icon

Ako sa vyrovnať s potratom a nezblázniť sa?

avatar
siuzi007
25. apr 2010

Ahojte chcela by som sa podeliť o môj smútok po strate bábätka ak ste tu niektorá na tom podobne ako ja napíšte nakoľko si nedokážem v rodine s nikým pohovoriť a radšej sa im vyhýbam ☹

Strana
z7
avatar
folgaria22
9. apr 2022

@mimka_lentilka s tymito vecami sa len da naucit zit, neodide to, boli to velmi. Mne pomohla psychologicka, IVF a mame druhe dieta, autistu, takze…, ale musime sa s tym naucit zit.

avatar
melmel78
9. apr 2022

@mimka_lentilka ahoj čo sa stalo? Ak chceš napíš o tom. Možno ti to pomôže ak sa vyrozpravas, vylejes svoj žiaľ . Každá to zvladame inak, každej pomôže niečo iné. Ja dom 6 rokov po strate dvojiciek a nedá sa povedať, žeby som na to zabudla, ale už som sa s tým vyrovnala. Nič iné mi neostalo, iba to v sebe spracovať a prijať. Ťažko radiť čo by pomohlo tebe, lebo každá žijeme iný život. Niekomu pomôže psychológ, inej vyplakat sa, ísť niekam mimo preč, alebo sa zavalit prácou , činnosťami, čo máš rada.

avatar
mimka_lentilka
13. apr 2022

@melmel78 ďakujem veľmi
Tiež si to mala ťažké 😔 co si musia všetko ženy vytrpieť. Je to taky zamotany príbeh. Mam.vrodenu vadu maternice. Mam.dve aj dva krcky. Po operáciách mi povedali, že.mozem otehotniet len do pravej. Skúšali sme aj CAR. Nakoniec sa nám podarila spontanne dcerka. I keď predčasne, je úžasná. 😍 myslela som si , že už spomtanne viac neotehotniem, ale.podarilo sa..bola.som ale.nešťastná,.lebo môj brat sa 4 roky pokúšal a nič a j auz druhé.. stále.som plakala. Nakoniec sme.čakali obe rovnako , ten istý mesiac. Bohužiaľ, v 17 tt bábätko už nežilo😪😪 chceli aby som porodila. Nevedeli kde je uložené. Nakoniec i tak spravili kyretaz, babo bolo v ľavej maternici. Nechápu to ani lekári ani ja sama. Teraz je mesiac kedy bábätko malo prísť na svet a ja si vyčítam,.že som ho malo lubila. Brat sa teraz teší z dcérky a ja tiež, no srdce mi puká od bolesti. Cítim sa.ako zlý človek. Babo sa nám nedarí a ja už musím do prace. Dcerka bude mať.len 2roky a 5 mesiacov. Taka malička.do škôlky. Hlava vie, že musím do prace, dcerka do škôlky, ale srdce stále dúfa, že to bude inak 😪

avatar
mimka_lentilka
13. apr 2022

@folgaria22 to ma veľmi mrzi. Neviem na vlastnej koži, aké je to vychovávať autistu, ale som pedagogicka, zažila som ich dosť a viem, že to je veľmi ťažké. Po oboch stránkach. Obdivujem vás...ja som labilná, viem,.že sú na tom aj horšie maminky. Mrzí ma len prístup mojej mamy. Zomreli jej dve detičky, dúfala.som, že ma podrží.Ale jedine co povedala, nelutuj sa a neplač .

avatar
melmel78
13. apr 2022

@mimka_lentilka život žiaľ nie je spravodlivý, mali by sme sa tešiť z toho čo máme, ale niekedy sme aj tak nešťastne. Nepoznám nikoho s dvoma maternicami. Zaujímavé a povedala by som, že takáto žena má väčšiu šancu otehotnieť. Vidím, že to tak nie je a tiež môže mať problém. Ty si ešte krátko po strate dieťatka, chce to viac času. Aj ja som riešila a riešim stále , že koľko by mali rokov, keby boli medzi nami. Ale už neplacem, len mi príde smutno pri srdci, keď sa blíži výročie potratu a termínu pôrodu. Asi keby som mala viac detí, nemala by som čas to v sebe riešiť. Nevycitaj si čo sa stalo, ani to, že dcérku dávaš do škôlky. Všetko je tak, ako má byť a ako čas plynie, ukáže, či to bolo dobré rozhodnutie. Naš chlapček chodí tiež do škôlky a nemá ešte 3 roky, ale ako jeho mama viem, že je to pre neho dobré. Uistujem ho o svojej láske, o tom, že vždy prídem a je dobre. Rád tam chodí a Vidím, že mu to prospieva. Tiež by som chcela druhé, každú chvíľu sa otáčam za babatkami...ale neviem či nám bude ešte dopriate. Drž sa ,užívaj si maličkú a teš sa zo života

avatar
mimka_lentilka
14. apr 2022

@melmel78 tak veľmi by som to dopriala každej matke, čo túži po dieťatku. Podla mňa je jedno ci už jedno mame, bolesti aj túžby sú rovnaké. Ja aj chcem, no zároveň mam aj strach,ako to bude. Operovať sa to nedá. Musím len čakať ci sa všetko správne uloží. Budem nám veľmi držať palce. Snáď už čoskoro napíšeš, ze ste v očakávaní 😍

avatar
gabrielle023
1. apr 2023

@zuzanahor. Ozývam sa teda neskoro...ale presne ako autorka tejto témy, tiež po dvoch dňoch MA v 8tt 6. Podľa UTZ embryo odumrelo v 6 tt. A slová mojej matky??? "Tak to malo byť, máš dve zdravé deti, buď rada, že to nebolo neskôr vo vyššom štádiu..." včera som sa dozvedela, že budúca švagriná čaká dieťa. Akože je mi strašne. Ešte aj dátum, kedy som sa dozvedela, že moje tehotenstvo skončilo bol 13. Január piatok. Do smrti budem nenávidieť tento dátum. A debilné kecy okolia. Kto to neprežil, nepochopí NIKDY. Mne teda naozaj pomohli diskusie a príbehy žien tu na MK plus YouTube, výpovede z Fórum života, plus baby, ktoré točili sólo videá o svojich potratoch. A ešte spomeniem projekt Dúhová mama.

avatar
gabrielle023
5. jún 2023

@katarinka289 vôbec to nie je pravda. Práveže prvorodičky nevedia o co prišli. Je to otras. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Ja už som kontaktovala aj psychologičku z poradne Alexis.

avatar
katarinka289
8. jún 2023

@gabrielle023 tak na to mame rozdielny nazor.Nic viac. Ta,co uz doma dieta ma, ma sa o koho postarat a ma pri kom zahnat smutne myslienky.Ta,co prisla o prve,nema nic,len strach navyse,ze mozno nikdy deti mat nebude

avatar
zuzu1122
12. jún 2023

@gabrielle023
@katarinka289
žienky, ak nevadí, vstúpim do diskusie svojím príspevkom. ako matka, ktorá už doma mala dve deti som potratila. v deviatom týždni. moja mama sa zachovala presne tak ako tvoja @gabrielle023. lenže tá moja ešte navyše spochybňovala, či som vôbec tehotná. či som si istá, že som tehotná. lebo som tak blbá, že nevidím dve rovnako silné paličky na teste. ako sa zachovali na pohotovosti, kde som prišla s bolesťami nejdem radšej ani komentovať.
a súhlasím aj s názorom @katarinka289. prvorodička to má o to horšie presne v tom, čo si napísala.
ale dievčatá, samotný potrat v tom danom okamihu v žene vyvolá rovnako silný pocit bolesti a prázdnoty a je jedno či má už deti alebo nie. len žene čo už má deti, tak ako písala @katarinka289, psychiku zamestnáva dieťa/deti, o ktoré sa musí starať. ale príde večer a myšlienkami sa opäť vracia k tomu prečo práve jej sa to muselo stať.
Osobne si myslím, že najhoršie, čo môžu povedať žene, ktorá síce deti má ale potratila, slová "útechy": "veď máš aspoň jedno, dve...." Doslova mi to príde ako zľahčovanie straty časti seba a ťažkej životnej situácie.

Strana
z7