Bez detí neodídem - dokument
Ahojte. Dnes pri pozeraní tohto dokumentu sa mi zastavoval nielen mozog, ale hlavne srdce.. Nevedela som prestať plakať.. Nedokážem si takúto hrôzu, akú zažíva táto rodina ani predstaviť.. Videla som vo fotoblogoch vela komentárov na túto tému a tak ma napadlo, že by bolo fajn založiť o tom diskusiu zrovna v kategorii "o tom sa ťažko rozráva", aby sa o tom začalo vela rozprávať a aby o tom vedel úplne každý, kto snáď aj vie pomôcť.. Posielajme spoločne strašne moc pozitívnej energie tejto rodine, aby mohli byť zasa spolu..
@dijuri no práve @natas4 píše, že pluska nepatrí J&T.. to som si ja len myslela a že aspom cez nich dávajú info.. Inak Nataška, ja som videla ten link a myslíš, že normálne tam bol vyfotený dom Noriky? Možno to bola len ilustračná fotka.. Hm? Ale tak vieš.. ja si myslím, že ak by Cisárova nepúšťala usta na špacír, tak pluska nemá čo písať.. to sú len novinári, ktorí z toho žijú.. ona si ma držať usta v prvom rade.. Nie?
@natas4 pokial by informovali len o tom, co povedal primator Samorina, je to ok, ved na uzemi SK sa o tom hovorit moze, ale ten "dobre informovany zdroj pritomny na pojednavani" je vacsi pruser 😒
Z toho linku, kde majú bývať zmizla tá fotka domu.. pozrite si..
@zuzana581 Zuzi tieto info nemaju od Cisarovej...kde boli vtedy, ked mali informovat? ked JOJka sa ako jedine medium venovala nutenym adopciam a pripadu Boorova? ked sa vsetci tvarili, ze nic take neexistuje? ked by vacsia propagacia pomohla mozno vacsej ucasti na protestoch? kde boli?
vratia ich babke ci nie ?
Baby, vie sa, či sud dostal pozadovane dokumenty?
@zeleny_cajik co s tym ma bardos?
@zeleny_cajik aha, uz viem, oni chcu byvat potom v samorine...
Správy zo 16.11. na STV sú konečne dostupné.. http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date... od 14:00 min.. Pozrite si, kto nevidel.. Podla mňa sú tie informácie dôveryhodné.. Asi to s tou nemedializáciou nebude také vážne.. Možno to len moc hystericky prežívame.. Ja viem že Darius a Martin nemôžu informovať, ale uvedomme si, že oni nás sprostredkovávali ten súdny proces skoro minutu po minute, tak to sa im asi nepáčilo, ale takéto info sa asi môže.. Čo si o tom myslíte?
na facebooku som precitala ,ktosi tam dal do komentu,ze do 22.00 stredoeuropskeho casu maju dat sudcovi tie dokumenty...o lekarovi,skolke,asistentke...len uz to neviem najst kde to bolo..ked najdem,hodim cely link....tak zajtra by sme mali byt mudrejsi...vsak staci vediet,ze deti idu domov a uz su doma a mame vianoce....uz okolo sudu a co kto nespravil...v tomto pripade je mi sumafuk..len aby boli deti tu...a potom nech si spytuju svedomie,ci spravili co mali....a este dalsie veci ma trapia...kde su ostatny ludia..co im odobrali deti....preco sa nehlasia a nepovedia....nedozaduju sa svojich deti...kde su...ked je tolko pripadov.....
@babajaga ostatni ludia sa natahuju s SS na rodinnych sudoch, ktore su prisne utajene a za medializaciu im hrozi trest... ale kazdopadne by o tych pripadoch malo vediet CIPC a konat... ci je tomu tak, vedia iba oni 😒
@zeleny_cajik hej,pozerala som na you tube o tom....ale tie sudy k nicomu nevedu....tam neuspeju..tie sudy maju predom prehrate....ak nevyjdu s tym medzi ludi a media....pridu o deti... a s tymi detmi kupcia....niektore idu na organy,ritualne vrazdy....a len maloktore je objednane rodinou na adopciu....to su pripady,co riesia tie tajne sudy....dam link na pana,co o tom rozprava.....mam to od neho,idem hladat....ale bolo to zverejnene aj na facebooku ,odkaz na tu stranku...cloveku,normalnemu cloveku....chce sa vracat.....
Gabika Májová
Tak poriadne embargo na správy zabezpečili...ticho o tom, čo sa deje. Ivanka ticho prelomila a teraz nám opäť zapachali ústa .......................prosim o prepacenie tejto osoby..ale toto sa mi paci a musela som to dat sem.....
.
Juraj Fencík
„Trest“
Tmavá chodba
a v nej kút,
čupí tam dieťa,
nemôže zabudnúť.
Oproti dvere,
i tak sa stáva,
kľučka sa nepohne,
nikto ich neotvára.
Upäto hľadí,
nechce sa hnúť,
chce mamku privolať
a k nej sa privinúť.
Mamka je všetko,
celý jeho svet,
bez nej život stráca zmysel,
nevie, kam sa ponevrieť.
Blíži sa noc,
dieťa v kúte usína,
sníva, že ho mamka ľúbi,
že ho nežne objíma.
Koľko bude v kúte čakať?
Či to mamka vie porátať?
Kedy príde z "bludných" ciest?
Kedy skončí jeho „trest
@babajaga az na tie ritualne vrazdy a organy... to si nemyslim, ze je organizovane statom, to je na mna moc 🤐 nahradna starostlivost a adopcie su dobrym biznisom aj bez toho (mam o tom jeden clanok vo fotoblogu s linkami na dalsie zdroje...)
@zeleny_cajik neulozila som si linky..ale nasli masovy hrob deti..pri pitve,aj na prvy pohlad bolo zistene,ze islo o ritualne vrazdy....nikomu tie deti nechybali?odkial boli?miesto blizko klastora..figurovalo meno aj papeza...ked najdem,dam link...z mojej hlavy to nemam....ale uz verim vsetkemu...zlo je rozsirene tak po svete.....zla tema na noc.....zase nebudem spat....ked budem mat chvilku casu,pohladam a hodim linek...aj ked si treba zvazit,ci budete vsetkemu verit co kde kto umiesti na serveri....ale ja tomuto jednoducho verim,ze to robia....vid aj fotenie deti.....v nasom state...dokonca v nasej dedinke....na co to komu je?
@zeleny_cajik @babajaga to je moc aj na mna 😒 aj ked nepopieram ze sa take pripady mozu stat...ale myslim ze nie cielene kvoli tomu beru deti na adopciu 🙄 tam ide o peniaze v tom zmysle,ze su s toho zaplateny vsetci ludia okolo toho.
@winipega
@zeleny_cajik
Mirka Znackova
asi ste to uz niekolki z vas citali v jednom z tych anglickych linkov, co tu a aj inde bol nedavno, ale pre tych, co tak dobre resp vobec nevedia:
"Za 12 mesiacov, k 31.3.2011, 430 deti vo veku 1 az 4 roky, 350 deti vo veku 5 az 9 rokov a 630 deti vo ku 10 az 15 rokov opustilo statnu opateru vo Velkej Britanii pre "ine dovody". Toto vsetko su deti, o ktorych sa nevie, co sa s nimi stalo. Boli objektom obchodu s bielym masom, alebo boli unesene alebo usli zit na ulici, aby usli pred nestastim v opatere statu?" John Hemming
KOPIRUJEM
http://www.facebook.com/#!/notes/ivana-boorová-...
"Kto je Paul Manning?" alebo "Spoznajme Brita, ktorý chce pomáhať aj Slovákom".
autor: Ivana Boorová - Slovensko, pomôžme jej vrátiť deti späť, 19. novembra 2012 o 22:28 ·
.
Iste ste si mnohí všimli v poslednom období na našej stránke aj "návštevu" z V.Británie. Konkrétne hovorím o Paulovi Manningovi, ktorého prípad I.Boorovej zaujal natoľko, že sa snaží tejto rodine aj pomáhať, ako vie.
Nakoľko vidí náš spravodlivý hnev a snahu vyburcovať Slovensko i svet, najskôr nám chcel sprostredkovať tento odkaz (mimo iných, ktoré ste si už mali ožnosť na stránke prečítať už aj s prekladom):
Chcel by som, aby ste vedeli, že tisícky Britov súcitia s Ivanou a veľmi jej držia palce, mnohí ľudia tu o tomto prípade vedia a hovoria o ňom. V reakciách na Ivanin prípad som si prečítal niektoré veľmi nelichotivé príspevky na adresu Britov, chápem vás! Ale môžem vás ubezpečiť, že nie sme všetci rovnako bezcitní a arogantní ako pracovníci SS. Som dojatý, keď vidím, ako ste sa ako národ spojili za dobrú vec, ako všetci Ivane Boórovej a jej rodine pomáhate, hanbím sa svoj národ, ktorý mlčí a protestuje veľmi málo, nám Britom ste týmto uštedrili poriadnu lekciu, bojujte ďalej a nevzdávajte sa, sme s vami!!!
Rozhodla som sa, že ho požiadam o to, aby nám napísal niečo o sebe a o jeho "ceste" - tej životnej...ale aj o ceste, ktorá ho priviedla až sem k nám. Silvia a Alpine sú s nim v užšom a častejšom kontakte, preto som ich poprosila, aby mi jeho "príbeh" spísali. Napokon nám ho Paul napísal sám 🙂 Čítajte. Pod slovenskou verziou, nechávame aj pôvodnú v anglickom jazyku. Ešte než sa "začítate", dovoľte mi, aby som poďakovala aj Alpine aj Silvii nielen za tento, ale za všetky preklady, ktoré nám už poskytli 🙂
Milí moji statoční slovenskí priatelia!
Niektorí z vás možno poznáte Alpine Prime a Silvia Tolle, ktoré ma požiadali, aby som sa vám v krátkosti predstavil a napísal viac o tom, čo ma viedlo k tomu, že som sa začal angažovať v boji za ľudské práva rodičov a detí vo Veľkej Británii. Rád vám to vysvetlím, ale najskôr by som chcel zdôrazniť jeden dôležitý fakt. Môj prípad nie je v tejto otrasnej problematike krádeže detí v našej krajine podstatný. Môj záujem je zameraný na všetkých nevinných rodičov, ktorí vo Veľkej Británii prichádzajú v dôsledku zásahu Social Services o svoje deti. Títo rodičia, ktorí sa ocitli v tejto strašnej nočnej more sú pre mňa prvoradí.
Pred šiestimi rokmi som sa rozišiel so svojou francúzskou partnerkou Cecile, ktorú som nesmierne miloval. Také veci sa stávajú bežne, niekedy dvojica pochopí, že sa k sebe až tak nehodila a rozhodnú sa vzťah ukončiť. Z nášho vzťahu máme syna, volá sa Elliott. Po rozchode s Cecile som hlavnú starostlivosť o nášho syna vo svojej domácnosti prebral ja. Cecile chodila do práce, pracovala ako učiteľka a nechcela sa vzdať svojej kariéry. Preto som dočasne prerušil svoju podnikateľskú činnosť, aby som sa plne mohol venovať Elliottovi, v tom čase som si to mohol finančne dovoliť. Náš vzťah s Elliottom sa pehlboval, boli sme si veľmi blízki, nesmierne som ho ľúbil a tešil som sa z toho, že väčšinu času trávim s ním. Keď ma v starostlivosti striedala Cecile bolo mi za ním smutno, ale takto to bolo správne, bola to predsa jeho matka. Starostlivosť o nášho syna sme teda zdieľali, aj keď väčšinu času trávil so mnou u mňa doma. Až prišiel čas, keď Elliott nastúpil do školy a tak som sa mohol vrátiť k svojej práci.
Jedného dňa však Cecile spoznala nového muža a medzi nimi sa začal rozvíjať vzťah. Nijako mi to neprekážalo, pokiaľ som sa naďalej mohol vídať nášho syna. To sa však nestalo, Cecile bola proti tomu aby som sa s Elliottom stretával, lebo do jej života vstúpil nový muž. Chcela, aby som prestal chodiť po Elliotta do školy, tak ako som poňho chodil odo dňa keď do nej nastúpil, pretože teraz už mal 6 rokov. Odmietol som na to pristúpiť a naďalej som syna vyzdvihoval zo školy. Naše rozpory so Cecile napokon vyvrcholili na rodinnom súde, na ktorom sa malo rozhodnúť o Elliottovej budúcnosti a osude. Sudca bol bezcitný a ja som prišiel o syna, ktorého som tak miloval, jeho starostlivosť prešla výhradne do rúk jeho matky napriek tomu, že väčšinu jeho života som ho opatroval ja. V súčasnosti vôbec nemám možnosť stretávať sa s ním, čo mi zlomilo srdce, ale naďalej oňho bojujem, náš prípad ešte nie je uzavretý.
Rodinné súdy, ktorých som sa zúčastňoval, sú presne tie isté súdy s rovnakými sudcami, ktorých sa zúčastňovala aj Ivana Boórová po tom, čo bola krivo obvinená a prišla o svoje deti. Pochopil som, že nie som jediný, kto trpí stratou milovaného dieťaťa, že je veľmi veľa matiek a otcov, ktorým je odopreté vidieť deti, ktoré nadovšetko ľúbia. Keď som sa zúčastňoval na pojednávaniach utajených rodinných súdov, stretol som sa s príbehmi mnohých rodín, ktorým by som len ťažko uveril, ak by som tiež neprišiel o svojho syna. Čím viac som tým príbehom načúval, tým viac som si uvedomoval, že tieto súdy odoberajú rodičom deti na základe falošných obvinení bez akýchkoľvek dôkazov presne tak, ako to bolo aj v mojom prípade.
Mnoho z týchto zdrvených rodičov mi od žiaľu plakalo v náručí, snažil som sa zmierniť ich citovú bolesť. V niektorých prípadoch som to nevydržal a plakal som s nimi. Vedel som sa vcítiť do bolesti, ktorú prežívali, lebo som zažil presne to isté. Po tom, čo som o svojho syna bojoval na anglických súdoch, začalo mi byť jasné, že nemám šancu vyhrať napriek tomu, že do môjho prípadu nebolo zainteresované SS. Pochopil som, že rodinné súdy sú skorumpované a že SS falšuje dôkazy proti mnohým rodičom na účely odobratia ich detí.
V tom čase prišlo moje rozhodnutie: toto nesmie ďalej pokračovať! Teraz som bol rozhodnutý odhaliť, aké utrpenie spôsobujú súdy a Social Services nevinným rodičom a ich deťom. Takže takto som začal bojovať za rodiny a naše deti. Keďže som horory, ktoré sa dejú, videl sám na vlastné oči, nikto ma nemusí o ich realite presviedčať. Medzičasom som prišiel aj o svoj prosperujúci podnik, ktorý sa zaoberal spracovaním dreva a pokládkou drevených parkiet, toto všetko je už minulosť. V súčasnosti sa chcem sústrediť na životne dôležité problémy a síce pomôcť rodinám ostať spolu a zastaviť zlo páchané SS. Chcem, aby si ľudia a môj vlastný národ uvedomil, čo sa okolo nich deje.
Nikdy v živote som sa nezmieril s tým, že budem tolerovať korupciu, zožiera ma to zvnútra a preto musím konať. Toto je teraz poslaním môjho života: vyniesť na svetlo sveta spôsoby SS a utajených rodinných súdov, ktoré ničia tak veľa ľudských životov a rodín v mojej krajine. Angažujem sa v mnohých prípadoch a mnohým rodinám radím ako bojovať proti SS, toto je teraz mojou radosťou v živote, pomáhať nevinným. Veľmi obdivujem vás, Slovákov, za to, že ste sa postavili za Ivanu a jej dvoch prekrásnych synov. Ak budem môcť, rád pomôžem, som v kontakte s mnohými ľuďmi, ktorí vám môžu byť užitoční. Nech vám Boh žehná.
Paul Manning
Sheffield. Veľká Británia.
Letter from Paul in original:
Hello to all my brave friends in Slovakia.
Some of you may know Alpine Prime and Silvia Tolle, they have requested that I write something about myself and how I became a human rights campaigner for parents and children here in the UK. And so I will tell you, but first I have to make one thing very clear... I want to emphasize straight away that I am not of importance in this terrible issue of child stealing that is taking place here in my nation. It is correct and fitting that innocent parents who are losing their children to the Social services in the UK should take precedence and should be greatly considered in the nightmare they find themselves in, and so therefore my concern is for them. Six years ago I separated from my French Partner, Cecile, who I loved very much, these things can happen and sometimes a man and a woman can find that they were not so compatible after all, and so our relationship ended. We had a son together, his name is Elliott, and since Cecile and I were no longer together I became his main carer at my own home while his mother worked as a teacher at a school because she did not want to give up her career. So, I gave up my business temporally to care for Elliott as a full time father, I could afford to do this. Elliott and I grew so very close and he was a baby that I adored, it was wonderful to spend most of my time with him. I was sad when it was Cecile's turn to look after him, but this was only fair, since she was his mother, and so we came to share Elliott's care between us, but mostly it was me who looked after him at my house. In time he became old enough to go to school, and so now I could work, while he was there. The day came when Cecile met a new man and started in a new relationship with him, this was ok with me, as long as I saw Elliott my son. But this is not how it turned out. Cecile did not want me to see Elliott anymore because now there was a new man in her life. She wanted me to stop collecting Elliott from school, which I had done since he started, because now he was 6 years of age. I refused to obey her, and carried on collecting Elliott from school. This dispute between us ended up in the Children's Courts where a Judge would decide Elliott's future and his fate. The Judge was cruel and I lost the son that I love so very much and he gave his care to his mother, even though I had looked after him for most of his life. And now I do not see Elliott, this has broken my heart, but I still fight to see him, my case has not ended. The Family courts I attended are the same courts, with the same Judges, that Ivana Boorova would have attended when she was falsely accused and her children were removed from her. And so it became very clear to me that I was not the only one suffering the loss of a child, but there were many mothers and fathers that were not seeing the children they loved. While attending these secret children's courts, I met many families who told me stories that would be hard to believe if it were not for the fact I had my son taken from me also. The more I listened to them the more I realized that the courts were taking children away from parents on false grounds without any evidence just as in my case with Elliott. Many of these poor heartbroken mothers and fathers broke down in tears before me and I had them crying on my shoulder as I embraced them and tried to ease their emotional pain. Sometimes I could not hold back my own tears on their behalf. I understood the pain they were in, because my pain was the same as theirs. After fighting to see my own son in the UK courts, it became clear that I was going to lose although the SS were not part of my case. But I came to realize that the family courts are corrupt and the SS were fabricating evidence against many families to take their children. At that point I had made up my mind, this was not going to go on! Because now I was determined to expose the courts and the Social services for the suffering they inflicted on innocent parents and also their children. And so, this is how I became a campaigner for families and for our children, because I have seen the horrors myself, no person has to prove it to me, I know because I have seen with my own eyes. I have lost my flooring business now, I was an expert in timbers and how to lay wooden floors, but it is all gone now. I now want to concentrate on the greater issues of life and that is in helping families stay together and to stop the evils of the SS and to enlighten people and my nation to the truth of what is happening all around them. All my life I have not been able to tolerate corruption, it eats away at me and so I have to act in some way. This is now my life, it is to expose the SS and the secret family courts for the way they have destroyed so many lives and families in my country. I involve myself with many cases and with many families trying to advise them in how to fight the SS, this is my pleasure in life, it is to help the innocent. I admire the Slovak people for the stand they have taken in behalf of Ivana and her two angel sons. If I can help I will and I am in touch with many people who can assist you. God bless you all.
Paul Manning Sheffield. UK.
Paul, ďakujeme ti za to, čo robíš pre rodiny a ich deti, ako aj za to, že podporuješ Slovákov v našom boji.
Paul, thank you for what you do for families and their children, and also thank you for your support of the Slovaks in our fight.
.
tak teraz vyhrali ci ne ci ako?
Nakoniec som si ho aj tak prečítala celý... dokonca obe verzie.. 🙂
tak vsade sa mlčí,nikto nic nevie ?!
tak ahojte,uz v piatok na sude bolo povedane,ze pocas VIKENDU treba zaobstarat potrebne dokumenty,ktore sa maju predlozit do PONDELKA sudcovi,je na to termin.Takze podla mna to bude asi tak,ze sudca povie dalsi termin pojednavania,ktore podla mojho myslenia bude tento tyzden a na nom sa rozhodne a rozhodne sa tak...Deti mozu opustit krajinu! MYslim ,ze dnes v noci sa urcite dozvieme nejake informacie,niekto to tu zavesi urcite,ci tie dokumenty uz ma sudca v ruke!
@zuzana581 Zuzka prosim ta co to je s tou pluskou?pribliz mi to prosim ked aj v ip,dakujem ti