• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako sa zmieriť s bezdetnosťou?

5. septembra 2016 
autor
Mimušiačik, veru s pokorou. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za smutnými pohľadmi... Inak s tým pipíkom... :grinning: :grinning: nechcela by som byť v koži tej maminky v MHD :grinning:

Kvetka,hm, neviem, či pochybujem. Tak by som to nenazvala. Len sa mi vynárajú v hlave predstavy, aké by to bolo...Keď sa nad tým zamyslím, či skúšať ďalej, aj keď je šanca tak hrozne mizivá alebo sa s tým naďalej vyrovnávať, tak sa moja intuícia prikláňa k druhému. A keď sa pozriem späť na tie všetky "náhody", tak sa mi zdá, že by som sa brodila proti prúdu Mississipi. To napätie bolo hrozné počas tých 2 rokov, to radšej pekne pôjdem v ústrety pokoju.
Práve som sa vrátila od kamarátky. Práve kúpili dom, majú 2 r. syna a každú chvíľu bude rodiť dievčatko. Proste ako z knižky. Celkom som sa uspokojila, keď som zistila, že vo mne nie sú žiadne negatívne pocity. Vybláznila som sa s drobcom a keď stačilo, vrátila som ho mame :grinning: Hádam som na dobrej ceste.
Len to občas zabolí, presne v takých situáciách, ako si spomenula. A obávam sa, že aj keď nájdem svoj pokoj duše, tohoto občasného smútku sa asi nezbavím. Ale kto mi zaručí, že s dieťaťom by som bola šťastná a vyrehnená 24 hodín denne?
30. júl 2008 o 21:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mirusch, viem, že sme sa tu bavili o tom, že neznášame, keď nám niekto dáva návody na počatie, ale ja to teraz urobím.

Na Tvojom mieste by som sa nespoľahla na tvrdenie jednej lekárky, že MESA/TESA by bola neúspešná. Radšej by som ešte vyhľadala iných lekárov alebo tú TESu urobila. /nepamätám si presne názov zákroku.../

A k tomu pocitu, že všetko smerovalo k tomu, že nemáte deti: ja som zase mala celý posledný polrok pocit, že všetko v posledných rokoch smerovalo k tomu, že bol ten správny čas na počatie. V ideálnejšom termíne to počatie nemohlo prísť. Nechcem tu písať detaily kvôli udržaniu mojej anonymity, ale bolo sedem vecí, ktoré parádne smerovali k tomu, že sme boli schopní IVF absolvovať a práve v tom čase, v akom sme ho absolvovali. A výsledok poznáš. :frowning2: Čo tým chcem povedať? Že spoliehať sa na to, že všetky znamenia k tomu smerovali, je podľa mňa nerozumné. Minimálne u mňa to takto vôbec nefungovalo.

Mimušiačik, áno, úvahy, či ma partner neskôr neopustí a ja to nebudem ľutovať, že som nešla do materstva bez tohto partnera, prebehli aj u nás. Manžel tvrdí, že ma neopustí a že sa môžem na neho spoľahnúť. Ja som si na ňom vynútila sľub, že ak by ma opustil ešte v plodnom veku, tak ešte pred rozvodom pôjde so mnou do CARu a pomôže mi k IVF s darcom. Viac už asi pre mňa momentálne urobiť nemohol.

Kamarátka mi povedala, že sa mám rozhodnúť: ona nechala svoju veľkú lásku, lebo sedem rokov známosti nepriniesol dieťa. Zobrala si prvého chlapíka, čo ju chcel za ženu a má s ním dve rozkošné deti. Ale je si vedomá, že nikdy v živote si nepredstavovala také zlé manželstvo, ako ho má. Ale ostáva v manželstve, lebo chápe, že sa tak rozhodla - horší manžel, krásne deti. A ja viem, že by som manžela za žiadne dieťa nevymenila. Lebo som s ním už veľmi dlho, preskákali sme spolu veľmi zlé obdobia a boli sme si pri tom oporou a tak s ním ostanem a nenechám ho len preto, že nemôže mať deti. Neviem si predstaviť, že by som žila s niekým iným v takom ohľaduplnom vzťahu, ako máme my dvaja.
30. júl 2008 o 22:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: pan Boh zaplat za taky plnohodnotny vztah!
...nikto nema vsetko...krasne manzelstvo moze trvat i 50 a viac rokov...deti vyletia z hnezda,odidu zit s partnerom do zahranicia...ale hodnota jedneho ci druheho sa neda porovnavat...kazda ma nieco ine do seba

miruschka...zmierenie s faktom Ta do istej miery oslobodi...ale v zalohe je este minim.2 a pol rocna rezerva do spustenia opatovneho boja...

v teme Zazraky se deji....mas hrbu "mudrych" :unamused: dr.,kt.sa nebali tresnut hluposti,kt.nam nicili svet...a osud to zmenil...a potvrdil,ze nemali pravdu,ze sa hlboko mylili...odvtedy nazor potvrdzujem minim u 2 na sebe nezavisl.dr.
31. júl 2008 o 07:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Súhlasím. My sme si to overili na troch nezávislých pracoviskách a štúdium výskumov o danej diagnóze z USA. :wink:
31. júl 2008 o 09:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ďakujem vám za názory.
Kvetka, u nás MESA/TESE neprichádza do úvahy nie preto, lebo to Dr. neodporučila. My ju proste nechceme a dôvody tu nejdem teraz rozpisovať. A momentálne by bola naozaj zbytočná, lebo som zistila, že azoospermia je u nás s veľkou pravdepodobnosťou spôsobená testosterónovými injekciami, ktoré manžel musí brať a netvoria sa teda spermijky vôbec a nikde a je vraj reverzibilná. Stále môžme skúsiť vysadiť injekcie, aj keď neviem, či to lekár dovolí (pravdu povediac som naňho dosť naštvatá, prečo mu to dal, keď vedel, že chceme mať dieťa), dúfať, že sa nám tých pár tisíc ako-tak upotrebiteľných spermijok vráti a skúsiť znovu.
Ale to je veľa mesiacov dovtedy a znova dúfanie, čakanie, míňanie peňazí a zrejme sklamanie. Preto sme sa chceli vrátiť z kratšej cesty. Nechcem manžela utrápiť na smrť, on to znáša ťažko a pravdu povediac, má už svoje roky...

Mimušiačik, my by sme mohli mať aj viac času, tak či tak sme už teraz samoplatcovia...

Kvetka, ani ja by som nevymenila manžela za dieťa. A ja verím na osud. Na "náhody"...už som sa mnohokrát presvedčila v živote, že ma smeruje určitým smerom a keď sa bránim a chcem íst iným, tak sa mi dejú veci, ktoré ma aj tak vrátia naspäť. Mala som jedného priateľa. Nebol to veľmi dobrý vzťah, ale nevedela som ako von, čo robiť, ktorým smerom v živote ísť, no psychiater by mal zo mňa radosť. Život to poriešil dosť zvláštne. Priateľ dostal rakovinu a dosť rýchlo umrel :pensive: A dva týždne na to (nevediac o tom) mi napísal môj terajší manžel prvý mail...
31. júl 2008 o 12:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte snažilky. Na túto stránku ma upozornila jedna z nás a ja som sa hneď aj prihlásila. Ibaže až teraz sa pridávam aj z nejakou tou skúsenosťou. Pár týždňou som túto stránku len sledovala, pretože neviem, či vzhľadom k môjmu veku sem ešte patrím. Avšak teraz som trošku sledovala príbeh mirusch a ta k mi nedá a chcem im (aj manželovi) povedať, aby nehľadeli na peniaze a bez problémov šli za svojím snom. Ja sa pokúšam otehotnieť cca 20 rokov (s prestávkami) a teraz sa chystám s manželom na IVF. Na jednom som bola v roku 2002. Už vo mne skoro nič nefunguje :unamused: , ale tých 80.000,- mi za to stojí, aby som to skúsila. A chcem to dokonca skúsi dvakrát. Na jedno máme, na druhé si zoberiem pôžičku. Držím sa tej myšlienky, že za väčšie kraviny vyhadzujeme peniaze a nemrzí nás to. Skús sa aj takto porozprávať s manželom. Všetko sa dá, len treba chcieť. A ešte jedna vec. Môj manžel (ešte sme spolu len chodili) mal v spg mužskú neplodnosť, niekto mi poradil, aby sme nasadili biozinok po približne roku užívania mu vyšla normálna plodnosť a keďže sme tomu neverili, spg sme zopakovali v Heliose a neverila ani pani doktorka. Skúste to. Neviem čo považuješ u tvojho manžela za vyšší vek, ale môj má 45 a ja o rok menej :grinning: . Ja sa na IVF-ko chystám v septembri alebo v októbri do Heliosu. Tak čo, snažilky, som riadna snaživka? Takže vzdávať sa hádam nebudeme, aj keď sa tá príroda na našej psychike snaží riadne vyblázniť, čoooooooooooooooo? Nabudúce napíšem niečo k tej adopcii.
31. júl 2008 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: mirusch...citam,ze osud Ti pripravil riadne zakruty a klukate cesticky...nie kazdy by to dokazal pri zachovani dusevn.zdravia tak stotocne zvladat,klobuk dole...uctiva poklona nad silou a odvahou!

pipa4 ...super,ze si sa odhodlala a napisala,kiez by tu bolo tych odvaznejsich pisateliek viac,nie iba citateliek...

Vynimocne zeny! :wink:
31. júl 2008 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte snažilky, touto témou sa zaoberám už veľmi dlho je to tak hnusne v podvedomí psychológovia tvrdia že po isto čase príde buď k zmiereniu ale bo rezignácii no zmieriť sa s tým asi v mojom prípade nedá. Istý čas som rozmýšľala o adopcii no nie som toho schopná, predstava nosiť pod srdcom dieťa je taká neodolateľná. Nejako som sa rozpísala a ten základ som nenapísala o bábo sa snažíme už cca 7 rokov problém je vo mne syndróm PCO mužíček je našťastie v poriadku a strašne ma podporuje pri snažení.
31. júl 2008 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Pipa, tak teda drzim palce, ved nakoniec preco nie...v teme IVF sme mali babenky vyse 40 rocne a obe uz maju deti, jedna dokonca dvojicky....Informuj ako ste dopadli :wink: Moj manzel ma 53. Ja 35. Tu nejde len o peniaze, ale aj. Nas by to vyslo 120 000,- Sk. Neviem ci si citala, co som pisala o nasom spg - mali sme vrodenu oligoasthenoteratozoospermiu. Azoospermia je sposobena injekciami, co berie a na to zinok nepomoze. Ani na vrodenu oligo.... Vitaminy pomahaju len niekomu.
A my sme uz rozhodnutie urobili. To ze teraz pendlujem v myslienkach hore-dole, beriem ako proces, ktorym si proste musim prejst a zvitazit. Beriem to ako liecenie duse :sweat_smile:

Mimusiacik, dakujem ti. Ale nie som hrdinka. Su na tom babenky ovela horsie. Aj lepsie. Ale aj horsie. Bojujeme si svoje vlastne sukromne mensie, ci vacsie vojny. Ale kym vitazime a sme zdravi, tak je vsetko v poriadku. :wink:

Sasenak, ahoj. dobre si to napisala. Zmierenie alebo rezignacia. Alebo nieco medzitym. Idete na IVF? Kukni do IVF temicky. Budem vam velmi drzat palce. Aj s PCO sa da otehotniet.
31. júl 2008 o 17:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: opat som natrafila,tak nech mame dovod na slzy radosti a dojatia
http://www.youtube.com/watch?v=bEo5bjnJViA&feature=related
31. júl 2008 o 17:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: pardon za odbocku :wink:
31. júl 2008 o 17:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Mimusiacik, to poznam, to som kukala uz asi 20x...hlavne ked v DE to tu bezi-ta aria s nim ako reklama :grinning: Ale je to tak, treba si plnit sny, clovek nikdy nevie...ako som povedala, zacinam pracovat na svojej kariere maliarky :grinning:
31. júl 2008 o 17:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pipa, čo tu robíš? Jasne sa povedalo, že sem môžu prispievať len ženy do 36 rokov! :angry:

Ale nie, robím si srandu. :grinning: Vítaj medzi nami, Pipa4.

Sasenak: ja sa vôbec nedivím, že Ťa manžel podporuje v snažení. Veď má z toho aj svoje benefity. :slight_smile:

No ja som dnes šla na gyndu podpísať nejaké papiere a tam som čakala v čakárni. Očistec. :frowning2: Samé tehulky s manželmi idúce na ultrazvuk alebo z ultrazvuku... Tak som tam sedela ako kôpka nešťastia.

No a keď sa ma doktor spýtal kedy sa chystáme do Brna /na ďalší pokus IVF/, tak mi tak stískalo hrdlo do plaču, že som mu odpovedala sotva jednoslovne. Nevedela som, že ma to ešte tak veľmi bolí. Odchádzala som odtiaľ a v duchu som plakala. :cry:

Ach jo. A to som ešte včera mala pocit, že už som za vodou. Normálne som cestou odtiaľ začala zvažovať darcovské spermie. Skúsim sa o tom jemne porozprávať s manželom, či aj on nezačína pochybovať a meniť názor... :confused:
31. júl 2008 o 18:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievčatá, tomuto neuveríte. Hovorila som manželovi o mojich dnešných pocitoch z čakárne u gynekológa a ešte som ani slovkom nespomenula darcovské spermie, keď mi on sám začal hovoriť, že rozmýšľal nad tým, že by sme mohli ísť do darcovských. :dizzy_face:

Tak sme sa dohodli, že si dáme nejaký čas na dôkladné rozmyslenie si a uvidíme. Ak si budeme 100-percentne istý, pôjdeme do toho. :dizzy_face:
31. júl 2008 o 19:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Kvetka... :confused: :grinning: uf, aj ty si na sínusoide? Veď aj my máme ešte o čom rozmýšľať... aj keď čo sa týka darcovských, to je jasné nie - u nás.
31. júl 2008 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: nikdy nehovor NIKDY :grinning: :wink:
40% populacie vraj ma ineho otca ako kt.ich vychoval :stuck_out_tongue_closed_eyes:

Tak ako miruschka napisala,niekedy osud pretne bermudsky trojuholnik...

Kvetka - gratulujeme...bravooo...je to uzasny muz!...vyrazny krok vpred...tesime sa s Vami!!!! :wink:
je to maly krok pre nas,ale velky pre ludstvo...

miruschka ,ked Kaja Gott moze v 67r,ci kolkych?Saudek v 72r.Chaplin v 81,Menzel...
Tak co tvoj pubertiak...ma este cas i na vysadenie i rozmyslenie...i nazbieranie odvahy...


jasne,jasneee...chceme hrat smutne,aky je ten zivot pes nespravodlivy,ziadne navody do baba...nato su tu ine temy :grinning: :sweat_smile: :slight_smile: :wink: vid.Recept na uspesnu plodnost :unamused:

neviem preco smejem sa ako konnn...
31. júl 2008 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: nakazili ma tie optimistky z hora fora...

jeeej...ryyyymmmm
31. júl 2008 o 20:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: no neviem kocky,ci sa tu zajtra uvidime,pred 20min som dojedla hubovu prazenicu a nejak mi baviii...hroza citat...tak keby som bola na ARO...drzte sa a budte stastneee,s muzmi,bez nich,s detickami ci bez nich...budte hlavne svoje a tvorte pre smutnych pekne veci! :wink:
31. júl 2008 o 20:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mimusiacik: že veľký krok pre ľudstvo... to je dobré... :grinning:

Inak ak si už na ARO, tak vedz, že navždy zostaneš v našich srdciach. :frowning2: :grinning:

No k tým darcovským spermiám. Ani som nevedela, že je to tak strašne zložité rozhodovanie: či do toho ísť, ako sa budem cítiť s "cudzím" dieťaťom v bruchu, ako sa bude cítiť manžel keď bude kukať na moje brucho, ako a kedy to povedať dieťaťu, povedať dieťaťu čia bunka bola nahradená darcovskou, či to nepoškodí vzťah dieťaťa k môjmu manželovi,...Jednoducho strašne veľa otázok a vôbec nemám pocit, že by som mala pocit, že som si 100-percentne istá. :fearful:

Idem sa rozhliadnuť po netem, či tam nie je niečo na túto tému.
1. aug 2008 o 08:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: :sweat_smile: :dizzy_face: :slight_smile: :wink: zaiaľ som OK,i euforia je fuc...ale neuplunolo asi este 50hod od pozitia,tak uvidime,ale vdaka za mile slovka,si zlaticko!

Ked najdes info,sup ho k nam...

Nebude to ziadne cudzie babo,bude Vase,bude castou teba,polovicou teba,a muz miluje kazdu bunku teba i tu tukovu,takze bude milovat i to babo...male bude brat tata za svojho...to ma cas az v dospelosti dozvediet sa...
Na zac.vyzeraju veci zlozitejsie ako v skutocnosti su... :wink:
1. aug 2008 o 08:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mirusch áno chceli by sme ísť na IVf-ko na budúci týždeň idem do FC ( chodila som predtým do GF a idem vyskúšať zmenu možno pomôže :sweat_smile: )

Kvetka s mojim manželom a snažením je to také zvláštne tá výroba je fajn no u nás to bohužiaľ na 98% asi bez Dr. nepôjde, on si vie predstaviť život aj bez detí lebo... ale ja asi ani moc nie.

A keď ide o darcovstvo neviem prečo to neskúsiť to dieťa bude stále len a len vaše veď vznikne z vašej lásky :grinning:
1. aug 2008 o 08:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: co koho do toho,ako ste k babenku prisli?
svet vie byt zly...pocula som smutny pribeh,ked dieta v MŠ dostalo od kamosa vdaka rozhovoru rodicov doma - "nechcem sa s tebou hrat - ty Robotko "...:unamused: :frowning2: (kedze ivf),dieta s takouto informaciou by som nezatazovala...info by som uchovala do dospelosti...- urcite by som ho neinformovala v obdobi vzdoru v puberte!
1. aug 2008 o 08:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: sasenak - tfuj,tfuj,tfuj - pre stastie! :wink:
1. aug 2008 o 08:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte zenusky
Pipa mas moj obdiv,velmi vam prajem uspesnu IVF,ja stale nad tym uvazujem,ci je mozne sa zmierit s bezdetnostou.Ono je to asi tak,ze clovek si nenavybera,a ak sa nechce utrapit do konca zivota,hlada a snazi sa splnohodnotnit zivot aj s tym" handicapom". Mne davaju velku silu chory ludia ,alebo na vozickoch....(aj ked urcite nik si to nepraje) aku maju silu znovu vstat a zit.ved zivotje dar a nesmieme si ho premarnit.
Poznam jednu klaviristku,co po uraze (autohavarii) nemoze chodit,dokonca nemohla dlho ani hrat na klavir no a o detoch ani nehovorim.Ked som ju prvy krat videla bola ako troska,ale niekde vnutri nasla silu a tie pokroky co robila,dokonca opat uci na konzervatoriu a zacina pomaly aj hrat.predtym to bola kocka,ktora mala na kazdy prst aj 5 frajerov...teraz sa jej zivot zmenil o 180 stupnou.Vzdy sa mi vtisli slzy do oci,ked som ju videla ako jej oci ziaria pri pohlade na deticky,ako sa s nimi hrala,(nebol tam smutok) radovala sa z nich uprimne .A dokonca mozem povedat,ze teraz vedie plnohodnotnejsi zivot,ma vela kamaratov (takych ozajstnych) a ona sama rozdava radost.
1. aug 2008 o 08:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mimusiacik ďakujem. :grinning:
1. aug 2008 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tááákže. Mimušiačik, ako si na tom, žiješ? Radšej pekne ostaň tu s nami :grinning: Ten veľký krok pre ľudstvo nadchol aj mňa :dizzy_face: A ten môj pubertiak :grinning: :grinning: ? Tak to mu musím povedať...

Kvetka, zaujímavé, ako sa naše názory môžu meniť...Teraz neviem, či byť rada, alebo naštvatá. To totiž znamená, že keď konečne nadobudnem pocit, že som zmierená, zrazu mi niečo vletí do hlavy a kolotoč začne znova. Uf. Musím to prediskutovať s pubertiakom. Len keď ja mám vždy probém, začať túto diskusiu, ach jo.
Stále mi do hlavy chodí ITI - intratubárna inseminácia. Musím nejako zistiť, či sa to robí aj pri našej diagnóze.

Inak, keby sme my mali dieťa s darcom (toto jedno som si ale istá, že nie), tak by som dieťaťu od začiatku hovorila ako to je. Pri adoptovanom tiež. Myslím si, že takto to dieťa bude pokladať za normálnu vec, pritom milovať otca, ktorý ho vychováva. Je to určite lepšie ako oznámiť v dospelosti, to podľa mňa môže spôsobiť hrozný zmätok v hlave človeka a skôr sa obráti voči otcovi, čo ho vychovával. A začne pátrať po skutočnom...Môj názor.

Violončielka, presne tak. ja si vždy pripadám ako blbec so svojimi problémami, keď vidím program v telke o takýchto ľuďoch, čo ostali postihnutí, čo sú nevyliečiteľne chorí a tešia sa z každého úspechu, z toho, že sa vôbec môžu postaviť...Alebo keď takého človeka stretnem. Naplní ma to vždy pokorou a prehodnocujem svoju sebeckosť. Len by som si to mala pripomínať častejšie. Ako píšeš, nechcem premárniť svoj život. Určite nie trápením seba a môjho puberťáka (manžela :grinning: ). Nuž, musím sa ešte vrátiť k téme a riadne sa s ním porozprávať.
Ďakujem vám za podnety.

Keď vám hádžu polená pod nohy, zakúrte nimi....Keď vás kopú do zadku, znamená to, že ste vpredu... :grinning:
1. aug 2008 o 09:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Babenky, vyhrabala som jeden zošit, do ktorého som si zvykla zapisovať úvahy z kníh, čo som čítala. Tak som to znova vytiahla a cítim, že mi to znova pomôže. Napíšem vám sem občas niečo, ak nevadí. Odporúčam knihu: Dale Carnegie-How to stop worrying and start living (ako sa prestať trápiť a začať žiť).....Odtiaľ sú aj predchádzajúce citáty. A to, čo mám v pase. A ešte niečo: "Nezdolajú nás situácie, do ktorých sa dostaneme, ale to, čo si o nich myslíme."
Alebo niečo iné..."Keď už nedokážem veci zvládnuť, nechám ich, nech sa zvládnu sami."
Ak vás tým otravujem, kopnite ma do zadku :grinning: :grinning: , ale mne osobne niečo takéto pomáha.
1. aug 2008 o 09:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Hoci sme len kvapkou v mori, buďme ňou. Ale nech sfarbí oceán. :dizzy_face:
1. aug 2008 o 09:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: miruschka "Pod do nas!" ...duchovnu potravu potrebujeme ako sol...sem s nou!

isty makler v nabore poistovacich agentov krical:"Problemy neexistuju,su len Vyzvy!"
niekto mu pocas prednasky vypustil gumy na aute...zapotil sa,kym dofukal rucne... :grinning: :wink:
1. aug 2008 o 09:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No, tak som troška pokukala o tých darcovských zvieratkách a našla som, že v Cechách /tam chodím do CAR/, žena nemá istotu, či darca nie je alkoholik alebo psychopat. No, pekné. :unamused: Mám o problém na zvažovanie viac.
1. aug 2008 o 09:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok