Aký máte vzťah s matkou ?
Keď už je tu taká možnosť že anonymita a ja sa celkom nudim. Trápi ma to už veľa rokov a fakt som zvedavá ako to funguje v iných rodinách . Neskôr opíšem vzťah aj ja . Aký máte vzťah s matkou? Vadi Vám dotyk ,pozeranie do očí...? Alebo trávenie času samé? Alebo teda všeobecné rodičia . Myslim v normálnej priemernej rodine . Žiadny extrém že fyzické týranie ,zneužívanie ,alkoholizmus alebo tak
Stručné zhrnutie
- Vzťahy s matkou sa v praxi pohybujú od veľmi blízkych priateľských až po odmietavé alebo konfliktné, pričom časté problémy sú nevyjadrovanie slovnej náklonnosti, averzia k dotyku a nerovnaké rozdiely v prejavoch lásky medzi súrodencami.
- Ako riešenia ľudia často uvádzajú priame zdieľanie potrieb (konkrétna formulácia „Mami, môžeš dať aj mne pusu na dobrú noc a pohladkať ma po vlasoch? Chýba mi to.“), vedomé učenie nových návykov voči vlastným deťom (napr. každý večer pohladiť a dať pusu) a nastavenie kontaktu na zvládnuteľnú frekvenciu (napr. raz týždenne hodinu).
- Pri vážnejších situáciách (alkoholizmus, fyzické násilie, silné manipulatívne alebo premotivované správanie) diskusia zdôrazňuje dve cesty: hľadať osobnú oporu a pracovať na odpustení pre vlastné duševné zdravie, alebo pevne nastaviť hranice a obmedziť kontakt.
Q: Prečo mi môže vadiť dotyk od matky, hoci som k iným ľuďom vnímavý/á?
A: Diskutujúci opisujú, že averzia k dotyku vzniká pri matke, ktorá v detstve nevyjadrovala city slovne ani fyzicky, takže dotyk od nej môže byť pre dieťa cudzí a nepríjemný, aj keď dotyk od partnera alebo vlastných detí nevadí.
Q: Ako začať rozhovor s matkou o nedostatku náklonnosti?
A: V diskusii sa odporúčalo pristúpiť neutrálne a konkrétne, napríklad povedať: „Mami, môžeš mi dať pusu na dobrú noc a pohladkať ma po vlasoch? Chýba mi to,“ a žiadať malé, konkrétne zmeny správania.
Q: Môže sa zlý vzťah s matkou preniesť na výchovu mojich detí?
A: Viaceré príspevky konštatovali, že vzorce z detstva sa ľahko prenášajú, a preto niektorí rodičia vedome zaviedli nové návyky (napr. každý večer rovnaké prejavy náklonnosti), aby svoje deti nezaťažili rovnakým nedostatkom.
Q: Ako zvládať kontakt s matkou, ktorá má manipulatívne alebo „premotivované“ správanie?
A: Diskutujúci odporúčajú nastaviť hranice, filtrovať očakávania, udržiavať emocionálny odstup a obmedziť frekvenciu stretnutí na takú úroveň, ktorá je pre človeka zvládnuteľná (konkrétne spomenuté „raz do týždňa na hodinku“).
Q: Ako postupovať pri odpustení matke, ktorá pila alebo bola násilná?
A: Niektorí v diskusii uviedli, že odpustenie robia hlavne pre vlastné duševné zdravie a aby nepreniesli traumu na ďalšiu generáciu; iní však pociťujú pokračujúci hnev a uprednostňujú obmedzenie kontaktu.
Q: Čo pomáha, keď matka favorizuje súrodenca a ja sa cítim opustený/á?
A: Diskutujúci odporúčajú otvoriť tému citlivo v rozhovore, vyhľadať oporu mimo rodiny a v prípade, že zmena neprichádza, sústrediť sa na vlastné hranice a sebazáchranné stratégie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vzorce z detstva často ovplyvňujú správanie dospelého vo vzťahoch a výchove vlastných detí.
- Staršie generácie bežne menej verbálne a fyzicky vyjadrovali náklonnosť, čo vysvetľuje rozdiely medzi rodičmi a deťmi dnes.
- Vedomé precvičovanie preukazovania náklonnosti (napr. každé dieťa večer pohladkať a dať pusu) dokáže zmeniť rodinné návyky.
Sporné názory
- Niektorí obhajujú odpustenie a pochopenie (argument „iná doba, vychovávali tak ako vedeli“), zatiaľ čo iní pociťujú trvalý hnev a odporúčajú obmedziť alebo prerušiť kontakt.
- Niektorí považujú fyzické tresty a „nechať vyplakať v postieľke“ za vtedajšiu normu a ospravedlniteľné, iní ich hodnotia ako škodlivé a nezabudnuteľné.
Otvorené otázky
- Ako efektívne zmeniť správanie matky, ktorá má premotivované alebo narcistické rysy?
- Kedy má uprednostniť odpustenie a psychické uzdravenie pred obmedzením kontaktu a kedy naopak?
- Aké konkrétne techniky alebo odborná pomoc sú najúčinnejšie pri rozbití intergeneračných vzorcov v rodine?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Skype, nechať vyplakať v postieľke, facky ako výchovný trest, narcistická porucha osobnosti
Miesta a osoby
žiadne
@2057 ahoj, skús jej to povedať. Úplne nejak neutrálne. Ja som bola taká matka, ale teda oveľa skôr ako v puberte dcéry, keď som si uvedomila, že tie staršie deti už beriem nejak, že oni už nepotrebujú moje prejavy lásky. Našťastie som sa zbadala a doslova som sa donútila každý večer každé dieťa ROVNAKO pohladkať, dať pusu, ja viem, znie to divne, ale znovu - prenesené z domu, robila som len to isté, čo som videla u mamy: veľké deti nepotrebujú objatie, prejavy citov... Lenže (našťastie) nejak mi trklo, že mi to vlastne ako tej " veľkej" sestre v detstve chýbalo. Skús jej to povedať, že mami, môžeš dať aj mne pusu na dobrú noc a pohladkať ma po vlasoch? Chýba mi to. Hotovo. Ona možno si spomenie, že keď bola malé dievčatko, tak jej čosi chýbalo, ale obrnila sa vnútri kamenným múrom, lebo lepšie je zabudnúť, ako žialiť a byť zdeptaná. A ešte dôležité - keď budeš mať jedného dňa deti - pamätaj - aj to staršie dieťa nikdy nie je dosť staré na to, aby bolo dieťa...❤️❤️❤️. Sorry trošku za chaotický príspevok, ale trošku som sa v tebe našla, aj keď pubertu som mala pokojnú. PS: teraz všetky deti normálne rovnako ukladám, príde mi to úplne prirodzené, je jedno, či sa cez deň pohádame, hocičo, koľkokrát má najstaršia aj pohladí naspäť po ruke, alebo vzdychne maminkaaaaaaa mne sa zajtra nechce do školy, alebo čo, proste cítim, že je to fajn a žiadúce. Čiže, na začiatku to možno bude všelijaké, ale na budovanie toho vzťahu ste tam dve, a máš na to ešte veľa rokov, ak je vôľa, určite je aj cesta, že ten vzťah sa bude dať napraviť.
Vztah mame velmi vlazny. Sme uplne odlisne, od malicka som citila, ze ma omnoho radsej brata, nez mna. Ked som ako dieta plakala, bolo jej to jedno. Napisala som jej papierik s otazkami,ci ma lubi atd a namiesto odpovedi som dostala papierik s protiotazkami, ci si ju vazim atd. Cele detstvo som pocuvala, ze nie je moja kamaratka, ale moja mama. Nevyznavala mi lasku, ani ma neobjimala. Nevytvoril sa medzi nami taky vztah, aby som jej hovorila o svojich trapeniach, problemoch. Ak aj nieco bolo a prisla na to /vacsinou na rodicku/, nikdy sa nestalo, ze by bola na mojej strane, skor mne vycistila zaludok. Dokonca aj teraz v dospelosti si zastane viac mojho muza ako mna, aj ked som jej uz povedala,ze ona je moja mama a ma si zastavat mna, nie jeho. Ked som sa odstahovala a vydala sa, mala tendenciu rozpravat sa o dovernych veciach, no pre mna na to uz bolo neskoro. Je to pre mna tazke, hlavne odkedy som aj ja mama, lebo boli situacie, pri kt.by som fakt potrebovala podporu tej mamy. Na druhej strane aspon viem, aka mama chcem byt pre svoje deti ja, aky chcem mat s nimi vztah. Zalezi mi na tom, aby moje deti vedeli a citili,ze ich lubim najviac na svete bez ohladu na to, ako sa spravaju, co urobia a co nie.
@petrakopecka tak v tej dobe bolo nechat vyplakat povazovane za spravne. A este si nejak vedela ze nemas v noci revat ze si “zla .” Lebo budis ostatnych. A facky ako trest boli tiez “normalne “. Odpustila som Lebo aj mama je len clovek a kazda mama mà svoje vychovne metody. A na moje deti je super nevychovava ich len si ich uživa. Clovek je Asi citlivejsi na svoje deti a krivdy ako na seba . Hlavne je ze ide s dobou vie ze tie prakfiky z minulosti sa uz nepouzivaju. Boli to ine casy a treba ist s dobou, co niektore starsie osoby nedokazu a drzia sa svojich zastatalych mefod.
@3princezne aj ja to mam tak s tymi dotykmi od rodicov a myslela som ze som divna. Lebo obcas vidim ako da niekto nejaku fotku ako drzi choru mamu alebo otca za ruku... Ja by som to nedokazala. Ale moja mama mala velmi chladnu matku. Pamatam si ako ma raz starka ako malu strazila a nieco som rozbila a povedala mi ze som sviňa. Mna dost trapi ze ani ja nebudem vediet detom vyjadrit city ked budu vacsie. Teraz ked su male tak je to ine