to moja vec. Potom sa ma na to nikto už nepýtal. Tiež ni to liezlo na nervy
Mala som to rovnako ,absolútne som neuvažovala o dieťati,milión plánov,priateľa som mala (aj mám,toho istého) a celkovo nie som úplne ten rodinný maminkovsky typ. Ale teda v 29tke som nečakane otehotnela ,pre mňa obrovský šok,lebo to bolo prakticky nemožné,ale stalo sa 🤷 ,začiatky ťažké,aj som si poplakala , ale nie preto,že čakám dieťa,ale že budem musieť upustiť od svojich plánov a aktivít a všetko sústrediť inde. Každopádne myslím,že od začiatku som ale cítila silný taký ten ochranarsky pud k bábätku . Nejak som tehotenstvom preplávala ,jasne ,napádali má myšlienky,či bude zdravé,robila som všetko preto,aby bolo ,veľa som si študovala...mimochodom obdivujem ženy,ktoré si tehotenstvo užívajú a cítia sa krasne,nič také u mňa nebolo a rátala som dní,kedy to skonci 😃. Dieťa sa narodilo a môžem povedať po pár rokoch,že je to spolu s muzom stred môjho vesmíru. Muž je vynikajúci otec . No ...ale nepoteším ťa,to isté prežívam opäť 🤣🤣druhé dieťa mať nemať ,presne ako na začiatku 🙏rozhodli sme sa nemať zatiaľ.....proste niektoré sme také a je to tak v poriadku ,aj keď nebudeš mať deti,bude to v poriadku,aj keď ich budeš mať 5 ,nejak tak to je zariadené 🙂a tvoje obavy,resp. neistotu úplne chápem a možno je len fajn to nechať tak ...ono sa to samo vytoto...veď vieš 😉
Presne viem o com pises. My sme si tiez hovorili ze dieta este nechceme ze nie sme este na to pripraveni. V nasom okoli je vela rodin s detmi a nemam pocit ze by nam niekto z nich isiel prikladom. Mat dieta by malo byt rozhodnutie ktore musi ist zo srdca. Roky pocuvame kedy budu deti ze uz by sa patrilo ved sme spolu strasne dlho a budeme uz stari. Vzdy sme povedali ze si chceme este uzit. Uzivali sme si, cestovali, chatovali, rozne netradicne zazitky, porobili hluposti, srandy. Posledne roky sme robili vela veci ktore sa s detmi nebudu dat robit, aby sme si splnili svoje sny, aj ked takych sa ukazuje stale viac a viac ale niekedy to treba stopnut. Na druhej strane vela veci ktore robime si skusame ake to bude s detmi a tiez to vyzera ze zazitkov bude dost a bude to zase zmena. A chceme ist nasim detom prikladom a nie tlacit na ne aby si splnili nase sny (ako to vidime u znamych). My sme to ponali proste takto. V nasom okoli vidime vacsinou len pecivalov s tabletmi, mobilmi, bez zazitkov, deti sa potom v spolocnosti nevedia spravat, nemaju ciele, takze nemame sice vzor, ale vieme ktorym smerom ist nechceme. Mame 33 a ten pocit chciet deti prichadza viac a viac. Mozno je to vekom a mozno tym ze sa nam to zatial prirodzene nepodarilo, ale mna tesi aj to ze cim dalej tym viac to chcenie prichadza uprimne zo ❤️ a nie nutene z okolia. A mozno mame k detom pred sebou este dlhu narocnu cestu, ale urcite nebudeme nikdy lutovat roky ktore sme obetovali nasim snom, sebe navzajom, ktore upevnili nas vztah a daju nasim detom zaklad.
(A kym deti pridu, vyuzijeme este kazdy jeden volny cas 😁 )
@janickamalicka1988 áno, presne tak,, dieťa musíte chcieť hlavne vy a nie okolie. Jedna moja známa sa ma stále vypytovala, že kedy druhé. A ja ze nechceme už druhé. A ona, ze by aj chcela. Potom mi zas vravela, že už vlastne ani nechce a nakoniec aj tak otehotnela a je psychicky na dne.
@autorka
Mat deti nie je povinnost. A su na to rozne dovody, ale dost castym dovodom je aj to, ze zena neciti tuzbu po dietati z dovodu, ze zije s muzom, s ktorym nevnima tuzbu stat sa rodicmi. Nepises nic o vasom vztahu, ci ste frajeri, alebo uz manzelia, ako vnimas svojho muza v role otca, atd. Kazdopadne, ja u teba vnimam, ze to riesis, a ze niekde v tvojom podvedomi su otazky, ktore si kladies a nemas to v sebe doriesene. Vacsinou zenska plodnost je dost obmedzena casom, a stavaju sa aj pripady, ze neskor si chlap najde 25 rocnu dievčinu, ktora mu tie deti porodi, avsak jeho ex ostava bezdetna a sama.
Podla mna je to len mytus "musis mat tuzbu" a stale ocakavat "a teraz je ten spravny cas". Idealny cas na dieta nikdy neexistuje, vzdy je nieco, ci je to dostudovat, najst si pracu, karierny postup, kupa bytu, cesta do afriky..atd, vzdy je priestor a moznst preco nemat dietatko.
Pokial si pevne rozhodnuta, ze ty dieta nechces, urcite ho nemaj len preto, ze v okoli zeny rodia, vydavaju sa, zakladaju si rodiny. Ak vsak ty sama vo svojom vnutri vnimas "co ak..." a mas pri sebe milujuceho manzela (nerod deti priatelovi), mate kde byvat, rozumiete si, rozpravajte sa o tom a podte do rodicovstva. Este si mlada, mas 30, dnes bezne maju zeny prve dieta v 35.
Ja som mala prvé v 32 r teraz čakám druhé mám 35r. Z mužom sme sa brali keď som mala 23 r. Tak celé tie roky som počúvala kedy už. Strašne ma to psychiky nicilo.Vela krát som si poplakala, že prečo sa do nás všetci seru. A najviac ma to mrzelo od mojej mami. Deti sme proste nechceli,a vždy keď sme aj počuli nejaké plakať no liezlo nám to na nervy 🙈 Postavili sme si domček,chodili po dovolenkách a sam od seba prišiel nejaký zlom, že asi by sme sa mali už trochu posunúť, už to bolo všetko také stereotypné . A chvála Bohu sa nám obe podarili na prvý krát a to som celé roky užívala hak. Tak kašli na okolie,ono to krásne príde samé. Veľa šťastia
Ak vies , ze ich chces neodkladat ale ani nie silou mocou do toho ist. Dieta pride kedy ma. Ja som tiež odkladala. Mala som 33 ked som zacala túžit. Potom prišlo 7 rocne peklo. Prve 2-3 roky neúspešného snaženia som tak dramaticky nebrala potom to zacunalo byt totálne psycho. Potraty, neuspesne inseminacie a ivf . Nakoniec nas Boh obdaroval ked som mala 40. Tuzim po druhom no mam 43 a znovu sa nedari. Kazda zena by mala vediet, ze mat dieta alebo lepsie povedané otehotniet nie je samozrejmosť. Je to naozaj dar. Takze moja rada je neodkladat.
Keď po bábätku netúžis tak do toho nechoď a vykašli sa na rodinu . My sme aj chceli ale nedarilo sa ,o to viac boleli tie stále otázky kedy už ,a prečo ešte nie a bla bla . Ľudia stále riešia veci do ktorých ich nič nieje ,ale je to vaše rozhodnutie , proste to ber jedným uchom dnu a druhým von ,raz ich to prestane baviť . Hádam sa nebudeš snažiť otehotnieť len preto že všetci do toho rypu. Musíte vy po dieťati túžiť ,a nie všetci naokolo 🙂
Ahoj, už je to asi niekoľko rokov starý príspevok ale natrafila som naňho teraz. Ja len že riešim presne to čo ty. Takže nielenže rozumiem, ale takisto neviem čo s tým. 😄 Ale očividne ani ty ani ja nie sme samé. Inak prihlásila som sa sem len preto aby som ti to mohla napísať. Ak už si niekam pokročila s touto dilemou daj vedieť. Rada si nechám poradiť od niekoho kto naozaj rozumie. Ps: tiez som akurát kvôli tomu vyhladala psychologa tak uvidíme.
