V roku 2012 budem maminkou
ahojte maminy, ktoré plánujete byť maminami 2012, ale aj maminy, čo už viete, že budete maminami v 2012. my sme v štádiu príprav a o mesiac začíname naplno snažilkovať a veríme, že budúci rok pribudne k našej lásočke sestrička alebo braček 😉
@katka2011 no, to si hovoríš teraz. lebo túžiš aspoň po tom jednom a stačí ti ku šťastiu, že budeš mať aspoň to. ja som tiež neskutočne šťastná, že máme našu pusinku. netrávim všetok čas myslením na druhé dieťa, lebo ani nemám často kedy. ale aj ona už dva roky od nás pýta, túži a aj ja zas túžim mať v náručí taký malý batôžtek a sledovať jeho vývin. a konečne si užiť materskú. na prvej materskej sme žili u svokrovcov a bolo tam strašne veľa stresu. teraz sme už vyše roka vo svojom, sami, tak sa teším, ako si to budem užívať 🙂
@katik1 dakujem, velmi dufam, len sa stale bojim, ze to zase moze dopadnut zle... ale asi to treba brat tak, ze sme zistili, ze otehu vieme a teraz je len otazkou casu, kedy sa to podari... podla statistik je vraj pravdepodobnosz, sa dvom zdravym ludom podari spoldit babo v danom vykle len 20%... takze kedze sa snazime uz piaty mesiac, tak by to vyjst mohlo... 😅
@katusap u mna to bol spontanny potrat, ani nestihlo ist nic na histologiu, lebo odislo, kym som prisla do nemocky... na specialne vysetrenia ma neposielali, lebo zatial vraj nebol dovod... 😒 len klasika, krv, stery a tak... a vsetko ukazkove, tak neviem... asi babo nebolo v poriadku... 😢
@dadkak dadka to bude asi aj vekom, keby sa o prve snazim v 25tke, tak si tiez myslim ze by to slo omnoho rychlejsie ako teraz, a mozno teraz by som viac stresovala kvoli druhemu.... kazdopadne mam vycitky, ze som materstvo odkladala tak dlho ☹ a bojim sa aby sa mi to teraz nevypomstilo... aj ked psychicky viem ze teraz som na dieta pripravena omnoho viac ako pred piatimi rokmi....
@katik1 Katka mas iba 25, takze vobec sa nestresuj... myslim, ze moj lekar ma pravdu, ked vravel, ze treba na to hlavne nemysliet, nesustredit sa na to, lebo potom sa to cele nejak v tele spomali a proste to nepojde... ze staci sa snazit ako priemerne pary, to jest kazde 2-3 dni a malo byt to byt v pohode... lekari odporucaju to zacat riesit az po roku snazenia... takze ako som uz pisala v 25tke by som sa vobec nestresovala... teraz v 30tke je to horsie, a dost pridava aj okolie, stale sa vsetci vypytuju kedy uz budeme mat dieta, ze mam uz 30, a dokedy to chcem odkladat... no nic prijemne...
@katka2011 u každého je tá psychická pripravenosť na materstvo iná. ja som od 16tich túžila po dieťati a keď sme v 19ke s mužom o prvé prišli, zosypala som sa. a keď sa nám dva a trištvrte roka na to narodila dcérka, tak som sa rozplakala ako malé dieťa, keď mi ju dali do náručia a keď prvýkrát sa prisala, tak to bolo pre mňa niečo úžasné. niektoré tieto pocity zaživajú až v 30ke alebo po 30ke. ale vidíš, ja som ich mala už vtedy. podľa mňa to nie je vekom, či sa niekto stresuje alebo nie. ja mám jedno dieťa a mám 26 a veru mám obavy, či to vyjde s druhým. začíname sa snažiť od budúceho mesiaca. som nastavená na to, že to vyjde na prvý pokus, hneď prvý mesiac a chcem v to stále veriť 😉
@katka2011 no, medzi našimi už bude dosť vekový rozdiel. ale ja hlavne hladím do budúcnosti, keď budú dospelí, tak sa to stratí. ja mám sestru o 9rokov staršiu a brata o 6rokov. ako deti oni vyrastali spolu, ja už v podstate ako jedináčik. ale teraz, aký mám super vzťah so sestrou, držíme sa nad vodou, čo to sme si doma prežili a aj ako miluje moju dcéru a moja dcéra ju zbožňuje. je to nádherné a chcem, aby to v budúcnosti aj moje deti zažívali 🙂 😉
@dadkak ano mas pravdu, u kazdej zeny ta tuzba po dietati pride v inom veku, a asi je jedno v akom veku a ktore dieta v poradi, vzdy je ten strach. ja chcem teraz prve a mam obavy kedze to nevyslo na prvy pokus, ci vobec budem mat dieta a ci to pojde prirodzenou cestou alebo budeme chodit po lekaroch.... preto si teraz hovorim, ze keby mam aspon jedno, pre druhe by som sa az tak nestresovala, ale potom by som to brala asi inak... takze hlavne treba byt v klude a v pohode, ziadny stres, ale pocit vyrovnanosti a stastia a potom to ide ako po masle.. ja uz ratam dni do dovolenky... 🙂
@katka2011 s tým kľudom máš pravdu. nám sa dcérka podarila po 3 mesiacoch snaženia. ale to ti neklamem. dennodenne sme snažilkovali. ale keď to nevychádzalo, tak sme si povedali bude teraz alebo neskôr. a už sme na to nemysleli. a šup, máme 4,5ročnú slečnu 😉 fakt to funguje, keď sa na to pár prestane sústrediť. 😉 tak držím nám všetkým palčeky. aby sme tu zo snažiliek pribúdali tehulky a nakoniec maminy 🙂
@veonka no, keď na každého iné platí. ja nepoznám tvojho muža. môj zaberá na citové výlevy a rôzne argumenty do budúcnosti. a hlavne, pri prvej dcérke mal 30, tak som mu argumentovala, že aký bude vekový rozdiel, že to vidí aj na svojich rodičoch, že je tam už taká priepasť. že čím menší vekový rozdiel medzi rodičmi, tým lepšie s dieťaťom vychádzajú a majú pochopenie pre tú ktorú jeho dobu, v ktorej bude žiť 😀 😝 a na neho to zaberalo. no a teraz pri druhom s tým prišiel za mnou viac menej on, keď už mu malá začala plakávať, že je sama a všetci kamaráti majú sestričku alebo bračeka. (to som ju ja neposielala) a zrazu prišiel za mnou, že by sme mali mať druhé dieťa. no a predtým o tom nechcel ani počuť. ale je pravda, že predtým sme žili u jeho rodičov a chceli sme vlastné bývanie, tak sme nemohli nad druhým uvažovať. už sme vyše roka vo svojom, zvládame to aj finančne, tak všetko to sa zlialo dokopy, uležalo sa mu to v hlave a je to 😀
@katka2011 u nás bola situácia taká, že my sme v tom čase pracovali v taliansku. a už keď sa nedarilo, boli sme akurát na odchode späť na slovensko. vtedy sme si povedali tak keď nebude teraz, bude neskôr, nájdeme si robotu na slovensku, dačo prišetríme, nájdeme si vlastné bývanie. tak sme sa zas začali sústrediť na to. aj keď nevravím, že som úplne prestala na bábo myslieť. no a domov sme prišli už s julinkou v brušku. aj keď vtredy sme to ešte netušili 🙂 len ja som vtedy mala len 21, mňa netlačil čas ani okolie. mne práve vraveli, že mám ešte čas. ale ak ti môžem poradiť. dobré je to skúšať cez dovolenku, keď ťa netlačia myšlienky a stresy z roboty, keď oddychuješ. a veľa robí aj zmena prostredia, ovzdušia. niekto chodí k moru, niekto do hôr. každý podľa toho, aké prostredie ho skôr priťahuje. môj brat so ženou sa snažili 1,5roka a nakoniec šli na dovolenku do grécka a mesiac na to mala pozitívny tehu test.
@dadkak no, na mm citové výlevy (už) nezaberajú, aspoň nie v tejto vážnej veci... on má 30 a tento rok ho čaká dokonca už 31, ja mám 27 a už od konca minulého roka tie materisnké pudy so mnou tak silno mávajú, že na nič iné nemyslím. Viem, že aj on chce, a išiel by aj hneď na to, ale ide páve o bývanie, bývame síce sami ale v jednoizbovom byte a to sa mu zdá na bábo málo... je fakt že veľa miesta tu nie je, jedna izba a v nej máme jeden roh jedálen druhý roh obývačku a tretí roh spáľňu, takže ideál to nie je, ale kto vie kedy bude lepšie... na jednej strane to chápem, ale na druhej už nevládzem vydržať, myslím že sa z toho zbláznim. Proste po tom dieťatku strašne túžim... a bojím sa ako to vôbec pôjde, ako rýchlo sa zadarí, či nebudú problémy a tak, lebo máme aj iné zdravotné... no uvidíme, ale ani plač ani tieto dalšie okolnosti (vek- mladší už nebudeme, choroby- tie nám nepridajú, možná dĺžka snaženia- čo ak) nič nezabralo. Ja neviem, niekedy sa bojím že sa z toho fakt načisto zbláznim. Nie je to až také jednoduché.
@veonka my sme tiež bývali v jednej izbe. jedna izba a bola to manželova pracovňa, naša spálňa, dcérkina detská a plus ešte aj obývačka, kde nám chodili návštevy. 🙂 ale s jedným dieťatkom sa to dá. aspoň do tých cca 3rokov. potom už začína túžiť po nejakom tom svojom súkromí. nám to pekne vyšlo. odsťahovali sme sa, keď mala dcérka 3,5roka. takže kľudne mu povedz, že do 3 rokov sa to dá vydržať aj v takom malom priestore. a za tri roky sa veľa zmení. my sme si už mysleli, že sa nedostaneme nikdy od svokrovcov a to ma privádzalo do šialenstva. no a potom klesli ceny bytov, dostali sme super úrok v banke a ešte nám vydala aj tá hypo pre mladých. lebo ešte ani jeden z nás nemal 35. a kamoška tiež s mužom žila 4roky so synčekom v 1izbovom byte. a až po narodení dcérky sa presťahovali do 2izbového.
@dadkak mm, no veď ja si myslím, že by to s jedným dieťaťom šlo, chcela som aby sme sa dohodli aspoň na tom, že sa začneme snažiť, alebo aspoň na nejakej vyhliadke -termíne odkedy sa začneme snažiť, aj to by ma trochu ukludnilo, lebo takto je to také vzduchoprázdno a ja nechcem byť až taká stará... a zasa nechcem byť stále taká fúria, čo stále narieka len o tom istom, ale ako to mám urobiť? keď na nič iné sa mi pomaly ani nedá myslieť. Je to aj pre mňa blbé si dieťa vynucovať, vyprosovať, veď je to také trápne, ponižujúce, keď sme už tak dlho spolu a veríme že navždy... tak čo? no ale nič, proste mám odpoveď že takto nie a nič iné mi nezostáva len čakať a veriť, dúfať a premáhať všetky tie pocity, alebo ich vyplakať, no je to ťažké.
@veonka tak tu skús založiť diskusiu ohľadne toho a potom mu dať prečítať odpovede. aby videl, že sa to dá s jedným dieťaťom a že nie je ani prvý ani posledný, čo privedie prvé dieťa do 1i bytu. však to ešte neznamená, že musíte v ňom žiť celý život. a teraz sa vám nedá riešiť bytová otázka?
@dadkak jaj, to nie že by som mu dala prečítať odpovede, to by mi bolo blbé, dúfam že ani toto nebude čítať, veď ja už o tom nechcem doma ani hovoriť, lebo si pripadám jak stíhačka a ani mne to nie je príjemné. ale musím to niekde vypustiť, tak občas na modrom koníku takto "vybuchnem"... on na iných nedá, má svoj rozum a ked si niečo zaumieni tak s ním nikto nepohne. s bytovou otázkou, to je tak, že chcem žiť na dedine, v nejakom malom, kludne aj staršom domčeku, len tie ceny sú aj na dedinách v okolí BB dosť vysoké, takže neviem, kedy sa nám to podarí. máme niečo našetrené, ale museli by sme najskôr predať byt v ktorom bývame, dať to dokopy a na nejakú časť si zobrať asi aj úver, lebo by nám určite chýbalo. mám pocit že tí chlapi si myslia že dieťa tu bude asi na druhý deň po snažení, alebo čo... možno by sa to aspoň rýchlejšie a akčnejšie pohlo... no každopádne díky za reakcie
@veonka to si aj moj myslel ze na jeden jediny pokus budem tehotna lebo jeho par kamosom sa to tak zadarilo... no nam bohuzial nie a musela som si urobit par testov aj po ms kym mi uveril ze nie kazdemu to na prvykrat vyjde... dlhe roky zil v predstave ze ked sa pre to raz rozhodne, tak to musi na prvykrat vyjst a dokonca dvojicky... na nevyslo na prvy, ani na druhy, ani na treti a ktovie na kolky pokus to vlastne vyjde ☹
@ukecanica tak jasné, že netreba nútiť. nikoho a chlapa už tobôž nie, lebo sa cítia potom ako zatlačení k múru a reagujú ako zvieratká 😀 chlapa treba len občas navigovať. ale tak, aby si myslel, že na to prišiel sám. a potom sa cíti ako pán 😝 😀 ale silou mocou určite nie. tak nejak to má ísť všetko spontánne 😅
@veonka no, je to ťažké, keď je chlap tvrdohlavý a nedá na nikoho. s tým bývaním. to poznám. my sme túžili po domčeku. aj pozemok máme. ale peniažky nevydali, lebo pri stavbe domu na hypo sú ťažšie podmienky. a my sme moc nenašetrili, keď sme u svokrovcov museli všetko platiť. oni si totiž mysleli, že budeme navždy u nich, tak to tak aj vzali. nie ako iní rodičia, že nehali deti bývať u seba, aby si čo najviac našetrili. no čo už. ale som rada, že máme aspoň svoj byt, je to iný pocit. a hlavne, že sme sami. a keď potrebujem vypadnúť na dedinu, do domu, tak ideme k svokrovcom.
@janie80 neboj tento rok sa vám určite zadarí a možno už aj tento mesiac 😉