icon

Strach z ochorenia dieťaťa brzdí otehotnenie?

16. jún 2024

Ahojte, viem ze nadpis vyznieva hrozne, ale je myslene viac ako úprimne.
Jedno krásne a zdravé dieťatko mame, ukazuje sa však ze je tam nábeh na Aspergera.
Inými slovami som vzdelaná empaticka žena ale výchova môjho dieťaťa mi dala/dava riadne zabrať.
Prosto je ako behať po rovine a cez poľný beh- stojí ta to raz tak toľko úsilia.

K veci: chceli by dne sj druhé babo, ale ja po rokoch premýšľania som prišla na to, že najväčší strach mam z toho co "ak" by babo nebolo zdravé.
V rodine mame už výskyt autizmu takže vidím co znamená starostlivosť o choré dieťa (tým nemyslím moje co mame podozrenie na Aspergera).

Neviem sa v tom vyznať, ako to v sebe spracovať.
Prvé tehotenstvo bolo krásne, žiadne strachy som nemala ani omylom....

Je možnosť psychológ, urobiť si testy....minulý rok som o babo prisla-zamlknuty potrat aj to prispelo k veľkej obave...
Vek je 36

Strana
z2
autor
17. jún 2024

@tululu ďakujem, absolútne súhlasím...pre mňa je už toto strop mojich možnosti.
Inak krásny popis si napísala 🥰
Tvoji už asi budí školáci.
Prosím ta, aká bola Vaša cesta tohto poznania?
Co prechod do školy?
My už teraz ideme do skolky a
rozoberame grécke báje ...na úrovni ako s dospelým, šatni len tak pozerajú...
Malému som dalaaj napriek tomu odklad lebo sa nevie zaradiť k deťom, dúfam ze ten rok mu pomôže dozrieť práve v tejto oblasti....toto ma najviac zaujíma ako sa to vyvinie vo veku 10+ a hlavne ako prebieha socializacia s inými deťmi, aký bol prechod do školy....
Ďakujem

avatar
rivini
17. jún 2024

Navstevujete centrum vcasnej intervencie? Ma syn kamarata, s ktorym sa pravidelne stretava? Odklad ti odporucila psychologicka? Lebo ak je kognitivne sikovny, vhodne zvolena skola by mu v socializacii mohla tiez len pomoct. Plus, tieto deti potrebuju na zvysenie sebavedomia praveze vela pozitivnych skusenosti s inymi detmi…

autor
17. jún 2024

@rivini ahoj, nie nechodíme, začnem to riešiť v lete.
Nejako sa to vyprofilovalo tento týždeň.

Kamarátov, žiaľ nemá žiadnych...možno z menších deti skôr....dali sme ho práveže na dedinsku školu, už teraz rozmýšľam ze ho pravdepodobne presunieme budúci rok do mesta,práce preto co si napísala ze potrebuje veľa pozitívnych skúsenosti s deťmi.
Tu kde bývame nazvime to drsne rúralne prostredie medzi tie deti nezapadá ani omylom, to su prosto deti kde sa nic nedpusta, vedene ze silnejsi vyhra ...trápim sa ja aj on...

avatar
tersanas
17. jún 2024

Autorka: náš bol na diagnostike v 3r a AS bol potvrdený o 3mes neskôr. Odklad sme mu nedali, nikto ho neodporúčal ani v škôlke ani v centre, kde ho testovali, síce v socializácii veľké medzery, ale škôlka by mu už nič nedala a pravdepodobne neposunula ani v socializácii, keďže syn už bol inde, fakt ho nebavilo už rozprávanie a záujmy detí predškolskej triedy, syn má nadpriemerný intelekt. Chodíme na rôzne terapie a snažíme sa zo všetkého vyťažiť maximum a užívať si, aj keď je to niekedy veľmi ťažké.

autor
17. jún 2024

@tersanas rozumiem, super ze si to pochytila tak skoro, čo Ťa k tomu viedlo?
Náš mal extrémne obdobie vzdoru.
Ako mi prišiel do škôlky sa mi ukazujú ďalšie ukazovatele....
Náš je aj dosť utiahnuť, hanblivy, keď príde do škôlky sadne si sám a číta si knihu.....na druhej strane občas na prejavy aj príliš decke, alebo chce rozkazovať...akoby mal problém byť taky prirodzený a sám sebou....

avatar
tersanas
17. jún 2024

U nás bolo vidieť problém veľmi skoro, už v roku sme vedeli, že niečo nie je správne ale nevedeli sme čo, v dvoch rokoch som už vedela, že tam bude autizmus, je toho veľa, do jedného príspevku sa to asi nedá ani vtesnať 😏 problém s autoritami, nadväzovanie sociálneho kontaktu, všetko muselo ísť podľa jeho predstavy - s týmto bojujeme stále, neuvedomovanie si neverbalnych ale aj verbálnych prejavov, na druhú stranu obrovská fantázia, predstavivosť, pamäť, technické myslenie, čítanie od 2r a kopu ďalšieho.. je to náročná dg, ale nie ťažká, za ťažké považujem iné, bojujeme každy deň s niečím, niekedy sa niečoho obávam a dopadne to super, potom niečo očakávam že pôjde hladko a dopadne to katastrofálne, kopu krát som s nervami v koncoch, ale potom ... veľa nás to s manželom učí, užívame si neustále akýkoľvek pokrok a toto máme už od malého veku, keď konečne niečo dokazal, oproti rovesníkom vydreté a pozadu, ale dokázal a my sme si to uvedomovali a mali radosť, toto je taká pekná stránka dg 🙂 potom obrovské množstvo vedomosti, ktoré sa aj na mňa lepia 😄 a zároveň iný pohľad na svet vďaka synovi, to je niečo neskutočné, keď mi zrazu niečo povie, ako niečo vidí, vníma a moje "videnie" je až také nudné 😄 držím palce

Strana
z2