Ako povzbudiť niekoho,kto nemôže mať dieťa?

@simculllka myslím, že by som tému deti ani neotvárala.

Pisem z vlastnej skusenosti, my sme sa nacakali 7 rokov. Najlepsie je to ani nespominat. Ked s tym zacnu sami len ich vypocut, aby mali pocit pochopenia. Kazdy sa s tym vyrovnava inak, mne osobne padlo dobre ked mi povedali ze sa za nas modlia. A modlitby boli vypocute 🙂 Ste ich priatelia a snad dostatocne empaticki aby ste ich neranili falosnymi nadejami, lutostou a nevyziadanymi radami ako na to. Moze byt aj pravda ze to pride ked to budu najmenej cakat, no to podla mna tiez iba zrani, ked kazdy mesiac cakas co sa stane a furt nic. Kedy to akoze najmenej cakas? Trochu sa zamysliet a zistis ze vlastne nepomoze nic, je na nich aby sa s tym vyrovnali.

Nj,ved prave to,ze proste ked sme ich stretli,tak je to take tazke,lebo my uz niekolko rokov zijeme detmi,chapete,ja proste poslednych pat rokov nerobim nic ine,len riesim deti,som uz piaty rok na materskej,cize ani ja osobne nemam velmi o com inom hovorit,ako o detoch. A oni zas riesia to,ze ich nemozu mat,tiez sa zaoberaju len tymto a dajme tomu pracou...mne len ide o to,ze rada by som ich nejako povzbudila,ale nic take normalne ma nenapada..potom je to take cudne,chapete,ten rozhovor,akoze mame sa o com bavit,len mi to pride take divne byt ticho,ked o tom hovoria..

Moj nazor - nepovzbudzovat. To su len prázdne reci. Niekedy staci povedat málo: "Je mi to luto, hoci si ani neviem predstavit, co prezivas."

@simculllka si super kamaratka, ked premyslas nad tym, ako pomoct, co povedat. znaci, ze si empaticka osoba a ze ta to trapi.
take reci, ze pride to, ked na to prestanete mysliet, ked to najmenej cakate, naozaj NIE.
Par, ktory sa pokusa roky, zije tym stale a museli by im amputovat mozog, aby prestali mysliet na to- neda sa. Zrejme tam je nejaka zdravotna prekazka, cize je jedno na co budu mysliet, ked je niekde prekazka. My sa tiez pokusame neuspesne, zatial nie roky, ale boli to rovnako. Vsetci okolo nas maju deti, takze je to podobna situacia. Pomoct im nemozes nijako, ale mozes im vyjadrit, ze si tam pre nich, keby sa potrebovali porozpravat a myslis silno na nich, alebo nieco v tom zmysle. Samozrejme iba ked sami zacnu o tom hovorit.

@simculllka nevieš či podstúpili okrem IVF aj IUI tam je omnoho väčšia šanca na otehotnenie

@simculllka
My tiež už 4 roky nemôžeme mať vlastné bábo, hoci vraj niet príčiny, okrem vyššieho veku.
Už to teraz tak nebolí, síce bolí to veľmi stále, lebo tá nenaplnena túžba po vlastnom dieťatku vo mne asi nikdy nezhasne. Ale teraz už máme doma dieťatko z detského domova, ale aj tak...
Ale ja neznášam, keď sa niekto začne na tú tému baviť so mnou. Sama som radšej nikdy tú tému neotvarala, stačilo mi, keď ma vypočula 1 najlepšia priateľka. Sme obe veriace a tak mi stačili jej slová, že bude na nás myslieť v modlitbe a Boh už vie, čo je pre nás najlepšie.
Teraz jej už chodím ukazovať "naše dieťatko" a vidím jej úprimnú žičlivosť a radosť z tohto drobčeka, hoci sama je v rovnakom veku, slobodná a bezdetná.
Ale pekné slová napísala na konci svojho príspevku @zeytin

@pasikavamacka dakujem,tak mrzi ma to,zvlast ked viem,ze u nas to islo extra rychlo a oni si fakt kontroluju vsetko,ovulaciu a podobne a tuzia po tom babatku a nejde to a nejde;((

@ctrl no neviem,aky je medzi tym rozdiel,ale co viem,tak vkladali jeho spermie do jej odobratych vajicok a tie jej davali spat dnu..

@simculllka určite tú tému neotváraj sama. Ak temu otvoria oni, tak by som povedala len niečo v zmysle že je mi ľúto že sa im nedarí ale veľmi na nich myslím a držím im palce. Nič také že príde to keď nebudete čakať alebo že nebojte sa podarí sa. Dávať v takýchto prípadoch akokoľvek dobre mienené rady je skôr na škodu ako na úžitok. A o čom sa máte rozprávať , no pýtaj sa na prácu na dovolenku a záľuby a tak.

@simculllka to je najhorsie, ked vidime, ze niekomu to ide hned a nam nie. Potom sa clovek sam seba pyta, co je s nami zle? najhorsi je hnev obrateny voci sebe, to sposobuje potom dalsie zdravotne problemy. kamoske sa podarilo IVF az na 7.krat, ale podarilo sa a teraz su stastni

len im to neprizvukujte, ze vam sa to podarilo hned

@simculllka ja som s tých, čo sa zatiaľ síce ,,len,, skoro tri roky snaží a nič, ale neznášam keď mi niekto hovorí že raz sa podarí a bľa bľa bľa.... ja som rada keď od nikoho nič nepočujem o tejto téme a nikto ma nerieši.

@simculllka aj u nás obe tehotenstva na prvý sup a v okoli mám len kamosky, kolegyne, znamych, ktorí potratili, nemôžu mat dlhsie deti, alebo sa im rozpadli dlhoročne vzťahy a vzhľadom na ich vek 37+ si ani nemyslím, že ich niekedy mat budú, keďže nových partnerov ešte nemajú.. ja som sa v prvom tehu citila zan moc previnilo, že nám sa podarilo(pritom my sme s mužom záchranári, čo sme vydocaskovali xx psov a ešte sme s tým boli úplne Ok, že si dieťa kľudne nejaké zoberieme do “pestúnskej starostlivosti”, vôbec sme sa nefixovali na to, že musíme mat svoje). Ostatní to berú ako životnú tragédiu, že tie deti mat nemôžu, preto ja sa ešte citim viac zle, že už máme na ceste ďalšie, zatiaľ čo oni sa mi vyplakavaju, že im sa nedari otehotnieť/najst partnera a normálne mám stresy, ako im oznamit, že cakame dalsie.. keď zacnu s tým, že sa im nedari, vzdy snažím povzbudit(napr. kamosku lekárku, nábožensky založenú, že Boh má s nou plany a pravdepodobne má pred otehotnením ešte poslanie zachranit nejakému pacientovi zivot.. kamoske, ktorú opustil muž, zase keď sa mi vyplakáva, snažím povedat, že maminina známa rodila v 42 zdrave dievcatko, lebo partnera si nasla až v 40tke a te verim, že aj ona toho pravého ešte najde, ale teda neviem, či to povzbudzovanie nie je medvedia služba😞

@pasikavamacka Nj,uz sa stalo kedysi,ze sme im to hovorili..ale vtedy sa snazili kratsie o dieta,tak to podla mna az tak neprezivali,ako teraz,cim je to dlhsie,tym ich to asi viac trapi.

@ctrl IUI je inseminacia..len vlozia ocistene spermie do maternice, same si musia prejst k vajicku a oplodnit ho..IVF je umele oplodnenie, tam je vacsia pravdepodobnost..

@zuzkacik4 tak oni boli isto na tom IVF,tusim na tretom. Viem,ze spominali,ze uz si to budu musiet platit nabuduce a ze je to pomerne draha zalezitost.

Je XY prípadov, kedy sa naozaj zadarilo až vtedy, keď na to prestali partneri tlačiť ..psychika je mocný čarodej!

Takže veta:"príde to, keď to budeš najmenej čakať" nie je až tak od veci.. A hlavne keď sa človek snazi len odľahčiť tému príp prehodiť na inú tému.. Ak by som sa o tom bavila s naozaj dobrou kamoškou, určite by vedela ako to myslím, a tak isto by som aj ja vedela ako to bolo myslene, povedané (kebyže som na jej mieste ja)...

Btw sama som niečím podobným prešla a mne táto veta skutočne bola sympatická,

Ja by som k tomu kamaratke nic nevravela

@simculllka tak by som pred nimi hl nehovorila o detoch a o tom ze ako rychlo sa nam podarilo.Inak poradila by som ju tu specialnu reprodukcnu imunologiu v Nitre,mozno tam je pes zakopany.O tom vela snaziacich sa neuspesne ani nevie.

zazrak, ze sa s vami stale stretavaju. mala som 3 kamaratky, o ktore som prisla preto, ze im sa nedari a ja uz mam 2 deti. vyznie tito mozno divne, ale uprimne by som jej povedala ak by sa ta tema otvorila, ze nevies akoju povzbudit a ci vobec chce pocut nejake slova utechy. radit uz vobec nie kedze ty si taky problem nikdy nemala. a ak sama o tom nezacne, tak ani ty. niekedy sa staci opytat ako sa ma, objat ju bez slov, nech vie, ze si pri nej aj ked si take veci nezazila. my sme sa snazili 3 roky a mali 2 potraty, viem o com pisem

@tana85 dakujem ti za tuto peknu odpoved. Tiez mam niekedy pocit,ze o nich prideme,kym aj oni nebudu mat vlastne deticky,lebo vzdy je to take zvlastne,ked sa stretneme. Ide o to,ze ja mam taky blby pocit z nas,ako keby mi bolo blbe,ze my tie deti mame a ani sme ich neplanovali a oni ich nemaju a velmi by chceli. Ja sama tuto temu nezacinam,ale tak dostaneme sa obcas k tomu. Mne ide len o to,ze ked uz sa o tom obcas bavime,tak co by asi taka snazilka rada pocula..keby som ju chcela nejako ppvzbudit.

Ked oni sami o tejto citlivej teme zacnu rozpravat, myslim, ze nechcu od vas lutost ani nejake povzbudenie, lebo sa to patri...ani zlahcovanie ich situacie. Podla mna by stacila empaticka odpoved - nieco v zmysle “musi to by pre vas velmi tazke, ja si to ani neviem prestavit, co prezivate (pretoze si to naozaj nevies predstavit)...” Mozno im naznacit, ze v tom nie su sami, ze poznate aj ine pary s rovnakym problemom. Sama by som tuto temu urcite nezacinala. Myslim, ze si o tom vedia viac pokecat s ludmi, ktori maju rovnaky osud ako oni. Ja na ich mieste by som urcite nemala chut rozpravat o tom s niekym, kto ma bez problemov 3 deti.

@simculllka skor by som sa na to pozrela z inej strany, ze ake stastie mate, ze vam zivot doprial tie deti, ze je za co byt vdacny. kazdy mame to svoje, blbo sa necit

Len nijaké slová útechy. Nie je nič horšie, ako ľútosť. Ja nemôžem mať deti, po troch potratoch sme podľa doktorov obaja s manželom najzdravší ľudia na svete a aj tak nemôžem donosiť dieťa. A keď vidím tie súcitné pohľady a podporné reči typu "nemyslite na to a podarí sa to", ide ma vystreliť na mesiac. Na to sa NEDÁ nemyslieť. Hlavne keď sa všetci dookola vypytujú, kedy už budeme mať dieťa, veď už sme tri roky manželia a niesme najmladší. Je to hrozne skľučujúce. Ak na to príde reč u nás, je to väčšinou od najlepších kamošiek a to sa len pýtajú, či sme nejako pokročili vo vyšetreniach. To je všetko. Maximálne by som im povedala, že im veľmi držím prsty, nech to vyjde.

@lula313 ako sa mozes citit zle ze cakas dalsie dieta ked inym tvojim znamim sa nedari? Ved ty Nie si Boh co to tak zariadil ty nemas o nieco viac dopriate na ich ukor. Ber to normalne ze taky je život nemaj depku za druhych teš sa z toho čo mas teš sa na svoje dalsie dieta. Taketo negativne myslenie Nie je dobre a ničomu to nepomože.
@simculllka a ty tiez neprehanaj to stou lutostou lebo ty sama vytvaraš to čudne ticho divnu atmosferu. Ked pride Ta tema od nich stači ich vypočut trebars objat a prejavit empatiu jednoducho. Potom navodit inu temu Nie len o tom je život že vy mate deti a im sa nedari. Ja mam pribuznu co nemoze mat deti je to smutne ale v živote by ma nenapadlo pre moje štastie v tomto smere sa citit blbo voči nej. A rodila som aj v 18tt proste život je aj smutny. Ona uz taha k 50 pred 2r este dufala kazdy den sa chodila modlit do kostola a teraz uz mà reči o smrti a umierani hoci je uplne zdrava..tvoji kamoši možno deti nikdy mat nebudu a mozno sa im este zadari. Oni sa stym musia naucit žit .

Nikdy nehovor je mi to luto, nie je to povzbudive

@simculllka nečítam všetky komentáre ale ja osobne som nemala potrebu aby ma niekto utešoval ze nam nevyslo ivf a ze sme nemali deti....ked som o tom chcela hovoriť tak som zacala tu tému ale inak to bolo medzi mnou a mojím mužom...to ze ma vsetci ľutovali mi nikdy neprišlo ok a ani som nemala potrebu to nejak rozvíjať a oplakavat....to som si nechávala na doma a s kamarátmi som si užívala tú chvíľu aj s ich deťmi....

Ako jedna z tych, ktora nema vlastne deti musim povedat, ze posledne co som chcela od niekoho pocuvat, boli slova utechy alebo rady a mudrovanie. Z duse som neznasala otazky kedy budete mat deti? Preco nemate deti?.... ale najhorsie mi bolo ked ma ludia zacali utesovat a snazili sa mi pribehmi " znamych" vliat nadej a priesvedcit ma, ze sa tak urcite raz stane. Myslim, ze tema deti je natolko intimna vec, ze by sa do nej nikto nemal vrtat lebo nikdy nevie ako velmi moze ublizit. Ked niekto chce, sam bude o tom rozpravat.