Tehotenstvo medzi 46 - 50 rokom
Aký máte názor na tehotenstvo vo vyššom veku matky? Pre a proti? Uvítala by som aj osobné skúsenosti starších rodičiek.
Ja ako dieťa starších rodičov môžem povedať že som s mojimi rodičmi zažila častokrát viac ako moji spolužiaci . Tým, že ma mali vo veľmi zrelom veku neriešili tlak hypotéky , finančné problémy, dopriali mi oblečenie čo mnohé moje spolužiačky nemali a to čo sa nedalo kúpiť tak to mi mama ušila a bolo to veľmi moderné. Chodili sme na dovolenky , k moru , do lesa . Jednoducho , ja som sa mala s mojimi staršími rodičmi dobre. Prefinancovali mi celú vysokú školu , pomohli mi pri štarte do života a boli mi oporou duševnou aj v ťažkých chvíľach . Dnes sa ich život pomaly blíži ku koncu - 86 a 88 rokov m napriek tomu nemám s nimi nejaké veľké starosti .
@anonym_e54190 a mali ťa vo veku, na ktorý sa pýta autorka???
@slnecnica30 Je mi ta uprimne luto. Ale konecne tu napisal niekto z "druhej strany". Z pozicie toho dietata. Lebo uplne suhlasim co pises, ze vzdy je to len o sebectve tych rodicov, lebo oni chcu a chcu a bodka. Nezaujima ich absolutne, aky dopad to bude mat raz pre to dieta. A tie argumenty, ze ked zijes v zahranici, tak predsa nie si s mamou 24/7, tak si mozes uzivat 😅. Ano, to pise niekto kto v takej situacii nikdy nebol a netusi o com pise. Moja mama je uz v DSS a aj tak som stale v strese a tiez na antidepresivach, lebo stale ohladom nej nieco riesim, hoci len mentalne, je to obrovska zataz mqt takto tazko choreho rodica aj pre mna v mojom veku, nieto este pre takeho mladeho cloveka ako si ty. To mas nonstop v hlave, stale si v strese, co bude, ako bude.. A este ked si jedinacik, vies, ze vsetka zataz je len na tebe a bojis sa vo este buducnost prinesie, lebo len na tebe to vsetko bude.
@slnecnica30, uprimne mi je ľúto, čo tu popisuješ. Ale mňa by zaujímala iná vec, nechcem nejako vyrývať aby to tak nevyznelo, ale normálne ľudsky ma to zaujíma: Ty si písala že deti neplánuješ. Ale ak by si ich chcela, bola si v pozícií mať ich a reálne by si ich mala keď si mala trebárs 20 až 25? alebo by dnes prišla tá túžba po deťoch a možno by si nakoniec tiež šťastne porodila až po rokoch? Lebo kariéra, nejaké to potrebné zabezpečenie, hľadanie partnera, atď…
@anonym_e54190 a mali ťa vo veku, na ktorý sa pýta autorka???
@tiezjedna mama 46 a otec 48
Prazdno v zivote sa da vyplnit aj inak.
@katooshik ale ty si nechcela deti neskor s ani to neplanovane.
Keby slo vsetko podla toho ako si chcela nemas ich tak neskoro.
95% tehu po 40-45 je neplanovanych.
Nenahovarajme si ze to tak chceli.
@natalka13 “95% tehu po 40-45 je neplanovanych.” K tomu máš aj nejakú štatistiku? Lebo ja som napríklad presvedčená, že práveže väčšina tých deti je plánovaných a často sú jedináčikovia. Aspoň čo vidím v okoli.
@oskvarka ano teraz mam 33 ako som napisala… a ako mi niektore reagovali ze riesit zdravotny stav rodica ci v 33 alebo 43 nie je az taky rozdiel… ja som apelovala na to ze trn zdravotny stav som riesila a bola na to sama uz odkedy som bola šiestačka na ZŠ. Cize to je od mojich 12 rokov. Ano moja mama bola fit ked ma cakala ked mala 43😅vtedy si to dana osoba neuvedomuje lebo je stale “mlada” avsak potom sa prekroci 50iatka, 60 iatka a dieta je este stale mlade ,chodi do skoly a to ma byt jeho jedina povinnost studovat. U mna to zial jedina povinnost nebola. Lebo som ako dieta preberala rolu dospelych ludi - ako rodiča a aj sama klinicka psychologicka a moja terapeutka a psychiater sa vyjadrili ze nastala parentifikacia - to je ked dieta mlady clovek velmi skoro musi vyrast a stane sa “rodičom svojho rodiča” ci uz prebera nadmernu emočnu alebo fyzicku zataz alebo aj aj. Nejde o to ze ja sa staram “až od 33” zacalo to ovela ovela v mladom utlom veku.
Mama do 43 robila karieru a potom skratka “ona chce a bodka” 🥲
A hlavne dost tu riesime tuto stranku ked sa dieta stara o rodica ktory ho mal neskoro co sa tyka veku… ale baby pozrite sa na to aj tak ako napriklad rodic ktory je uz potom stary a ma stale mlade dieta a dietatu sa nedajboze nieco stane,ochorie alebo co…. A ako mu sam rodic dokaze potom pomoct ked samotny rodic ktory je uz stary ma viac nez sam so sebou starosti? No mne mama bohuzial nepomohla ked ma chytili zdravotne komplikacie,lekari,nemocnice….. nemalo na to uz dostatok sil ani fyzickych a ani tych psychickych….taka je realita.
@slnecnica30 inak ta parentifikacia nezalezi az tak od veku rodicov a ked uz, tyka sa najma mladych rodicov- emocionalne este nezrelych, takych, ktori maju problem oddelit svoje potreby od potrieb dietata.
Prazdno v zivote sa da vyplnit aj inak.
@maminkadeticiek Ako?
@maminkadeticiek Ako?
@anonym_a7283c pes,cestovanie,vysoka skola,zaluby....
@slnecnica30 inak ta parentifikacia nezalezi az tak od veku rodicov a ked uz, tyka sa najma mladych rodicov- emocionalne este nezrelych, takych, ktori maju problem oddelit svoje potreby od potrieb dietata.
@hariet nie hlavne mladych. Preberanie uloh rodicov a ked sa dieta stane rodicom rodicov. Som v liecbe 13 rokov tak asi viem a nikde ani v odbornej literature nenajdes vyslovne specifikaciu ze sa to tyka hlavne mladych rodicov. Nie iba mladi rodicia nevie oddelit svoje potreby od potrieb dietata. Danou problematikou sa vyborne zaobera ako som uz spomenula svk psychiater profesor hašto a doktorka kaščakova.
Ja ako dieťa starších rodičov môžem povedať že som s mojimi rodičmi zažila častokrát viac ako moji spolužiaci . Tým, že ma mali vo veľmi zrelom veku neriešili tlak hypotéky , finančné problémy, dopriali mi oblečenie čo mnohé moje spolužiačky nemali a to čo sa nedalo kúpiť tak to mi mama ušila a bolo to veľmi moderné. Chodili sme na dovolenky , k moru , do lesa . Jednoducho , ja som sa mala s mojimi staršími rodičmi dobre. Prefinancovali mi celú vysokú školu , pomohli mi pri štarte do života a boli mi oporou duševnou aj v ťažkých chvíľach . Dnes sa ich život pomaly blíži ku koncu - 86 a 88 rokov m napriek tomu nemám s nimi nejaké veľké starosti .
@anonym_e54190 povedala by som, že to je skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo...
Navyše toto dokázalo zabezpečiť svojim deťom x rodičov, ktorí ich mali v skoršom veku. Napríklad tí moji, dnes tiež už osemdesiatnici. Ale na rozdiel od tých tvojich si môžu užívať aj svoje vnúčatá, čoskoro i prvé pravnúča.
Za mňa je tehotenstvo a prôrod v tak vysokom veku, o akom píše autorka, nezodpovedné ako voči žene samotnej aj voči dieťaťu.
@hariet nie hlavne mladych. Preberanie uloh rodicov a ked sa dieta stane rodicom rodicov. Som v liecbe 13 rokov tak asi viem a nikde ani v odbornej literature nenajdes vyslovne specifikaciu ze sa to tyka hlavne mladych rodicov. Nie iba mladi rodicia nevie oddelit svoje potreby od potrieb dietata. Danou problematikou sa vyborne zaobera ako som uz spomenula svk psychiater profesor hašto a doktorka kaščakova.
@slnecnica30 nepisala som, ze sa to tyka iba mladych, ale najma mladych, kedze ta emocionalna nezrelost suvisi aj s vekom. Avsak zvykne pretrvavat ak do vyssieho veku, ak s tym clovek nic nerobi.
Mam 46r a nikto by ma na dieťa neprehovoril, ani za milión.
To nie je vek na rodenie deti.
@natalka13 “95% tehu po 40-45 je neplanovanych.” K tomu máš aj nejakú štatistiku? Lebo ja som napríklad presvedčená, že práveže väčšina tých deti je plánovaných a často sú jedináčikovia. Aspoň čo vidím v okoli.
@anonym_f2fdc5 ja som otehotnela ako 41 rocna. Prve dieta sme mali v 34, po ivf a po 5 rokoch snazenia a vysetreni.
V 41 som otehotnela prirodzene, ani neviem kedy 🙂 🙂 🙂
@anonym_e54190 povedala by som, že to je skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo...
Navyše toto dokázalo zabezpečiť svojim deťom x rodičov, ktorí ich mali v skoršom veku. Napríklad tí moji, dnes tiež už osemdesiatnici. Ale na rozdiel od tých tvojich si môžu užívať aj svoje vnúčatá, čoskoro i prvé pravnúča.
Za mňa je tehotenstvo a prôrod v tak vysokom veku, o akom píše autorka, nezodpovedné ako voči žene samotnej aj voči dieťaťu.
@tiezjedna pozri , moji rodičia tu boli pre mňa , nie pre moje deti . Tam som pre nich ja , a hoci mám 40 , som už vdova od 35 , moje deti si ani toho otca neužili hoci bol mladý . A nie , nie som výnimka , viem že nás je viac. Nevravím že to je ideálny vek pre rodičovstvo , ale zatracovať a poukazovať na nezodpovednosť vie len ten kto tie deti už má . naši sa snažili o deti 20 rokov a keď to vzdali , zrazu som tu bola ja . Boli by blázni ak by sa ma vzdali a ja som im za svoj život vďačná . A hoci sú už starí , opakujem, ja som prežila veľmi pekné detstvo , žiadnu traumu nemám , mala som mamu aj otca , starších ale skvelých . Možno so mnou nebehali a nehrali napr. bedminton , ale venovali sa mi inak , hlavne po intelektuálnej stránke a naučili ma aj veľa praktických vecí . Mnohí mladí ľudia majú dnes deti , ale nemajú na nič peniaze , lebo hypotéka , lebo energie , lebo lebo lebo . Deti si nepoznajú pomaly otca , lebo odchádza skoro ráno a prichádza večer , matka nervózna lebo z práce upachtená do škôlky , školy , večery rýchle . Myslíš že tým deťom s mladšími rodičmi je skutočne až tak lepšie ? Moja mama má 86 a otec 88 rokov, ja mám 40 , prajem si aby čo najdlhšie žili , ale som realistka , myslím že už v mojej 50 tke budem sirota, takže po 50 tke nebudem riešiť žiadne DDS , žiadne opatrovateľky , deti budem mať už pomerne veľké , zdedím dva byty v centre Bratislavy, takže myslím že môj život po 50 aj vďaka rodičom bude viac než dobrý .
@anonym_autor preco sa to pytas? Ja mam 46 a na svoje narodeniny som porodila svojho prveho, vytuzeneho synceka. Moj muz ma 48, sme aktivni ludia,na svoj vek nevyzerame, ale o tom nikoho presviedcat nebudem. Je to nase rozhodnutie a som stastna, ze sme rodicia, ze mame nas maly poklad. Proste nam sa to podarilo teraz a sme spokojni a vdacni
@anonym_a7283c pes,cestovanie,vysoka skola,zaluby....
@maminkadeticiek Ty si tak naplnila svoj zivot? Podla nicku nie. Vobec nic o tom nevies.
@slnecnica30, uprimne mi je ľúto, čo tu popisuješ. Ale mňa by zaujímala iná vec, nechcem nejako vyrývať aby to tak nevyznelo, ale normálne ľudsky ma to zaujíma: Ty si písala že deti neplánuješ. Ale ak by si ich chcela, bola si v pozícií mať ich a reálne by si ich mala keď si mala trebárs 20 až 25? alebo by dnes prišla tá túžba po deťoch a možno by si nakoniec tiež šťastne porodila až po rokoch? Lebo kariéra, nejaké to potrebné zabezpečenie, hľadanie partnera, atď…
@anonym_f2fdc5 som rada,ze konecne normalna reakcia 🙂) lebo tuto na fore mam pocit ze to tak vyzera ak niekto ma protichodny nazor tak to ide vacsinou do protiutoku alebo ak je nejaka “oponovacia otazka “ tak takisto 😅 preto sa malo co zapajam do diskusii ale tuto som si nemohla nechat ujst nakolko sa ma bytostne dotyka.
Cize moja odpoved na tvoj dotaz✌🏻
Zhrniem to takto. Vela zavisi od okolnosti samozrejme. Nie je vsetko cierno biele. Aj tu pisala kočka v case 17:27 o rodicoch ktori ju mali neskoro a vlastne jej nikdy nic nevadilo ani nevadi. A ano potom tu odzneli kritiky aj na mladych rodicov ze ani tak nemali zazitky,aktivity atd. - skratka je to o tom aky ten rodic clovek je. Mne by vsak nikdy nestacilo aby sa mi venovali len po intelektualnej stranke ale aj sport. Zboznujem ked je balans a myslim si ze balans by malo mat kazde dieta. - pokial ho to aj bavi samozrejme. Ale treba viest k obom.
Ja som sa preto rozhodla nemat deti lebo som uz taka vycerpana z toho zivota zo starostlivosti,tlakov,stresov ze si neviem predstavit ze zas by som sa mala este o niekoho starat a hlavne ani neviem kedy by som mala na to cas lebo ozaj by sa to nedalo a ja som ten typ ktory mysli realisticky a nemam ruzove okuliare. Nie som pesimista ale realisticky optimista. Pokial by som mala rodicov ktori by mi dali dostatocne zazemie,vybavu,zabezpecenie a pocit istoty a stability a opory tak by som rodila v pohode ako 20 rocna alebo tak. Alebo po skonceni studia a zabehnutia v nejakej praci trocha v mladom veku. Ja som nemala to stastie ze by mi rodicia nechali neviem co. Po otcovi nemam nic. Po mame budem mat jeden dvojizbovy byt a to je vsetko. A od 23 aj mamu financne podporujem a staram sa financne o veci. Ten byt som z polovicnej casti prerobila aj tak zo svojich vlastnych financii.
Ak by mi chybali vo veku financie ako sa pytas a chcela by som dieta tak ho urcite neprivediem na svet pokial stradam peniaze. Nenahovarjme si ze peniaze nie su az tak potrebne . Su. Preco by som mala dieta kratit o nieco a nedopriat mu? Mala by som porodit a potom zit z ruky do ust a obraciat kazdu korunu? To je ako ja nerozumiem ked si ekonomicky slabsi ludia narobia deti doaleluja a nie su to schopni financne utiahnut. Dieta neni hracka ktoru odlozim na policku. Co sa tyka partnera ak by chybal zvazila by som do akeho veku by prisiel a hlavne to je tak. Ano pomoc od rodiny,rodicov,okolia moze byt, manzel atd. ale vies… v zivote sa moze stat naozaj cokolvek. Chlap tiez nie je pismo svate a moze sa jedneho dna zbalit a odist a vysrat sa na vsetko. Laska je krasna vec ale to ze s niekym som sa moze dnes,zajtra,o tyzden,rok alebo hockedy zmenit. To iste bohuzial plati aj so vztahmi v rodine. Preto by som urcite chcela byt v takej pozicii ze aj ked by som na dieta ostala uplne sama ale uplne iba ja - tak s vedomim ze to zvladnem po kazdej stranke,lebo dieta sa nikto nepyta ci sa chce narodit. Je to volba rodica a preto si dieta zasluzi skvely zivot aby nemuselo trpiet a stradat. Ale aby malo hlavne detstvo a mladost krasne a vychovala by som z neho cloveka ktory bude dostatocne pripraveny na start do dospelosti a zivota.
Vela zavisi aj od financii,holt je to tak. Lebo kebyze mam prachov jak sraciek tak este budis urobim si dieta v neskorom veku a viem ze kebyze nahodou sa nieco stane alebo co tak je o neho postarane. Ale aj tak za mna jednoznacne NIE. A co by som urcite robila/nerobila? Nepytala by som sa tuto otazku na modrom konikovi lebo zo spleti nazorov ktore tu padli moze mat autorka akurat este vacsi chaos a hlavu ako balon. Tieto otazky by som v prvom rade smerovala na konzultaciach s erudovanymi odbornikmi,lekarmi,atd. Nastudovala si literaturu,odporucania a isla podla vedy. Nie podla toho ze “ja chcem dupnem si a bodka” ide o zivot dalsieho cloveka nie len moje silne chcem. Ja chcem tiez teraz inak zit a bohuzial nemam na vyber skrz mamu. Teda mam vysrat sa na to ale viem ze to neurobim,lebo sa poznam. Este ked mas denno denne na tanieri vkuse “chybas mi,je mi velmi smutno,uz som tak zostarla co som ta nevidela,vsetci maju manzelov a rodiny a ja tu zijem samotarsky sposob zivota,takto som si svoju starobu nepredstavovala,kamosky sa vnuckam vkuse venuju,” a podobne citove veci a ja mam z toho uzkost , lebo je mi to luto,mrzi ma to,boli ma to,a mam pracovat a fungovat a ne vzdy to dokazem lebo ma toto strasne dusi a mam neskutocne navaly strachu a od mala od zš sa vkuse o nu bojim aby mi nezomrela. A zit permanentne v tomto strachu 24/7 je neunosne.
@anonym_f2fdc5 som rada,ze konecne normalna reakcia 🙂) lebo tuto na fore mam pocit ze to tak vyzera ak niekto ma protichodny nazor tak to ide vacsinou do protiutoku alebo ak je nejaka “oponovacia otazka “ tak takisto 😅 preto sa malo co zapajam do diskusii ale tuto som si nemohla nechat ujst nakolko sa ma bytostne dotyka.
Cize moja odpoved na tvoj dotaz✌🏻
Zhrniem to takto. Vela zavisi od okolnosti samozrejme. Nie je vsetko cierno biele. Aj tu pisala kočka v case 17:27 o rodicoch ktori ju mali neskoro a vlastne jej nikdy nic nevadilo ani nevadi. A ano potom tu odzneli kritiky aj na mladych rodicov ze ani tak nemali zazitky,aktivity atd. - skratka je to o tom aky ten rodic clovek je. Mne by vsak nikdy nestacilo aby sa mi venovali len po intelektualnej stranke ale aj sport. Zboznujem ked je balans a myslim si ze balans by malo mat kazde dieta. - pokial ho to aj bavi samozrejme. Ale treba viest k obom.
Ja som sa preto rozhodla nemat deti lebo som uz taka vycerpana z toho zivota zo starostlivosti,tlakov,stresov ze si neviem predstavit ze zas by som sa mala este o niekoho starat a hlavne ani neviem kedy by som mala na to cas lebo ozaj by sa to nedalo a ja som ten typ ktory mysli realisticky a nemam ruzove okuliare. Nie som pesimista ale realisticky optimista. Pokial by som mala rodicov ktori by mi dali dostatocne zazemie,vybavu,zabezpecenie a pocit istoty a stability a opory tak by som rodila v pohode ako 20 rocna alebo tak. Alebo po skonceni studia a zabehnutia v nejakej praci trocha v mladom veku. Ja som nemala to stastie ze by mi rodicia nechali neviem co. Po otcovi nemam nic. Po mame budem mat jeden dvojizbovy byt a to je vsetko. A od 23 aj mamu financne podporujem a staram sa financne o veci. Ten byt som z polovicnej casti prerobila aj tak zo svojich vlastnych financii.
Ak by mi chybali vo veku financie ako sa pytas a chcela by som dieta tak ho urcite neprivediem na svet pokial stradam peniaze. Nenahovarjme si ze peniaze nie su az tak potrebne . Su. Preco by som mala dieta kratit o nieco a nedopriat mu? Mala by som porodit a potom zit z ruky do ust a obraciat kazdu korunu? To je ako ja nerozumiem ked si ekonomicky slabsi ludia narobia deti doaleluja a nie su to schopni financne utiahnut. Dieta neni hracka ktoru odlozim na policku. Co sa tyka partnera ak by chybal zvazila by som do akeho veku by prisiel a hlavne to je tak. Ano pomoc od rodiny,rodicov,okolia moze byt, manzel atd. ale vies… v zivote sa moze stat naozaj cokolvek. Chlap tiez nie je pismo svate a moze sa jedneho dna zbalit a odist a vysrat sa na vsetko. Laska je krasna vec ale to ze s niekym som sa moze dnes,zajtra,o tyzden,rok alebo hockedy zmenit. To iste bohuzial plati aj so vztahmi v rodine. Preto by som urcite chcela byt v takej pozicii ze aj ked by som na dieta ostala uplne sama ale uplne iba ja - tak s vedomim ze to zvladnem po kazdej stranke,lebo dieta sa nikto nepyta ci sa chce narodit. Je to volba rodica a preto si dieta zasluzi skvely zivot aby nemuselo trpiet a stradat. Ale aby malo hlavne detstvo a mladost krasne a vychovala by som z neho cloveka ktory bude dostatocne pripraveny na start do dospelosti a zivota.
Vela zavisi aj od financii,holt je to tak. Lebo kebyze mam prachov jak sraciek tak este budis urobim si dieta v neskorom veku a viem ze kebyze nahodou sa nieco stane alebo co tak je o neho postarane. Ale aj tak za mna jednoznacne NIE. A co by som urcite robila/nerobila? Nepytala by som sa tuto otazku na modrom konikovi lebo zo spleti nazorov ktore tu padli moze mat autorka akurat este vacsi chaos a hlavu ako balon. Tieto otazky by som v prvom rade smerovala na konzultaciach s erudovanymi odbornikmi,lekarmi,atd. Nastudovala si literaturu,odporucania a isla podla vedy. Nie podla toho ze “ja chcem dupnem si a bodka” ide o zivot dalsieho cloveka nie len moje silne chcem. Ja chcem tiez teraz inak zit a bohuzial nemam na vyber skrz mamu. Teda mam vysrat sa na to ale viem ze to neurobim,lebo sa poznam. Este ked mas denno denne na tanieri vkuse “chybas mi,je mi velmi smutno,uz som tak zostarla co som ta nevidela,vsetci maju manzelov a rodiny a ja tu zijem samotarsky sposob zivota,takto som si svoju starobu nepredstavovala,kamosky sa vnuckam vkuse venuju,” a podobne citove veci a ja mam z toho uzkost , lebo je mi to luto,mrzi ma to,boli ma to,a mam pracovat a fungovat a ne vzdy to dokazem lebo ma toto strasne dusi a mam neskutocne navaly strachu a od mala od zš sa vkuse o nu bojim aby mi nezomrela. A zit permanentne v tomto strachu 24/7 je neunosne.
@slnecnica30 aj ta chápem ako sa cítiš. Mám tiež chorú mamu. Sme traja súrodenci. Tí si mamku užili za mladi keď ešte vládala a mne ostala teraz chorlava nápisem to hnusne “na krku”. Zdravotne problémy mala už keď som sa mala narodiť. Bola možnosť že zomriem ja a ona ok alebo zomrie ona a ja ok alebo zomrieme obidve. Možnosť že budeme ok obe nebola za čo som vďačná. Ale od útleho detstva počúvam ako ona už zomrie že je chorá atd. No nebolo to nič príjemne. Ďakujem jej za život ale bolo t u nás také vzdialene… nemohla som ísť na strednú školu ďalej od domu lebo chorá mama, nemohla som ísť na brigádu na cele leto lebo chorá mama… stále som musela byt ja na blízku…
@anonym_f2fdc5 som rada,ze konecne normalna reakcia 🙂) lebo tuto na fore mam pocit ze to tak vyzera ak niekto ma protichodny nazor tak to ide vacsinou do protiutoku alebo ak je nejaka “oponovacia otazka “ tak takisto 😅 preto sa malo co zapajam do diskusii ale tuto som si nemohla nechat ujst nakolko sa ma bytostne dotyka.
Cize moja odpoved na tvoj dotaz✌🏻
Zhrniem to takto. Vela zavisi od okolnosti samozrejme. Nie je vsetko cierno biele. Aj tu pisala kočka v case 17:27 o rodicoch ktori ju mali neskoro a vlastne jej nikdy nic nevadilo ani nevadi. A ano potom tu odzneli kritiky aj na mladych rodicov ze ani tak nemali zazitky,aktivity atd. - skratka je to o tom aky ten rodic clovek je. Mne by vsak nikdy nestacilo aby sa mi venovali len po intelektualnej stranke ale aj sport. Zboznujem ked je balans a myslim si ze balans by malo mat kazde dieta. - pokial ho to aj bavi samozrejme. Ale treba viest k obom.
Ja som sa preto rozhodla nemat deti lebo som uz taka vycerpana z toho zivota zo starostlivosti,tlakov,stresov ze si neviem predstavit ze zas by som sa mala este o niekoho starat a hlavne ani neviem kedy by som mala na to cas lebo ozaj by sa to nedalo a ja som ten typ ktory mysli realisticky a nemam ruzove okuliare. Nie som pesimista ale realisticky optimista. Pokial by som mala rodicov ktori by mi dali dostatocne zazemie,vybavu,zabezpecenie a pocit istoty a stability a opory tak by som rodila v pohode ako 20 rocna alebo tak. Alebo po skonceni studia a zabehnutia v nejakej praci trocha v mladom veku. Ja som nemala to stastie ze by mi rodicia nechali neviem co. Po otcovi nemam nic. Po mame budem mat jeden dvojizbovy byt a to je vsetko. A od 23 aj mamu financne podporujem a staram sa financne o veci. Ten byt som z polovicnej casti prerobila aj tak zo svojich vlastnych financii.
Ak by mi chybali vo veku financie ako sa pytas a chcela by som dieta tak ho urcite neprivediem na svet pokial stradam peniaze. Nenahovarjme si ze peniaze nie su az tak potrebne . Su. Preco by som mala dieta kratit o nieco a nedopriat mu? Mala by som porodit a potom zit z ruky do ust a obraciat kazdu korunu? To je ako ja nerozumiem ked si ekonomicky slabsi ludia narobia deti doaleluja a nie su to schopni financne utiahnut. Dieta neni hracka ktoru odlozim na policku. Co sa tyka partnera ak by chybal zvazila by som do akeho veku by prisiel a hlavne to je tak. Ano pomoc od rodiny,rodicov,okolia moze byt, manzel atd. ale vies… v zivote sa moze stat naozaj cokolvek. Chlap tiez nie je pismo svate a moze sa jedneho dna zbalit a odist a vysrat sa na vsetko. Laska je krasna vec ale to ze s niekym som sa moze dnes,zajtra,o tyzden,rok alebo hockedy zmenit. To iste bohuzial plati aj so vztahmi v rodine. Preto by som urcite chcela byt v takej pozicii ze aj ked by som na dieta ostala uplne sama ale uplne iba ja - tak s vedomim ze to zvladnem po kazdej stranke,lebo dieta sa nikto nepyta ci sa chce narodit. Je to volba rodica a preto si dieta zasluzi skvely zivot aby nemuselo trpiet a stradat. Ale aby malo hlavne detstvo a mladost krasne a vychovala by som z neho cloveka ktory bude dostatocne pripraveny na start do dospelosti a zivota.
Vela zavisi aj od financii,holt je to tak. Lebo kebyze mam prachov jak sraciek tak este budis urobim si dieta v neskorom veku a viem ze kebyze nahodou sa nieco stane alebo co tak je o neho postarane. Ale aj tak za mna jednoznacne NIE. A co by som urcite robila/nerobila? Nepytala by som sa tuto otazku na modrom konikovi lebo zo spleti nazorov ktore tu padli moze mat autorka akurat este vacsi chaos a hlavu ako balon. Tieto otazky by som v prvom rade smerovala na konzultaciach s erudovanymi odbornikmi,lekarmi,atd. Nastudovala si literaturu,odporucania a isla podla vedy. Nie podla toho ze “ja chcem dupnem si a bodka” ide o zivot dalsieho cloveka nie len moje silne chcem. Ja chcem tiez teraz inak zit a bohuzial nemam na vyber skrz mamu. Teda mam vysrat sa na to ale viem ze to neurobim,lebo sa poznam. Este ked mas denno denne na tanieri vkuse “chybas mi,je mi velmi smutno,uz som tak zostarla co som ta nevidela,vsetci maju manzelov a rodiny a ja tu zijem samotarsky sposob zivota,takto som si svoju starobu nepredstavovala,kamosky sa vnuckam vkuse venuju,” a podobne citove veci a ja mam z toho uzkost , lebo je mi to luto,mrzi ma to,boli ma to,a mam pracovat a fungovat a ne vzdy to dokazem lebo ma toto strasne dusi a mam neskutocne navaly strachu a od mala od zš sa vkuse o nu bojim aby mi nezomrela. A zit permanentne v tomto strachu 24/7 je neunosne.
@slnecnica30 veľmi rozumne píšeš, normálne mám pocit, že sme si dobre pokecali. Držím ti palce, nech si šťastná ❤️
@tiezjedna pozri , moji rodičia tu boli pre mňa , nie pre moje deti . Tam som pre nich ja , a hoci mám 40 , som už vdova od 35 , moje deti si ani toho otca neužili hoci bol mladý . A nie , nie som výnimka , viem že nás je viac. Nevravím že to je ideálny vek pre rodičovstvo , ale zatracovať a poukazovať na nezodpovednosť vie len ten kto tie deti už má . naši sa snažili o deti 20 rokov a keď to vzdali , zrazu som tu bola ja . Boli by blázni ak by sa ma vzdali a ja som im za svoj život vďačná . A hoci sú už starí , opakujem, ja som prežila veľmi pekné detstvo , žiadnu traumu nemám , mala som mamu aj otca , starších ale skvelých . Možno so mnou nebehali a nehrali napr. bedminton , ale venovali sa mi inak , hlavne po intelektuálnej stránke a naučili ma aj veľa praktických vecí . Mnohí mladí ľudia majú dnes deti , ale nemajú na nič peniaze , lebo hypotéka , lebo energie , lebo lebo lebo . Deti si nepoznajú pomaly otca , lebo odchádza skoro ráno a prichádza večer , matka nervózna lebo z práce upachtená do škôlky , školy , večery rýchle . Myslíš že tým deťom s mladšími rodičmi je skutočne až tak lepšie ? Moja mama má 86 a otec 88 rokov, ja mám 40 , prajem si aby čo najdlhšie žili , ale som realistka , myslím že už v mojej 50 tke budem sirota, takže po 50 tke nebudem riešiť žiadne DDS , žiadne opatrovateľky , deti budem mať už pomerne veľké , zdedím dva byty v centre Bratislavy, takže myslím že môj život po 50 aj vďaka rodičom bude viac než dobrý .
@anonym_e54190 občas je fajn napísať zásadné informácie do prvého príspevku, ktorým reaguješ. Snažiť sa 20 rokov o dieťa je iné ako povedať si (len tak), že v 45 rodiť je normálne a v poriadku👍
@oskvarka ano teraz mam 33 ako som napisala… a ako mi niektore reagovali ze riesit zdravotny stav rodica ci v 33 alebo 43 nie je az taky rozdiel… ja som apelovala na to ze trn zdravotny stav som riesila a bola na to sama uz odkedy som bola šiestačka na ZŠ. Cize to je od mojich 12 rokov. Ano moja mama bola fit ked ma cakala ked mala 43😅vtedy si to dana osoba neuvedomuje lebo je stale “mlada” avsak potom sa prekroci 50iatka, 60 iatka a dieta je este stale mlade ,chodi do skoly a to ma byt jeho jedina povinnost studovat. U mna to zial jedina povinnost nebola. Lebo som ako dieta preberala rolu dospelych ludi - ako rodiča a aj sama klinicka psychologicka a moja terapeutka a psychiater sa vyjadrili ze nastala parentifikacia - to je ked dieta mlady clovek velmi skoro musi vyrast a stane sa “rodičom svojho rodiča” ci uz prebera nadmernu emočnu alebo fyzicku zataz alebo aj aj. Nejde o to ze ja sa staram “až od 33” zacalo to ovela ovela v mladom utlom veku.
Mama do 43 robila karieru a potom skratka “ona chce a bodka” 🥲
A hlavne dost tu riesime tuto stranku ked sa dieta stara o rodica ktory ho mal neskoro co sa tyka veku… ale baby pozrite sa na to aj tak ako napriklad rodic ktory je uz potom stary a ma stale mlade dieta a dietatu sa nedajboze nieco stane,ochorie alebo co…. A ako mu sam rodic dokaze potom pomoct ked samotny rodic ktory je uz stary ma viac nez sam so sebou starosti? No mne mama bohuzial nepomohla ked ma chytili zdravotne komplikacie,lekari,nemocnice….. nemalo na to uz dostatok sil ani fyzickych a ani tych psychickych….taka je realita.
@slnecnica30 áno ja chápem a plne súhlasím len sa zamýšľam nad štatistikou. Mojej spoluziacke umrela mama na strednej ...bola mladá mala rakovinu. Sestru mu spolužiakovi umrela mama lebo spadla na kolieskových korculiach...nevinny pad...helmu mala...tiež mlada...Skrátka mali smolu. Teraz sme boli na dovolenke v Holandsku tak 85 ročná žena so mala 6 deti a posledné v 45 bola fit ako ani moja mama nie ktorá ešte nemá 70. Porozprávať sa s ňou dalo úplne ako by mala 50. Jednoducho aj to ako si to mala ty je štatistická smola žiaľ...ale napríklad moji rodičia hlavne mama bola silny introvert nemali sme iné spriatelené rodiny. Alebo v rodine dosť blízke rodiny. Malo sme sa.stretavali s inými. Ja som iná chcem.aby sa deti kontaktovali a mali okolo seba viacej rôznych dospelých autorit je to dobré aj pre rôznorodosť povah a vzájomný rešpekt a pochopenie ale má to aj výhodu toho že si môžeme pomôcť keď treba. Chápem že ťa poznačilo čo si zažila. Všetko to čo ty máš pocit že by si mohla mať keby si mala mladšiu mamu som ja s mojou mladšou mamou nikdy nerobila a ani mi to neprišlo divné a ani očakávania nemám že by som to z ňou chcela robiť a dokonca si myslím že máš asi so svojou mamou zdravší a lepší vzťah a mali ste viac kvalitného a hodnotného času spoločného do života ako ja napriek tomu že ja som sa mojej mame narodila v 23 rokoch ale jednoducho jej povaha bola silno narocna. A ak stále je. Mám veľa zdravotných problémov už dlho ..moja mama vôbec o nich nevie alebo ak vie tak sa dozvedela náhodou a rozhodne ich a ňou nerozoberam. A už vôbec teda nieje šanca že by mi nejako pomohla.
Tým ale rozhodne chcem povedať len to že jednoducho je to o ľuďoch a o povahach...su aktívny starší rodičia ktorý si hravo prístupnú priateľský a dajú svojim deťom veľa aspektov rôznych do zovota...a je to aj o náhode či sa stane nejaké nešťastie alebo nie...a to je najdôležitejšie aj dôležitejšie ako vek...tu hranici asi ale tá veda by mala dávať jednoducho presne tak vek neoklames...treba byť trochu realista a úprimný sám k sebe ale zároveň niekto sa môže už v tridsiatke na deti necítiť...tak to mala moja mama ...mala sestri poslednú v ,30 a my staršie sestry dve sme to celý život počúvali ako ju mala na staré kolená a že to bola chyba...že už je na to stará...ja sa duchom cítim nálada prvé dieťa zom mala v 30 skôr jednoducho nebola správna konstalaco hviezd. Ale tiež som si dala limi do 35 ..a trochu som ho aj pretiahla ale veru som trpla až je všetko ok...takže osobné tu je už aj moja hranica...každý si ale musí zvážiť ja tiež nie som na Tom zrovna zdravotné najlepšie. Takže niekto sa môže aj vo vyššom veku fit byť zdravý...a všetko čo dieťa potrebuje...musí si to ten rodič zvážiť sám...
A ešte by som dodala že to že je to trend a normálne mať deti teraz po 40 a teda to nepríde už nikomu až také divné ...ale zároveň keď vidia už tu50 to im divné príde lebo tam trend nie je tak to je len trend naozaj je to super ľudia sú viac otvorený sú tolerantný...ale z hľadiska biológie je jednoducho žena a celé jej telo na materstvo pripravená inokedy. A mentálne možno zase trochu neskôr ale číslo 46 to jednoducho nie je. V tomto veku už treba naozaj dúfať vo svoje pevné zdravie a že ťa telo podrží ešte pár rokov... Aby dieťa nemuselo tvoje vážne zdravotné problemi riešiť minimálne do vysokej puberty kedy už je relatívne samostatné a zároveň by už človek nemal počítať s klasickým slovenským že dieťa má doopatruje ako veľa rodičov apeluje na svoje deti aby nezostali v domove nejakom...treba sa finančne zabezpečiť na kvalitnú starostlivosť sám...
@slnecnica30 áno ja chápem a plne súhlasím len sa zamýšľam nad štatistikou. Mojej spoluziacke umrela mama na strednej ...bola mladá mala rakovinu. Sestru mu spolužiakovi umrela mama lebo spadla na kolieskových korculiach...nevinny pad...helmu mala...tiež mlada...Skrátka mali smolu. Teraz sme boli na dovolenke v Holandsku tak 85 ročná žena so mala 6 deti a posledné v 45 bola fit ako ani moja mama nie ktorá ešte nemá 70. Porozprávať sa s ňou dalo úplne ako by mala 50. Jednoducho aj to ako si to mala ty je štatistická smola žiaľ...ale napríklad moji rodičia hlavne mama bola silny introvert nemali sme iné spriatelené rodiny. Alebo v rodine dosť blízke rodiny. Malo sme sa.stretavali s inými. Ja som iná chcem.aby sa deti kontaktovali a mali okolo seba viacej rôznych dospelých autorit je to dobré aj pre rôznorodosť povah a vzájomný rešpekt a pochopenie ale má to aj výhodu toho že si môžeme pomôcť keď treba. Chápem že ťa poznačilo čo si zažila. Všetko to čo ty máš pocit že by si mohla mať keby si mala mladšiu mamu som ja s mojou mladšou mamou nikdy nerobila a ani mi to neprišlo divné a ani očakávania nemám že by som to z ňou chcela robiť a dokonca si myslím že máš asi so svojou mamou zdravší a lepší vzťah a mali ste viac kvalitného a hodnotného času spoločného do života ako ja napriek tomu že ja som sa mojej mame narodila v 23 rokoch ale jednoducho jej povaha bola silno narocna. A ak stále je. Mám veľa zdravotných problémov už dlho ..moja mama vôbec o nich nevie alebo ak vie tak sa dozvedela náhodou a rozhodne ich a ňou nerozoberam. A už vôbec teda nieje šanca že by mi nejako pomohla.
@oskvarka plne rozumiem vsetkemu co si napisala. Ano je to zivot… a zas tvoja zivotna skusenost s mladou mamou. Je to tak zalezi od osobnosti rodica,povahy,zivotnych okolnosti ale aj od partnera - no ako som napisala vyssie ,v zivote netreba sice malovat certa na stenu ale ratat s tym ze ten chlap ktory je skvely a slubuje hory doly ktore aj dokazuje cinmi sa naozaj moze z jedneho dna na druhy uplne otocit,to iste plati o priatelskych a rodinnych vztahoch,cize aby si to zena vzdy dokazala uvedomit a vedela byt na ten zivot s dietatom pripravena natolko ze to skratka bude vediet po vsetkych strankach zvladnut sama natolko aby dieta netrpelo a malo kvalitny zivot a vyrastol z neho fyzicky aj psychicky zdravy jedinec s dostatkom socialnych zrucnosti do zivota.
Zaroven suhlasim s tym co si tiez uviedla ze stat sa rodicovi moze cokolvek v kazdom veku a aj mlademu a aj mlady moze ochoriet ano a ak si precitas moje prispevky vyssie sama som to uznala je to tak. S mentalnym nastavenim starsich rodicov je to tiez rozne. Moja mama bola a je vzdy open minded,nebola pruderna nikdy ale ja som trpela a trpim od detstva emocnym,citovym vydieranim,ako som spomenula tazkou formou parentifikacie a tu vobec nejde o to ze starsi clovek je mentalne vhodnejsi pre dieta lebo vidis…. Moja mama aj ked ma mala v 43 tak ja akokeby som mentalne stratila detstvo a cely zivot od utleho veku som bola ako dospely clovek,psychicky ma zasypavala vecami ktore patria dospelym a nie detom,hadzala do mna emocne a psychicke veci ako do kosa,ja ako dieta som ju utesovala a robila jej psychicku a emocnu podporu a tak to mam odnepamati az doteraz. Plus to vsetko ktore som uz spomenula tie povinnosti ktorymi som si presla s jej zdravim a zivotnymi vecami ktore jednoducho malym detom nepatria ved im nedokazu ani rozumiet a uz vobec nie tak aby si robil rodic z dietata spovednika a butlavu vrbu. Skoncila som zo vsetkeho na psychiatrii niekolkokrat,na antidepresivach,uzivam od 20 r. farmakoterapiu,som v pravidelnej psychoterapii a veci,ktore som si myslela ze su a boli normalne z hladiska vychovy a rodicovstva som az zial teraz zistila ze nie nie su. - skrz odbornikov a aj skrz postupne okolie ked som sa normalne blizkych zacala pytat ci ich rodicia robili a hovorili im to iste. Po dalsie….moja mama ako starsia rodicka je na mna cely zivot prehnane upnuta a extremne uzkostliva - rozumej tomu doslova dopismena opičia laska. - a tato forma lasky zdrava rozhodna nie je a je to vlastne laska sebecka.
K tomu trendu ktory si spomenula ze je to teraz “trendy rodit po 40 alebo vseobecne vo vyssom veku” ze ludia su tolerantnejsi…no ale vezmi si to tak. Trendy sa vo vsetkom menia a opat nech to nie je o druhych ludoch ci su alebo nie su tolerantnejsi ale o dietati. O niekolko rokov bohvie ako to bude a bude trendy rodit v 50 a zas sa na to budeme pozerat s uplnym priatim? To rozhodne odmietam - hovorim za seba.
Dalej tu baby spominali nieco co je rozhodujuce a urcite robi rozdiel - ze rodicia sa snazili tolko a tolko rokov a neuspesne a potom zrazu necakane. To je to ze ist vedome a nevedome do niecoho. Po dalsie… su aj zeny ktore riesia ze “no uz sme nechceli dieta kvoli vysokemu veku ale sa stalo,prihodilo sa” - tak asi ked viem ze je taka situacia a aj vek tak v dnesnej dobre predsa existuju rozne druhy antikoncepcie tak moreeee co tak ich pouzivat ?💡💡💡
A ako som neraz spomenula - potreba dostatocneho financneho zabezpecenia. Nech mi nikto neoponuje ze nie je vsetko o prachoch ze decku netreba to a to …. Peniaze vzdy,boli a su dolezite. A budme uprimne, niekedy ani to zdravie a dostatocnu kvalitnu zdravotnu pomoc si bez financii clovek nemoze zabezpecit. Len mna mesacne suma sumarum psychoterapie stoja 600€ - a ak by som nemala pracu aku mam a nepracovala v zahranici kto si takuto sumu moze len tak dovolit dat na psychoterapie? Ja mam vsak kvalitnu psychologicku a neokazala by som fungovat bez tejto pomoci. Peniaze davaju slobodu zaroven a takisto sa rodicia nemozu spoliehat na deti iba alebo rodit deti za ucelom aby sa mal o nich kto na storobu postarat. To je sebectvo najvyssieho stupna. Dieta mozes akokolvek vychovat a nikdy nemas zarucene ze to tak bude ze sa postara. - ale toto nema byt ani cielom zdravej rodicovskej lasky,to ma uz byt samotna volba dietata ako sa rozhodne a ako s tymto nalozi.ja som si zazila co som si zazila,presla tazkym dnom - nevypisovala som tu svoj rodinny pribeh verejne,a napriek vsetkemu som sa na mamu nevykaslala aj skrz moje zdrvene zdravie.
Svoj prispevok vsak chcem zakoncit jednym nakolko tu rozoberame temu “mladi verzus starsi rodicia” - ovela lahsie,jednoduchsie by mi bolo riesit a zit svoj vlastny zivot bez vycitok a pocitov viny kebyze mam mladeho rodica. - lebo by som nemala nonstop 24/7 v hlave to co mam teraz ze mamka je stara,je chora,je sama,blizki okoliti ludia jej poumierali lebo vysoky vek a potrebuje ma a je jej smutno a nevladze uz atd. V tomto uplne v tomto by mi bolo lahsie lebo tie pocity ktore mam zazrate v sebe su ako gula na nohe a ja sa ich nedokazem zbavit a som v permanentnom strachu a napati kazdy den. To tym celym chcem vlastne povedat ze tieto pocity by som pri mladom rodicovi nemala lebo by ma vzdy drzalo to ze si predsa este moze zit svoje a mat svoj plnohodnotny vlastny zivot bez toho aby nebol na mna prehnane upnuty.
V prvom rade keď túžiš po dieťatku, úst riešiť s dr .ak si v nejakom sledovaní aj tam. Oni poznajú tvoj zdravotný stav (to len z toho dôvodu píšem, že poväčšine v toto veku môžu byť rôzne zdrav.problemy )
Ak dr s tým nebudú mat problém tak názor mamiciek ti môže byt uplne ukradnutý.
Každá zvkadame tehotenstvo a porod inak. Kým jedna porodi v 45 svižne a bez problémov, tak druha uz v 20 ké ma problemy .
Choroby môžu prísť opat v 20ke ,ale aj až v 70ke .
Všetko závisí od vás, zdravotného stavu,ako sa cítite.
Teraz veľa žien rodi po 40-ke. Vek od 40-50.Dokonca som minule citala vyjadrenie jednej porodnicky ,ze keď príde mladšia rodit tak sa 2x pozru ci dobre vidia 😅.
Ja sama som mala susedov ,ktorý majú moju rovesnícku pred 50 . Jednoducho roky sa im nedarilo . Dievča malo krásne detstvo . Možno trošku rozmaznana bola 😅,ale rodicia sa jej venovali na 200%.
@oskvarka plne rozumiem vsetkemu co si napisala. Ano je to zivot… a zas tvoja zivotna skusenost s mladou mamou. Je to tak zalezi od osobnosti rodica,povahy,zivotnych okolnosti ale aj od partnera - no ako som napisala vyssie ,v zivote netreba sice malovat certa na stenu ale ratat s tym ze ten chlap ktory je skvely a slubuje hory doly ktore aj dokazuje cinmi sa naozaj moze z jedneho dna na druhy uplne otocit,to iste plati o priatelskych a rodinnych vztahoch,cize aby si to zena vzdy dokazala uvedomit a vedela byt na ten zivot s dietatom pripravena natolko ze to skratka bude vediet po vsetkych strankach zvladnut sama natolko aby dieta netrpelo a malo kvalitny zivot a vyrastol z neho fyzicky aj psychicky zdravy jedinec s dostatkom socialnych zrucnosti do zivota.
Zaroven suhlasim s tym co si tiez uviedla ze stat sa rodicovi moze cokolvek v kazdom veku a aj mlademu a aj mlady moze ochoriet ano a ak si precitas moje prispevky vyssie sama som to uznala je to tak. S mentalnym nastavenim starsich rodicov je to tiez rozne. Moja mama bola a je vzdy open minded,nebola pruderna nikdy ale ja som trpela a trpim od detstva emocnym,citovym vydieranim,ako som spomenula tazkou formou parentifikacie a tu vobec nejde o to ze starsi clovek je mentalne vhodnejsi pre dieta lebo vidis…. Moja mama aj ked ma mala v 43 tak ja akokeby som mentalne stratila detstvo a cely zivot od utleho veku som bola ako dospely clovek,psychicky ma zasypavala vecami ktore patria dospelym a nie detom,hadzala do mna emocne a psychicke veci ako do kosa,ja ako dieta som ju utesovala a robila jej psychicku a emocnu podporu a tak to mam odnepamati az doteraz. Plus to vsetko ktore som uz spomenula tie povinnosti ktorymi som si presla s jej zdravim a zivotnymi vecami ktore jednoducho malym detom nepatria ved im nedokazu ani rozumiet a uz vobec nie tak aby si robil rodic z dietata spovednika a butlavu vrbu. Skoncila som zo vsetkeho na psychiatrii niekolkokrat,na antidepresivach,uzivam od 20 r. farmakoterapiu,som v pravidelnej psychoterapii a veci,ktore som si myslela ze su a boli normalne z hladiska vychovy a rodicovstva som az zial teraz zistila ze nie nie su. - skrz odbornikov a aj skrz postupne okolie ked som sa normalne blizkych zacala pytat ci ich rodicia robili a hovorili im to iste. Po dalsie….moja mama ako starsia rodicka je na mna cely zivot prehnane upnuta a extremne uzkostliva - rozumej tomu doslova dopismena opičia laska. - a tato forma lasky zdrava rozhodna nie je a je to vlastne laska sebecka.
K tomu trendu ktory si spomenula ze je to teraz “trendy rodit po 40 alebo vseobecne vo vyssom veku” ze ludia su tolerantnejsi…no ale vezmi si to tak. Trendy sa vo vsetkom menia a opat nech to nie je o druhych ludoch ci su alebo nie su tolerantnejsi ale o dietati. O niekolko rokov bohvie ako to bude a bude trendy rodit v 50 a zas sa na to budeme pozerat s uplnym priatim? To rozhodne odmietam - hovorim za seba.
Dalej tu baby spominali nieco co je rozhodujuce a urcite robi rozdiel - ze rodicia sa snazili tolko a tolko rokov a neuspesne a potom zrazu necakane. To je to ze ist vedome a nevedome do niecoho. Po dalsie… su aj zeny ktore riesia ze “no uz sme nechceli dieta kvoli vysokemu veku ale sa stalo,prihodilo sa” - tak asi ked viem ze je taka situacia a aj vek tak v dnesnej dobre predsa existuju rozne druhy antikoncepcie tak moreeee co tak ich pouzivat ?💡💡💡
A ako som neraz spomenula - potreba dostatocneho financneho zabezpecenia. Nech mi nikto neoponuje ze nie je vsetko o prachoch ze decku netreba to a to …. Peniaze vzdy,boli a su dolezite. A budme uprimne, niekedy ani to zdravie a dostatocnu kvalitnu zdravotnu pomoc si bez financii clovek nemoze zabezpecit. Len mna mesacne suma sumarum psychoterapie stoja 600€ - a ak by som nemala pracu aku mam a nepracovala v zahranici kto si takuto sumu moze len tak dovolit dat na psychoterapie? Ja mam vsak kvalitnu psychologicku a neokazala by som fungovat bez tejto pomoci. Peniaze davaju slobodu zaroven a takisto sa rodicia nemozu spoliehat na deti iba alebo rodit deti za ucelom aby sa mal o nich kto na storobu postarat. To je sebectvo najvyssieho stupna. Dieta mozes akokolvek vychovat a nikdy nemas zarucene ze to tak bude ze sa postara. - ale toto nema byt ani cielom zdravej rodicovskej lasky,to ma uz byt samotna volba dietata ako sa rozhodne a ako s tymto nalozi.ja som si zazila co som si zazila,presla tazkym dnom - nevypisovala som tu svoj rodinny pribeh verejne,a napriek vsetkemu som sa na mamu nevykaslala aj skrz moje zdrvene zdravie.
Svoj prispevok vsak chcem zakoncit jednym nakolko tu rozoberame temu “mladi verzus starsi rodicia” - ovela lahsie,jednoduchsie by mi bolo riesit a zit svoj vlastny zivot bez vycitok a pocitov viny kebyze mam mladeho rodica. - lebo by som nemala nonstop 24/7 v hlave to co mam teraz ze mamka je stara,je chora,je sama,blizki okoliti ludia jej poumierali lebo vysoky vek a potrebuje ma a je jej smutno a nevladze uz atd. V tomto uplne v tomto by mi bolo lahsie lebo tie pocity ktore mam zazrate v sebe su ako gula na nohe a ja sa ich nedokazem zbavit a som v permanentnom strachu a napati kazdy den. To tym celym chcem vlastne povedat ze tieto pocity by som pri mladom rodicovi nemala lebo by ma vzdy drzalo to ze si predsa este moze zit svoje a mat svoj plnohodnotny vlastny zivot bez toho aby nebol na mna prehnane upnuty.
@slnecnica30 no veď ja som tým nechcela povedať že trendy sú fain...je fain že ľudia nevidia toľko už ... Tiež si myslím že hranica je dôležitá len si myslím že pre každého je iná či už ťa veková alebo aj v pocte deti... A hlavne tam asi ešte do toho je dôležitý faktor nekvalitného genetického materiálu vekom a tiež ten rodič tu záťaž ťažšie zvláda je v horskej psychickej pohode a teda toto tiež vplyva na plod...žiaľ...čo sa ani nemusí prejaviť hneď ...aj keď vývojové chyby a rôzne neduhy majú aj deti mladších rodičov štatisticky menej... Tvojho prípadu mi je ľúto ale vnímam to oveľa viac ako problém povahy tvojej mami a nie jej veku a rovnako aj tvoje gény. Jednoducho máš genetickú predispozíciu na to psychicky nezvládat plus samozrejme vplyv okolností čomsi zažila v detstve ...a hlavne tvoja matka mala geneticky alebo alebo tiež z detsta získané veľmi zlé spôsoby ako na teba prenášala zodpovednosť... A ja osobne nesúhlasím z tým že jedna matka má byť schopná všetko sama riešiť vo svojom živote a v živote svojich detí... akoby ostatná rodina svet okolo a manžel boli len nejaký bonus... Alebo že Matka má mať toľko detí koľko si sama dokáže uživiť a byť pre ne ne 100 percentnou oporou.....to je prudko individualisticky princip ktory podľa mňa nie je dobrý jasné treba mať cit a neriskovať ale aj nikdy v minulosti nebola výchova detí takto prudko individualisticka ... A ani väčšinou nie je ty si mala dosť smolu ( a ja vlastne tiež ) a to je dôležité ak sa aj nájde nejaké patologické výchovné správanie rodičov aby bolo zriedené spoločnosťou ...škola škôlka .. Nijaky rodič nieje dokonalý každé dieťa je iné...a má iné potreby... Dobre je mať okolo seba viac ľudí ktoré vplývajú a formujú dieťa...babky sesternice učitelia vedúci krúžkov susedia ...ktokoľvek...
@oskvarka plne rozumiem vsetkemu co si napisala. Ano je to zivot… a zas tvoja zivotna skusenost s mladou mamou. Je to tak zalezi od osobnosti rodica,povahy,zivotnych okolnosti ale aj od partnera - no ako som napisala vyssie ,v zivote netreba sice malovat certa na stenu ale ratat s tym ze ten chlap ktory je skvely a slubuje hory doly ktore aj dokazuje cinmi sa naozaj moze z jedneho dna na druhy uplne otocit,to iste plati o priatelskych a rodinnych vztahoch,cize aby si to zena vzdy dokazala uvedomit a vedela byt na ten zivot s dietatom pripravena natolko ze to skratka bude vediet po vsetkych strankach zvladnut sama natolko aby dieta netrpelo a malo kvalitny zivot a vyrastol z neho fyzicky aj psychicky zdravy jedinec s dostatkom socialnych zrucnosti do zivota.
Zaroven suhlasim s tym co si tiez uviedla ze stat sa rodicovi moze cokolvek v kazdom veku a aj mlademu a aj mlady moze ochoriet ano a ak si precitas moje prispevky vyssie sama som to uznala je to tak. S mentalnym nastavenim starsich rodicov je to tiez rozne. Moja mama bola a je vzdy open minded,nebola pruderna nikdy ale ja som trpela a trpim od detstva emocnym,citovym vydieranim,ako som spomenula tazkou formou parentifikacie a tu vobec nejde o to ze starsi clovek je mentalne vhodnejsi pre dieta lebo vidis…. Moja mama aj ked ma mala v 43 tak ja akokeby som mentalne stratila detstvo a cely zivot od utleho veku som bola ako dospely clovek,psychicky ma zasypavala vecami ktore patria dospelym a nie detom,hadzala do mna emocne a psychicke veci ako do kosa,ja ako dieta som ju utesovala a robila jej psychicku a emocnu podporu a tak to mam odnepamati az doteraz. Plus to vsetko ktore som uz spomenula tie povinnosti ktorymi som si presla s jej zdravim a zivotnymi vecami ktore jednoducho malym detom nepatria ved im nedokazu ani rozumiet a uz vobec nie tak aby si robil rodic z dietata spovednika a butlavu vrbu. Skoncila som zo vsetkeho na psychiatrii niekolkokrat,na antidepresivach,uzivam od 20 r. farmakoterapiu,som v pravidelnej psychoterapii a veci,ktore som si myslela ze su a boli normalne z hladiska vychovy a rodicovstva som az zial teraz zistila ze nie nie su. - skrz odbornikov a aj skrz postupne okolie ked som sa normalne blizkych zacala pytat ci ich rodicia robili a hovorili im to iste. Po dalsie….moja mama ako starsia rodicka je na mna cely zivot prehnane upnuta a extremne uzkostliva - rozumej tomu doslova dopismena opičia laska. - a tato forma lasky zdrava rozhodna nie je a je to vlastne laska sebecka.
K tomu trendu ktory si spomenula ze je to teraz “trendy rodit po 40 alebo vseobecne vo vyssom veku” ze ludia su tolerantnejsi…no ale vezmi si to tak. Trendy sa vo vsetkom menia a opat nech to nie je o druhych ludoch ci su alebo nie su tolerantnejsi ale o dietati. O niekolko rokov bohvie ako to bude a bude trendy rodit v 50 a zas sa na to budeme pozerat s uplnym priatim? To rozhodne odmietam - hovorim za seba.
Dalej tu baby spominali nieco co je rozhodujuce a urcite robi rozdiel - ze rodicia sa snazili tolko a tolko rokov a neuspesne a potom zrazu necakane. To je to ze ist vedome a nevedome do niecoho. Po dalsie… su aj zeny ktore riesia ze “no uz sme nechceli dieta kvoli vysokemu veku ale sa stalo,prihodilo sa” - tak asi ked viem ze je taka situacia a aj vek tak v dnesnej dobre predsa existuju rozne druhy antikoncepcie tak moreeee co tak ich pouzivat ?💡💡💡
A ako som neraz spomenula - potreba dostatocneho financneho zabezpecenia. Nech mi nikto neoponuje ze nie je vsetko o prachoch ze decku netreba to a to …. Peniaze vzdy,boli a su dolezite. A budme uprimne, niekedy ani to zdravie a dostatocnu kvalitnu zdravotnu pomoc si bez financii clovek nemoze zabezpecit. Len mna mesacne suma sumarum psychoterapie stoja 600€ - a ak by som nemala pracu aku mam a nepracovala v zahranici kto si takuto sumu moze len tak dovolit dat na psychoterapie? Ja mam vsak kvalitnu psychologicku a neokazala by som fungovat bez tejto pomoci. Peniaze davaju slobodu zaroven a takisto sa rodicia nemozu spoliehat na deti iba alebo rodit deti za ucelom aby sa mal o nich kto na storobu postarat. To je sebectvo najvyssieho stupna. Dieta mozes akokolvek vychovat a nikdy nemas zarucene ze to tak bude ze sa postara. - ale toto nema byt ani cielom zdravej rodicovskej lasky,to ma uz byt samotna volba dietata ako sa rozhodne a ako s tymto nalozi.ja som si zazila co som si zazila,presla tazkym dnom - nevypisovala som tu svoj rodinny pribeh verejne,a napriek vsetkemu som sa na mamu nevykaslala aj skrz moje zdrvene zdravie.
Svoj prispevok vsak chcem zakoncit jednym nakolko tu rozoberame temu “mladi verzus starsi rodicia” - ovela lahsie,jednoduchsie by mi bolo riesit a zit svoj vlastny zivot bez vycitok a pocitov viny kebyze mam mladeho rodica. - lebo by som nemala nonstop 24/7 v hlave to co mam teraz ze mamka je stara,je chora,je sama,blizki okoliti ludia jej poumierali lebo vysoky vek a potrebuje ma a je jej smutno a nevladze uz atd. V tomto uplne v tomto by mi bolo lahsie lebo tie pocity ktore mam zazrate v sebe su ako gula na nohe a ja sa ich nedokazem zbavit a som v permanentnom strachu a napati kazdy den. To tym celym chcem vlastne povedat ze tieto pocity by som pri mladom rodicovi nemala lebo by ma vzdy drzalo to ze si predsa este moze zit svoje a mat svoj plnohodnotny vlastny zivot bez toho aby nebol na mna prehnane upnuty.
@slnecnica30 a tiež teda ja vôbec nie som zástanca myšlienky doopatrovania...ja by som fakt nechcela byť doopatrovana svojimi deťmi...tým nemyslím že chcem byť ignorovania či zabudnutá...dúfam že budeme mať pekný vzťah a aj nejaký spoločný čas a miesto v ich živote ale to je všetko .
@anonym_autor Vyjadrila sa vôbec autorka k tejto téme v komentároch?
Ja ako dieťa starších rodičov môžem povedať že som s mojimi rodičmi zažila častokrát viac ako moji spolužiaci . Tým, že ma mali vo veľmi zrelom veku neriešili tlak hypotéky , finančné problémy, dopriali mi oblečenie čo mnohé moje spolužiačky nemali a to čo sa nedalo kúpiť tak to mi mama ušila a bolo to veľmi moderné. Chodili sme na dovolenky , k moru , do lesa . Jednoducho , ja som sa mala s mojimi staršími rodičmi dobre. Prefinancovali mi celú vysokú školu , pomohli mi pri štarte do života a boli mi oporou duševnou aj v ťažkých chvíľach . Dnes sa ich život pomaly blíži ku koncu - 86 a 88 rokov m napriek tomu nemám s nimi nejaké veľké starosti .