icon

Neviem otehotnieť - v čom je chyba?

avatar
adka897
7. apr 2020

Ahojte mam 21 rokov a snažíme sa už 4 mesiace o dieťa ale stále sa nedarí.. Kde môže byt chyba? Obaja sme zdravý

avatar
martuska313
7. apr 2020

@adka897 4 mesiace este nie je vela. My sa snazime cez 2 roky. Netreba vesat hlavu si mlada baba. Od vela veci to zavisi bola si na vysetreni ?? Riesil to dr?? vies kedy presne mas ovu ? su cykly pravidelne?? Beries nejake vitaminy?

avatar
anka246
8. apr 2020

Hlavne kľud , si ešte mladá. Mne Mudr povedal, že mám na otehotnenie 1%. Mám dve zdravé deti, bez nejakých zákrokov .

avatar
adalmba
8. apr 2020

@adka897 ahoj my sa snažíme 8 rokov 😉

avatar
77kacena
8. apr 2020

nevešaj hlavu to ešte vôbec nič neznamená 4 mesiace to nieje vôbec nič, a keď by sa nedarilo aj naďalej treba to riešiť s lekárom. my sme pochodili niekoľko lekárov a vyšetrení dôležité je mať v poriadku štítnu žľazu a byť v podode netlačiť na pílu. mám známu čo sa pokúšali roky a pomohol jej trojmesačný program na otehotnenie. ale v tvojom prípade by som vobec nemala stres si mladá a 4 mesiace sú nič.

avatar
3petka
8. apr 2020

@adka897 Obaja ste zdravý??? Znamená že ste boli na testoch??? Že ste plodný alebo len že nemáte nejakú chorobu.
My sa snažíme rok, všetko máme ok a aj tak sa nedarí, okrem jedného pokusu ktorý skončil neúspechom... Úprimne prvé sa nám podarilo keď sme sa prestali snažiť, a druhé uvidíme, už to tiež nechávame na prekvapenie. Ale teraz v danej situácii sme snaženie odložili na priaznivešie obdobie.

avatar
sofinka1301
8. apr 2020

My sme sa snažili pri prvom pol roka a teraz pri druhom je to už rok a stále sa nedarí... Neboli sme na vyšetrení ešte ani nič... Držím palce

avatar
janinuska
8. apr 2020

4 mesiace je málo, si ešte mladá. Ak sa nebude dariť 2 roky dajte si porobiť vyšetrenia, spermiogram, AMH hormon, hormonalny profil, vyšetrenie priechodnosti vajcovodov, hysteroskopia, baby si davaju vyšetrit aj reproimuno, hematologiu, genetiku, je toho viac. Ale može sa stat, že niekto ma všetko v poriadku a aj tak sa nedarí. Može to byt aj nízka kvalita vajíčok, to sa neda len tak lahko zistiť.

avatar
juliet86
8. apr 2020

to ze ste vseobecne zdravi neznamena aj ze ste plodnostne ok ;) a 4mesiace je este nic

avatar
gabrielikta
8. apr 2020

@adka897 skúsila by som hormonálnu jogu.

avatar
vivien0607
9. apr 2020

Ahoj @adka897 🙂. Myslím, že chyba nemusí byť vôbec nikde. Je úplne bežné, že aj 100 percentne zdravému páru to chvíľku trvá a niekedy aj rok aj dva... Neviem ako to máš vnútorne, ale ak na to myslíš príliš často a ako keby na tom lipneš, skús to pustiť, nechať tak, neriešiť, začať si užívať život taký, ako ho máš práve v tejto chvíli. Viem, že sa to ľahko povie a ťažko urobí, ale ide to a hlavne funguje to 😉! Držím palce - možno ti pomôže môj príbeh,(ja som v období snaženia milovala, prečítať si príbehy, kedy to nešlo a potom sa to zrazu podarilo 😉 a nádej sa vo mne tisíc násobne zväčšila, tak možno to bude fungovať aj u teba) tak sa trochu viac rozpíšem....teda vznikol z toho skor roman:P)

Môj príbeh:

O bábätko sme sa začali snažiť minulý rok na začiatku marca(Ja 27rokov, partner 36), bola som presvedčená, že otehotniem hneď, ľahko a rýchlo... Pred každou menštruáciou som mala všetky tehotenské príznaky, bola som presvedčená, že tehotná som - skoro každý jeden mesiac...No ale hold, šiel mesiac ze mesiacom, občas mi síce krámy meškali aj týždeň - ale nikdy nič. Vždy menštruácia dorazila v plnom rozsahu.... Od začiatku som si povedala, že do toho pôjdeme na plno a milovali sme sa každý druhý až tretí deň celý mesiac, okolo dní kedy som si myslela, že mám plodné dni aj každý deň...a ku koncu mesiaca sme si už väčšinou dávali pauzu:D Môj partner mi síce vravel, že si myslí, že je lepšie tomu nechať voľný priebeh, ale z lásky sa snažil so mnou.... Po čase sa z toho stal už nejaký hon na dieťa:( a sklamanie a frustrácia boli mesiac za mesiacom väčšie a väčšie... Bála som sa kde je problém, chcela som sa nechať vyšetriť, ale doktor ma ukľudňoval, že nie je čo, že je to v úplnom poriadku, že to občas proste chvíľu trvá...Po pár mesiacoch som nám nakúpila doplnky výživy na podporu plodnosti, čaje, bylinky... V septemberi som siahla po ovulačných testoch a zistila som, že ovuláciu mám o pár dní neskôr ako som si myslela... Myslela som, že som na to konečne prišla, že to mám pod kontrolou a že teraz, keď sa budeme milovať v plodných dňoch to určite pôjde...No a ono to aj vyšlo... Háčik bol však v tom, že len na pár dní...Nedostala som to, urobila som si tehotenský test a zjavila sa na ňom čiarka, strašne strašne slabunká ale bola tam...Viem, že bola sobota...Začali sme sa veľmi opatrne tešiť, neviem akosi ma tá strašne slabunká čiarka znervózňovala, v pondelok som si však spravila ďalší, tam už bola čiarka silnejšia a začali sme tomu veriť a neskutočne sa tešiť, k doktorovi som sa objednala na ďalší utorok, aby to potvrdil... V stredu ráno som sa však zobudila so strašne divným pocitom, že niečo nie je v poriadku - urobila som si test a fakt - čiarka bola zase strašne slabá. Vravela som si, že je to možno len chybným testom a takto sa racionálne upokojovala ale intuitívne som vedela, že niečo nie je v poriadku...Kúpila som si test a chcela si ho urobiť ďalšie ráno. Pred spaním som sa manželovi rozplakala v náručí, že sa strašne bojím, že cítim, že niečo nie je ok...O pár hodín som sa zobudila s neskutočným krvácaním...Menštruáciu niekedy mávam viac bolestivú, ale toto som ešte nezažila , zvíjala som sa v kŕčoch asi hodinu... Fyzická bolesť prehlušila tú psychickú kedže mi bolo jasné, že aj keď som možno tehotná bola, už nie som... Potom ako kŕče ustali som vyčerpaná zaspala. Hneď po prebudení som volala svôjmu lekárovi, a zdelila som mu, čo sa stalo. Jeho odpoveď ma síce upokojilo celkom - vravel, že je to celkom bežné, že sa to stáva a odborne sa to nazýva biochemické tehotenstvo - že sa vajíčko síce oplodní, ale už sa neuchytí a s nasledujucou menštruáciou odíde aj oplodnené vajíčko... Vravel, že sa to stáva často, že veľa žien o tom ani nevie a že to neznamená, že by mali problém otehotnieť....No celkovo to pre mňa bola akokeby posledná rana a taká spadnutie na dno - od ktorého sa mi však podarilo odraziť. Dva dni som preplakala ale potom som sa vzchopila - pochopila som totiž, že to nemám ani trochu pod kontrolou. Že môžem vymyslieť akékoľvek dokonalé fyzické podmienky,ale že keď to nemá prísť, tak to nepríde...Aj keď budem brať všetky vitamíny sveta používať všetky ovulačné testy, merať si bazálnu teplotu a sexovať od rána do večera....Ale v podstate to bola veľká úľava....
Som totiž všetko len nie materialista, teda som presvedčená o tom, že vedomie dieťatka existuje už predtým ako si nás vyberie - a tak nejak mi došlo aj to, že to dieťatko k nám musí chcieť prísť samo - a že keď bude chcieť ono aj my, tak sa to proste podarí, skôr či neskôr... A možno to bude aj adoptované dieťatko... ale že keď chcieť nebude, tak sa môžem aj postaviť na hlavu a kývať ušami, proste to nepôjde..
Povedala som si, že od tohto momentu tomu nechávame voľný priebeh...a povedala som si že keď to nepôjde do leta (bol oktober) začneme to riešiť medicínsky...
Čo sa stalo bolo to, že som sa zamerala na iné veci v hlave - riešili sme zimnú dovolenku, plánovali cestu do Ameriky, začala som znova viacej cvičiť, maľovať - skrátka našla som si veci, na ktoré som presmerovala svoju pozornosť - a na to, že chcem dieťa som nezabudla samozrejme, ale akokeby sa to razom zmenilo na snívanie s ľahkosťou, predstavovala som si už ako ho držím v náručí alebo sa s ním prechádzam, ale to, čo zmizlo bol kŕč z toho, čo robiť, aby sa to podarilo.... Ten mesiac sme sa milovali RAZ, gynekológ mi na kontrole totiž povedal, že by sme si mali dať mesiac pauzu radšej, aby sa telo dalo dokopy po tom biochemickom tehotenstve - predsa to len bol mini potrat...No ale hold, raz sme to už stihli:D.... Ďalšia menštruácia neprišla...A teraz som už bezproblémovo tehotná so zdravým dievčatkom už 6 mesiacov...Otehotnela som v mesiac, kedy som to konečne nechala tak a z jedného styku - zaručene niekoľko dní pred ovuláciou.... Myslím že zázrak splodenia je väčší ako my a všetko, čo o ňom viem..... Držím ti palce a tiež všetkým snažilkám.

avatar
sofinka1301
9. apr 2020

@vivien0607 pekný príbeh... Občas pri čítaní som mala všetky chlpy v pozore... 😊Držím ti palce aby ste to zvládli do úspešného konca 😊

avatar
vivien0607
9. apr 2020

@sofinka1301 ďakujem🙂) A držím palce aj Tebe!

avatar
sofinka1301
9. apr 2020

@vivien0607 ďakujem ja už jedneho chlapca doma mám ale snažíme sa o druhé a nejde to... Momentálne je to taka divočina u mňa už druhý mesiac tak uvidíme co bude 😊ale nejak som to vypustila z hlavy aj keď som pri malom na tehu nemala čas myslieť 😊

avatar
lauritka
9. apr 2020

Aj zdravemu paru moze trvat splodenie potomka dlhsie ako rok,napriek planovanemu .styku
Statisticky v jednom cykle je sanca 15 %

avatar
veronice
9. apr 2020

@adka897 si este mldanan4 mesiace ozaj nie je ziadna doba, ako si aj mohla citat v prispevkoch predo mnou 🙂 hlavu hore a pokial mozno tak sa na to nezameriavaj. Obcas je nanvacsi problem prave psychika anto ako velmi chces. Vseobecne lekari vravia ze az ked sa nedari jeden cely rok, je nacase zacat riesit veci. Mam v mojom najblizsom okoli 4 pary ktore su uplne zdrave a nedari sa im pocat nie mesiace ale zial uz aj roky... Takze hlavu hore, mysliet pozitivne a pride co ma prist 🙂 🌞👍🍀♥️💪💪💪

avatar
nikk3y
11. apr 2020

@adka897
4 mesiace? My už pomaly 4.rok 🤣🤣🤣 čiže asi tak.. Nie všetko sa dá naplánovať 🙂 a ako ti písali, byt ok nieje všetko treba byť aj plodný a všetko s tým spojené 🤣🤦‍♀️je to krátka doba, po roku sa podľa štúdií pár berie ako "neplodný"... Všetko je o šťastí a hlavne psychike oboch z vás 🙂 nesilit to, no nezabúdat na normálny priebeh

avatar
nikk3y
Autor odpoveď zmazal