Náš vzťah to asi nezvláda
Ahojte, prosím vás o vase skúsenosti, ktorí ste si 5ym prešli... S manželom sme spolu už 10 rokov z toho 3 ako manželia. Už 3 rok sa snažíme o bábätko ale nejde to. Chodíme do centra už rok a stále nič. Mam pocit, že nás vzťah týmto utrpel... Sme spolu len v čase ovulácie, manžel si ma nevšíma, nikam spolu nechodíme. Veci okolo stavby domu riešim poväčšine ja... Neviem co robiť, ja sa o neho starám, prídem k nemu, obijmem jó, spravím mu jest, kávu... Ale z jeho strany nič.... V čase blížiacej ms zvyknem plakať, lebo už cítim, že zas nič... A on ma nechá tak. Povie, že zas sa mi zrútil svet. Som z jeho postoja nešťastná,...
Stručné zhrnutie
- Neplodnosť môže viesť k emocionálnemu odcudzeniu partnerov a dostupné riešenia zahŕňajú reprodukčné procedúry (IUI, IVF), adopciu alebo pestúnsku starostlivosť s možnosťou osvojenia.
- Psychická záťaž a tlak okolia sú v diskusii spájané s horšou zvládateľnosťou obdobia snaženia a diskutujúce odporúčajú psychoterapiu, partnernú komunikáciu a zmenu prístupu k životu.
- Praktické odporúčania v diskusii zahŕňajú pravidelný sexuálny život (odporúčané "každý druhý deň" namiesto len počas ovulácie), konzultáciu v repro centre a zváženie adopcie ako alternatívy.
Q: Aké liečebné možnosti sú bežne spomínané pri neplodnosti?
A: V diskusii sa spomínajú IUI (intrauterinná inseminácia), IVF (in vitro fertilizácia) a umelé oplodnenie, pričom ako alternatíva sa uvádza adopcia alebo pestúnska starostlivosť s možnosťou osvojenia.
Q: Má diskusia konkrétne skúsenosti s adopciou alebo pestúnstvom?
A: Áno, jedna skúsenosť v diskusii uvádza podanie žiadosti o adopciu/pestúnsku starostlivosť s možnosťou osvojenia a následné prijatie dvojčiat; ide o individuálny prípad z diskusie.
Q: Môže psychika ovplyvniť šancu otehotnieť podľa diskusie?
A: Viaceré príspevky tvrdia, že psychika a stres ovplyvnili priebeh snaženia; niektoré ženy uviedli, že po zmene prístupu alebo znížení tlaku spontánne otehotneli, pričom ide o anekdotické skúsenosti.
Q: Ako často by mal pár mať sex pri snažení o bábätko podľa rád v diskusii?
A: V diskusii sa odporúča snažiť sa „každý druhý deň“ namiesto zamerania iba na čas ovulácie, ako praktické odporúčanie na zvýšenie šancí.
Q: Kedy začať zvažovať adopciu podľa diskutujúcich?
A: Niektorí diskutujúci odporúčajú podať žiadosť o adopciu alebo pestúnstvo po dlhodobom neúspechu liečby a vyčerpaní reprodukčných procedúr; konkrétny časový rámec sa v diskusii líši a nie je jednotný.
Q: Ako riešiť partnerské napätie počas dlhodobého snaženia?
A: Diskusia odporúča otvorenú komunikáciu bez obviňovania, pýtať sa partnera, ako to prežíva, byť si oporou, hľadať spoločné aktivity a v prípade potreby navštíviť psychológa.
Q: Sú v diskusii spomenuté konkrétne zdroje pre psychickú pomoc?
A: Áno, jedna z účastníčok odporučila knihu "Nová Zem" od Eckharta Tolleho ako zdroj na zmenu postoja; zároveň viaceré príspevky odporúčajú vyhľadať psychológa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Neplodnosť spôsobuje intenzívne emocionálne ťažkosti a môže poškodiť partnerský vzťah.
- Bežné terapeutické a administratívne možnosti sú IUI, IVF, adopcia a pestúnska starostlivosť s možnosťou osvojenia.
- Dôležitá je komunikácia partnerov, vzájomná podpora a prípadná psychologická pomoc.
Sporné názory
- Niektoré príspevky považujú psychiku a zmena postoja za kľúčový faktor ovplyvňujúci plodnosť; iné zdôrazňujú, že ide najmä o medicínsky problém vyžadujúci vyšetrenia a zákroky.
- Niektoré názory odporúčajú zmieriť sa s absenciou dieťaťa a zamerať sa na vzťah, zatiaľ čo iné radia vytrvalo pokračovať v reprodukčných procedúrach až po adopciu.
Otvorené otázky
- Do akej miery zlepšuje šance na otehotnenie zmena psychického nastavenia u párov so zachovanými fyziologickými predispozíciami?
- Kedy je vhodné prejsť od reprodukčných procedúr (IUI, IVF) k podaniu žiadosti o adopciu alebo pestúnstvo s možnosťou osvojenia?
- Aké konkrétne intervenčné kroky pre vzťah (terapia, párové poradenstvo) najlepšie znižujú riziko odcudzenia pri dlhodobom snažení o dieťa?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
IUI, IVF, umelé oplodnenie, adopcia, pestúnska starostlivosť s možnosťou osvojenia, psychoterapia, kniha "Nová Zem" (Eckhart Tolle), odporúčanie frekvencie styku "každý druhý deň", vyšetrenie morfológie spermií
Miesta a osoby
Viktor a Adela Vincze, Eckhart Tolle, repro centrum
@erika434 si silná žena ❗
Ja som so svojím muzom veľa pochopila až po nejakom čase. Prešli sme si kadecim, veľa zlého hádky, odchody, neporozumenie, žiadna opora, pochopenie, skoro rozpad vzťahu.
Aj keď sme sa lubili ako kone dosť nášmu vzťahu ublizoval fakt ze nemáme dieťa. Ze nevieme otehotnieť. Ale ☝🏼
Natoľko sa milujeme a vždy sme sa milovali, že sme nedovolili aby nám niečo vzťah rozbilo. Viedli sme milión fakt nespočetné množstvo rozhovorov a stali sme sa oporou jeden druhému.
Po 3 rokoch (ak nie viac, už to človek ani nerátal) sme dostali ten najkrajší dar a to pozitívny tehotenský test.
Ale čo chcem ešte povedať je, že žiadna žena, chlap, kamoška, známa, poštárka atď to nepochopí kým to sama nezazije.
Preto musíš byť ty opora manželovi, lebo tak isto túži po tom po čom aj ty. A on tvoja opora. Veriť si a byť silnými ✊🏼
Si skvela a zaslúžiš si obdiv ako každá žena co si tým prešla alebo prechádza. Tiež som medzi ne patrila a poviem otvorene, že ma zozierali niektoré reči a veci ale aj preto viem pochopiť a obzvlášť podporiť ženu, ženy, ktoré to majú tak ťažké aké som to mala aj ja.
Silno vám držím palce 🙏🙏✊🏼 ja verím, že sa dočkáte bábätká.
S manželom si otvor fľašu vína a porozprávajte sa ✊🏼✊🏼❤️
@erika434 Nie je zo problem len zien, co chcu mat dieta a nemozu. Deje sa to vsetkym ludom, co nieco velmi chcu a nemozu, neda sa. Citia podobne pocity.
zeny, ktore maju problem otehotniet, no chcu mat dieta, byvaju vacsinou najprv sklamane, a potom vnutorne nahnevane. Na rozne veci. Na seba, na svoje telo, na svoj osud, na druhych, ze oni deti maju na lusknutie prsta, na tych, co nemohli, no nakoniec sa zadarilo (aj im to zelaju, aj su sklamane), na cely svet. Hneva ich, ak sa niekto nezaujima, lebo s nimi neciti (casom by si uz nechcela pocut ani to, ze si silna, lebo by si bola unavena z toho byt silna zena), hneva ich aj, ak sa niekto zaujima, lebo im otvara rany. Osciluju medzi beznadejou, sklamanim, hnevom, aj niekedy ziarlivostou a znova dufanim, nadejou, vierou alebo chladnou hlavou, proste snahou sa udrzat nad hladinou a verit v stastny koniec, nepripustit prehru.
Nemusia to vsetko citit priamo, len je to v nich.
Byt ich blizkymi (priatelkami, rodinou) je velmi narocne, lebo je to ako chciet chodit po vajecnych skrupinkach. Nikdy nikto netusi, co prave urobi/povie dobre a co ona vezme zle. Nech to bolo myslene akokolvek nevinne a v dobrom.
Preto to konci tak, ze jej zacnu ludia davat priestor, skor ju sleduju, snazia sa pockat, aky ona da signal, co asi potrebuje (povzbudit? utesit? hovorit s nou, akoby taku vec ani neriesila? aku ma naladu?).
Co ona vsak vnima, ze sa jej vyhybaju, bocia od nej a je tym nahnevanejsia, lebo si pride nepochopena a osamela vo svojom boji.
Nehovoriac o tom, ze niektori sa jej naozaj zacnu cielene vyhybat, lebo chcu mat klud.
A toto sa deje vsetkym ludom, co po niecom tuzia, ostatni to maju “zadarmo” od prirody a oni nemozu.
Nie si v tom sama.
Skus ale pochopit aj tych druhych okolo seba. Urcite si nestastna. To vsetci chapu. Zrejme nemaju sancu pochopit, ako hlboko si nestastna. Ako hlboko sa bojis beznadeje, ze sa to nikdy nepodari, ani ako bojujes s tym, aby si ju nepripustila a stale verila, ze sanca bude.
Neodhanaj ich. Aj ked ti zrejme nebudu vediet povedat tie spravne slova. Ale ked vidis, ze chcu byt pri tebe, tak im to dovol. Lebo prave s nimi mozes dalej zit aj tu cast zivota mimo snahy o babatko. A to potrebujes. Aby sa tvoj svet nescvrkol na neustale pocitanie dni a pokusy otehotniet. Na stres a strach, co ak to zase nevyjde. A nasledne sklamanie, plac aj hnev.
Alebo inak. Predstav si, ze mas povzbudit niekoho, kto aktivne zil, cestoval, sportoval a po havarii ostal uz rok priputany na postel. Je nahnevany, frustrovany a pri pokusoch o rehabilitacie netrpezlivy a rychlo upada do beznadeje. Co mu povies? Ako mu to povies? Co citis?
Podobne sa citia ludia okolo teba.
Skus to vidiet aj takto.
Mozno potom najdes sposob, ako komunikovat s ludmi okolo teba, aj s manzelom. Aby vas, to co prezivate, nerozdelilo.
A tvoj muz navyse asi tiez preziva podobnu vec ako ty. Nielen ze sa od teba odtahuje, lebo uz asi nevie, co a ako ti povedat, aby ta povzbudil. Ale este aj sam ma rovnaky problem, ako ty, ze mu ostatni nevedia povedat, co potrebuje pocut. Ma pocit, ze je nepochopeny. Tak ako ty.
(Niekedy je tu hrozba, ze vychodisko najde v odsunuti chyby na teba a odide, teda vlastne utecie od problemu.).
Proste to tak je, ze kto najviac trpi, musi byt aj najviac chapavy. Aby tym okolo tak povediac trpezlivo ukazal cestu, cim a ako mu mozu pomoct.
@erika434 No, bude ti tu písať veľa ,,múdrych,, žien, ktoré to nezažili, ale myslia si, že ako to vedia pochopiť. Viem presne ako sa cítiš, my sme sa o dieťatko snažili skoro 4 roky. Viem, že je nás veľa, ktorým sa to na prvý šup nepodarí, ani na druhý ani po roku, dvoch...a čím dlhšie to trvá, tým je to ťažšie. Tie stavy, preplakané noci, beznádej, úzkosť. Moje kamarátky už všetky mali dieťa, aj švagriné, čiže konverzácie sa točili okolo detí a ja som sa obávala každej oslavy, návštevy, lebo nikto sa nič iné nepýtal, len či my stále nič. No, a my nič. Keď som muža videla ako pestuje na malé bábätko (krstniatko) v náručí, mala som slzy v očiach..ale vždy som sa snažila utešiť tým, že mám dobrého manžela, že pre to bábatko urobíme čo sa dá, ale nechcela som aby sa nám kvôli tomu rozpadlo manželstvo. Museli sme podstúpiť IVF, teraz som v 4 mesiaci a modlím sa nech všetko dobre dopadne. Tak len nech vieš, nie si v tom sama, mnohé z nás si tým prešli a prechádzajú. Nie je to ľahké obdobie ale u nás to náš vzťah veľmi posilnilo. A to dieťatko neberieme ako niečo čo sa pritrafilo ale ako obrovský dar, o ktorý sa budeme starať. Manžel by ti práve teraz mal byť oporou, lebo je to náročné obdobie a ste v tom spolu. Každý muž to prežíva inak, môj tiež moc city nedával najavo, ale videla som, že keď smútim ja, je nešťastný aj on..mne vtedy stačilo objatie a vedela som, že to zvládneme. Určite ste sa brali z lásky, snažte sa nájsť si zas k sebe cestu, lebo aj to IVF je náročný proces, budeš potrebovať jeho oporu. Veľmi ti držím palce❤
ja sa pripajam k @luthine, nam sa nedari rok a pol po potrate, zistili partnerovi, ze ma velmi zlu morfologiu a k umelemu oplodneniu sa zatial nechcem obracat. Tiez som sa citila ako ty ale uvedomila som sa! S muzom mame krasny vztah, ktory by som urcite znicila, keby som stale bola nestastna, depresivna, ako by sa on citil? ma zle spermie...chlapi su na toto citlivi....odporucam ti knizku Nova Zem od Eckharta Tolleho, to mi otvorilo oci....na tomto svete sme prilis kratko, aby sme ho minali na smutok. Hladaj to pozitivne, uzivaj si, ze nemas take velke zavazky ake s detmi pridu (deti nie su len radost a pekne fotky na nete), denne tu najdes niekolko prispevkov ake to maju mamicky s detmi tazke (znie to blbo, ale aj to pomaha, ked sa nedari splodit dietatko). Nie si o nic horsia zena ako ktorakolvek ina, len za to, ze nemate dietatko....o tom nie je zivot, zivot je o tebe a ako ho prezijes. Drzim ti palce, aby si bola stastna a aby to s tvojim drahym dopadlo dobre. 🙂