Aký máte vzťah s matkou ?

Mame super vztah je moj najoblubenejši clovek na svete. Aj ked sme sa par x zranili. Nic extremne proste kazdy robi chyby. Kazdy den Skype ked ze je medzi nami ocean. No travime tak 3m v roku spolu. Chodime spolu na dovcu. Naucila som ju plavat. Aj ked zatial len na mieste😁mozem jej povedat hocico aj mame rovnaky čierny humor. Vela krat sa zhodneme aj povieme to iste slovo naraz. Kazdy den si povieme ze sa lubime a objatie mà až terapeuticke učinky ako plavat s delfinom. Ked som bola dieta bola dost prisna a nempjkala sa nemala na to cas aj jej vychova bola chladnejšia od jej rodicov. Bola klasicka matka svojej doby nechala nas revat v postielke dala par faciek ked mala pocit že treba. Dennicek v 10r zacinal vzdy -dnes bol najhorsi den mojho života lebo mamina .. 😃doteraz sa na tom rehoce ked jej to obcas čitam. Vie mi najlepsie poradit aj podporit. Ja uz ratam dni presne o 50dni pride k nam. Na 3m.Myslim ze klucom uspechu bolo to ze od 18 ma zacala brat ako dospelu jednotku a prestala ma vychovavat a vznikol viac priatelsky vztah vzajomneho rešpektu. A ja som si tiez nedala kecat do života. A ako babka je uplne najlepsia. Malej sa venuje viac ako mne ked som bola decko Lebo ju nemusi vychovavat len si ju uživat velmi sa lubia s vnuckou.

Ja nemam Maminku od 11rokou.a co si pametam som snou mala krasny vztah teraz mam manzela a teda moja svokra je ako moja mama mam snou velmi pekny vztah ako z mamou hovorime si uplne o vsetkom beriem ju ako svoju mamu mam 4deti neskutocne nam velmi pomaha neni sme spolu kazdy den ale kazdy den si volame aj 3-5krat za den a uz manzel ziarli 😁 ze somnou viac vola ako snim a to je jej syn 😀teraz si castejsie volame lebo som z 4mesacnou dcerkou v nemocnici a tak ale mam snou fakt super vstah

Moja mama je ta naj mama na celom svete...vie o vsetkom aj o veciach co by mozno nemusela beriem ju ako kamaratku poradi pomoze vycisti zaludok nada do debilov proste vsetko co treba a funguje to aj opacne...
No fyzicky kontakt je chaby nie sme na to ani jedna.akurat ked som robila v zahranici a vracala som sa domov 1x rocne zvitali sme sa na letisku a potom zas pri odchode..ani si nevrabime ze sa lubime...necitlive dve mrchy 😀.

Ja som bola skôr tatova ako mamina, takze ten vzťah s mamou je taký vlažný. V detstve má moc nechápala, v puberte sme sa veľmi hádali a dalo sa to do normálu po 20tke, keď už som nebývala s rodicmi.. čo sa týka slovného vyjadrovania citov, to tam absentuje dodnes, ale pusu na tvar(taku naučenú), si dávame.. viacero veci sa mi vo výchove nepacilo, ako dieťa má zranilo, ale bolo to aj tou generáciou. Napr moja stara mama svojim rodičom vykala, bozkavala im ruky(takto sa volakedy prejavovali city rodičom-prostredníctvom vyjadrenia úcty a každá generacia po nich je si podľa mna viac bližšie). Určite však by som s dcerou chcela mat viac srdecnejsi a kamaratskejsi vztah

Ja nemam s mamou dobry vztah...nikdy som nemala...co si pamatam, teda este ako male dieta, vzdy tu bola moja mladsia sestra, ktorej davala vsetky city, objatia, pusinky...mne nikdy, do dnes neviem preco, ale to obdobie, ked som chcela vediet, co sa stalo, je uz davno prec a uz ma to nezaujima...a toto sa neskor prejavilo aj na nasom vztahu, nikdy dobry nebol a nikdy uz nebude dobry...musim povedat aj to, ze nebola ku mne dobra..dobra bola len k mojej sestre...vzdy som chcela mat mamu, ktora ma lubi, ale ona lubila len moju sestru...a presne preto svojim synom davam najavo kazdy den, ze ich lubim...nechcem, aby plakavali po nociach, tak ako to bolo u mna, ze ich mama nelubi...

Ano vadi mi dotyk, aj pozeranie do oci a ked zostaneme same dve citim sa nesvoja a napata a nemam rada spolocne traveny cas. Pri otcovi sa citim uvolnene a prijemne. A teraz si na rade ty, anonym....

U nas sice mama pila a aj pije.a detstvo naozaj zle ale snazim sa pochopit ju.mama slepa a otec ju bil a nemal rad.od 15 robila.takze ako vedela tak nas vychovala a to sme 4ria.sice poznaceni vsetcia no aj napriek tomu ma cakavala zo skoly pytala ako bolo obed uz nachystany.ked som meskala uz sa bala.ja jej odpustam a posielam lasku a na dialku ze ju lubim.mozno to niekedy aj tak budem citit zatial v duchu takto na tom pracujem.no volame si aspon raz za tyzden.ked som v meste zbehnem k nej na kavu.musim jej proste odpustit inac to prenesiem nevedomky na dalsiu liniu.chcem to ukoncit proste.

@0silvia0 mám to presne ako ty . Ale na druhej strane keď ma mama dobrú chvíľku môžem jej povedať hocičo .vlastne celkovo o mne vie viac ako sa hovorí rodičom .ale väčšinou je buď nervózna alebo premotivovana . Odkedy tam nebývam je to oveľa horšie z môjho vnímania.klame preháňa ,z otca robí ako jej vyhovuje pred deťmi raz je Boh raz je psychopat chorý .a posledný rok aj keď som u nich doma prídem domov ako bez energie psychicky zničená . Pritom sa ani nehadame . Ale je úplne iná ako ja . Neznášam ohováranie faloš ale keď prídem domov môžem mužovi aj pol hod rozprávať čo povedala čo urobila lebo to nechápem . Keď už náhodou vybuchnem a poviem máme čo si myslím čo mi vadí -aj to tak20% tak je všetko dobré nachvíľu

nie si náhodou moja sestra? Mám to na chlp rovnaké ako ty. Presne mám takú istú mamu ako ty, ona nie je zlá, ale je tak rozdielna, že nikdy neviem, čo od nej môžem očakávať a to ma desí. Všetky emócie musí filtrovať cez ústa, preháňa, afektuje, opekňuje sa, robí zo seba za každých okolností tú najlepšiu, najempatickejšiu osobu, popri tom otca vždy zhadzuje a obviňuje ho z jej nechápania a nenaplňania jej duševných potrieb. Ja ju vnímam ako veľkú herečku, premotivovanú, múdriacu sa, falošnú falošnicu. Mňa tieto prejavy psychicky vyčerpávajú, energeticky dávajú dolu a tiež po návšteve/telefonáte som z nej hotová. Mne by stačila jej úprimnosť, prirodzenosť, normálnosť, ale tú nachádzam u otca a na potom na neho ešte aj žiarli, že s ním všetci radšej komunikujú ako s ňou. Každý má radšej normálnu, prirodzenú komunikáciu ako falošnú a premotivovanú komunikáciu. Ale myslím, že ona je jednoducho takáto a iná nebude, ale mojim vekom to viem celkom dobre filtrovať a znášať, už sa ma to tak nedotýka ako kedysi.

@0silvia0 všetko čo si opísala navyše úplne do písmena sedí tiež . Akurát u nás je oco tiež nervózny a na oko veľmi bezcitný a aj malo komunikuje . Aj keď nemám nejaké extra dôkazy u neho viem že práve on je veľmi citlivý . A je spravodlivý a prísny .ale nemá tie debilné reči . U nás mamine žiarenie vyzerá asi tak že keď poviem vo volacom že som presne jak oco tak sa mi smeje že haha to určite ty si presne ako ja . No a sestra som není lebo mám brata 🙂 ten vidí presne to čo ja akurát že on je pre ňu tiež ako kráľ . Občas mám myšlienky že mama je zlý človek ale hanbím sa za ne. Mám iba 26 takže ja ešte len zisťujem realitu . Tie pocity sa zlepšujú ale určite to chce čas . A zas môjmu dieťaťu sa venuje ,je dobrá babka ,len samozrejme aj tam ide proti mne často (neviem či si to uvedomuje ) .bojím sa že ju bude manipulovať

@0silvia0
a k tvojim detom sa ako sprava?
Ako keby si pisala o mojej mame, moja najstarsia ju zhodnotila "ja, ja, ja jenom ja, jsem ta hvezda zariva, ktera svou zari samotne slunce zakryva" 😂 - to je z rozpravky "Jahudka a jeji kamarati" 😉
plus zhadzovanie viny za to, co ona pohnojila na svojich blizkych.
Ako casto a ako dlho je pre teba zvladnutelny kontakt s nou?

@evkano1402 myslím, že som ťa zhliadla v skupine o narcistickej poruche osobnosti, takže viem, že skúsenosti máš s takouto osobou. Ano, to zhadzovanie viny na všetkých okolo, na dobu, na okolnosti atď., to sedí, strašne rada sa ľutuje... K mojim deťom je tak isto afektovaná, z úst sa jej sypú trápne vtipy, chce byť za každú cenu vtipná a zábavná, ale deti len prevracajú očami, sú dosť staré na to, aby vedeli o čo ide... všetci ju berieme s rezervou, môj syn sa vyjadril, že on ju má veľmi rád. Nečudujem sa, zdedil túto jej hroznú povahu/poruchu či čo to je. Takže ja bojujem aj doma so synom, vopred ľutujem jeho budúcu ženu, hoci rovnakú frajerku už má takmer 2 roky. Tiež sa ľutuje, opekňuje, všetci sú vinní len on je na vrchole nevinnosti☹
Mne stačí sa s ňou stretnúť raz do týždňa na hodinku a mám dosť. Ale zvládnem to v pohode, ona je aj tak roztekaná, nesústredená, čiže chodí stále fajčiť popritom niečo robí a potom keď odchádzame povie, že veď sme sa ani nestihli porozprávať😂 Nedá sa s ňou rozprávať do hĺbky, lebo počúva len na pol ucha a ju zaujímajú len určité veci, keď ju niečo zaujme, tak má rada, keď môže spustiť 10minutovú prednášku o tom, čo všetci dávno vieme a potrpí si, aby sme si ju bez prerušenia vypočuli. Keď ju niekto chce prerušiť (lebo tie prednášky sú strašne nudné), tak sa strašne urazí a tvári sa naštvane. Ja sa len v duchu smejem, veď povedz si, veď poštekli si ego, beriem to už s nadhľadom...

Mam s mamou standardny vztah matka/dcera. Vzdy nas mojkala a stiskala, sice slovne lasku nevyjadrovala, ale preukazovala ju takto. Teraz uz je mama pred dochodkom, mavame casto nazorove nezhody, ale to uz beriem s rezervou. Neviem si predstavit, ze by mi malo byt neprijemne byt s mamou osamote. Najhorsie na nestandardnych vztahoch je, ze vacsinou si tieto vzorce spravania preberame po rodicoch, a je velmi tazke sa z takeho vzorca vymanit a netrapit aj nase vlastne deti tym, co nam ako detom vadilo.

Ja mám s mamou skôr taký kamarátsky vzťah, mala ma keď bola celkom mladá a ona je taký dosť divoký typ, taká strašne akčná je ak vieš čo tým myslím. Jednoducho neobsedí, rada s nami trávi čas, stále niečo vymýšľa nejaké aktivity, rozprávame sa prakticky o všetkom. Akože môžem za seba povedať, že som strašne rada, že máme takýto vzťah a viem, že to vôbec nie je bežné takže teraz keď som už aj ja dospelá si to strašne vážim

aj ja mám veľmi dobrý vzťah s mojou maminou a som tomu neskutočne rada. beriem ju ako svoju najlepšiu kamarátku, ktorej môžem všetko povedať a tak isto aj ona mne. podľa mňa taký vzťah by mala mať každá dcéra s mamou! je to to najlepšie a najkrajšie na svete!

Ja mám 16 a vzťah s mamou žiadny necítim,že ma ľúbi,nemôžem jej všetko povedať nemám v jej dôveru,neverím jej mám o tri roky mladšieho brata jeho ľúbi,objíme, vypočuje všetko...
Nám sa to nejak celé pokazilo v období puberty kedy miesto pochopenia a lásky prechádzali bitky a krik na dennom poriadku za úplne všetko pritom som len potrebovala trochu lásky nedostala som ju tak som vyvádzala...
Keď som bola malá ľúbila má cítila som to❤️teraz to žiaľ necítim vôbec ako je rok dlhý má neobjíme nevšíma si moje prekvapenia ktoré jej robím a ja ju čoraz menej ľúbim a viac sa hnevám preto aká je ku mne a aká ku bratovi...na neho sa nehnevám on je môj💚ale boli to keď večer ide ku nemu dá mu pusu zakryje ho povie že ho ľúbi popraje dobrú noc spíme v jednej izbe ale ku mne nejde keď som sa zopár krát skúšala ja k nej ísť nedovolila šla niečo robiť alebo začala o niečom rozprávať...
Viem že najlepšie dieťa som v puberte nebola ale nedokážem pochopiť ako dieťa dokáže až tak ublížiť že ho mama neľúbi...

@2057 chudatko ,to muselo byť strašne neviem si to ani predstaviť .a už vôbec z pohľadu matky

@anonym
Nevadí aj keď bolí to,lebo chýba mi mama ako osoba a ako význam toho slová...MAMA
Vieš mám ju a zároveň nemám😏

@2057 píšeš, že v puberte sa pokazil vzťah, ale veď ešte si v puberte, máš len 16, myslíš takú skorú pubertu okolo 12-13 rokov?

@0silvia0 áno tak medzi 11-15 teraz už také nálady a pocity nemávam teda viem ich lepšie skrývať viem sa ovládať a viem utíšiť emócie...

@2057 určite ti chýba to je prirodzené .ale môže ťa to aj posilniť keď budeš chcieť a môžeš byť oveľa lepšia matka ako ona

Ties nemam dobry vztah s matkou. Nerozumieme si,dotyky neznasam od nej, nejak jej neviem vela veci odpustit. Neverim jej a s nicim sa jej nezdoverujem, v jej pritomnosti som zablokovana, nie som to ja. Smutne, ale je to tak. Zacat vsak treba od seba. Ona sa nezmeni. Ja dufam ano, zle vztahy cloveku beru vela energie 😒