Ako sa vyrovnať s potratom?

Aj napriek tomu, ze nam v postielke spi nasa dcera na nase prve dve deti myslim kazdy den, o prve sme prisli v 5.mesiaci den pred Vianocami, malo vyvojove chyby a lekari mi odporucili porod, ktory mi nevedeli vyvolat az museli pristupit k minisekcii, rana vraj mensia, bolest minimalne rovnaka a zial nie len fyzicka, ale aj psychicka, par tyzdnov som nemala chut na nic az ma raz manzel donutil vyliezt von a ist sa prejst, pomaly sa to zlepsovalo a tiez mi pomohlo to ze som si kupila skrecka, sice nie je to ani zdaleka adekvatna nahrada, ale mne pomohlo to ze som zrazu nebola sama, kym bol manzel v praci a mala som sa o co starat a pozorovat, ten sice po mesiaci tiez umrel, ale na zaciatok to bolo fajn, nahradili sme ho dalsim a ten ma sprevadzal rekonvalescenciou po druhom, zial v tomto pripade mimomaternicovom tehotenstve, zas mi to male stvorenie velmi pomohlo v casoch ked som bol sama a smutna. Nakoniec sa nam podarilo sa dockat nasej milovanej dcer, ktora sa zhodou okolnosti narodila v rovnaky den ako sa oficialne zacalo moje prve tehotensvo. Teraz si myslim ze kruh sa uzavrel a ja mozem ist dalej. Neboli to rozhodne lahke dva roky a aj teraz je to tazke kedze sa o malu brutalne bojim, ale urcite ma to posilnilo a vycistilo okruh skutocnych priatelov.
My spominame na terminy narodenia a zial aj “umrtia” oboch nasich nenarodenych deti a chcem aby o nich vedela aj ich mala sestricka, ze ma svojich anjelov.
Aj teraz mi tecu slzy a vzdy mi asi budu ked si na to spomeniem, ale asi ani nechcem aby to bolo inak. Ma nam byt preco luto, boli to nase deti… ♥️♥️♥️
Jedneho dna ti bude urcite lepsie, budes sa na svet divat s usmevom, aj ked ti to mozno teraz tak nepride. Posielame vela sil a nasa mal by ti urcite poslala aj jednu “cmucku”